Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-65Csr-1-2022.pdf
PDF · 125.69 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-65Csr/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: Q. H., narodená XX. februára XXXX, trvalým pobytom v T., A. XXXX/XX, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 z r u š u j e.
Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 23. augusta 2022 (ktorého nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhala, aby súd zrušil spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18, ktorým bola žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v procesnoprávnom postavení žalovanej) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej (v rozhodcovskom konaní v procesnoprávnom postavení žalobkyne) do troch dní od jeho právoplatnosti „sumu 599,29 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 599,29 eur od 8. februára 2016 do zaplatenia tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1 050 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 599,29 eur, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 599,29 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 57,88 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie 32,40 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 117,72 eur“.
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že vydaný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok považuje za neplatný a nulitný pre jeho rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pretože (i) žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, (ii) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 nebola uzavretá podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnením niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z. z.“) a žalovaná žiadnu takúto zmluvu podľa uvedeného zákona nepodpísala, (iii) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 neobsahuje náležitosti a poučenie vyžadované zákonom č. 335/2014 Z. z., ale ide o predformulovanú zmluvu podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,
(iv) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva z 25. augusta 2014 nepredvídala, pretože bola uzavretá ešte podľa staršieho zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a nie podľa nového zákona č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol platnosť až 3. decembra 2014, a tým bola prekročená arbitrabilita konajúceho rozhodcovského súdu, (v) vo veci rozhodol rozhodcovský súd, ktorý nie je uvedený v rozhodcovskej zmluve a v čase jej uzavretia tento rozhodcovský súd neexistoval, (vi) žalobkyňa ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu, (vii) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, pretože nepostupoval v zmysle zákon č. 335/2014 Z. z. a vec nesprávne právne posúdil, o čom sa dozvedela až momentom doručenia vydaného rozhodcovského rozsudku, (viii) rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nenariadil a nepredvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie bolo dôvodné a potreba jeho nariadenia dôvodne vyplývala, keďže žalovaná v rozhodcovskej žalobe uviedla nepravdivé skutočnosti, čo malo nepochybne vplyv na výsledok sporu, (ix) rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povaha sa považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú a odporujúcu dobrým mravom, (x) konajúci rozhodca pri rozhodnutí vo veci nezohľadnil viaceré relevantné skutočnosti, v dôsledku čoho neúplne a nesprávne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, a to že
- žalovaná neposkytla žalobkyni úver vo výške 1 050 eur, ako je uvedené v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014, ale len sumu 1 015 eur po započítaní poplatku za poskytnutie úveru 35 eur, ktorý žalobkyňa zároveň považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
- skutočná výška anuitnej (mesačnej) splátky úveru, ktorú žalobkyňa mala povinnosť podľa doručeného splátkového kalendára po dobu 36 mesiacov uhrádzať, nebola v sume 37,28 eur, ale v sume 62,76 eur zahrňujúcej tiež odplatu v zmysle dohody o poskytovaní služieb uzavretej spolu so zmluvou o revolvingovom úvere 25. augusta 2014 (ktorú si však žalobkyňa nevyžiadala a nemala možnosť ju odmietnuť),
- zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 obsahuje neurčité a nezrozumiteľné údaje o odplate, ktorá je vyjadrená tromi spôsobmi, a to pri mesačných splátkach po 62,76 eur vo výške 2 259,36 eur, pri mesačných splátkach po 37,28 eur vo výške 1 324,08 eur a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vo výške 1 377,08 eur, v nadväznosti na čo je v zmluve nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
- pokiaľ žalobkyňa uhradila zo spotrebiteľského úveru poskytnutého na dobu 36 mesiacov sumu 742,79 eur, čo predstavuje úplnú úhradu 19 splátok po 37,28 eur a jednu čiastočnú úhradu v poradí 20. splátky vo výške 34,47 eur splatnej k 1. máju 2016, nemohla sa pred týmto termínom dostať do omeškania a žalovaná tak nemohla účinne zosplatniť spotrebiteľský úver už 7. februára 2016.
1.2. Na základe vyššie uvedených dôvodov taktiež považuje aj spotrebiteľskú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 za absolútne neplatnú od počiatku a obsahujúcu neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, a aj od nej závislú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 a dohodu o poskytovaní služieb č. 8500075999 z 25. augusta 2014.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe a ďalších svojich písomných podaniach uviedla, že žalobkyňou vytýkané nesprávnosti vydaného rozhodcovského rozsudku a postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sú neopodstatnené a navrhla žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa v predmetnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uviedla, že si je vedomá svojho dlhu a požiadala o jeho splácanie v splátkach, z čoho možno usúdiť, že z jej strany išlo v podstate o uznanie dlhu. Námietka voči ustanovenému rozhodcovi zo strany žalobkyne vôbec nebola uplatnená a v tomto konaní žiadne relevantné dôvody jeho zaujatosti ani netvrdí. Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 uzavretú podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov považuje za platnú a účinnú, a to aj so zreteľom na prechodné ustanovenie neskoršej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. Slovenský arbitrážny súd, ktorý vo veci konal a rozhodol rozhodcovským rozsudkom, je nástupníckym stálym rozhodcovským súdom rozhodcovského súdu uvedeného v predmetnej rozhodcovskej zmluve, a preto nie je pravdou, že by v danej veci prekročená
jeho arbitrabilita. Zosplatnenie poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 považovala za súladné s príslušnými predpismi na ochranu spotrebiteľa, keďže žalobkyňa sa s plnením svojho dlhu dostala do omeškania pretrvávajúceho viac ako tri mesiace. Dohodnutý poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 35 eur nepovažuje za neprípustný či zakázaný. Taktiež poprela, že by celková čiastka úveru, ktorú je žalobkyňa ako spotrebiteľka povinná zaplatiť, bola vyjadrená tromi odlišnými spôsobmi. K sume anuitnej splátky 62,76 eur dodala, že išlo o súčet mesačnej splátky spotrebiteľského úveru a mesačnej platby podľa dohody o poskytovaní služieb za predpokladu, že k uzavretiu tejto dohody o poskytovaní služieb dôjde.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami na podopretie svojich skutkových tvrdení, a to rozhodcovským rozsudkom vydaným Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18; zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 so všeobecnými obchodnými podmienkami; rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014; dohodou o poskytovaní služieb č. 8500075999 z 25. augusta 2014; prehľadom splácania poskytnutého spotrebiteľského úveru; pripojeným rozhodcovským spisom sp. zn. 206/06/18, z ktorého sa súd oboznámil s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 25. augusta 2014; výpisom z bankového účtu žalovanej preukazujúcim poukázanie finančných prostriedkov úveru žalobkyni z 25. augusta 2014; oznámením o zosplatnení spotrebiteľského úveru zo 14. januára 2016 s doručenkou; výzvou predsedu predsedníctva konajúceho stáleho rozhodcovského súdu zo 4. júla 2018 na podanie žalobnej odpovede s doručenkou; žalobnou odpoveďou žalobkyne z 3. augusta 2018; doručenkami preukazujúcimi doručenie vydaného rozhodcovského rozsudku účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania; ako aj ostatným obsahom spisu.
4.1. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b/ účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c/ rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d/ stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e/ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f/ stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g/ v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h/ vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k/ výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l/ rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.2. Podľa § 46 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
5. Prvým a základným predpokladom procesnej prípustnosti a opodstatnenosti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej povinnosti), je účinné podanie žaloby účastníkom konania v prekluzívnej lehote ustanovenej v § 46 ods. 1 prvej vety zákona č. 335/2014 Z. z., a to v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. V danom prípade bol žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok doručený žalobkyni 30. mája 2022, z čoho následne vyplýva, že trojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku uplynula dňom 30. augusta 2022. Pokiaľ žalobkyňa podala predmetnú žalobu na súde 23. augusta 2022, súd konštatuje, že žalobkyňou bola podaná včas (t. j. v zákonom ustanovenej lehote).
6. Ďalej súd zameral svoj prieskum na to, či žalobkyňa opodstatnene namieta vytýkané nesprávnosti žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 a postupu rozhodcovského súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal.
7. Námietku žalobkyne o tom, že nemala spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 (porov. § 45 ods. 1 písm. a/ zákona č. 335/2014 Z. z.), súd vyhodnotil ako nenáležitú, pretože počas konania nijako nevyšlo najavo, že by žalobkyňa ako plnoletá fyzická v čase uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy osoba nemala spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ale že by bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo by bola na nej obmedzená, napríklad z dôvodu prechodnej duševnej choroby alebo rozhodnutím súdu.
8. Takisto za nenáležitú súd vyhodnotil tiež námietku žalobkyne, že žiadnu rozhodcovskú zmluvu neuzavrela. Súdu totiž bola v rámci vykonaného dokazovania v konaní oboma sporovými stranami predložená listina, ktorej obsahom je rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá 25. augusta 2014. Skutočnosť, že táto rozhodcovská zmluva nebola uzavretá podľa zákona č. 335/2014 Z. z., ale ešte počas účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, neznamená, že žiadna rozhodcovská zmluva uzavretá nebola, resp. že žalobkyňa žiadnu rozhodcovskú zmluvu nepodpísala.
9. Predloženú rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 súd vyhodnotil ako platný právny úkon obsahujúci všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase jej uzavretia. 9.1. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinný v čase uzavretia predmetnej rozhodcovskej zmluvy z 25. augusta 2014 pre platnosť rozhodcovskej zmluvy vyžadoval len obligatórnu písomnú formu, ktorá v danom prípade evidentne bola zachovaná. Žiadne ďalšie náležitosti na platnosť rozhodcovskej zmluvy neboli zákonom kladené, preto ich absencia, napr. absencia poučenia v zmysle neskôr platnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodovacieho konania zavedenej zákonom č. 335/2014 Z. z., so zreteľom na zásadu zákazu retroaktivity (t. j. zákazu spätného pôsobenia právnych noriem) nemôže viesť k jej neplatnosti. Správnosti tohto právneho názoru nasvedčuje prechodné ustanovenie § 73 ods. 3 zákona č. 335/2004 Z. z., podľa ktorého „rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia“. 9.2. Odhliadnuc od uvedeného, súd však pre úplnosť konštatuje, že vo vzťahu k predmetnej rozhodcovskej zmluve č. XXXXXXXXXX z XX. augusta 2014 boli - s výnimkou už spomenutého poučenia podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1 k zákonu č. 335/2014 Z. z. - zachované všetky formálne náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z., a to že predmetná rozhodcovská zmluva je obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, neobsahuje dojednania nesúvisiace so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, sú v nej uvedené identifikačné údaje zmluvných strán, označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spory z ktorej sa vzťahuje, označenie stálych rozhodcovských súdov s uvedením ich webových sídiel, neobsahuje dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu, neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa v prípade sporu na všeobecný súd a z jej ustanovení nie je zrejmé, že by uzavretie spotrebiteľskej zmluvy - t. j. zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 bolo podmienené uzavretím predmetnej rozhodcovskej zmluvy, pričom žalobkyňa mala právo návrh na uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy neprijať (porov. záhlavie a body 1 až 6 predmetnej rozhodcovskej zmluvy). 9.3. So zreteľom na uvedené, námietku žalobkyne spochybňujúcu platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 (porov. § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z. z.) teda súd takisto vyhodnotil ako nedôvodnú.
10.1. V prípade rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 nemožno uvažovať ani o akomsi nanútenom právnom úkone, resp. ako o úkone, ktorý je súčasťou iného právneho úkonu. Ide totiž o samostatnú zmluvu a z jej znenia jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako dlžník vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalovaná ako veriteľ vyhlásila, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V rozhodcovskej zmluve sa takisto nachádza prehľadné a jasné poučenie, že dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným, ako je číslo rozhodcovskej zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, t. j. cestou príslušného všeobecného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z vymenovaných stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. 10.2. Z uvedeného teda nevyplýva, že jedinou možnosťou riešenia sporov bolo rozhodcovské konanie. Práve naopak nebola vylúčená možnosť sporiť sa na všeobecnom súde. Ustanovenie o neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka tak na daný prípad nedopadá, a to aj napriek tomu, že išlo o predpripravenú formulárovú zmluvu, pretože v danom prípade nie je rozhodujúca typová forma rozhodcovskej zmluvy, ale jej skutočný obsah. 10.3. A napokon, ak aj žalobkyňa po podpísaní nechcela, aby táto rozhodcovská zmluva ostala účinnou a bola ňou viazaná, mohla podľa jej výslovného znenia od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Zmluva by tak bola zrušená. Nič také však neurobila a argumentuje neplatnosťou tejto zmluvy až po tom, keď rozhodcovský súd rozhodol vo veci týkajúcej sa nevrátenia poskytnutých finančných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 v jej neprospech. 10.4. Sumarizujúc uvedené, žalobkyňa nenáležite vytýka, že žalobou napadnutým rozhodcovským rozsudkom zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 sa rozhodol taký spor, ktorý by rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 nepredvídala a že by bola prekročená arbitrabilita konajúceho rozhodcovského súdu (porov. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 335/2014 Z. z.).
