Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4C-48-2019.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobkyne: R. F., I.. B., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX/X, Q. A., zast.: JUDr. Peter Jonáš, advokát Advokátskej kancelárie Gazdičová a Jonáš, so sídlom M.R. Štefánika 2393/29, 075 01 Trebišov, proti žalovaným: X.) Š. N., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. C. XXX/XX, XXX XX Y., 2.) S. L., I.. L., V.. XX.XX.XXXX, V. V. R. L. O., 3.) S.. P. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Z. XXXX/XC, XXX XX Q. - O., 4.) D. P., I.. P., V.. XX.XX.XXXX, B. P. A. XXXX/X, XXX XX Q. - T., Y. P. T. XXX/X, XXX XX Q.- J., 5.) L. S. (Y. X.), I.. S., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XXXX/XX, XXX XX Q.-J., zast. JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka Advokátskej kancelárie, Štúrova 20, 040 01 Košice 6.) J. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXX/XX, XXX XX V. R., zast.: D. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, Q.
- O., 7.) D. Č., I.. Č., V.. XX.XX.XXXX, P. B. XXX/X, XXX XX Q. - O., 8.) J.. D. X., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. Z. XXXX/X, XXX XX Q.- T. R., zast. JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka Advokátskej kancelárie, Štúrova 20, 040 01 Košice 9.) R.. D. R., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. R.. P. XXXX/XX, XXX XX Q. A., zast. JUDr. Katarína Habiňáková, advokátka Advokátskej kancelárie, Štúrova 20, 040 01 Košice 10.) J.. K. H., V.. XX.XX.XXXX, P. V. XXXX/XX, XXX XX Q. J., 11.) D. B., V.. XX.XX.XXXX, P. I. B. XXX/X, XXX XX E. T., 12.) X. I., O.. N. J. I., I. B. XXX/X, E. T., 13.) K. B., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXXX, XXX XX Ú. V. N., Č. I., O..: Y. F., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. XXX/XX, Q. A., 14.) Š. B., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXXX, XXX XX Ú. V. N., Č.Á. I., O..: Y. F., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. XXX/XX, Q. A., 15.) I. B., V.. XX.XX.XXXX, P. O. XXXX, XXX XX Ú. V. N.Í., Č. I., O..: Y. F., V.. XX.XX.XXXX, P. P. Č.. XXX/XX, Q. A., o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Určuje, že nehnuteľnosti zakreslené v geometrickom pláne geodeta D. L. - H. zo dňa 1.4.2019, číslo plánu: XXXXXXXX-XXX/XXXX, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXXXmX, p.č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, ktoré sú vytvorené z časti parciel registra „A.“ č. XXXXX/X vinica o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Q. A. patria do dedičstva po I. B., I.. Z., V.. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX v podiele 1/1.
II. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že nehnuteľnosti zakreslené v geometrickom pláne geodeta D. L. - H. zo dňa 1.4.2019, číslo plánu: XXXXXXXX-XXX/XXXX, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXXXmX, p.č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, ktoré sú vytvorené z časti parciel registra „C“ č. XXXXX/X vinica o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Q. A. patria do dedičstva po I. B., I.. Z.Q., V.. XX.X.XXXX, Q. O. XX.X.XXXX v podiele 1/1.
