Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoP-33-2020.pdf
PDF · 121.47 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/33/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Mgr. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. F. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Annou Mozolíkovou, advokátkou so sídlom A. ul. R. č. XXXX, a otca: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. F. č. XXXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., so sídlom Čadca, ul. Potočná č. 2835/1A, IČO: 36 866 849, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8P/5/2020-108 zo dňa 17. apríla 2020, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 8P/5/2020-108 zo dňa 17.04.2020 rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 7P/13/2015-95 zo dňa 26.06.2015 v časti týkajúcej sa výživného zmenil tak, že otec dieťaťa H. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu svojej dcéry maloletej Q. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne, vždy k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom 28.01.2020 (výrok I.). Splatné výživné za obdobie od 28.01.2020 do 17.04.2020 spolu vo výške 156,45 eur zaviazal otca dieťaťa uhradiť spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich (výrok II.). Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok III.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.01.2020 domáhala zvýšenia výživného na maloletú, na ktorom sa naposledy s otcom dieťaťa dohodli v rámci rodičovskej dohody schválenej rozsudkom č. k. 7P/13/2015-95 zo dňa 26.06.2015 vo výške 100,- eur mesačne. Dôvodom podania návrhu bola podstatná zmena pomerov tak na strane dieťaťa (navštevuje 5. ročník druhého stupňa základnej školy a kvôli záujmovým krúžkom), pričom od posledného rozhodnutia o výživnom uplynula doba 5 rokov ako aj na strane matky dieťaťa, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec dieťaťa s návrhom matky dieťaťa nesúhlasil, nakoľko mu to jeho majetkové pomery uvedené nedovoľujú. Na prejednanie uvedenej veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti otca dieťaťa vrátane jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili ani nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Predvolanie na termín pojednávania mal vykázané ako doručené do vlastných rúk otca dieťaťa dňom 20.02.2020 (doručenka č.l. 43 spisu). Z plnej moci (č.l. 70 spisu) vyplýva, že otec dieťaťa udelil plnomocenstvo spoločnosti poskytujúcej právne služby dňa 26.02.2020, teda po tom ako mu bolo predvolanie na termín pojednávania riadne doručené. Ku dňu prejednania veci (17.04.2020) teda bez pochýb lehota na prípravu na pojednávanie u otca uplynula. Súd ku dňu prejednania veci nemal žiaden dôvod, pre ktorý by mal pojednávanie odročiť. Na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa a oboznámením listinných dôkazov. Pri rozhodnutí vychádzal z ust. § 78 ods. 1, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1, 2,
4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. S poukazom na predmet konania zameral svoje dokazovanie na zisťovanie a preukázanie podstatných zmien, ktoré nastali u maloletej ako oprávnenej z vyživovacej povinnosti, jej matky, do starostlivosti ktorej bola zverená i otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, a to od posledného rozhodnutia súdu vydaného dňa 26.06.2015 vo veci sp. zn. 7P/13/2015, ktorým súd schválil dohodu rodičov, v rámci nej i záväzok otca prispievať na výživu maloletej sumou 100,- eur mesačne. Konštatoval, že maloletá mala v čase posledného rozhodnutia 6 rokov, nenavštevovala ešte základnú školu. V súčasnej dobe navštevuje II. stupeň základnej školy. Bez pochýb teda na jej strane nastala podstatná zmena pomerov spočívajúca v nástupe na základnú školu, s ktorým jej vznikli i nové, dovtedy neexistujúce výdavky (na školské pomôcky, záujmové krúžky a pod.), zhoršil sa jej zdravotný stav (vznikla u nej potreba nosiť okuliare). Samozrejme za 5 rokov maloletá vyrástla, pričom sa vyvíja (nielen fyzicky) i naďalej v súvislosti s čím vzniká i potreba zakupovať častejšie (nielen väčšie) oblečenie, hygienické potreby, v prípade školy napr. i úbor na telocvik a pod. Pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal súd na nové výdavky maloletej, ktoré od posledného rozhodnutia bez pochýb matke vznikli: školské potreby a pomôcky 12,- eur, športové aktivity, tábory 8,- eur, záujmové krúžky 26,- eur (potreba všestranného rozvoja i pohybových aktivít pozitívne vplývajúcich na fyzické i mentálne zdravie), ošatenie a obuv cca 15,- eur (o polovicu - ide o dievča v dospievajúcom veku), sporenie 9,- eur, okuliare (cca 10,- eur mesačne - vrátane vyšetrení a pod. - rozhodovacia prax), ale i zvýšené výdavky na hygienu a stravu. Ustálil tak, že matke mohli vzniknúť titulom nových výdavkov náklady minimálne vo výške 100,- eur mesačne. Matka požaduje od otca len úhradu polovice z nich (pričom podľa rozhodovacej praxe súdov sa výživné pohybuje v rozsahu 2/3-ín). Podľa názoru súdu v čase posledného rozhodnutia otec mal a musel predpokladať, že u dieťaťa postupom času dôjde k zmene, ktorá vyvolá automaticky vznik nových, resp. zvýšených výdavkov. Aj napriek tomu sa zaviazal k plateniu výživného na dieťa v predškolskom veku vo výške 100,- eur mesačne, a to pri invalidnom dôchodku 115,- eur. To znamená, že bolo už vtedy v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné, ktoré vyčerpalo takmer celý jeho dôchodok. Z pripojeného spisu mal súd zistené, že už v čase posledného rozhodnutia si otec zarábal, či už na základe riadneho pracovného pomeru alebo dohôd o pracovnej činnosti, a to u viacerých zamestnávateľov. Dokonca sa sám vyjadril i v tom smere, že si privyrába „načierno“ a pracuje ako taxikár. Takýmto spôsobom si podľa jeho vlastného vyjadrenia vedel zarobiť aj 300,- - 400,- eur mesačne. V týchto súvislostiach súd považoval za potrebné poukázať aj na to, že jeho invalidný dôchodok je len čiastočný, to znamená, že jeho spôsobilosť vykonávať prácu za odmenu je len znížená. Otec dieťaťa si však nedal ani tú námahu, aby produkoval tvrdenia a dôkazy k tomu, v akom rozsahu. Bolo teda na ňom, aby tvrdil a preukázal, v akom rozsahu je obmedzený na spôsobilosti zamestnať sa, či môže vykonávať alebo nesmie vykonávať určitý druh prác a naopak, ktoré práce vykonávať môže a v akom rozsahu. Súd bol názoru, že nebolo preukázané, že otec dieťaťa nemôže pracovať vôbec. Ak sa aj nemôže podľa lekára zamestnať na pracovný pomer trvalý, nevylučuje to jeho schopnosť zamestnať sa inak - na dohodu, brigádne, na čiastočný úväzok atď., a to i v nadväznosti na svoje vzdelanie a napokon i na to, že fakticky takýmto spôsobom si zarábal aj v čase posledného rozhodnutia, čo vyplýva aj z výsledkov lustrácii v Sociálnej poisťovni a pod. Súdu nedalo nepoukázať na to, že otec bol počas uvedeného konania v podstate pasívny, nespolupracujúci, pritom ide o účastníka konania právne zastúpeného. Na nespoluprácu a vyhýbavý postoj otca v uvedenej veci poukázal i kolízny opatrovník, keď na jeho predvolanie otec žiadnym spôsobom nereagoval, že ide o účastníka konania právne zastúpeného. Jeho písomné vyjadrenie k návrhu bolo všeobecné, strohé, bez listinných dôkazov. Dokonca sa nedostavil ani na pojednávanie, rovnako si nedal ani tú námahu, aby svoju neprítomnosť ospravedlnil. Tieto okolnosti však nemôžu byť na ťarchu dieťaťa. Rovnako ani fakt (na ktorý otec vo svojom písomnom vyjadrení poukázal), že matka so svojim partnerom si vedia zabezpečiť slušnú životnú úroveň, vo vzťahu k čomu súd apeloval na to, že k dieťaťu má vyživovaciu povinnosť jeho biologický otec, nie súčasný partner matky. Pokiaľ otec poukázal na to, že matka s druhom sú dostatočne zabezpečení, poukázal na to, že výživné nie je pre matku a jej druha, ale pre dieťa. Bol názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca zamestnať sa, hoc s nepravidelných príjmom, aspoň tak, ako tomu bolo v čase posledného rozhodnutia a to i v nadväznosti na to, že na strane otca neboli produkované žiadne tvrdenia či dôkazy k tomu, že by od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov i na jeho strane. Aj preto súd vychádzal i z dokazovania vykonaného v konaní sp. zn. 7P/13/2015 a prihliadal na ten stav, ktorý sa podľa jeho názoru u otca dieťaťa nezmenil. Otec dieťaťa tvrdil len zvýšený výdavok na bývanie, pretože počas posledného rozhodnutia býval u svojich rodičov, ktorým prispieval 50,- eur mesačne, zatiaľ čo teraz žije v rodinnom dome u pani X. ktorej platí 100,- eur. Ani v tomto smere však neprodukoval tvrdenia k dôvodu zmeny bývania a s ním spojeného zvýšenia výdavku z tohto titulu. Súd mal dokonca preukázané, že otec dieťaťa je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol kúpou po poslednom rozhodnutí súdu. Možno hovoriť preto