11. Ako nedôvodnú posúdil súd tiež námietku žalobkyne o tom, že vo veci rozhodol rozhodcovský súd neuvedený v predmetnej rozhodcovskej zmluve, ktorý navyše v čase jej uzavretia ani neexistoval (porov. § 45 ods. 1 písm. d/ zákona č. 335/2014 Z. z.). 11.1. Zo žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 a pripojeného rozhodcovského spisu je zrejmé, že vo veci konal a rozhodol Stály arbitrážny súd, ktorý je zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom v Bratislave, Krížna 56, IČO. 45 744 939, ktorej členmi je podľa výpisu zo zoznamu stálych spotrebiteľských rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky okrem Justice EU s.r.o. a Rozhodcovského súdu Lučenec, s. r. o., aj Slovak arbitration court, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Krížna 56, IČO: 44 130 481. Ten je uvedený v bode 5 rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 ako jeden zo zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov s právomocou na prejednanie a rozhodnutie sporu vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014. 11.2 Konajúci Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sa teda podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. považuje za nástupnícky stály rozhodcovský súd rozhodcovského súdu uvedeného v predmetnej rozhodcovskej zmluve, a to Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s. r. o.
12. Nedôvodnou je rovnako námietka žalobkyne, že ako účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu (porov. § 45 ods. 1 písm. b/ zákona č. 335/2014 Z. z.), pretože z pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva opak, a to že o ustanovení rozhodcu Mgr. E. J. bola výslovne informovaná vo výzve predsedu predsedníctva konajúceho rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede zo 4. júla 2018, ktorá jej bola riadne doručená do vlastných rúk 10. júla 2018 (porov. doručenku nachádzajúcu sa v pripojenom rozhodcovskom spise sp. zn. 206/06/18 na č. l. 32). K uvedenému sa žiada ešte dodať, že v konaní neboli žalobkyňou tvrdené nedostatky pri výbere konkrétneho rozhodcu a ani nevyšlo počas konania najavo, že by
účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania mali možnosť ovplyvniť pridelenie veci konkrétnemu rozhodcovi.
13. Takisto nedôvodnou je i námietka žalobkyne, že vo veci konal zaujatý rozhodca E.. E. J. (porov. § 45 ods. 1 písm. h/ zákona č. 335/2004 Z. z.). Zaujatosť žalobkyňa vyvodzuje len z procesného postupu tohto rozhodcu v predmetnom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý podľa jej názoru trpí vadami, a z jeho rozhodovacej činnosti, keďže nerozhodol podľa jej predstáv a vo veci vydané rozhodnutie podľa jej názoru spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Okolnosti spočívajúce v procesnom postupe vo veci konajúceho rozhodcu alebo v jeho rozhodovacej činnosti však zákon č. 335/2014 Z. z. ako dôvody zaujatosti rozhodcu nepredpokladá. Tým je podľa § 29 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. len pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom, ak so zreteľom na ne možno mať pochybnosť o nepredpojatosti osoby ustanovenej za rozhodcu. Žiadny takýto dôvod ale žalobkyňou tvrdený nebol a počas konania ani nevyšiel najavo.