Žalobu odôvodnila tým, že predmetné nehnuteľnosti dlhodobo užíva ona a jej rodina. Jej rodičia predmetné nehnuteľnosti kúpili dňa 24.3.1955 od K. P. F., Q. P. P. D. Q. P. D.. Bola spísaná aj kúpna zmluva, ta však nebola zavkladovaná. Ďalej uviedla, že od účinnosti stredného Občianskeho zákonníka, teda od 1.1.1950 vlastníctvo sa nenadobudlo výlučne zápisom do pozemkovej knihy, ale bolo možné nadobudnúť vlastníctvo aj mimo pozemkovej knihy. V čase kúpy už pôvodná nehnuteľnosť (zapísaná v PVK č. XXXX k.ú. Q. A.) bola reálne podelená medzi pozemnoknižných vlastníkov. Z uvedeného vyplýva, že jej rodičia kúpili reálne vyčlenenú vinicu, ktorú užívali P.. Od kúpy danú vinicu užívali jej rodičia nikým nerušene až do ich smrti a následne po nich ju užíval žalobkyňa spolu s jej synom Y. F., s ktorým ju užívajú dodnes. V roku 1955 v čase kúpy platil spomínaný stredný Občiansky zákonník, v zmysle ktorého bolo možné vydržať nehnuteľnosti. Tento OZ bol účinný do 1.4.1964. Teda počas účinnosti tohto OZ nemohla podľa nej uplynúť 10 ročná vydržacia lehota. Nový Občiansky zákonník - zákon č. 40/1964 Zb. neustanovoval inštitút vydržania, až do novely z roku 1991, účinnou od roku 1992 kedy bolo opätovne ustanovené vydržanie. Ďalej citovala časť rozsudku NS SR, sp.zn.: 2Cdo 207/2005 a poukázala na dobrú vieru ako jeden zo základných predpokladov oprávnenej držby a tiež, že pre vydržanie treba započítať aj dobu pred 1.1.1992. V závere uviedla, že vyššie uvedené sporné nehnuteľnosti nadobudla vydržaním jej matka I. B., I.. Z., V.. XX.X.XXXX a keďže zomrela XX.X.XXXX, patria do jej dedičstva. K žalobe priložila splnomocnenie pre právneho zástupcu; kópiu originálu listu vlastníctva (č.l. 7-9); výpis z listu vlastníctva (č.l. 10-12); záznam z pozemnoknižnej vložky (č.l. 13-16); geometrický plán (č.l. 17-19); úmrtné listy (č.l. 20-22); kúpnu zmluvu s prekladom (č.l. 23-29).
2. Žalobu s prílohami súd doručil žalovaným. Žalovanej v 2.rade sa žalobu s prílohami nepodarilo doručiť. Súd preto postupom v zmysle § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zisťoval skutočný pobyt žalovanej. Z dôvodu nemožnosti zistenia skutočného pobytu žalovanej na základe lustrácii a dožiadaní príslušných orgánov, súd postupoval v zmysle § 116 ods. 2, 3 CSP.
3. Žalovaný v 11. rade podaním zo dňa 23.10.2019 a 16.12.2019 oznámil súdu, že uznáva nárok žalobkyne. Rovnako tak učinili aj žalovaní v 13.,14. a 15.rade svojimi podaniami zo dňa 23.12.2019. Žalovaná v 12. rade prostredníctvom svojho zástupcu oznámila súdu podaním zo dňa 10.2.2020, že súhlasí s tým, aby bolo rozhodnuté v prospech žalobkyne. Žalovaní v 3.,4.,6. a 7. rade vo svojom vyjadrení k žalobe spochybňovali nárok žalobkyne, avšak po vyjadrení - replike žalobkyne, podaním zo dňa 15.3.2020 oznámili súdu, že nemajú námietky k vydržaniu sporných nehnuteľností a rozhodnutí súdu podľa žalobného návrhu vrátane toho, že strany nemajú nárok na náhradu trov konania. Žalovaní v 5.,8. a 9. rade podaním zo dňa 12.8.2020 prostredníctvom ich právnej zástupkyne taktiež oznámili súdu, že návrh žalobkyne uznávajú.
4. Z uvedeného vyplýva, že všetci žalovaní uznali nárok žalobkyne s výnimkou žalovanej v 2.rade, ktorej skutočný pobyt sa nepodarilo zistiť a ktorá sa k predmetnej žalobe nevyjadrila.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené uznania žalovaných, pasivitu žalovanej v 2.rade, ktorej pobyt súdu nie je známy ani po rozsiahlych lustráciách a s ohľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok vyhlásil verejne dňa 28.8.2020.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie podaniami strán sporu a žalobcom predloženými listinnými dôkazmi. Súd nevykonal žalobkyňou navrhované výsluchy svedkýň R. Z., B. J., D. R., lebo vzhľadom na uznanie žalovaných sa skutočnosť ohľadom vydržania stala nespornou.