o podstatnej zmene v jeho majetkovej sfére. Hoci mu bola na kúpu bytu poskytnutá hypotéka (čo možno vyvodiť i z pripojeného listu vlastníctva), musel vedieť i banke nejaký príjem preukázať. Napokon, ak má na úhradu mesačnej splátky hypotéky, musí mať i na výživné. V tejto súvislosti poukázal i na to, že bolo a je v možnostiach otca byt, ktorý vlastní a v ktorom nebýva, prenajímať, čo môže byť ďalším zdrojom jeho príjmu (pričom nájom 2-izbového bytu v okrese A. sa pohybuje najnižšie medzi 300,- - 350,- eur). Pokiaľ je byt prázdny, neobývaný, možno konštatovať, že otec sa sám o túto možnosť oberá. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa zabezpečiť si popri dôchodku príjem až v rozsahu zhruba 700,- eur (z brigád, resp. dohôd: 350,- eur (v nadväznosti na otcom udanú výšku 300,- - 400,- eur), z nájmu 325,- eur (opäť ako stred medzi 300,- - 350,- eur) a pod. Záverom poukázal i na to, že došlo k podstatnej zmene pomerov i na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, ktorého výživu zabezpečuje spolu s ňou jeho biologický otec, partner. Avšak, pokiaľ tvrdila, že je bez príjmu, na neplatenej rodičovskej dovolenke, tento stav nebolo možné hodnotiť ako prirodzený, bežný a súd naň neprihliadal, pretože podľa jeho názoru nie je nevyhnutné (nevyhnutnosť nemal súd preukázanú), aby boli obaja rodičia druhého dieťaťa matky na rodičovskej dovolenke. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, ako i vzhľadom k rozhodovacej praxi súdov, výživné zvýšil na matkou požadovanú sumu 150,- eur, nakoľko v tomto rozsahu ho považoval za primerané. Pri rozhodovaní prihliadol i na návrh kolízneho opatrovníka, ktorý záujmy dieťaťa v konaní zastupuje. Dieťaťu vznikol nárok na splatné výživné od podania návrhu. V danom prípade za obdobie od 28.01.2020 do 17.04.2020 vznikol otcovi dieťaťa nedoplatok v sume 156,46 eur, ktorý mu povolil splácať po 10,- eur mesačne. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „C. m. p.“, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktorým je i uvedené konanie, inak neustanovuje.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu. V prvom rade poznamenal, že mu bol dňa 20.02.2020 doručený návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka civilného mimosporového konania, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a výzva na vyjadrenie sa k doručenému návrhu, avšak bez predvolania na pojednávanie. Rovnako predvolanie na pojednávanie nebolo dodatočne doručené jeho právneho zástupcovi, ktorý sa o termíne pojednávania dozvedel až po telefonáte súdnej asistentky v deň pojednávania, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a vysvetlil dôvod neprítomnosti. Súd však takéto argumenty jeho právneho zástupcu neprijal a nariadil pojednávanie bez jeho prítomnosti a jeho právneho zástupcu. Rovnako nezohľadnil ani tú skutočnosť, že jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu v dôsledku bezpečnostných opatrení v súvislosti so zamedzením šírenia nákazlivej ľudskej choroby Covid-19. Otec dieťaťa sa tiež nestotožnil so záverom súdu o zvýšení výživného na sumu 150,- eur meačne, nakoľko táto je neprimerane vysoká vzhľadom na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Uviedol, že práve pre jeho nepriaznivú finančnú situáciu nezvládal uhrádzať mesačné náklady spojené s hypotekárnym úverom, pričom súd absolútne neprihliadal na poznámku, ktorá je na liste vlastníctva č. XXXX pri byte č. XX vyznačená, a to „P-343/2019: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z., záložný veriteľ: Y. Y., a.s., Tomášikova 48, Bratislava, na základe zmluvy č. V 4539/2015 (na byt č. XX na X. poschodí, vchod U., podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku 6551/202608) - 2612/2019“. Uviedol, že predmetný byt neobýva, rovnako ho ani neprenajíma, nakoľko na základe zriadenia výkonu záložného práva v prospech banky je mu odňatá možnosť disponovať s bytom akýmkoľvek spôsobom. Súd preto nesprávne ustálil jeho príjem z nájmu vo výške 325,- eur mesačne. Ďalej otec dieťaťa vytýkal súdu, že sa nesprávne vysporiadal s hodnotením pomerov na jeho strane. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa neho bolo nesprávne ustálené, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si popri dôchodku príjem z brigád, resp. z dohôd 350,- eur mesačne ako taxikár nakoľko má odobraté vodičské oprávnenie už takmer 2 roky a toto oprávnenie mu doposiaľ nebolo prinavrátené. Rovnako súd nebral do úvahy potvrdenie MUDr. H. zo dňa 27.03.2015 z ktorého vyplýva, že vzhľadom na diagnózy nemá možnosť zamestnať sa na trvalý pracovný pomer. Nepopieral tú možnosť, že ak by sa mu nejakým spôsobom podarilo zamestnať sa, bol by ochotný prispievať na zvýšené výživné na maloletú. V súvislosti s nepriaznivou situáciou na trhu práce však jediným zdrojom jeho príjmu je čiastočný invalidný dôchodok a úhrada v takej výške ako požadovala matka a ako rozhodol súd by mala pre neho likvidačné dôsledky. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podľa otca dieťaťa pochybil vo viacerých otázkach, ktoré spôsobujú, že konanie má tzv. iné vady, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C. m. p.), nakoľko vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej v komparácii s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi je výživné stanovené provinštančným súdom na sumu 150,- eur mesačne neprimerane vysoké. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v zmysle ust. § 388 C. s. p. zmenil a návrh zamietol.
3. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 27.05.2020 navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči otcovi v plnom rozsahu 100 % s tým, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne príslušný vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení tohto konania. Tvrdenia otca, ktoré uvádza v odvolaní považovala za špekulatívne a nedôveryhodné. K údajnému nedoručeniu predvolania na pojednávanie otcovi dieťaťa poukázala na to, že samotná sudkyňa na pojednávaní dňa 17.04.2020 uviedla: „Súd mal predvolanie na termín pojednávania vykázané ako doručené do vlastných rúk otca dieťaťa dňom 20.02.2020 (doručenka č.l. 43 spisu)“. Preto zo strany otca nie je možné tvrdiť, že mu bol dňa 20.02.2020 doručený návrh na začatie konania spolu s prílohami bez uvedeného predvolania na pojednávanie. Z týchto skutočností je zrejmé a jasné, že predvolanie na pojednávanie bolo otcovi riadne doručené zákonným spôsobom do vlastných rúk, čo si samozrejme aj samotný súd overoval pred pojednávaním. Pokiaľ právny zástupca otca o uvedenom termíne pojednávania naozaj nevedel, je možné domnievať sa, že táto situácia nastala pre nedostatok komunikácie a informácii medzi ním a jeho klientom (otcom), čo nemôže byť na ťarchu maloletej dcéry, pretože v tomto konaní ide predovšetkým o záujem maloletého dieťaťa, ktorý nemôže byť odsúvaný pre nezodpovedné správanie jej otca. Toto vyplýva nielen z jeho neúčasti na pojednávaní, ale potvrdil to samotný kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že šetrenie v domácnosti otca vykonať nemohol, nakoľko sa otec v domácnosti v čase šetrenia nenachádzal, na predvolanie nereagoval, dokonca ani len telefón nedvíhal alebo nezavolal späť. Podľa matky dieťaťa súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal z podkladov, ktoré mu boli riadne predložené (na čo mali obe strany dostatočný čas) a určil výšku výživného primerane vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Mala za to, že súd správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy, ako aj potreby maloletej dcéry a správne rozhodol, že výška vyživovacej povinnosti v sume 150,- eur mesačne je primeraná s ohľadom na vek a potreby dieťaťa. Otec by sa mal správať zodpovedne a pokiaľ je aj poberateľom čiastočného invalidného dôchodku, to ešte neznamená, že sa nemôže zamestnať brigádne ako aj v minulosti a zabezpečiť tak primeranú výživu pre svoje dieťa. Samozrejme asi je pre neho pohodlnejšie a výhodné žiť len z tohto čiastočného invalidného dôchodku a vyhnúť sa tak vyživovacej povinnosti v takej výške aká je primeraná výdavkom na maloleté dieťa.
4. Otec dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike, t. j. v reakcii na vyjadrenie matky dieťaťa zo dňa 09.06.2020 opakovane poznamenal, že návrh na začatie konania spolu s prílohami mu bol doručený bez predvolania na pojednávanie. Dodatočne však predvolanie neobdržal ani právny zástupca matky. Jeho právny zástupca nemal možnosť navštíviť informačné centrum Okresného úradu Čadca, nakoľko prebral zastupovanie v čase pandémie infekčnej choroby Covid-19. V ďalšej časti vyjadrenia zotrval na dôvodoch odvolania. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že súd návrh zamieta a zároveň, aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení zo dňa 11.06.2020 odporučil rozsudok okresného súdu potvrdiť, nakoľko u maloletej nastali opodstatnené dôvody na zvýšenie výživného.
6. Matka dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku) zo dňa 18.06.2020 uviedla, že tvrdenia otca o údajnom nedoručení predvolania na pojednávanie nemôžu obstáť, nakoľko sa obidvom stranám (otcovi, jeho právnemu zástupcovi i matke) doručovalo nielen predvolanie na pojednávanie, ale aj výzva súdu zo dňa 02.04.2020. V tejto súd vyzval účastníkov konania, aby mu bezodkladne oznámili, či sa ich netýka cestovateľská anamnéza, či sa nenachádzajú v karanténe, resp. či im ich zdravotný stav dovoľuje „zúčastniť sa pojednávania“, a to v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 na území SR. Preto je naozaj nezmyselné a nedôveryhodné zo strany otca tvrdiť, že o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 17.04.2020 nevedel on ani jeho právny zástupca. Skutočnosť uvádzanú otcom vo vyjadrení, že jeho právny zástupca nemal možnosť navštíviť informačné centrum, nakoľko prebral zastupovanie v čase pandémie infekčnej choroby považovala matka dieťaťa taktiež za nepravdivé, nakoľko právny zástupca otca prebral zastupovanie dňa 26.02.2020 (viď splnomocnenie), t.j. v čase keď na území SR ešte neplatil mimoriadny ani núdzový stav v
súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19. V tejto súvislosti poukázala aj na existenciu možnosti nahliadnutia do tzv. elektronického spisu, v ktorom sa nachádzajú potrebné informácie. K poukazovaniu otca na odobratie vodičského oprávnenia a teda nemožnosti zamestnať sa ako taxikár matka dieťaťa pripomenula, že výkon tejto pracovnej pozície nie je jedinou pracovnou možnosťou na trhu, nakoľko pracovať brigádne sa dá aj bez vodičského oprávnenia na inej pozícii. Takisto je irelevantné tvrdenie, že otec nemá možnosť zamestnať sa na trvalý pracovný pomer, pretože ako už bolo viackrát uvedené, stále je tu možnosť pracovať brigádne.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ C. s. p. v spojení s § 62 ods. 1 C. m. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 C. m. p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C. m.p.), a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p., § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov.
8. Otec dieťaťa v odvolaní v prvom rade namietal, že bol mu síce doručený návrh na začatie konania spolu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníka civilného mimosporového konania, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a výzva na vyjadrenie sa k doručenému návrhu, ale nebolo mu doručené predvolanie na pojednávanie. Rovnako predvolanie na pojednávanie nebolo dodatočne doručené ani jeho právnemu zástupcovi, ktorý sa o termíne pojednávania dozvedel až po telefonáte súdnej asistentky v deň pojednávania, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a vysvetlil dôvody neprítomnosti. Taktiež súd nezohľadnil ani skutočnosť, že jeho právnemu zástupcovi nebolo umožnené nahliadnuť do súdneho spisu v dôsledku bezpečnostných opatrení v súvislosti so zamedzením šírenia nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
9. Z obsahu spisu mal odvolací súd zistené, že okresný súd dňa 07.02.2020 nariadil pojednávanie na deň 17.04.2020 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 54. Predvolanie bolo zasielané otcovi dieťaťa prostredníctvom pošty. Na doručenke sú vyznačené nasledovné údaje: 8P/5/2020, T 17/4, uznes. 42, návrh, výzva, poučenie. Podľa doručenky uvedené listiny otec dieťaťa prevzal dňa 20.02.2020 (č.l. 43 pv. spisu). Dňa 26.02.2020 došlo súdu vyjadrenie otca dieťaťa prostredníctvom splnomocneného zástupcu
- advokáta k návrhu matky dieťaťa. Jeho súčasťou bolo aj plnomocenstvo dané jeho zástupcovi na zastupovanie vo veci zo dňa 26.02.2020.
