Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-33-2019.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti žalovanej: T. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. kríži XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 884,56 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 884,56 eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 884,56 eur od 04.07.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.12.2019 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 884,56 eur titulom úhrady nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase po zániku poistného vzťahu. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 21.03.2018 žalobca prijal odhlášku poistenca vzťahujúcu sa spätne k obdobiam od 24.08.2016 a od 05.03.2017. Žalovaná si nesplnila zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť v súvislosti so zánikom jej zdravotného poistenia u žalobcu, pričom žalobca v období od 24.08.2016 do 04.09.2016, a v období od 05.03.2017 do 21.03.2018, t. j. v období, kedy žalovaná nebola jeho poistencom, uhrádzal za žalovanú náklady zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 905,20 eur v omyle, že žalovaná je jeho poistencom. Do tohto omylu uviedla žalobcu práve žalovaná svojím konaním v rozpore s platnou legislatívou. 3. Na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností predložil žalobca súdu - Odhlášky poistenca (žalovaná) zo dňa 15.03.2018 ( doručené žalobcovi dňa 21.03.2018), priebeh poistiek poistenca, náhľad na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť za obdobie od 24.08.2016 do 04.09.2016, od 05.03.2017 do 21.03.2018, výzvu na úhradu zo dňa 25.06.2018 s dokladom o doručovaní, opakovanú výzvu na úhradu zo dňa 05.10.2018. 4. Súd doručoval žalovanej žalobu na adresu jej evidovaného trvalého pobytu (G. kríži XXXX/XX, XXX XX J.. Po tom, ako sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu uvedenú Registri obyvateľov, doručoval súd žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie na adresu uvedenú žalobcom. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že ju s prílohami a výzvou na vyjadrenie prevzala 22.06.2020. 5. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,-Eur. 6. Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 7. Súd vo veci rozhodol na základe žalovanou nepopretých skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov založených do spisu žalobcom.
8. Z odhlášok poistenca zo dňa 15.03.2018 ( doručené žalobcovi dňa 21.03.2018) súd zistil, že žalovaná sa odhlásila z poistenia u žalobcu ku dňu 23.08.2016, resp. ku dňu 04.03.2017. Z výpisov z účtu poistenca súd zistil, že žalobca za žalovanú v období od 24.08.201 do 04.09.2016 a v období od 05.03.2017 do 21.03.2018, teda v obdobiach, kedy žalovaná nebola poistencom žalobcu, uhradil za poskytnutú zdravotnú starostlivosť spolu 905,20 eur. Výzvami zo dňa 25.06.2018 a zo dňa 05.10.2018 žalobca opakovane vyzval náhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti. 9. Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. 10. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak sa dlhodobo zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. 11. Podľa § 5 ods. 2 prvá veta zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. 12. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) cit. zák., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. 13. Žalobca uvedenými listinnými dôkazmi preukázal, že žalovanej zanikol poistný vzťah k žalobcovi v zmysle citovaných právnych predpisov, pričom žalobca za žalovanú uhrádzal kapitačné platby a náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v čase zániku poistenia a to za obdobie 24.08.201 do 04.09.2016 a v období od 05.03.2017 do 21.03.2018 v celkovej sume 905,20 eur, keďže žalovaná v rozpore so zákonom neoznámila žalobcovi skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a teda žalovaná ako osoba, ktorej zaniklo verejné zdravotné poistenie, nemal na túto úhradu nárok. Žalobcovi preto vznikol nárok na nákladov zdravotnej starostlivosti, ktoré za ňu plnil v čase zániku poistenia a preto súd rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalobou uplatnenej dlžnej sumy vo výške 884,56 Eur. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie z výzvy žalobcu adresovanej, ktorú si žalovaná prevzala 18.06.2018. 14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko si žalobca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu ju nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.