Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-52-2019.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom Mgr. Petrom Strakom v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov IČO: 36 062 235, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: SR. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. Š. I.. M.. Š. XXXX/X, W., štátny občan Ruskej federácie, o zaplatenie 852,88 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 852,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 852,88 Eur od 21.01.2018 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov konania v lehote do 3 dní od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.05.2019 domáhal od žalovaného uloženia zaplatiť žalobcovi sumu 852,88 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 852,88 Eur od 21.01.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“), ktorý definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou Kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Systém zelenej karty vznikol na základe Doporučenia č. 5, z 25. januára 1949, ktoré prijala pracovná skupina pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Európskej hospodárskej komisie Organizácie spojených národov. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. Ako je uvedené v preambule týchto pravidiel, vychádzajú z európskych smerníc a dohôd schválených na pôde Rady kancelárií (Comité Européen des Assurances). V súlade s článkom 5.1 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom - Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalovaný je fyzická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. BMW
s EČV: W ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 22.05.2017 zavinil vodič v krajine miesta nehody Ukrajina, predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody materiálnu škodu na vozidle zn. SUBARU s EČV: Z ktorého držiteľom bol vtedy V. (ďalej len „poškodený“). Kanceláriou Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Ukrajinská kancelária poisťovateľov. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie dňa 18.12.2017 vo výške 1.052,88 Eur, z ktorého suma vo výške 200,00 Eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 20.12.2017 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému vo výške 852,88 Eur. Žalobca vyzval žalovaného v predmetnom liste, aby uhradil dlžnú sumu do 20.01.2018. Žalovaný svoj dlh doposiaľ neuhradil ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobca zároveň poukazuje aj na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod číslom 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8). Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy na náhradu poistného plnenia. Žalobca predložil súdu písomné dôkazné prostriedky: Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel, Interný doklad zo systému žalobcu o poskytnutom plnení, Doklady preukazujúce vznik a výšku škody (preklad), Dôkaz: Výpis z účtu žalobcu, Výstup zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla, Debetné avízo, Výzva na náhradu poistného plnenia + doručenka.|
2. Súd vyzval žalovaného uznesením, aby sa vyjadril k žalobe. Nakoľko žalovaný nemá adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručoval súd v súlade s § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobu s uznesením na vyjadrenie na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 20.07.2020, ktoré bolo zvesené dňa 04.08.2020. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Dňa 13.07.2020 tunajší súd vydal oznámenie o tom, že dňa 28.08.2020 o 07:45 hodine súd vyhlási v predmetnej veci rozsudok, toto oznámenie bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 13.07.2020. Na vyhlásení rozsudku dňa 13.07.2020 sa nezúčastnil žalobca ani žalovaný, na to súd vyhlásil rozsudok.
4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd v súlade s § 219 ods. 3 a § 177 ods. 2 písm. a) CSP rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko išlo o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 2 000,- Eur.
7. Súd vykonal ďalšie dokazovanie v nasledovnom rozsahu a zistil nasledovné skutočnosti. Motorovým vozidlom značky BMW EČV: W. XXXCC, ktorého držiteľom bol žalovaný došlo k dopravnej nehode a poškodeniu vozidla značky SUBARU s EČV: Z., a to dňa 22.05.2017. Poškodený bol občan Ukrajiny V. D.. R.. Uvedenú skutočnosť súd zistil z dokladov z dopravnej nehody predložených žalobcom. Vodič Z. Z. šoféroval predmetné motorové vozidlo, pričom dňa 22. mája 2017 v čase 18.20 pri vedení vozidla BMW EČV W. v Kyjeve na ulici W. Y. XX porušil ods. 13.1 Pravidiel cestnej premávky, neprispôsobil sa cestným okolnostiam, nedodržal bezpečnú vzdialenosť a narazil do vozidla SUBARU, EČV Z. vodiča I. D.. R. idúceho pred ním, v dôsledku čoho došlo k mechanickému poškodeniu a materiálnej škode. Vodič Z. bol uznaný vinným z priestupku Sviatošinským okresným súdom v Kyjeve zo dňa 23.06.217. Vzniknutá škoda predstavuje sumu 852,88 Eur (zistené zo žiadosti o náhradu nákladov Ukrajinskej kancelárie poisťovateľov motorových vozidiel). Uvedená suma bola zaplatená žalobcom, o čom svedčí výpis z VÚB, a.s., a to dňa 18.12.2017. Žalobca výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 20.12.2017 vyzval žalovaného na plnenie. Žalovaný si zásielku podľa doručenky neprevzal v odbernej lehote. Zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 18.01.2010 podľa pečiatky na obálke.