10. Podľa § 144 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z.“ ak je potrebné v súvislosti s konaním pred súdom preukázať, že sa doručenie písomnosti vykonalo, písomnosti sa zasielajú s doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti. Pri zakladaní doručeniek do súdneho spisu sa postupuje podľa § 181. Na doručenke sa uvedie: a/ odosielateľ, b/ číslo konania, c/ označenie doručovanej písomnosti vrátane čísla listu, napr. „Rozsudok č.l. 45“, „Uznesenie č.l. 12“ alebo „Obžaloba č.l. 120“ a d/ adresát.
11. Doručenka je listinou, ktorá má povahu verejnej listiny a ktorá sa od listín súkromnej povahy odlišuje tým, že potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pokiaľ nie je dokázaný opak.
12. V danej veci otec dieťaťa namietal doručenie predvolania na pojednávanie s tým, že ostatné listiny mu boli doručené. Nakoľko na doručenke nebolo uvedené označenie doručovanej písomnosti pokiaľ ide o „Predvolanie č.l. 43 spisu“, nebolo možné konštatovať, že táto písomnosť bola obsahom zásielky. Údaj na doručenke: „T 17/4“ nie je údajom o doručovaní predvolania lebo nespĺňa požiadavky v zmysle ust. § 144 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Okrem toho zo skratkového údaja na doručenke: T 17/4 by otec dieťaťa, ktorému predvolanie bolo doručované (zástupcu splnomocnil až po doručení predvolania) ako laik nemohol dovodiť čo znamená a či to znamená vo vzťahu k obsahu zásielky. Napokon nič nebránilo súdu doručiť predvolanie na pojednávanie aj splnomocnenému zástupcovi otca dieťaťa, ktorý súdu už dňa 26.02.2020 v rámci vyjadrenia k návrhu predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní.
Matka dieťaťa v duplike zo dňa 18.06.2020 v súvislosti s údajným tvrdením otca o nedoručení predvolania na pojednávanie poukázala aj na výzvu súdu zo dňa 02.04.2020. Z tejto vyplýva, že podaním označeným ako „žiadosť“ boli matka dieťaťa a splnomocnený zástupca otca dieťaťa vyzvaní (právny zástupca otca i za otca - vzhľadom k jeho zdravotnému stavu), aby súdu bezodkladne oznámili, či sa ich netýka cestovateľská anamnéza, či sa t.č. ( i ku dňu pojednávania) nenachádzajú v karanténe (a to z iného dôvodu), resp. či im ich zdravotný stav dovoľuje zúčastniť sa pojednávania (bez rizika ohrozenia zdravia osôb, ktorých prítomnosť sa na pojednávaní vyžaduje) s tým, že pokiaľ nie, vyzval ich v rámci svojej mediačnej funkcie, aby sa predovšetkým v záujme dieťaťa, ale aj ich samotných, pokúsili o uzavretie rodičovskej dohody, ktorá má prednosť pred autoritatívnym rozhodnutím súdu a v takom prípade by súd ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú, pojednávanie by vykonal v ich neprítomnosti a rodičovskú dohodu by schválil (samozrejme za predpokladu jej súladnosti so záujmami dieťaťa). V prípade, že dohode nedôjde, bolo súdom uložené oznámiť to bezodkladne, najneskôr do 15.04.2020. Uvedené podanie bolo doručené matke dieťaťa dňa 14.04.2020, splnomocnenému zástupcovi otca dieťaťa dňa 03.04.2020 a kolíznemu opatrovníkovi dieťaťa na vedomie dňa 03.04.2020. Podľa odvolacieho súdu z obsahu tohto listu sa nedá jednoznačne vyvodiť, že je už v danej veci určený termín pojednávania a naviac tento nie je uvedený ani konkrétnym dňom, hodinou a miestom konania.