14. Dôvodnou nebola ani námietka žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe rozhodcovského súdu, ak nenariadil ústne pojednávanie (porov. § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 335/2014 Z. z.). 14.1. Z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu vyplýva, že počas spotrebiteľského rozhodcovského konania žalobkyňa ako spotrebiteľka vo svojej žalobnej odpovedi ani kedykoľvek v priebehu tohto konania nevyužila svoje právo navrhnúť nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ spotrebiteľ nenavrhne, aby sa vec prejednala na ústnom pojednávaní, zostáva výlučne na úvahe rozhodcovského súdu, či rozhodne, že nariadi ústne pojednávanie alebo že konanie bude písomné (porov. § 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.). Ak mal rozhodcovský súd za to, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je postačujúce vedenie konania len v písomnej forme, jeho postup zodpovedal § 34 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. a nemôže mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ zákona č. 335/2014 Z. z. 14.2. Odhliadnuc od uvedeného, z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu sa nejaví nariadenie ústneho pojednávania ako potrebné ani účelné, keďže žalobkyňa počas spotrebiteľského rozhodcovského konania žiadnym spôsobom nepopierala nárok uplatňovaný rozhodcovskou žalobou, ale iba sa vyjadrila k svojej aktuálnej finančnej a sociálnej situácii a zárobkovým pomerom, so zreteľom na ktoré navrhla, aby jej rozhodcovský súd povolil splácať dlh v splátkach (porov. žalobnú odpoveď žalobkyne z 3. augusta 2018 nachádzajúcu sa v pripojenom rozhodcovskom spise sp. zn. 206/06/18 na č. l. 42).
15. Nenáležitou je tiež námietka žalobkyne o tom, že vydaný rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (porov. § 45 ods. 1 písm. j/ zákona č. 335/2014 Z. z.). Zaviazať niekoho na určité plnenie vyjadrené v peniazoch ako všeobecnom ekvivalente ekonomickej výmeny totižto nie je ani plnením svojou povahou objektívne nemožným, ani plnením právom nedovoleným a ani plnením v rozpore s dobrými mravmi.
16. Za opodstatnenú však súd vyhodnotil námietku žalobkyne o tom, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo malo vplyv na výsledok sporu, a že vydaný rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (porov. § 45 ods. 1 písm. i/ a l/ zákona č. 335/2014 Z. z.).
17. Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že žalovaná ako veriteľ oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska a žalobkyňa ako dlžník 25. augusta 2014 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1 050 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,04 % a RPMN 20,92 %, ktorý sa zaviazala splatiť v pravidelných 36 anuitných (mesačných) splátkach po 62,76 eur (t. j. mesačnej splátke spotrebiteľského úveru vo výške 37,28 eur a mesačnou platbou podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru 35 eur, t. j. 25,48 eur) splatných vždy k 1. dňu mesiaca, a to až do celkovej čiastky úveru 1 377,08 eur, pričom termín prvej splátky bol stanovený na 1. októbra 2014 a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na 1. septembra 2017.
18. Z výpisu z účtu žalovanej (nachádzajúceho sa v pripojenom rozhodcovskom spise sp. zn. 206/02/18 na č. l. 4) vyplýva, že žalobkyňa poukázala finančné prostriedky tohto spotrebiteľského úveru žalovanej
bezhotovostným prevodom z 25. augusta 2014, a to vo výške zrazenej o sumu dohodnutého mesačného poplatku za poskytnutie úveru 35 eur, t. j. v celkovej výške 1 015 eur.
19. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že „celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l/ zákona cˇ. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch [a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“)] predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Cdo 287/2021, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 49/2022).
20. Žalovaná tak síce formálne poskytla žalobkyni finančné prostriedky v sume 1 050 eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalobkyňa nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia, než bola deklarovaná v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže bytˇ správne vypočítaná ani výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru, bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru.
21. Súd v rámci svojho prieskumu takisto zistil, že konajúci rozhodcovský súd v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola povinná uhrádzať nielen anuitné (mesačné) splátky spotrebiteľského úveru v sume 37,28 eur, ale tiež „odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru“, t. j. 25,48 eur, a to „v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru“ (porov. bod 7.1. dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014), čiže v súhrnnej sume 62,76 eur (t. j. 37,28 eur + 25,48 eur). Žalobkyňa sa uzavretím dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 zaviazala na úhradu aj tejto uvedenej „mesačnej platby“, pričom z oznámenia o zosplatnení spotrebiteľského úveru zo 14. januára 2016 (nachádzajúceho sa v pripojenom rozhodcovskom spise sp. zn. 206/06/18 na č. l. 22) vyplýva, že žalovaná počas trvania úverového vzťahu úhradu tejto odplaty nielen vyžadovala, ale pre jej nezaplatenie (v 14. až 16. splátke vo výške 187,80 eur vypočítanej ako trojnásobok sumy 62,76 eur, a nie sumy 37,28 eur) aj využila svoje právo vyhlásiť spotrebiteľský úver za predčasne splatný. Odplata dojednaná podľa dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 je teda nepochybne spätá s poskytnutým spotrebiteľským úverom na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014, a preto ju bolo potrebné zohľadniť pri výpočte RPMN, a to bez ohľadu na to, že žalovaná v následne začatom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní o jej zaplatenie nežiadala.
