Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoCsp-30-2020.pdf
PDF · 74.04 KB
Case nature
Subarea
13CoCsp/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: X T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX U., o zaplatenie 1 020,23 € s prísl., o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica rozsudkom č. k. 13Csp/220/2019 -106 zo dňa 27. 02. 2020, takto
rozhodol:
I. Späťvzatie žaloby p r i p ú š ť a, rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Csp/220/2019 -106 zo dňa 27. 02. 2020, zrušuje a konanie zastavuje.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom č. k. 13Csp/220/2019 -106 zo dňa 27. 02. 20120 Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. , Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP “) tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1 020,23 € (istina 647,69 €, kapitalizované úroky a úroky z omeškania vyčíslené do 19. 12. 2018 vo výške 345,54 €, poplatky vo výške 27 €) spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,50 % ročne zo sumy 647,69 € od 20. 12. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 647,69 € od 20. 12. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20. 12. 2018, uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a. s., ako postupom a žalobcom ako postupníkom, nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 1859566212 s príslušenstvom. Uviedol, že dňa 23. 07. 2012 jeho právny predchodca (Poštová banka, a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili Zmluvu o úvere č. 1859566212 (ďalej „zmluva“) v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Z. z. , Obchodného zákonníka . Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému dňa 23. 07. 2012 finančné prostriedky vo výške 1000 €, ktoré sa mu žalovaný zaviazal vrátiť v dohodnutej lehote vrátane úrokov podľa predpisu splátok k zmluve. Žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v „Aktuálnom stave úveru“, v časti zaplatené splátky. Vzhľadom na to, že žalovaný svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas nesplnil, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. , Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník Občiansky zákonník “) listom zo dňa 02. 08. 2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok pre úver ku dňu 02. 08. 2017. Žalovaný napriek výzve nezaplatil svoj záväzok. Za dobu po splatnosti úveru, si žalobca uplatnil z nezaplatenej istiny zmluvný úrok vo výške 25,50 % ročne od 20. 12. 2018 do zaplatenia v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 20. 12. 2018 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.
1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. ), keďže jej predmetom bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo forme úveru (§ 1 ods. 2 tohto zákona). Konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. uzatvorená v písomnej forme a musí obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. . Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka ) a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, keď nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ). Jedná sa teda o spotrebiteľský zmluvný vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spor z neho vyplývajúci je spotrebiteľský (§ 290 CSP ). Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1000 €, pričom tento poslednú úradu vykonal dňa 07. 04. 2017.
1.3 Okresný súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť tak, že najprv žalovaný podpísal dňa 17. 07. 2012 tlačivo a vyplnil body 1, 2 tlačiva (1. Zmluvné strany, 2. Žiadosť o poskytnutie úveru), následne dňa 23. 07. 2012 malo dôjsť k schváleniu úveru bankou vyplnením bodu 3 tlačiva. Najskôr teda vyplnil žalovaný žiadosť o poskytnutie úveru (návrh na uzatvorenie zmluvy), ktorá obsahovala z údajov v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. iba žiadanú výšku úveru 2000 €, dobu splácania úveru 6 rokov, t. j. 72 mesiacov. Na tento návrh žalovaného pôvodný veriteľ reagoval tým, že súhlasil s dobou splácania úveru, pričom zmenil výšku úveru na 1000 € a doplnil ďalšie údaje zmluvy (výška mesačnej splátky, dátum prvej, každej ďalšej a poslednej splátky, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN, priemernú RPMN, celkovú výšku nákladov), čo vyplýva z čl. 3 tlačiva. Vzhľadom na uvedené nemožno podľa okresného súdu hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany pôvodného veriteľa, ale o novom návrhu, ktorý by mal žalovaný písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 Občianskeho zákonníka ). V konaní však nebolo preukázané, že by k tejto písomnej akceptácii nového návrhu pôvodného veriteľa zo strany žalovaného došlo. Žalobca ani netvrdil, že by bankou navrhnutý obsah zmluvy, vystavený následne po podpise žiadosti dlžníkom, bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp. že by takýto nový návrh dlžník prijal (§ 44 ods. 1 , § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Nečinnosť či mlčanie žalovaného pritom za akceptáciu nového návrhu banky nie je možné považovať (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Súd teda na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nemal preukázanú existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, teda v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zákonom predpísanej písomnej forme. Zároveň v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ). Iba malým písmom pod bodom 3 zmluvy je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Pritom nie je správna ani výška celkových nákladov (72 splátok x 28 € = 2 016 € - čerpaných 1000 € je 1 016 € namiesto v zmluve uvedených 865,98 €). Vzhľadom na uvedené okresný súd považoval úver za bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012 pre nedodržanie písomnej formy zmluvy a absenciu jej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona a keďže považoval úver za bezúročný a bez poplatkov dospel k záveru, že žalovaný by mal vrátiť žalobcovi len sumu čerpaných prostriedkov. Konštatoval, že z listiny „Aktuálny stav úveru“ vyplýva suma čerpaných peňažných prostriedkov 1000 €, pričom žalovaný zaplatil do 07. 04. 2017 celkom 1 624,22 €, započítaných veriteľom na istinu, úroky a poplatky. Okresný súd však túto sumu v súlade s § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítal iba na istinu, t. j. poskytnutý úver a keďže žalovaný zaplatil viac ako čerpal, a to ešte pred tvrdeným zosplatnením úveru (ktoré bolo podľa žaloby k 02. 08. 2017), okresný súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
2. V podaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu 19. 03. 2020 zobral žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný sa na výzvu súdu, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril, či súhlasí so späťvzatím žaloby, písomne nevyjadril.
3. Podľa ust. § 370 ods. 1 a 2 CSP , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
4. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral v zmysle ust. § 370 ods. 1 žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a žalovaný so späťvzatí žaloby žalobcom neprejavil nesúhlas, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil.
5. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, pretože mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
6. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP ).