Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-46-2020.pdf
PDF · 68.87 KB
Case nature
Subarea
17CoP/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci navrhovateľa: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, proti osobe povinnej platiť výživné: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., X. E. XXX/XX, t. č. bytom S. C., Y.V. XXX/XX., T. X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 9. marca 2020, č. k. 4Pc/20/2019-7, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľ podal dňa 11.11.2019 na súde návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči otcovi - osobe povinnej výživou, na sumu 400 eur mesačne z dôvodu, že je študentom vysokej školy - E. G. v F. F. a vyživovacia povinnosť otca voči plnoletému navrhovateľovi bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.11.2013, č. k. 9P/123/2013-25 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25.02.2014, č. k. 19CoP/13/2014-34. Súd uviedol, že z lustrácie v registri zistil, že medzi rovnakými účastníkmi je pod sp. zn. 12Pc/9/2019 vedené iné, skôr začaté konanie. V tomto konaní sa na strane jednej otec ako povinný z vyživovacej povinnosti domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi - navrhovateľovi a na strane druhej sa plnoletý syn - navrhovateľ, návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2019 domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti voči otcovi. V uvedenom konaní bol uznesením zo dňa 12.11.2019, č. k. 12Pc/9/2019-32 návrh navrhovateľa (plnoletého syna) na zvýšenie výživného voči otcovi - osobe povinnej výživou, vylúčený na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 159 CSP a uviedol, že vzhľadom k tomu, že na súde už prebieha medzi rovnakými účastníkmi vo veci výživného plnoletej osoby konanie pod sp. zn. 12Pc/9/2019, neskôr začaté konanie vedené v tejto veci bolo potrebné pre existenciu prekážky veci začatej zastaviť. Dodal, že o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti plnoletého syna (navrhovateľa) voči otcovi - osobe povinnej výživou, musí byť podľa zákona rozhodnuté v skôr začatom konaní. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia. Navrhol, aby konanie v tejto veci bolo iba prerušené do právoplatného rozhodnutia konania pod sp. zn. 12Pc/9/2019 a potom bolo v tomto konaní pokračované. Uviedol, že vo veci 12Pc/9/2019, v ktorej sa jeho otec domáha zrušenia vyživovacej povinnosti voči nemu, bol návrh otca v celom rozsahu zamietnutý.
3. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila aj osoba povinná výživou (otec navrhovateľa). Uviedol, že žiada o zastavenie konania vo veci návrhu plnoletého syna T. na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Zároveň k samotnému návrhu navrhovateľa uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 400 eur nesúhlasí, keďže táto suma je neprijateľná. Poukázal na to, že v konaní 12Pc/9/2019 žiadal o zrušenie vyživovacej povinnosti voči synovi, keď zistil, že navrhovateľ (plnoletý syn) síce navštevuje vysokú
školu, ale je zárobkovo činný a vie sa o seba postarať. Po dovŕšení 18. narodenín prestal posielať peniaze na výživné, keďže nemal žiadnu informáciu o tom, či navrhovateľ študuje. Až po 8 mesiacoch sa navrhovateľ ozval prostredníctvom trestného oznámenia na jeho osobu. On následne dlžné výživné vyrovnal a pokračoval v platení. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 zistil, že matka navrhovateľa bola pol roka PN a jej chýbali peniaze, z čoho usúdil, že peniaze, ktoré na výživu syna posielal, neboli pre neho využité.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
5. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
6. Citovaný § 159 CSP ustanovuje tzv. prekážku litispendencie. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka nastáva vtedy, keď je na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike začaté konanie medzi rovnakými stranami sporu, s rovnakým predmetom konania, založené na rovnakých skutkových okolnostiach, od ktorých žalobca odvodzuje uplatňované právo. Pri nesplnení čo i len jednej z uvedených podmienok nejde o tú istú vec a prekážka litispendencie nie je daná. Totožnosťou predmetu konania je potrebné rozumieť zhodu nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či skutkového deja.
7. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s ust. § 159 CSP, keď konanie pre existenciu prekážky skôr začatého konania zastavil. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, medzi rovnakými účastníkmi je pod sp. zn. 12Pc/9/2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom vedené iné, skôr začaté konanie. V tomto konaní sa osoba povinná výživou (otec navrhovateľa) domáhala voči navrhovateľovi (plnoletému synovi) zrušenia vyživovacej povinnosti a plnoletý syn sa návrhom zo dňa 27.09.2019 domáhal voči otcovi zvýšenia vyživovacej povinnosti. Návrh plnoletého syna - navrhovateľa na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči otcovi - osobe povinnej výživou, bol z konania 12Pc/9/2019 uznesením zo dňa 12.11.2019 vylúčený na samostatné konanie.
8. Odvolacím súdom bolo na súde prvej inštancie zistené, že vec navrhovateľa T. Y. voči osobe povinnej výživou - K. F. o zvýšenie výživného, je po vylúčení z veci 12Pc/9/2019 vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/1/2020 a vo veci bol na deň 28.09.2020 nariadený termín pojednávania. 9. Námietky prezentované v odvolaní navrhovateľa neboli spôsobilé privodiť v danej veci iné rozhodnutie. Navrhovateľ ani nespochybňoval, že by oba návrhy boli totožné, čo je jediné kritérium rozhodné pre aplikáciu ust. § 159 CSP. Vzhľadom k skôr prebiehajúcemu konaniu na súde prvej inštancie ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa, kde súd riadne aj koná, neboli splnené ani zákonné dôvody na prerušenie konanie v zmysle ust. § 162 a nasl. CSP tak, ako na to poukazoval navrhovateľ v závere svojho odvolania.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).