Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Csp-16-2020.pdf
PDF · 92.75 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/16/2020
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: B.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. H. XX, XXX XX H., zast.: advokátska kancelária WEBBER LEGAL, s.r.o., proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým:
- ukladá žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. zo dňa 30.08.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s., na výkon zrážok zo mzdy,
- ukladá zamestnávateľovi žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, IČO: 00 610 381, so sídlom A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. 6108516510 zo dňa 30.08.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s..
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere.
III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2020, sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s. a zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2010 uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s.
2. Vo svojom návrhu žalobca uviedol, že medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Poštová banka, a.s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31340890, ako pôvodným veriteľom, došlo dňa 30.08.2010 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany pôvodného veriteľa v prospech žalobcu (ďalej len „Zmluva“). V časti 3 bode 4 Zmluvy je obsiahnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v tomto znení: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb (Občiansky zákonník), ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej zo ZoÚ v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver.“ Vyššie uvedené znenie Zmluvy odkazuje na čl. 4 bod 4.8 obchodných podmienok, v ktorých je uvedené nasledovné: „Klient a Banka podpisom ZoÚ zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v platnom znení a Klient udeľuje súhlas Banke na predloženie tejto dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy Klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov Klienta vyplývajúcich zo ZoÚ. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa mzdy Klienta, ako aj na iné príjmy Klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy vykonávať zrážky. Ukončením platnosti ZoÚ nezaniká zabezpečenie Klientových záväzkov voči Banke vyplývajúcich zo ZoÚ.“ Listom zo dňa 01.04.2015 spol. BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ako spoločnosť poverená na vymáhanie a správu pohľadávok pôvodného veriteľa na základe Komisionárskej zmluvy zo dňa 27.02.201 predložila žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu, Fakultná nemocnica Trnava, a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej kópie Zmluvy, súčasťou ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Zamestnávateľovi žalobcu bol doručený list s názvom „Oznámenie zmeny čísla účtu“ zo dňa 14.07.2015 od spol. PRO CIVITAS s.r.o., v ktorom je okrem iného uvedená informácia o postúpení pohľadávky v súvislosti so Zmluvou. Dňa 25.06.2015 bola údajne postúpená pohľadávka z pôvodného veriteľa, spol. Poštová banka, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a následne dňa 26.06.2015 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED údajne postúpila pohľadávku na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. Spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stal žalovaný. Listom zo dňa 25.06.2019 žalobkyňa vyzvala zamestnávateľa, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mdzy, zamestnávateľ však pokračoval a do dnešného dňa pokračuje vo vykonávaní zrážok zo mzdy, pričom k dnešnému dňu jej vykonal zrážky zo mzdy už celkovo vo výške 2.930,28 eur. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje pre žalobcu ako spotrebiteľa neprimeranú a neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku. Vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky a rozsahu zrážok zo mzdy v Zmluve je neurčité, nepresne určené, a tým pádom neplatné. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprimeraná požiadavka žalovaného disponovať s majetkom žalobcu, ktorá nespĺňa kritériá podľa § 34 Občianskeho zákonníka, a to označenie pohľadávky, o ktorú išlo a určenie rozsahu zrážok zo mzdy. Subjektom, ktorý má v konečnom dôsledku právo určovať výšku mesačných zrážok zo mzdy, bude takmer vždy žalovaný, nakoľko miera jeho práva voči žalobcovi v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje jeho takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu bez existencie akejkoľvek kontroly pri vykonávaní jeho domnelých práv, čo sa v prípade žalobcu prejavuje požiadavkou žalovaného na sumu 4277,87 EUR, ktorá vyplýva z listu žalovaného zo dňa 01.04.2015, ktorý predložil zamestnávateľovi žalobcu ako výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, resp. sumu 4367,37 EUR, ktorá vyplýva z listu žalovaného adresovanému zamestnávateľovi žalobcu s názvom „Oznámenie zmeny čísla účtu“ zo dňa 14.07.2015. Zároveň žalobca uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy s ním nebola vopred individuálne dojednaná, musel ju akceptovať ako súčasť zmluvy o úvere, inak by mu úver poskytnutý nebol. Ide o formulárovú (typovú) zmluvu spôsobujúcu značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, resp. jedná sa o neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Existuje dôvodná obava zhoršenia celkového, najmä majetkového postavenia žalobcu. Pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške.
3. K návrhu žalobca pripojil list zamestnávateľa označený ako „Stav pohľadávok“, žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy, obchodné podmienky pre úver, oznámenie zmeny čísla účtu, výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, potvrdenie o obsahu komisionárskej zmluvy a zmluvu o úvere.
4. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
5. Zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle § 336 ods. 1 CSP ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Faktickou trvalosťou neodkladného opatrenia ide o zásah do práv strany, ktoré si vyžadujú nielen posúdenie nároku z procesného hľadiska, ale je potrebné sa zaoberať aj hmotnoprávnou stránkou veci. Zvlášť ak je stranou konania spotrebiteľ, ktorého v zmysle platnej právnej úpravy má súd chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie (súd nemusí vypočuť strany, nemusí nariadiť pojednávanie), avšak je
potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práv, a teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov, t. j. musí sa osvedčiť danosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Strany konania nemusia byť vypočuté.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi (najmä so zmluvou o úvere a podaním označeným ako „Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 01.04.2015 zaslaná žalovaným zamestnávateľovi žalobcu), ako i s obsahom celého spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd ma osvedčené, že žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy žalobcu, a to na základe zmluvy uzavretej v roku 2010, proti súčasnej vôli žalobcu, pričom v danom prípade nie je možné formuláciu dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutú len v rámci ustanovení zmluvy o úvere považovať za platnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Uvedenú dohodu o zrážkach zo mzdy tak súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a teda na jej základe nemôže dochádzať k zásahu do majetkovej sféry žalobcu. Okrem uvedeného súd vyslovuje záver, že nárok z úverovej zmluvy by mal byť podrobený súdnemu prieskumu, a to s poukazom na výšku dlžnej sumy špecifikovanej žalovaným vo výzve na vykonávanie zrážok (4.277,87 eur, čo významne presahuje poskytnutý úver 2.000,- eur), vykonanie zrážok zo mzdy už v celkovej výške 2.930,28 eur, postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, ako aj možné premlčanie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere, a teda má za to, že je na mieste, aby pri tejto zmluve neodkladným opatrením zamedzil ďalším zrážkam zo mzdy do prípadného rozhodnutia vo veci samej (v ktorom konaní by došlo k preskúmaniu oprávnenosti uplatňovania nároku žalovaného), v prípade ak bude žaloba vo veci samej podaná. Aj keby existovala platná dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným, tak vzhľadom na skutočnosť, že nárok zo zmluvy o úvere by mal byť podrobený súdnemu prieskumu, nie je vhodné, aby bolo pokračované v zrážkach zo mzdy žalobcu. Súd uvádza, že ak existuje závažná pochybnosť zo strany žalobcu o dôvodnosti výšky požadovanej sumy žalovaným tak, vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by potom malo za následok (aktuálne alebo do budúcna) vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného (resp. jeho postupné narastanie), a práve tým je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Súd usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu možno od jeho zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté.
7. Súd k uvedenému dodáva, že dohody o zrážkach zo mzdy by nemali nahrádzať súdne konanie, nakoľko takto by sa dlžník (spotrebiteľ) ponechal napospas veriteľovi a jeho predstave o výške dlhu bez ohľadu na reálny stav, čím by sa dlžníkovi fakticky odoprelo právo na súdnu ochranu a prejednanie jeho žaloby pred súdom. V tomto prípade totiž napriek tomu, že neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník (žalobca) nemá možnosť ich priamo zastaviť. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho konania siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nezákonného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje, a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré veriteľovi prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené súd považoval za dostatočné pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalovaný môže žiadať aj z tejto formulárovej zmluvy zaviazať spotrebiteľa na sporné plnenie. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, čím sa zabráni žalovanému (a rovnako aj zamestnávateľovi žalobcu) vykonávať zrážky zo mzdy a súčasne žalovanému zostane naďalej zákonná možnosť domôcť sa úhrady pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi, avšak (v prípade, ak žalobca nebude plniť dobrovoľne) až po jej súdnom prieskume, bez rizika nezákonného zásahu do majetkovej sféry žalobcu. 8. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. V prejednávanej veci podľa názoru súdu existuje dôvodná obava, že realizáciou zrážok zo mzdy môže dôjsť k zásahu do majetkových práv žalobcu, pričom pozastavením vykonávania zrážok nariadením
neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaného, ktorému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma; bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie splatenia úveru prostredníctvom zrážok zo mzdy, nie však jeho úplné vylúčenie. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, keď tento príde o časť svojej mzdy.
9. Súd návrh na neodkladné opatrenie nariadil na dobu neurčitú (bude platiť po neobmedzenú dobu), bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP, keď ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany žalobcu a na zabezpečenie trvalej úpravy vzťahov medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované. Keďže súd nariadil takéto neodkladné opatrenie, poučil podľa § 337 ods. 1 CSP žalovaného, o možnosti riešiť spor vo veci samej, a to žalobou o zaplatenie pohľadávky zo strany žalovaného, proti žalobcovi.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia bolo vyhovené čo do účelu a účinkov v plnom rozsahu, keď súd zamietal časť návrhu len z dôvodu duplicity, a teda návrh, inak vyhodnotený ako dôvodný, bol zamietnutý len v nepatrnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.