Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-187-2001.pdf
PDF · 66.15 KB
Case nature
Subarea
2Er/187/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Kevartis, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo, IČO: 35 952 989, v konaní zastúpeného: 1/ JUDr. Peter Psotka, advokát so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, 2/ JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 252 952, proti povinnému: Y.. Q. R., C.. XX. XX. XXXX, D. M. D. XXXX/X, XXX XX S. S., na vymoženie pohľadávky vo výške 6.312,55 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 9/15
rozhodol:
Exekúciu v časti vymoženia sumy 1,00 Eur zastavuje.
odôvodnenie:
1) Pôvodný oprávnený dňa 01. 02. 2001 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 6.312,55 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Rob 1118/00 zo dňa 30. 06. 2000. Poverením č. 5601 021185 * zo dňa 26. 02. 2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu. Uznesením zo dňa 02. 09. 2014, právoplatným dňa 29. 10. 2014, súd pripustil, aby z konania vystúpil dovtedajší oprávnený DRUKOS, a.s. "v konkurze", so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 039 187 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom Hosťovce 217, 951 91 Hosťovce, IČO: 35 952 989. Uznesením zo dňa 19. 01. 2015, právoplatným dňa 14. 02. 2015, súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu a vykonaním exekúcie, vedenej pôvodne u súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu pod sp. zn. EX 102/2001-NR, poveril súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného.
2) Súdny exekútor dňa 22. 12. 2019 postúpil súdu na rozhodnutie návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie. Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie v časti 1,00 Eur.
3) Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4) Súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) a § 57 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 01. 2002) na základe návrhu oprávneného exekúciu čiastočne zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o prejav dispozičného oprávnenia oprávneného nakladať s návrhom na vykonanie exekúcie. Preto v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.
5) Súd záverom konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci nezistil, že by bol daný niektorý z dôvodov predĺženia rozhodnej doby podľa § 4 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie nie je skutočnosťou, ktorá by spôsobovala predĺženie rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. vo vzťahu k zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky, ohľadne ktorej oprávnený nenavrhol zastavenie exekúcie. Preto vo vzťahu k tejto zvyšnej časti vymáhanej pohľadávky je súdny exekútor povinný postupovať podľa § 5 uvedeného zákona. Exekučné konanie je konaním návrhovým a je ovládané dispozičnou zásadou. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Výrazom dispozičného oprávnenia je aj ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Pri výklade § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, a to že zákonodarca je racionálny. Nová právna úprava v zákone č. 233/2019 Z. z. preto musí byť v súlade so skôr platnými právnymi normami obsiahnutými v Exekučnom poriadku. Zámerom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 233/2019 Z. z. bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy starých exekúcií, v ktorých sa od nemajetných povinných dlhodobo nepodarilo ani v časti 15 Eur vymôcť pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie a v ktorých len narastajú trovy exekúcie. Bolo by preto absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť rozhodnú dobu v starej exekúcii v prípade, ak oprávnený do 31. 12. 2019 využije svoje dispozičné oprávnenie a navrhne zastaviť exekúciu v časti. Oprávnený je subjektom, ktorý disponuje s návrhom na začatie exekúcie (obdobne ako žalobca disponuje so žalobou) a takýmto svojím návrhom vyjadruje, že už nemá záujem pokračovať v exekúcii na vymoženie časti pohľadávky, ohľadne ktorej zastavenie navrhol. Ide o obdobu práva žalobcu na späťvzatie žaloby (v celom rozsahu alebo v časti). Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie doručený súdu do 31. 12. 2019 logicky nemôže vyvolať taký právny následok, že by v dôsledku podania tohto návrhu pokračovala aj po 01. 01. 2020 exekúcia, ktorá by v prípade, že by tento návrh oprávnený nepodal, už bola zastavená ex lege k 01. 01. 2020. Využitie dispozičného oprávnenia oprávneným smeruje k zastaveniu exekúcie a nemôže preto spôsobiť jej predĺženie. Výklad ad absurdum treba vždy odmietnuť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.