7. Na základe vykonaného dokazovanie súd zistil nasledovné:
8. Z výpisu LV č. XXXX (č.l. 10-12) vyplýva, že žalovaní sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve.
9. Podľa výkazu výmer a geometrického plánu (č.l. 17-19) nehnuteľnosti zakreslené v geometrickom pláne geodeta D. L. - H. O. E. X.X.XXXX, Č. Y.: XXXXXXXX-XXX/XXXX, Y..Č.. XXXXX/X L. N. L. XXX R., p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXXXmX, p.č. XXXXX/X zastavaná plocha o výmere XX m2, sú vytvorené z časti parciel registra „C“ č. XXXXX/X vinica o výmere
XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, p.č. XXXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, p.č. XXXXX/X vinica o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXX k.ú. Q. A..
10. Z úmrtných listov (č.l. 21-22) je zrejmé, že otec žalobkyne Š. B. zomrel dňa XX.X.XXXX a matka žalobkyne - I. B. I.. Z. O. E. XX.X.XXXX.
11. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 24.3.1955 (č.l. 23-29) je evidentné, že K. P. F., Q. P. P. D. Q. P. D. predali spornú nehnuteľnosť rodičom žalobkyne za 5.000 Kčs. Daná zmluva bola potvrdená a uzavretá na Miestnom národnom výbore. Zmluva obsahuje podpisy zmluvných strán ako aj podpis predsedu Miestneho národného výboru.
12. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
13. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
16. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
17. Podľa § 116 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
18. Podľa § 134 ods. 1 OZ v zmysle novely z roku 1991, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
20. Podľa § 149 ods. 1 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa rozsudku NS SR, sp.zn.: 2Cdo 207/2005, pre vydržanie treba do oprávnenej držby započítať aj dobu pred 1. januárom 1992.
22. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
23. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
24. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Podľa § 167 ods. 2 CSP, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
26. Povinnosťou žalobkyne pre úspech v konaní bolo preukázať, že jej právni predchodcovia nadobudli oprávnene spornú nehnuteľnosť do vlastníctva, v dôsledku čoho daná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po matke - I. B. I.. Z., ktorá v zmysle vtedy platných ustanovení právnych predpisov nehnuteľnosť vydržala. K tomu bolo potrebné preukázať, že žalobkyňa užíva danú nehnuteľnosť oprávnene. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že žalobkyňa preukázala všetky potrebné predpoklady pre rozhodnutie v zmysle žalobného návrhu. Žalobkyňa preukázala súdu, že jej rodičia nadobudli spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola následne zavkladovaná. Na základe toho rodičia žalobkyne ako aj samotná žalobkyňa v dobrej viere obhospodarovali spornú nehnuteľnosť -vinicu, starali sa o ňu, investovali do nej. Danú nehnuteľnosť obhospodarovali v dobrej viere a v domnení, že patrí im o čom svedčí žalobkyňou predložená kúpna zmluva. Od doby začatia užívania nehnuteľnosti, t.j, od jej kúpy právnymi predchodcami - rodičmi žalobkyne ubehla zákonom vyžadovaná vydržacia doba. S poukazom na argumentáciu žalobkyne, ňou citovaný rozsudok NS SR, je súd toho názoru, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po matke žalobkyne. Žalovaní navyše uznali nárok žalobkyne. Žalovaná v 2. rade bola v konaní pasívna, k žalobe a priloženým listinným dôkazom sa nevyjadrila. Z uvedeného dôvodu bol pre rozhodnutie súdu rozhodujúci žalobcom tvrdený stav, ktorý dostatočne jasne preukázal predloženými listinnými dôkazmi a podporil pádnymi argumentmi.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol tak, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, lebo žalobkyňa boli síce v konaní plne úspešná, avšak nahradiť trovy nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.