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZPZP“): Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
9. Podľa § 20 ods. 1, 2 ZPZP: (1) Zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou.24) Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. (2) Kancelária spravuje poistný garančný fond, vykonáva hraničné poistenie, zastupuje poisťovateľov v medzinárodných inštitúciách zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti, uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch a informačnými strediskami členských štátov a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd, spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti, podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave a na predchádzaní poistným podvodom v poistení v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel, vedie evidencie a štatistiky na účely poistenia zodpovednosti, vykonáva činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti (ďalej len „register"), na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.
10. Podľa § 24 ods. 1, 2 písm. b) ZPZP: (1) Poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16. (2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
11. Podľa § 24 ods. 7 ZPZP: Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
12. Podľa § 420 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“): (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
13. Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z takto vykonaného dokazovania súd skutkovo a právne uzatvára. Súd považoval za nesporné, že dňa 22.05.2017 došlo k dopravnej nehode spôsobnej vozidlom značky BMW EČV: W. pri jazde za vozidlom SUBARU s EČV: Z., ktorého šoférom bol V. D.. R.. Škoda nastala v Ukrajinskej republike, v meste Kyjev. Škoda bola spôsobená fyzickej osobe V. D.. R.. V zmysle judikatúry sa za škodu považuje peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi (R 55/1971). Poškodenému V. D.. R. vznikla škoda na motorovom vozidle, ktorého bola ohodnotená podľa predložených dokladov výške 858,88 Eur. Držiteľom motorového vozidla v čase nehody bol žalovaný, čo vyplýva z lustrácie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ktorý však nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie. Uvedená skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu. Uvedenú sumu preto žalobca v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. uhradil Ukrajinskému úradu pre poistenie motorových vozidiel z poistného garančného fondu zriadeného v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.. Z uvedeného dôvodu žalovaný ako prevádzkovateľ vozidla v súlade s § 427 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky V zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má tak žalobca originárne právo na refundáciu vyplateného plnenia vo výške 852,88 Eur voči žalovanému. Uvedenú sumu žalobca ako povinný subjekt podľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplatil poškodenému v súlade s § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., preto mu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo regresné právo na zaplatenie tejto sumy od žalovaného, ktorý v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie Žalovaný je tak rozhodnutím súdu zaviazaný na úhradu dlžnej sumy voči žalobcovi.
16. Nakoľko žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie, ktoré bolo podané na poštu 21.12.2017 na náhradu poisteného plnenia do 20.01.2018, avšak túto povinnosť nesplnil, žalobca má v súlade s § 517 ods. 2 OZ v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 852,88 Eur od nasledujúceho dňa, t. j. 21.01.2018 až do zaplatenia, nakoľko sadzba ECB k uvedenému dátumu zodpovedala vo výške 0 % k tomu sa pripočítalo 5 percentuálnych bodov.
17. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Podľa § 232 ods. 3 CSP: Podľa § 232 ods. 3 CSP: Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v plnom rozsahu voči žalovanému náhradu trov konania vo veci v zákonnej lehote troch dní podľa § 232 ods. 3 CSP od právoplatnosti samostatného uznesenia prvostupňového súdu o výške trov konania vydaného po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).