Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoCsp/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX/XX, C. P. - T., zastúpenému splnomocneným zástupcom PUKAJ, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, o zaplatenie 9.849,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -177 zo dňa 19. marca 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dolný Kubín uznesením č. k. -177 zo dňa 19. 03. 2020 zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -168 zo dňa 15. 01. 2020 pre zmeškanie žalobcu. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , (ďalej len „") tým, že dôvod, ktorým žalobca odôvodnil návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu

- krátkodobú práceneschopnosť pracovníka žalobcu vo období od 14. 01. 2020 do 17. 01. 2020, do ktorého obdobia zasahoval aj deň nariadeného pojednávania, nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania žalobcom, na ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Poukázal nato, že k žalobe bolo ako jedna z príloh pripojené poverenie pre Mgr. D. U. ako povereného zamestnanca na konanie a tiež poverenie pre ďalšieho zamestnanca žalobcu, a to pre Mgr. E. Q.. Žalobca je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, ktorá môže konať či už prostredníctvom členov svojho štatutárneho orgánu spôsobom vyplývajúcim zo zápisu v obchodnom registri alebo môže robiť právne úkony prostredníctvom iných svojich zamestnancov v rozsahu vyplývajúcom z jeho vnútorných predpisov alebo aj prostredníctvom štatutárnym orgánom písomne poverených zamestnancov. V danej situácii súd nepovažoval prekážku uvádzanú žalobcom na strane jeho povereného zamestnanca za tak závažný dôvod, ktorý by ospravedlňoval žalobcove zmeškanie pojednávania v tejto veci. Z charakteru ochorenia povereného zamestnanca žalobcu a dĺžky jeho trvania nevyplýva, že by jeho zdravotný stav mal byť tak vážny, že by mu reálne znemožňoval o danej prekážke informovať žalobcu, aby tento operatívne zabezpečil svoju účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2020 prostredníctvom iného svojho zamestnanca, resp. aby uskutočnil potrebné úkony v danej veci v rozsahu, aby bolo z jeho strany zabránené možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca z dôvodu podľa , a odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v zrušení rozsudku č. k. -168 zo dňa 15. 01. 2020.

Uviedol, že v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie uviedol ospravedlniteľný dôvod pre zmeškanie pojednávania vo veci a na základe tejto skutočnosti mal okresný súd vyhovieť jeho návrhu, zrušiť predmetný rozsudok a nariadiť pojednávanie. Súd prvej inštancie takýto postup nezvolil, čo následne odôvodnil argumentmi, ktoré sú pre posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania irelevantné. Žalobca namietal posudzovanie dĺžky práceneschopnosti jeho povereného zamestnanca súdom, majúc zato, že jej dĺžka nie je pre posúdenie danej veci relevantná. Poverenému zamestnancovi bola pracovná neschopnosť ukončená na vlastnú žiadosť, čo však neznamená, že bol v tom čase už úplne vyliečený a už vôbec nie to, že sa jednalo o zanedbateľnú prekážku. K existencii poverenia aj pre iného zamestnanca na zastupovanie žalobcu v súdnych konaniach žalobca poukázal na to, že zamestnanec, ktorý bol určený na zastupovanie žalobcu bol dňa 13. 01. 2020 v mieste svojho trvalého bydliska (S.) a mal sa zúčastniť na pojednávaní dňa 14. 01. 2020 na Okresnom súde Poprad a dňa 15. 01. 2020 na Okresnom súde Dolný Kubín. Spisovú dokumentáciu k obom prípadom mal pri sebe, keďže z dôvodu hospodárnosti neplánoval návrat do sídla žalobcu. Z miesta trvalého bydliska sa pre neočakávanú prekážku zdravotného charakteru nedostal a tak mu bola znemožnená účasť na oboch pojednávaniach. Poverený zamestnanec z pochopiteľných dôvodov účasť iného zamestnanca na pojednávaní nezabezpečil, Keby mu to jeho aktuálny stav dovoľoval, tak by vec vyriešil zaslaním ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní. Pokiaľ ide o neexistenciu ospravedlnenia, táto znamenala splnenie podmienky vydania rozhodnutia pre zmeškanie žalobcu, avšak pri posudzovaní návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá dopad na dôvodnosť návrhu. V tomto konaní sa súd nemá zaoberať tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalobcom možno považovať za ospravedlniteľný dôvod jeho neprítomnosti na pojednávaní. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nevysporiadal s otázkou, od riešenia ktorej bola závislá dôvodnosť jeho návrhu a následne absentujú aj dôvody vysvetľujúce právny záver súdu k tejto otázke.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom [, ], bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, odvolania žalobcu a obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie správne, správne vyhodnotil podstatné skutkové okolnosti, správne aplikoval právnu normu a svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil. Odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

6. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcom uvedený dôvod v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle ust. , a to najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, ktorá môže konať či už prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu alebo poverených zamestnancov, či iných svojich zamestnancov v rozsahu vyplývajúcom z jeho vnútorných predpisov, keď z charakteru ochorenia povereného zamestnanca žalobcu a dĺžky jeho trvania nevyplýva, že by jeho zdravotný stav mal byť tak vážny, že by mu reálne znemožňoval o danej prekážke informovať žalobcu, aby tento operatívne zabezpečil svoju účasť na pojednávaní dňa 15. 01. 2020 prostredníctvom iného svojho zamestnanca, resp. aby uskutočnil potrebné úkony v danej veci v rozsahu, aby bolo z jeho strany zabránené možnosti rozhodnutia vo veci rozsudkom pre zmeškanie.

7. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že zdravotný stav jeho zamestnanca mu neumožňoval zaslať ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by súd prvej inštancie vyžadoval, aby účasť iného zamestnanca žalobcu či ospravedlnenie na pojednávaní zabezpečil práve tento poverený zamestnanec. Súd prvej inštancie v bode 9. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že z návrhu žalobcu a predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti nevyplýva, že by zdravotný stav povereného zamestnanca tomuto reálne

znemožňoval o danej prekážke informovať žalobcu (a teda nie súd), aby tento operatívne zabezpečil potrebné úkony smerujúce k zabezpečeniu účasti na pojednávaní či ospravedlnení svojej neprítomnosti. S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožňuje, keď žalobca svoje tvrdenie o vážnom charaktere ochorenia svojho zamestnanca, ktoré by mu reálne bránilo oznámiť danú skutočnosť žalobcovi ako zamestnávateľovi, nepreukázal (uvedené nevyplýva ani z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, z ktorého vyplýva len to, že poverený zamestnanec žalobcu bol práceneschopný z dôvodu choroby od 14. 01. 2020 do 17. 01. 2020). Žalobca teda nepreukázal náležitým spôsobom svoje tvrdenia o objektívnej nemožnosti zabezpečenia účasti, či ospravedlnenia svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní, keď nepreukázal a ani neuviedol, kedy sa o vzniku prekážky na strane svojho povereného zamestnanca dozvedel, resp. že sa o tejto nemohol dozvedieť v čase, kedy mohol vykonať úkony smerujúce k účasti na nariadenom pojednávaní na okresnom súde alebo k ospravedlneniu svojej neúčasti na pojednávaní z vážnych dôvodov, čím mohol predísť vydaniu rozsudku pre zmeškanie.

8. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, uznesenie okresného súdu podľa ako vecne správne potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )