Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-0T/134/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Soňou Mihaľákovu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 8. 2020 v Košiciach takto

rozhodol:

obžalovaný

W. O., nar. X. X. XXXX v G., bytom G., Z. č. XX, prechodne bez prihlásenia G., C. č. XX, t. č. bez pracovného pomeru, vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Košice od 6. 8. 2020

je vinný, že

dňa 5. 8. 2020 v čase okolo 07,00 hod. v byte na ulici C. č. XX v G. na 4. pochodí sa vyhrážal svojej matke W.e O.ovej, nar. XX. X. XXXX zabitím, pričom vo svojej ruke držal kuchynský nôž, čím svojím konaním vzbudil u svojej matky J. dôvodnú obavu o život a zdravie a že svoje vyhrážky uskutoční,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin závažnejším spôsobom konania na chránenej osobe,

tým spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona.

Za to mu ukladá :

Podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 rok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i), písm. k) Tr. zákona povinnosť podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok a zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení obž. W. O. v zmysle , vrátane poučenia podľa , že môže urobiť vyhlásenie o tom, že je vinný alebo nevinný, obžalovaný vyhlásil, že je vinný.

Následne mu samosudkyňa položila otázky podľa , , , , , či c/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d/ bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písm. a, Tr. zákona, g/ bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písm. a, Tr. zákona, ktorý je mu kladený za vinu, h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písm. a, Tr. zákona,

na ktoré obžalovaný odpovedal jednotlivo vždy slovom „áno“.

Prokurátor a poškodená W. O. navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny. Súd prijal uznesením vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny, ktoré je už neodvolateľné, a súčasne rozhodol o tom, že dokazovanie sa vykoná len pre rozhodnutie o výroku o treste, pretože poškodená si neuplatňovala žiaden nárok na náhradu škody.

Súd vypočul obžalovaného iba k jeho osobným pomerom. Obžalovaný uviedol, že počas výkonu väzby bol s poškodenou v telefonickom kontakte, požiadal ju o odpustenie. Je si vedomý svojej závislosti na alkohole, rozhodol sa, že podstúpi liečbu, aby mohol viesť riadny život, pretože v dôsledku svojho konania prišiel o možnosť bývania u poškodenej a ako jednu z prvých záležitostí bude musieť riešiť strechu nad hlavou.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo základných zásad ukladania sankcií, ktoré sú uvedené v ust. § 34 a nasl. Tr. zákona. Prihliadal predovšetkým na okolnosti spáchania trestného činu, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, v evidencii priestupkov má od roku 2013 doposiaľ 9 záznamov, z nich sú 4 majetkového charakteru.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a konanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a že doposiaľ viedol bezúhonný život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezaznamenal.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd s prihliadnutím na účel trestu, ktorým je náprava páchateľa a ochrana spoločnosti, uložil obžalovanému výchovný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu, ktorú určil tiež pri spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Na posilnenie výchovného účinku trestu súčasne uložil obžalovanému povinnosť, aby sa počas skúšobnej doby podrobil liečeniu svojej závislosti od návykovej látky a aby sa v skúšobnej dobe zamestnal alebo sa preukázateľne uchádzal o zamestnanie.

Po vyhlásení rozsudku súd zároveň rozhodol o prepustení obžalovaného z väzby na slobodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Košice II. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Košiciach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.