Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/75/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Marianna Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu O. O., trvale bytom N.-Z. č. XXXX/XX, XXX XX H., IČO: 34890416, DIČ: 10200112543, IČ pre DPH: SK10200112543, právne zastúpeneného Advokátskou kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova č. 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 17.marca 2016 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. marca 2016 č. XXXXXXXXX/XXXX a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. V preskúmavanej veci žalobca písomným podaním zo dňa 23.09.2013 Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad podal návrh na obnovu konania v konaní vedenom pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015 vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty a návrh na odloženie daňovej exekúcie č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.07.2015. Návrh žalobca v podstate odôvodnil tým, že Okresným riaditeľstvom PZ v Poprade bolo vedené trestné konanie vo veci zločinu skrátenia dane a poistného podľa , pod č.k.: ČVS: Z.-XXX/X-VYS-PP-XXXX, ktorého sa mal dopustiť nebohý J. D. ako jeden z členov združenia FORTEN, a ktoré bolo zastavené pre smrť J. D.. V rámci vyšetrovania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré neboli prešetrené daňovou kontrolou za obdobie od I. štvrťroka 2010 do IV. štvrťroka 2011, kde bolo zistené, že člen združenia nebohý J. D. vystavoval fiktívne faktúry za práce a tovar, ktoré v skutočnosti neboli nikdy dodané, avšak aj s tých fiktívnych faktúr mu bola vyrubená daňová povinnosť na daň z pridanej hodnoty. Návrh na povolenie obnovy konania ďalej odôvodnil citáciou Daňového poriadku a prezentuje názor, že skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci trestného konania, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a tieto skutočnosti nemohol v daňovom konaní použiť, nakoľko boli zistené až v trestnom konaní, ktoré bolo ukončené dňa 21.09.2015. Vyrubený rozdiel dane za I. štvrťrok 2010 by nebol zistený, resp. by bol zistený v inej výške, ako je uvedené v rozhodnutí za I. štvrťrok 2010. Z vystavených fiktívnych faktúr mu nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.

2. Na základe výzvy Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 10.11.2015 bol návrh na obnovu konania podaním zo dňa 23.11.2015 doplnený tak, že za obdobie I. štvrťrok 2010 ide o fiktívne faktúry poradové číslo XX/XXXX z 31.01.2010, XX/XXXX z 31.03.2010 vo vzťahu k odberateľovi H. P..

3. Na základe tohto návrhu a prílohy, ktorým je uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, 3. oddelenie vyšetrovania Poprad zo dňa 21.09.2015 ČVS:: Z.-XXX-X-VYS- PP-XXXX vo veci rozhodol Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, rozhodnutím zo dňa 16.12.2015 č. XXXXXXXX/XXXX tak, že podľa v znení neskorších predpisov zamietol návrh účastníka konania O. O., DIČ: 1020012543... zo dňa 29.09.2015 o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015.

4. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 17.03.2016 č. XXXXXXXXX/XXXX tak, že podľa o správe daní... vyššie citované rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.

5. V odôvodnení rozhodnutia s odvolacími námietkami žalobcu, v ktorých namietal, že žalobca a H. H. nikdy nevypisovali faktúry a ani pri ich vypisovaní nikdy neboli a tieto skutočnosti boli správcom zistené pri výkone daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že so závermi prvostupňového orgánu sa nestotožňuje, pretože skutkový stav, kto vykonal práce uvedené na faktúrach XX/XXXX a XX/XXXX, bol preverovaný počas výkonu daňovej kontroly DPH za uvedené zdaňovacie obdobie. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, ak J. D. vykonal práce pre H. P., tak konal mimo svoju pôsobnosť v rámci združenia, a preto tieto faktúry, ktoré vystavil za práce pre H. P., nemôžu zaťažovať O. O. ako daňový subjekt. Podľa jeho názoru práve citované uznesenie vyšetrovateľa je tou novou skutočnosťou, ktorá má podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a túto skutočnosť doteraz nemohol uplatniť. Ďalej namietal, že rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.12.2015 č. XXXXXXXXX/XXXX bolo zrušené rozhodnutie DÚ Prešov zo dňa 24.08.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.947,60 eur za II. štvrťrok 2014 a podľa jeho názoru aj v tomto konaní, ako aj v konaní, o ktorého povolenie obnovy konania žiada, došlo k procesným pochybeniam správcu dane a závery rozhodnutia nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, ale aj tým, že v časti jeho odôvodnenia rozhodnutie nespĺňa zákonné náležitosti, dôsledkom čoho je jeho nezákonnosť. Predmetná právna úprava podporuje jeho tvrdenie, že vydanie rozhodnutia vyšetrovateľom v rámci trestného konania je tou rozhodnou skutočnosťou, ktorá môže privodiť povolenie obnovy konania. Preto žiadal prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť, vrátiť vec na nové konanie, alebo alternatívne rozhodnutie zmeniť a povoliť obnovu konania.

6. Žalovaný ako odvolací orgán poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutím Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015 bol platiteľovi dane z pridanej hodnoty O. O., N.-Z. XXXX/XX, H., IČO 34 890 416. DIČ 1020012543, IČ DPH SK1020012543 vyrubený rozdiel dane v sume 2.665,70 eur za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010, ktorý pozostával z nepriznanej dane za dodané služby pre odberateľa H. P., Q. P. XX, z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010 v celkovej sume 4.046,00 eur, z toho DPH vo výške 646,00 eur, z faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010 v celkovej sume 13.566,00 eur, z toho DPH vo výške 2.166,00 eur, za pomocné práce na lesnej ceste Kotka pre porušenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, z nepriznanej dane z titulu platby prijatej pred dodaním služieb od spoločnosti STAVREA - POPRAD, s.r.o., Lučivná 60 - platba prijatá dňa 26.03.2010 vo výške 1.487,50 eur, z toho DPH vo výške 237,50 eur, pre porušenie v znení neskorších predpisov. Zároveň bola správcom dane v zmysle v znení neskorších predpisov zohľadnená v prospech platiteľa daň vo výške 383,80 eur ako navyše priznaná daň z dôvodu, že bola uvedená na predloženej faktúre č. XXXXXXX pre odberateľa H. P., Q. P. XX, avšak ten ju nemal vo svojom účtovníctve, neodpočítal z nej daň z pridanej hodnoty.

7. Žalovaný konštatoval, že proti rozhodnutiu č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015 nebolo podané odvolanie, právoplatnosť nadobudlo dňa 07.05.2015. Do zápisnice z ústneho pojednávania č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 17.09.2014 vykonaného v súvislosti s výkonom daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu O. O. ako poverenej osoby za združenie FORTEN za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 a I. až IV. štvrťrok 2011 k faktúram predloženým daňovým subjektom H. P. za pomocné práce na lesnej ceste Kotka (faktúra č. XX/XXXX a faktúra č. XX/XXXX) J. D. uviedol, že združenie FORTEN vykonalo práce uvedené na predložených faktúrach, faktúry vyhotovil

on, opečiatkoval ich a podpísal, prijal hotovosť uvedenú na príjmových pokladničných dokladoch, ktoré tiež vyhotovil, opečiatkoval a podpísal on. Daňový subjekt vo svojom podaní zo dňa 29.09.2015 a jeho doplnení zo dňa 24.11.2015 navrhuje obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za I. štvrťrok 2010 v sume 2.665,70 eur.

8. Finančné riaditeľstvo konštatovalo, že dôvodom podania návrhu na obnovu konania bola skutočnosť, že v rámci vyšetrovania vykonávaného v trestnom konaní vo veci zločinu skrátenia dane a poistného, ktorého sa mal dopustiť nebohý J. D. ako jeden z členov združenia FORTEN (trestné konanie zastavené pre smrť J. D.), vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré neboli prešetrené daňovou kontrolou vykonanou za zdaňovacie obdobia I. štvrťrok 2010 až IV. štvrťrok 2011, a to, že člen združenia J. D. vystavoval fiktívne faktúry za práce a tovary, ktoré v skutočnosti neboli nikdy dodané, avšak aj z fiktívnych faktúr mu bola vyrubená daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Skutočnosti, ktoré vyšli najavo v rámci trestného konania, majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a tieto skutočnosti nemohol daňový subjekt uplatniť v daňovom konaní, pretože boli zistené až v trestnom konaní.

9. Na základe výzvy správcu dane daňový subjekt dňa 24.11.2015 doplnil návrh na obnovu konania, v ktorom označil za fiktívne faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010 a č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010. Zároveň uviedol, že práce na týchto faktúrach neboli nikdy realizované združením FORTEN O. O., že k tejto skutočnosti sa vyjadril J. D., ktorý ako jediný profitoval z týchto faktúr. V prílohe zaslal prehlásenie J. D., v ktorom je uvedené, že O. O. a H. H. nikdy nevypisovali faktúry, a ani pri ich vypisovaní nikdy neboli, že ich vypisoval sám. Prílohou bolo tiež uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Odbor kriminálnej polície, ČVS: Z.-XXX/X-VYS-PP-XXXX zo dňa 21.09.2015, ktoré obsahuje výsluchy svedkov, okrem iných aj J. D. a H. P..

10. Žalovaný uviedol, že svedok J. D. vo svojom výsluchu zo dňa 16.07.2015 uviedol, že je živnostníkom a spoločne s O. O. a H. H.. ktorí taktiež boli živnostníci, mali uzatvorenú zmluvu o združení FORTEN a takto spoločne podnikali v stavebnej činnosti do konca roka 2014. Povereným podávať daňové priznania za združenie bol O. O. a zároveň sa dohodli, že vystavovať faktúry za združenie bude on, J. D., ktorý bude tiež zodpovedný za účtovníctvo a bude odovzdávať doklady účtovníčke. K zisteniam daňového úradu pri kontrole DPH v ich združení za zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2010 a I. až IV. štvrťrok 2011 uviedol, že touto kontrolou bolo zistené, že ich združenie nepriznalo daň na výstupe z vystavených dodávateľských faktúr za dodané služby, okrem iných aj pre odberateľa H. P., R. Q., Q. P. 2, pričom všetky faktúry vystavoval on osobne a nedal ich zaevidovať účtovníčke, čo mu je ľúto. Uviedol, že je pravdou, že H. a O. nevedeli o tom, že faktúry nie sú v združení zaevidované, a dozvedeli sa to až pri kontrole. K vystavovaniu fiktívnych faktúr pre rôzne firmy uviedol, že išlo o faktúry, ktoré odberateľom vystavoval bez toho. žeby boli práce skutočne vykonané, za tieto faktúry dostal províziu 3 %. Aj z týchto faktúr bola kontrolou vyrubená daň, aj keď išlo o fiktívne faktúry, avšak aj túto vyrubenú daň už uhradili.

11. Svedok H. P. vo svojom výsluchu uviedol, že je živnostníkom a podniká v oblasti výstavby lesných ciest a vykonáva práce so stavebnými strojmi. V roku 2010 spolupracoval aj so J. D., ktorý bol členom združenia FORTEN spolu s O. O. a H. H.. ktorých tiež osobne pozná. V roku 2010 pre jeho firmu vykonal J. D. ako člen uvedeného združenia rôzne práce, a to pomocné práce na lesných cestách, ako je úprava priekop, vysadzovanie odrážok na cestách a pod., opravu bagra - zváranie podvozku, pomocné práce na akcii Východná Rybníky a na akcii Nižné Ružbachy. Pri vykonávaní týchto prác za združenie FORTEN vždy rokoval so J. D., ktorému zadával práce a on tieto práce vykonával s nejakými pracovníkmi, ktorých si na dané práce zabezpečil, išlo prevažne o Rómov. Po vykonaní prác mu J. D. osobne predložil faktúry za vykonané práce a takto v roku 2010 vystavil okrem iných faktúru č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010 na sumu 4.046,00 eur a faktúru č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010 na sumu 13.566,00 eur, pričom tieto faktúry uhradil v hotovosti a D. mu prevzatie peňazí potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade. Následne tieto faktúry riadne zaevidoval do účtovníctva aj do evidencie DPH.

12. Žalovaný poukázal na prvostupňové rozhodnutie v predmetnej veci a návrh zamietol, lebo sa nepreukázali dôvody na obnovu konania. Správca dane v rámci kontroly preveroval faktúru č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, ktoré boli vystavené za vykonané služby, a to za pomocné práce na lesnej ceste Kotka. Ani z výsluchu svedka J. D. a svedka H. P. uvedeného v uznesení Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Odbor kriminálnej polície, ČVS: Z.-XXX/X-VYS-PP-XXXX zo dňa 21.09.2015 nevyplynulo, žeby združenie FORTEN nevykonalo práce uvedené na faktúrach č. XX/XXXX a č. XX/XXXX pre odberateľa H. P..

Skutočnosti uvedené v návrhu na obnovu konanie teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný citoval ustanovenia o správe daní a to , podľa ktorého daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa , sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

14. Ďalej žalovaný citoval § 75 odsek 4 a 5 Daňového poriadku, podľa ktorých návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

15. Citoval ďalej ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa , návrh na obnovu konania sa zamietne. Argumentoval tým, že o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2013 v upravuje, že zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania u miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitné záznamy podľa a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

16. Zistený skutkový stav a citované ustanovenia Daňového poriadku a Zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaný vyhodnotil tak, že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, s odkazom na § 75 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, obnova konania sa povolí alebo nariadi len vtedy, ak tieto skutočnosti alebo dôkazy existovali už v čase, keď sa vec prejednávala v pôvodnom daňovom konaní, avšak vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia, pričom účastník konania nemohol tieto skutočnosti alebo dôkazy uplatniť v pôvodnom daňovom konaní bez vlastného zavinenia, alebo preto, že ich vôbec nepoznal. Ak účastník konania poznal okolnosti alebo dôkazy už v priebehu pôvodného daňového konania a z vlastnej viny ich neuplatnil, nemôžu byť dôvodom na povolenie alebo nariadenie obnovy konania.

17. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci nevyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Uviedol, že daňový úrad preveroval faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010 a č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010 v rámci kontroly DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 a mal zistené, že boli vystavené za pomocné práce na lesnej ceste Kotka, boli vystavené firmou FORTEN - O. O., N.-Z. č. XXXX/XX, H., na ktorú sú vystavené aj pokladničné doklady. Faktúry a pokladničné doklady teda neboli vystavené na J. D., z čoho vyplýva, že tieto práce nevykonával mimo združenia FORTEN. Žalovaný ďalej konštatoval, že táto skutočnosť nevyplýva ani z doloženého uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, Odbor kriminálnej polície, ČVS: Z.-XXX/X-VYS-PP-XXXX zo dňa 21.09.2015. Uviedol, že svedkovia J. D. a H. P. vo svojich výsluchoch jednoznačne potvrdili, že práce na faktúrach č. XX/XXXX a XX/XXXX boli skutočne vykonané, a zároveň potvrdili, že práce realizoval J. D. za združenie FORTEN - O. O..

18. Z uznesenia OR PZ v Poprade citovaného vyššie, podľa žalovaného vyplýva, že skutočnosti, ktoré daňový subjekt označil za nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo v trestnom konaní, a to v návrhu na obnovu konania, že išlo o fiktívne faktúry, a v odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí obnovy konania, že ak J. D. vykonal práce pre H. P., tak konal mimo svoju pôsobnosť v rámci združenia, nie sú pravdivé, a teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že za správne považuje vyhodnotenie správcu dane, aj vyhlásenie J. D., bez uvedenia dátumu, keď skutočnosti uvedené vo vyhlásení, že O. O. a H. H. nikdy nevypisovali faktúry, a ani pri ich vypisovaní nikdy neboli, že ich vypisoval sám, nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo a mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Tieto skutočnosti správcovi dane boli známe už v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyplývajú zo zápisnice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 16.07.2014, ktorá bola spísaná pri začatí daňovej kontroly a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 17.09.2014, ktorá bola spísaná z ústneho pojednávania s H. H. a J. D. za účasti O. O..

20. Žalovaný dôvodil, že členom združenia FORTEN bol J. D., za toto združenie poverený vyhotovovať faktúry, ako jediný mal k dispozícii pečiatku združenia FORTEN a túto aj používal. Skutočnosť, že sporné faktúry vystavil za združenie FORTEN J. D., bola správcovi dane známa už počas výkonu tejto daňovej kontroly. O. O. ako poverená osoba za združenie FORTEN mal vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby k takému skutkovému stavu nedošlo, a preto jeho námietka, že J. D. nemohol konať za združenie a žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna daňová povinnosť, je v tomto smere irelevantná, lebo podľa v znení účinnom do 31.12.2013 za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie v združení zodpovedajú všetci účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

21. Rozhodnutie žalovaný uzavrel tak, že obnova konania je opravný prostriedok, ktorý umožňuje nápravu skutkových omylov, z ktorých sa vychádzalo pri vydaní napadnutého rozhodnutia, a preto námietky, ktoré sa týkajú procesných pochybení správcu dane, navyše bez bližšej špecifikácie, nie je možné v konaní o obnove konania uplatniť. Správca dane preto postupoval v rozhodovaní o návrhu na obnovu konania správne, keď skutočnosti, ktoré uvádzal daňový subjekt, nepovažoval za nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo a mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a návrh na obnovu konania zamietol. Námietky žalobcu ako odvolateľa považoval žalovaný za neopodstatnené.

II.

Žalobné dôvody

22. Včas podanou žalobou žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.03.2016 zrušiť, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a žalovanému uložiť povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania.

23. Žalobu odôvodnil tým, že za nezákonné posudzuje rozhodnutia oboch daňových orgánov. Ak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt označil z trestného konania vyplývajúce zistenia za nové skutočnosti, pričom takto označené skutočnosti boli správcom dane a odvolaciemu orgánu známe už pri rozhodnutí o obnove konania, s týmto nesúhlasí a je nesporné, že v trestnom konaní vyšli najavo alebo boli potvrdené také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé byť právnym základom pre obnovu konania a umožňujú nápravu skutkových omylov. Takýmto dôvodom na nápravu skutkového omylu, ktorý orgány rozhodujúce v konaní o obnove konania opomenuli, bola skutočnosť, že faktúry vystavené J. D. v mene združenia FORTEN pod hlavičkou daňového subjektu O. O., podpísal J. D. menom O. O., čím zneužil jeho osobnú identitu a pečiatku združenia FORTEN. Ak daňový orgán konštatoval, že O. O. ako poverená osoba za združenie FORTEN mal vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby k skutkovému stavu, teda vystavenie sporných faktúr J. D., nedošlo, neobstojí, keďže došlo ku trestnej činnosti tretej osoby, t.č. nebohého J. D., ktorý zneužil identitu daňového subjektu, čo v konečnom dôsledku znamená porušenie práva a nemôže byť na ujmu daňového subjektu.

24. Z predloženej zmluvy o združení v znení všetkých jej zmien a dodatkov nevyplýva, že jeden z členov združenia J. D. mal konať v mene kontrolovaného subjektu tak, že zneužije jeho osobnú identitu a osobne podpíše účtovné doklady (fiktívne faktúry jeho menom). Už tá skutočnosť, že na vystavených

fiktívnych faktúrach je podpis J. D., používajúc osobnú identitu O. O., je dôvodom na povolenie obnovy konania v prvom, resp. druhom stupni, ktorého cieľom má byť náprava skutkového omylu a odstránenia dovtedajšieho pochybenia daňových orgánov vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu.

25. Žalobca žalovanému vytýkal, že pri posudzovaní rozhodnutia DÚ Prešov vo veci obnovy konania opomenul ďalšiu dôležitú skutočnosť, ktorou je pochybné svedectvo H. P., pričom táto skutočnosť je dôležitým prvkom pre povolenie obnovy konania. Vzhľadom na to, že H. P. platil peňažné sumy uvedené na fiktívnych faktúrach J. D. a v spojení so skutočnosťou, že „D. mu vždy prevzatie peňazí potvrdil na príjmovom pokladničnom doklade“, je významne podstatnou skutočnosťou o netradičnom potvrdzovaní peňažnej operácie, v tomto prípade výlučne cez daňový pokladničný doklad nevydaný cez registračnú pokladňu a bez registrácie v účtovníctve, ktorá má znaky protiprávneho konania a významne ovplyvňuje postavenie daňového subjektu, ktorý nemohol ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať porušenie daňových zákonov.

26. Ďalej uviedol, že H. P. prevzal faktúry a vyplatil finančnú hotovosť J. D. bez toho, aby skontroloval osobu fakturujúceho subjektu napriek tomu, že J. D. bol tiež členom združenia FORTEN bez právnej subjektivity, čo daňové orgány vyhodnotili ako skutočnosť, ktorá daňovo zaťažuje výlučne kontrolovaný subjekt. Žalobca akcentoval, že až v návrhu na obnovu konania vychádzajúc z trestného konania bolo preukázané, že v danej veci išlo o vystavenie fiktívnych faktúr, ktoré boli vystavené a podpísané J. D. v mene O. O.. Tvrdenie žalovaného uvedené v rozhodnutí o zamietnutí obnovy konania, ktoré sa týka skutočnosti, že reagujúc na svedeckú výpoveď kontrolovaného subjektu, „ak J. D. vykonal práce pre H. P., tak konal mimo svoju pôsobnosť v rámci združenia, nie sú pravdivé, a teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia“, neobstojí, keďže porušenie práva treťou osobou nemôže založiť právnu povinnosť kontrolovanému subjektu voči správcovi dane. Z výpovede pred vyšetrovateľom nevyplynulo, že by zdaniteľné plnenie v prípade fiktívnych faktúr vôbec nastalo, čím zároveň nie je splnená materiálna stránka vzniku daňovej povinnosti pre DPH a predošlý postup daňového orgánu voči kontrolovanému subjektu má vadu, čo nepostrehol ani odvolací orgán.