13. V ďalšej časti odvolania otec dieťaťa namietal aj nesprávne vyporiadanie sa s hodnotením pomerov na jeho strane. 14. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov.
15. Konanie, či už o určenie alebo zmenu určeného výživného, je konaním mimosporovým, ktoré sa spravuje Civilným mimosporovým poriadkom. Mimosporové konanie na rozdiel od konania sporového je typické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci (§ 35 C. m. p.) a súd sa teda nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 C. m. p.).
16. V súvislosti s porovnávaním pomerov v čase posledného rozhodnutia s pomermi v súčasnej dobe okresný súd správne skúmal pomery na strane otca dieťaťa. Ohľadom týchto z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva ustálenie, že je v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si popri dôchodku príjem až v rozsahu 700,- eur (z brigád, resp. dohôd: 350,- eur) v nadväznosti na otcom udanú výšku 300,- až 400,- eur), z nájmu 325 eur (opäť ako stred 300,- až 350,- eur) a pod. Čo sa týka sumy z brigád resp. dohôd 350,- eur súd vychádzal z vyjadrenia otca z predchádzajúceho konania vedeného u Okresného súdu Čadca sp. zn. 7P/13/2015 v konaní o zvýšenie výživného a zmeny úpravy styku, keď tento sa vyjadril, že si privyrába aj „načierno“ a pracuje ako taxikár a takýmto spôsobom si vie zarobiť aj 300,- až 400,- eur mesačne. V tejto súvislosti otec dieťaťa v odvolaní uviedol, že mu bolo odobraté vodičské oprávnenie už takmer 2 roky, a toto oprávnenie mu doposiaľ nebolo vrátené a preto poukazoval na skutočnosť ohľadom nemožnosti vykonávať uvedenú prácu. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nesprávne vychádzal z príjmu dosahovaného otcom dieťaťa v predchádzajúcom konaní z r. 2015 bez doplnenia zistenia, či by túto prácu mohol vykonávať aj v súčasnom období. Čo sa týka príjmu otca dieťaťa z nájmu podľa súdu v sume 325,- eur vychádzajúceho z toho, že tento je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú nadobudol kúpou po poslednom rozhodnutí na základe poskytnutej hypotéky (čo možno vyvodiť z pripojeného listu vlastníctva) a preto pokiaľ v ňom nebýva, môže ho prenajímať, čo môže byť ďalším zdrojom jeho príjmu. K uvedenému otec v odvolaní poukázal na to, že na základe zriadenia výkonu záložného práva v prospech banky, ako to vyplýva z poznámky na liste vlastníctva, je mu odňatá možnosť disponovať s bytom akýmkoľvek spôsobom. Podľa odvolacieho súdu skutočne z listu vlastníctva na č.l. 13 spisu, s
ktorým sa súd oboznámil vyplýva poznámka týkajúca sa oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z. z. Z toho dôvodu nebolo možné bez ďalších zistení vychádzať z nájmu ako predpokladaného príjmu.
17. Vzhľadom na uvedené okresný súd svojím nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v nepreukázaní doručenia predvolania otcovi dieťaťa, znemožnil mu, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň v dôsledku uvedeného postupu, spočívajúceho v nevypočutí otca dieťaťa ako účastníka konania a tak v zistení pomerov na jeho strane, nezabezpečil si dostatočný skutkový podklad pre svoje rozhodnutie. Uvedený dostatok nie je účelné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože takým postupom by dokazovanie vo veci samej po prvýkrát vykonal odvolací súd, ktorý by aj vo veci rozhodol, čím by sporovým stranám odňal možnosť prípadne využiť opravný prostriedok voči rozhodnutiu.
18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať a rozhodnúť a za tým účelom predvolať otca dieťaťa na pojednávanie v súčasnej dobe prostredníctvom jeho splnomocneného zástupcu (§ 110 C. s. p.), vypočuť otca dieťaťa ako účastníka konania k jeho osobným, rodinným, zárobkovým a majetkovým pomerom. Po vyhodnotení všetkých preukázaných okolností daného prípadu vykonať porovnanie okolností v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe a na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení právne posúdiť. V tomto smere je potom potrebné rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).