22. So zreteľom na uvedené, pre správny výpočet RPMN poskytnutého spotrebiteľského úveru teda bolo jednak potrebné vychádzať z celkovej výšky spotrebiteľského úveru určenej po odčítaní poplatku za poskytnutie úveru zrazeného z istiny hneď pri uzavretí predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere z 25. augusta 2014, t. j. 1 015 eur, a jednak z výšky anuitnej splátky zahrňujúcej nielen splátku spotrebiteľského úveru 37,28 eur, ale aj odplatu podľa dohody o poskytovaní služieb 25,48 eur, teda spolu 62,79 eur.
23. Žalovaná ako veriteľ však tak pri uzavretí predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2014 neurobila, a preto výška RPMN 20,92 % je v tejto zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, pretože zohľadnení uvedených premenných do jej výpočtu v zmysle § 19 v spojení s § 2 písm. g/ a i/ zákona č. 129/2010 Z. z. jej výška predstavuje hodnotu 81,43 %. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa v predmetnej spotrebiteľskej zmluve sankcionuje ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pre spotrebiteľa to znamená, že je povinný vrátiť veriteľovi len skutočne poskytnutú istinu úveru.
24. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 vyplýva, že konajúci stály rozhodcovský súd neposudzoval vec v naznačenom smere, a preto jeho rozhodnutie je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, za ktorý sa považuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a takisto spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože v danom prípade došlo k omylu rozhodcovského súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, keď nepoužil správny právny predpis (resp. právnu normu).
25. Konkludujúc uvedené, žalobkyňa opodstatnene vytýka žalobou napadnutému rozhodcovskému rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu, zriadenému Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., zo 17. mája 2022 sp. zn. 206/06/18 nesprávnosti podľa § 45 ods. 1 písm. i/ a l/ zákona č. 335/2014 Z. z., a preto súd jej žalobe ako opodstatnenej vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu zrušil.
26. Podľa § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 335/2014 Z. z. vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd, pričom je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným všeobecným súdom v tomto rozsudku.
27.1. Len pre úplnosť súd dodáva, že nesprávne zosplatnenie úveru z dôvodu, že žalobkyňa sa v čase vyhlásenia poskytnutého spotrebiteľského úveru za predčasne splatný nenachádzala v omeškaní s plnením jednotlivých anuitných splátok a že pri zosplatnení nebol dodržaný a riadne preukázaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, už v čase vydania žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku zo 17. mája 2022 nemalo rozhodujúci význam, pretože splatnosť všetkých 36 anuitných splátok nastala v deň ich pôvodne dohodnutej splatnosti (t. j. poslednej z nich dňa 1. septembra 2017), a teda ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku 17. mája 2022 už všetky splatné boli. 27.2. Takisto rozhodujúci význam už nemalo posudzovanie týkajúce sa nejasnosti a nepresnosti uvedenia celkovej čiastky úveru, ktorú žalobkyňa ako spotrebiteľka musela zaplatiť (porov. § 9 ods. 2 písm. e/ zákona č. 129/2010 Z. z.) - s ktorým sa možno stotožniť -, pretože tento nedostatok v náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vedie opäť len k sankcii bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z., a teda k rovnakému výsledku daného sporu. 27.3. Neprijateľnosťou zmluvných podmienok uvedených v dohode o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z 25. augusta 2015 sa súd osobitne nezaoberal, keďže žiadne plnenie z tejto dohody nebolo zo strany žalovanej v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní proti žalobkyni uplatňované.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnému žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.