27. Žalobca dôvodil ďalej tým, že iba formálne, bez dostatočného preskúmania všetkých skutkových okolností sa stotožnil žalovaný s nedostatočným zistením správcu dane a to napriek tomu, že v trestnom konaní bolo preukázané, že J. D. vystavoval faktúry za združenie FORTEN O. O. s tým, že falošne autorizoval vystavené a predložené faktúry menom O. O.. Skutočnosť, že žalovaný a správca dane nevzali viaceré rozhodujúce skutočnosti do úvahy ako nové skutočnosti spôsobilé na obnovu konania, považuje za nesprávne konanie daňových orgánov v oboch stupňoch, ktoré malo výrazný vplyv na rozhodnutie v úradnom postupe na obnovu konania.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

28. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 12.07.2016 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodnutie o obnove konania je procesným rozhodnutím, ktorým sa obnova konania povolí iba v prípade splnenia podmienok uvedených v § 75 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku. V predmetnej veci žalobca požadoval povolenie obnovy konania z dôvodu splnenia podmienky uvedenej v § 75 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, teda, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Za takúto novú skutočnosť považuje žalobca skutočnosti vychádzajúce z trestného konania, kde bolo preukázané, že v danej veci išlo o vystavenie fiktívnych faktúr, ktoré boli vystavené a podpísané J. D.. Žalovaný poukázal na to, že na základe návrhu na povolenie obnovy konania daňový úrad preveroval faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010 a č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010 v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 a mal zistené, že tieto boli vystavené za pomocné práce na lesnej ceste Kotka, boli vystavené firmou FORTEN - O. O., N.-Z. XXXX/XX, H., na ktorú sú vystavené aj pokladničné doklady. Faktúry a pokladničné doklady teda neboli vystavené na J. D., z čoho vyplýva, že tieto práce nevykonával mimo združenia FORTEN. Táto skutočnosť nevyplýva ani z doloženého uznesenia OR PZ v Poprade, odbor kriminálnej polície, ČVS: Z.-XXX/X-VYS-PP-XXXX zo dňa 21.09.2015 a svedok H. P. vo svojom výsluchu jednoznačne potvrdil, že práce na faktúrach č. XX/XXXX a XX/XXXX boli skutočne vykonané a zároveň potvrdil, že práce realizoval J. D. za združenie FORTEN O. O.. Svedok J. D. vo výsluchu uviedol, že kontrolou bolo zistené, že ich združenie nepriznalo daň na výstupe z vystavených dodávateľských faktúr za dodanie služby,

okrem iných aj pre odberateľa H. P., R. Q., Q. P. XX, pričom všetky faktúry vystavoval on osobe a nedal ich zaevidovať účtovníčke, čo mu je ľúto. Teda ani jeden zo svedkov, ani H. P., ani J. D. neoznačili faktúry č. XX/XXXX zo dňa 31.10.2010 a č. XX/XXXX zo dňa 31.03.2010 za fiktívne. Tvrdenie žalobu, že išlo o fiktívne faktúry, je preto nepravdivé.

29. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zápisnici zo dňa 16.07.2014 č. XXXXXXX/X/XXXX/Kar, ktorá bola spísaná s O. O. pri začatí daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 sám žalobca ako daňový subjekt na otázku správcu dane, aby popísal, ako fungovalo združenie FORTEN v roku 2010, v roku 2011 a v nasledujúcich obdobiach, uviedol (citácia): „Združenie FORTEN má troch členov - O. O., J. D., H. H., zákazky obstarával J. D., realizovali ich členovia združenia, vykonaná práca sa odovzdala na základe fyzickej obhliadky odberateľa, zápis sa nerobil žiaden, faktúry vypisoval pán D., hotovostné úhrady preberal p. D., on vypisoval aj pokladničné doklady na moje meno, ktoré podpísal, ja som nepodpisoval žiadne doklady ani faktúry ani pokladničné doklady. Združenie FORTEN malo jednu pečiatku, táto bola vyhotovená na moje meno, používal ju J. D., ja som ju vôbec nepoužíval.“ Žalovaný uviedol, že tieto skutočnosti potvrdili aj H. H. a J. D. a v zápisnici zo dňa 17.09.2014 č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Kar. Nešlo teda o zneužitie osobnej identity O. O. ani o zneužitie pečiatky združenia FORTEN, lebo J. D. za združenie FORTEN obstarával zákazky, vystavoval faktúry, pokladničné doklady, preberal hotovosť na základe dohody všetkých členov združenia.

30. Žalovaný akcentoval, že všetky tieto skutočnosti boli známe už pri výkone daňovej kontroly, nevyplynuli z trestného konania, a teda nie sú novými skutočnosťami, ktoré by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia.

IV.

Závery správneho súdu

31. Konanie v predmetnej veci na základe žaloby zo dňa 12.05.2016 bolo začaté 20.05.2016, teda za účinnosti ( v znení neskorších predpisov).

32. v , upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

33. v ustanovení upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Žalobca v žalobe namietal, že Daňový úrad Prešov ako správca dane a žalovaný ako odvolací orgán nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav vo vzťahu k návrhu žalobcu na obnovu konania.

35. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia zákonné podmienky povolenia obnovy konania v upravuje tak, že daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a/ vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b/ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c/ rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.

36. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Podľa ods. 4 zákona, návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. Podľa § 75 ods. 5 zákona, v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

37. Podľa § 76 ods. 1 zákona, obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 zákona, návrh na obnovu konania sa zamietne.

38. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 16.07.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar spísanej DÚ Prešov, pobočka Poprad podľa § 19 Daňového poriadku sa pojednávania zúčastnil osobne žalobca, ktorému bolo doručené oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2014 č. XXXXXXX(X/ XXXXXX/XXXX/Kar. Žalobca na otázku správcu dane, aby uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa samostatnej činnosti fyzickej osoby a taktiež združenia FORTEN, uviedol, že bola vykonávaná stavená činnosť, táto bola v roku 2010 vykonávaná iba združením FORTEN. Na otázku správcu dane, aby žalobca popísal, ako fungovalo združenie FORTEN v roku 2010 a 2011 a v nasledujúcich obdobiach, kto obstarával zákazky, kto ich realizoval, akým spôsobom boli odberateľom odovzdané, aké dôkazy boli o tom vyhotovené, kto vyhotovoval faktúry za združenie FORTEN, kto ich podpisoval, kto vypisoval pokladničné doklady, kto prijímal hotovostné platby za realizované zákazky, koľko pečiatok malo združenie FORTEN, na aké mená boli vyhotovené a kto ich používal, uviedol (citácia): „Združenie FORTEN má 3 členov - O. O., J. D., H. H., zákazky obstarával J. D., realizovali ich členovia združenia, vykonaná práca sa odovzdala na základe fyzickej obhliadky odberateľa, zápis sa nerobil žiaden, faktúru vypisoval p. D., hotovostné úhrady preberal p. D., on vypisoval aj pokladničné doklady na moje meno, ktoré aj podpísal, ja som nepodpisoval žiadne doklady, ani faktúry ani pokladničné doklady. Združenie FORTEN malo jednu pečiatku, táto bola vyhotovená na moje meno, používal ju J. D., ja som ju vôbec nepoužíval.“

39. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že fyzické osoby J. D., O. O. a D. H. boli členmi združenia FORTEN a zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 17.09.2014, kde boli ako svedkovia vypočutí J. D., H. H. za účasti O. O. v súvislosti s faktúrami vyhotovenými pre odberateľa H. P., Q. P. XX, boli predložené na nahliadnutie faktúry predložené daňovým subjektom H. P. č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010, dátum dodania 31.01.2010 za pomocné práce lesná cesta Kotka, v celkovej sume 4.046 eur, v tom DPH vo výške 640 eur, faktúra č. XX/XXXX zo dňa 31.01.2010, dátum dodania 31.01.2010 za pomocné práce lesná cesta Kotka, v celkovej sume 13.566 eur, v tom DPH vo výške 2.166 eur. Svedok D. uviedol, že (citácia): „Združenie FORTEN vykonalo práce uvedené na predložených faktúrach. Faktúry som vyhotovil ja, ja som ich opečiatkoval a podpísal, ja som prijal hotovosť uvedenú na príjmových pokladničných dokladov, ja som vyhotovil príjmové pokladničné doklady, opečiatkoval ich a podpísal.“ Svedok D. vtedy uviedol, že faktúry odovzdal pani ekonómke a nevie, prečo nie sú zahrnuté v účtovníctve, prečo nie je priznaná daň z pridanej hodnoty. Prítomný žalobca s obsahom zápisnice bol oboznámený, čo potvrdil podpisom.

40. Ak teda žalobca tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že uvedené faktúry XX/XXXX a XX/XXXX sú fiktívne, a že sa o tom dozvedel až z citovaného uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Poprade, že došlo k zneužitiu jeho mena, táto skutočnosť nezodpovedá obsahu administratívneho spisu tak, ako je popísaný žalovaným v odôvodnení rozhodnutia, ktorý korešponduje s obsahom predloženého administratívneho spisu.

41. Na základe takto zisteného skutkového stavu Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -40 zo dňa 31. januára 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. -73 zo dňa 22. novembra 2018 rozhodol tak, že žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

42. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, ktorej NS SR vyhovel a rozsudkom sp. zn. dňa 22. augusta 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -40 z 31.01.2017 v znení opravného uznesenia -73 z 22.11.2018 a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, pričom v zrušujúcom rozsudku vyslovil svoj právny názor, ktorým je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).

43. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

44. Podľa § 75 ods. 1 písm. a) sa daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania

45. Kasačný súd v prvom rade zdôrazňuje, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Zákon tu má na zreteli nielen takzvanú formálnu právoplatnosť, ale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované ako mimoriadne prostriedky, medzi ktoré patrí aj obnova konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Obnova konania je inštitút, ktorým sa odstraňujú skutkové omyly, nedostatky v skutkovom stave pre nevykonanie dôkazov. Jej účelom je okrem uvedeného odstránenia skutkových nedostatkov aj vydanie nového meritómeho rozhodnutia. V konaní o povolenie obnovy sa nepreskúmava zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Inštitútom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia sú riadne opravné prostriedky apo nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, jeho zákonnosť možno preskúmať len na základe preskúmania mimo odvolacieho konania ako mimoriadneho opravného prostriedku alebo na základe protestu prokurátora

46. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť. Zároveň treba zdôrazniť podstatnú okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať. Na obnovu konania teda nestačí, aby tieto skutočnosti a dôkazy boli len nové; musia byť takej kvality, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní, mohli by zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Otázku, či konkrétna skutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie, musí správny orgán posúdiť podľa okolností konkrétnej veci. Ďalšími podmienkami, ktoré musia byť splnené, je, že skutočnosti alebo dôkazy sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, alebo nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, alebo rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní, alebo rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

47. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu možno vyvodiť záver, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, keď jednak skutočnosti uvádzané sťažovateľom nemajú charakter nových informácií, resp. nemôžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie, vo vzťahu ku ktorému sa účastník obnovy konania domáha, keď správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a s odkazom na spôsob podnikania združenia FORTEN mal za to, že faktúry č. XX/ XXXX a č. XX/XXXX sťažovateľa zaväzujú a zároveň, že aj keby sťažovateľom tvrdené skutočnosti mohli byť považované za nové a mohli mať vplyv na rozhodnutie, nie je splnená podmienka, že sťažovateľ ich nemohol bez vlastnej viny uplatniť, keď v daňovom konaní zostal nečinný, nereálnosť faktúr č. XX/XXXX a č. XX/XXXX nenamietol a ani nenapadol následné rozhodnutie správcu dane opravným prostriedkom (odvolaním).

48. Kasačný súd sa s takýmto záverom správneho súdu nestotožnil. Podnikanie združenia FORTEN už bolo predmetom konania pred kasačným súdom, ktorý na základe sťažovateľom uvádzaných skutočností a s ohľadom na trestnú činnosť J. D. dospel k záveru, že „...za daných skutkových okolností nemožno pri zachovaní elementárnej spravodlivosti a rešpektovaní účelu ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH pripísať žalobcovi vystavenie sporných fiktívnych faktúr a zaťažiť ho daňovou

povinnosťou uvedenou na faktúrach, pretože bolo jednoznačne preukázané, že vystavenie fiktívnych faktúr s uvedením dane bez vedomia a súhlasu žalobcu nebolo konaním jeho osoby ako platiteľa dane, ani zaväzujúcim konaním v jeho mene a na jeho účet. O skutočnom úmysle žalobcu svedčí jeho účtovná evidencia a priznanie k dani za predmetné zdaňovacie obdobie, v ktorých sa predmetné faktúry nenachádzajú. Je zjavné, že žalobca sa sám stal obeťou protiprávnej činnosti iných osôb a preto ho nemožno vyrubením dane na základe § 69 ods. 5 zákona o DPH sankcionovať za následok, na ktorom sa nijako nepodieľal. Vystavené faktúry sú preto dôkazom o nezákonnej činnosti tých, ktorí ich vystavili a potvrdili, nemôžu byť však právnym dôvodom pre vymáhanie dane na nich uvedenej od žalobcu. “ (viď. rozsudky kasačného súdu č. k. z 10. decembra 2018 a č. k. z 11. júla 2019).

49. S odkazom na vyššie citované ustálené závery kasačného súdu, potom možno konštatovať, že skutočnosť, že v trestnom konaní J. D. označil faktúry č. XX/XXXX a č. XX/XXXX za fiktívne, je novou skutočnosťou, ktorá mohla mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, a teda, že prvá podmienka predpokladaná zákonom pre povolenie obnovy konania je splnená. Druhou podmienkou pre povolenie obnovy konania je, že skutočnosti, resp. dôkazy, sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Správny súd v konaní poukázal na to, že sťažovateľ, napriek tomu, že v rámci administratívneho konania bol pri výsluchu svedka J. D. prítomný, nenamietol skutočnosť, že sporné faktúry nevystavil, ani na ne nedal pokyn, ako aj, že rozhodnutie správcu dane nenapadol opravným prostriedkom. Súčasne sa však správny súd nevysporiadal so skutočnosťou, že sťažovateľ uvedené odôvodňoval tým, že sa obával o život a zdravie svojich bývalých spolupracovníkov, že v súvislostí s prípadným trestným stíhaním môže dôjsť k úmrtiu - k samovražde, pričom poukázal na to, že už tri osoby spájané s prejednávanou vecou nie sú nažive - spáchali samovraždu. Kasačný súd konštatuje, že ak by sa uvedené tvrdenie osvedčilo, uvedené je legitímnym dôvodom ospravedlňujúcim nečinnosť sťažovateľa, v dôsledku čoho je možné vyvodiť, že sporné skutočnosti neboli uplatnené v pôvodnom administratívnom konaní bez zavinenia účastníka - konajúc v dôvodnej obave o život a zdravie svojich bývalých spolupracovníkov.

50. Kasačný súd preto mal za to, že správny súd nepostupoval v predmetnej veci dôsledne, keď nesprávne, resp. nedostatočne vyhodnotil okolnosti rozhodujúce pre rozhodovanie o návrhu na povolenie obnovy konania. Vo vzťahu k prvej podmienke na povolenie obnovy konania, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci - otázka, či sporné faktúry sú spôsobilé zaťažiť sťažovateľa daňovou povinnosťou, čím je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.; a vo vzťahu k druhej podmienke na povolenie obnovy konania, správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - nezohľadnil ním uvádzané skutočnosti, resp. sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím by bol daný kasačný dôvod podľa S.s.p.. V uvedenom kontexte kasačný súd dáva do pozornosti, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

51. Vzhľadom na to, že správny súd sa náležitým spôsobom nevysporiadal so sťažovateľom tvrdenými skutočnosťami, nie je daný priestor pre kasačný súd, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku v tejto časti.

52. Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku musí byť návrh na obnovu konania podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

53. Podľa § 75 ods. 5 Daňového poriadku musí byť v návrhu na obnovu konania uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.

54. Pre posúdenie splnenia predpokladov pre povolenie obnovy konania bude potrebné, aby správny súd súc viazaný právnym názorom kasačného súdu v ďalšom konaní zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli v administratívnom a súdnom konaní najavo. Napriek tomu, že kasačný súd ustálil, že za predpokladu, že sa osvedčí tvrdenie o úmrtiach (samovraždách) bývalých spolupracovníkov sťažovateľa, sú splnené obe podmienky pre povolenie obnovy konania, v zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt bude úlohou

správneho súdu za zohľadnenia ust. § 75 ods. 4 a ods. 5 Daňového poriadku, skúmať, či návrh na povolenie obnovy konania bol podaný v lehote a či obsahoval všetky náležitosti a prílohy. Kasačný súd poukazuje na to, že pre správny súd je rozhodujúci stav, aký tu bol v čase vydania rozhodnutia, tzn. správny súd bude skúmať, či sťažovateľom uvádzané skutočnosti v správnom súdnom konaní boli uplatnené v administratívnom konaní.

55. V uvedenom kontexte kasačný súd uvádza, že správca dane výzvou z 10. novembra 2015 č. XXXXXXXX/XXXX vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu na povolenie obnovy konania, kde okrem iného vyslovene vyžadoval, aby sťažovateľ „...ku každej tejto faktúre uviedol konkrétne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohol ich v daňovom konaní použiť, nakoľko boli zistené až v trestnom konaní, ktoré bolo ukončené dňa 21.09.2015. “

56. Záverom kasačný súd uvádza, že samotná existencia predpokladov pre povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku nezakladá povinnosť správneho orgánu obnovu konania nariadiť, ak súčasne nie sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania podľa § 75 ods. 2-6 Daňového poriadku.

57. Z uvedených dôvodov kasačný súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

58. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že prezentovaným právnym názorom kasačného súdu je viazaný (§ 469 S.s.p.). O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§ 175 ods. 1 S.s.p.).

59. Správny súd následne vo veci potom ako účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania vyhlásil dňa 31.08.2020 o 09:15 hod. č.d. 108 Krajského súdu v Prešove rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. marca 2016 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX, vec mu vrátil na ďalšie konania a priznal žalobcovi trovy konania, ako aj trovy kasačného konania. Pri rozhodovaní správny súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu a právneho názoru vysloveného NS SR v zrušujúcom rozsudku z 22. augusta 2020.

60. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok je inštitút, ktorého úlohou je odstrániť nedostatky v zistení skutkového stavu veci alebo nedodržanie niektorých procesných podmienok. Na to, aby bolo možné vyhovieť návrhu na obnovu konania, sa vyžaduje existencia aspoň jedného z taxatívne stanovených dôvodov na obnovu konania a v rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto návrh zamietnuť. Novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal alebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť a ďalej je treba zdôrazniť okolnosť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať.

61. Z predloženého administratívneho spisu daňových orgánov je nesporné tak, ako argumentuje žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie I. až IV. štvrťrok 2010 vo vzťahu k faktúram XX/XXXX a XX/XXXX, aj keď bol prítomný pri výsluchu svedka J. D., nenamietal, že ide o fiktívne faktúry avšak táto skutočnosť nesporne vyplýva z uznesenia OR PZ Poprad.

62. Žalobca v žalobe zdôraznil skutočnosť, že vyšli najavo nové skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia. Poukazoval na obsah zápisníc DÚ Prešov, pobočka Poprad citované v tomto rozsudku. Podľa správneho súdu bolo potrebné správnym orgánom skúmať, či uznesenie OR PZ v Poprade a vyhlásenie teraz už nebohého J. D. takýmito dôkazmi sú s poukazom na obsah ustanovenia § 75 ods. 4 Daňového poriadku. Správny súd poukazuje pritom na podaný návrh na obnovu konania zo dňa 23.09.2015. Žalobca so zisteným skutkovým stavom bol daňovým úradom ako správcom dane oboznámený, avšak počas daňového konania sa bránil dôkazmi, ktoré mal k dispozícii.

63. Za jeden z dôvodov povolenia obnovy konania považuje súd aj námietku žalobcu, že tretia osoba, teraz už nebohý J. D., zneužil jeho identitu, pečiatku atď., pričom sám žalobca pred DÚ vypovedal ako fungovalo združenie FORTEN a existencia ním vystavovaných fiktívnych faktúr. Žalovaný je povinný pri preskúmaní podmienok obnovy postupovať v zmysle vysloveného právneho názoru NS SR. Pritom správny súd poukazuje na to, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal včasnosť podania návrhu na obnovu konania, ako aj splnenie podmienok na obnovu konania pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa 17.04.2015.

64. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto podľa žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaný povinný riadiť sa právnym názorom súdu vysloveným v zrušujúcom rozsudku NS SR z 22.08.2019, ako aj v tomto rozsudku správneho súdu.

65. Správny súd priznal účastníkom nárok na náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní mal úspech podľa .

66. O trovách konania, ako aj o trovách kasačného konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

67. Senát krajského súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.