Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/21/2020

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Štúrovo, a.s., so sídlom Štúrovo, Továrenská 1, IČO: 31 410 146, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P.. F. XX, zast.: Mgr. Karlom Belatkom, advokátom so sídlom Jihlava, Žižkova 12, Česká republika, hosťujúci euroadvokát so sídlom v Slovenskej republike na adrese Bratislava, Rudnayovo námestie 1, 2. Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. XX, zast. JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Kukučínova 8, 3. Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., U. XXX/XX/A, 4. S. J., nar. XX.XX. XXXX, bytom E., I. C. XXXX a 5. I. J., nar. XX. X. XXXX, bytom R., G. XXX/X, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 06.06.2019, č. k. -462, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade m e n í tak, že žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

II. Žalovanému v 1. rade voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva, pričom podaním doručeným mu dňa 22. 11. 2017 strany sporu podali spoločný návrh na prerušenie konania podľa (ďalej len „“). Uznesením zo dňa 8. 2. 2017 č. k. -453 bolo konanie prerušené a žiadna zo sporových strán od 26. 3. 2018 nepodala návrh na pokračovanie v konaní. Zohľadniac jednoročnú lehotu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, ktorá začala plynúť dňa 26. 3. 2018 preto postupoval v intenciách a konanie zastavil. O trovách konaniach rozhodol podľa a žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže žiadna zo sporových strán nezavinila zastavenie konania, ktoré bolo zastavené ex offo.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania podal žalovaný v 1. rade odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V tejto časti označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore so zákonnými podmienkami, stanovenými pre rozhodovanie súdu o priznaní práva na náhradu trov konania. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania. V tomto smere argumentoval, že žalobca podal nedôvodnú a účelovú žalobu, ako procesnú prekážku pre pokračovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. , v ktorom sa domáha vypratania pozemku, ktorého určenia vlastníckeho práva sa žalobca domáha práve v tomto

konaní, z ktorého dôvodu sa preto musel procesne brániť proti žalobe a robiť úkony smerujúce k svojej obrane, s čím súviseli i účelne vynaložené náklady. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu, bol to výlučne jeho záujem na vedení sporu, pretože žalovaní s ohľadom na svoj opačný postoj k žalobe záujem na spore nemali. V prípade, že došlo k prerušeniu konania to bol práve žalobca, ktorý mal mať procesný záujem na pokračovanie v konaní a podať návrh na jeho pokračovanie. Mal za to, že nemožno mu preto pričítať na ťarchu, že v zákonom stanovenej lehote na prerušenie konania nepodal návrh na pokračovanie v konaní a týmto argumentom odôvodňovať nepriznanie mu práva na náhradu trov konania. Záverom sumarizoval, že je v rozpore so zákonom nepriznanie práva na náhradu trov konania tomu účastníkovi, ktorý nepodal žalobu, nedôvodne podanej žalobe sa musel brániť a vynakladať účelné náklady na svoju obranu, pričom procesne nezavinil to, že v konaní nebolo riadne pokračované a konanie bolo zastavené, keď z procesného postavenia žalovaného v priebehu celého konania je zrejmý jeho záujem na nepokračovaní v konaní, resp. zamietnutí žaloby.

3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané v zákonom stanovenej lehote (, ) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v tomto konaní sa žalobca svojou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Z. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Uznesením zo dňa 8. 2. 2017 č. k. -453 bolo konanie prerušené podľa , keďže sporové strany podali spoločný návrh na prerušenie konania. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 3. 2018. Po tom, čo žiadna zo sporových strán nepodala návrh na pokračovanie v konaní v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Pre absenciu odvolania strán sporu uznesenie súdu prvej inštancie v zastavujúcej časti nadobudlo právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je len výrok týkajúci sa nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ktorý v tejto časti napadol uznesenie súdu prvej inštancie odvolaním.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Plnia dôležité funkcie pri prevencii a sú zároveň aj sankciou za neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. Za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré vznikli od momentu začatia konania do jeho skončenia, resp., ktoré vznikli aj pred začatím konania, ale ich vynaloženie bezprostredne súvisí s konaním.

8. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda ako na strane žalobcu, tak i na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Ide o sankčnú náhradu trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli a ukladá sa rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, pričom sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

9. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa platnej právnej úpravy a vo svetle zhora uvedených teoreticko-právnych východísk nepostupoval. Bez bližšieho

ozrejmenia svoj záver, že žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznáva, založil na konštatácií, že žiadna zo sporových strán nezavinila zastavenie konania, keďže bolo zastavené ex offo. V tomto smere odvolací súd opätovne akcentuje, že v prípade zastavenia sporového konania, o ktorý ide i v súdenej veci, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na strane ako žalobcu, tak i na strane žalovaného a to bez ohľadu na to, ktorá okolnosť viedla k zastaveniu konania (procesný úkon strany v podobe späťvzatia žaloby, nedostatok procesných podmienok, absencia návrhu strany na pokračovanie v konaní). Bezpochyby v danej veci bolo konanie zastavené, čím pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné riadiť sa ust. a prijať záver vo vzťahu k procesnému zavineniu niektorej zo strán sporu, že konanie bolo zastavené. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu. Toto zavinenie vzhliadol v postavení žalobcu ako strany sporu, ktorú zaťažuje bremeno tvrdenia a preukázania svojich tvrdení ohľadne uplatneného nároku v priebehu celého súdneho konania. Pokiaľ na zhodný návrh strán sporu dôjde k prerušeniu konania a jeho pokračovanie nie je iniciované žiadnou zo sporových strán v zákonnej lehote, čoho dôsledkom je zastavenie konania, vo všeobecnosti vychádzajúc z logiky veci to znamená, že žalobca nemá záujem na ďalšom vedení sporu. V opačnom prípade, pokiaľ by počas prerušenia konania nedošlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, by svojim návrhom na pokračovanie v konaní umožnil súdu vo veci meritórne rozhodnúť a posúdiť dôvodnosť jeho žaloby. U žalovaného totiž nemožno ani rozumne očakávať, že by za situácie, keď popiera nárok žalobcu, žiadal návrhom o pokračovanie v konaní, na ktorom nemá žiaden právny záujem. Keďže o totožnú situáciu ide v posudzovanej veci, je tak dôvodný záver, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, z ktorého dôvodu je opodstatnené priznať žalovanému v 1. rade právo na náhradu všetkých trov konania, vynaložených na účelné bránenie jeho práva. Bol to totiž žalobca, ktorý svojou pasivitou v čase prerušenia konania zavinil potrebu jeho zastavenia.

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal i náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).