Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cbi-31-2022.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cbi/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, sídlo: Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, proti žalovanému: JUDr. Tomáš Szalontay, správca konkurznej podstaty úpadcu: POTRUBIE, a.s. v konkurze, sídlo: Mládežnícka 2, 040 15 Košice, IČO: 36 175 421, so sídlom kancelárie správcu: Čajakova 5, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 329 388, zn. správcu: S1717, právne zastúpený bodnarlegal s. r. o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 865 459, o určenie pravosti pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou na tunajšom súde sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania č. k. 30K/10/2020 na Okresnom súde Košice I (t.č. na Mestskom súde Košice) na majetok úpadcu POTRUBIE, a.s., Mládežnícka 2, 040 15 Košice, IČO: 36 175 421, ktorá vznikla na základe vystavenej faktúry č. 7220406061 je nesporná čo do pravosti a výšky.
2. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením č. k. 30K/10/2020 zo dňa 30.06.2021 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka POTRUBIE, a.s., Mládežnícka 2, 040 15 Košice, IČO: 36 175 421 (ďalej len „dlžník“ alebo „úpadca“). Žalobca podal prihlášku pohľadávky do konkurzu; k prihláške pripojil nájomnú zmluvu č. PNZ - P44338/06.00 s dodatkami a správca konkurznej podstaty mailom zo dňa 16.08.2021 potvrdil zapísanie pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Žalobca s dlžníkom ako nájomcom mal uzatvorenú nájomnú zmluvu č. PNZ - P44338/06.00 na dobu od 01.11.2006 na neurčito a podľa č. VI ods. 4 nájomnej zmluvy nájomca sa zaväzuje platiť nájomné jednorazovo za kalendárny rok, a to do 15.12. kalendárneho roka. Po vyhlásení konkurzu a termíne prihlasovania pohľadávok do konkurzu bola vystavená faktúra za nájom so splatnosťou k 15.12.2022, ktorá bola zaslaná správcovi konkurznej podstaty - žalovanému. Listom zo dňa 21.11.2022 správca konkurznej podstaty predmetnú faktúru ako pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. S popretím predmetnej faktúry - žalobca nesúhlasí, má za to, že žalovaný ju poprel bez právneho dôvodu. 2.1. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení doložil listinné dôkazy: Nájomná zmluva č. PNZ - P4433806 s dodatkami; faktúru č. 7220406061 vystavenú dňa 9.11.2022 na úhradu nájmu za rok 2022 vo výške 246,33 EUR so splatnosťou 15.12.2022; Prehľad úhrad a splátok nájomcu; potvrdenie správcu; Oznámenie správcu zo dňa 21.11.2022 o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že už vo svojom liste – Oznámenie o popretí pohľadávky proti podstate žalobcovi oznámil a na svojom názore zotrváva, že predmetná pohľadávka v
zmysle faktúry č. 7220406061 zo dňa 09.11.2022 nie je subsumovateľná pod žiaden z právnych dôvodov pohľadávok proti podstate, ktorých výpočet v ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) je taxatívny. Na tom základe nemohla byť predmetná pohľadávka uznaná ako pohľadávka proti podstate, nemohlo jej byť priradené zodpovedajúce poradie a v konečnom dôsledku nemohla byť žalovaným ako správcom ani uhradená. Žalovaný mal záujem predísť tomuto súdnemu sporu a v oznámení o neuznaní pohľadávky proti podstate výslovne vyzval žalobkyňu, aby preukázala o akú pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR ide, ale žalobca už nereagoval. Je nepochybné, že fakturované nájomné sa nijako netýka správy či speňažovania majetku úpadcu, a preto, podľa jeho názoru, nemôžu byť kvalifikované ako pohľadávky proti podstate. Poukázal aj na tú skutočnosť, že listom zo dňa 22.12.2021 žalovaný nájomnú zmluvu č. 4 nájomná zmluvu č. PNZ - P443386 (označovaná aj ako nájomná zmluvu č. PNZ - P44338/06.00) v znení jej dodatkov vypovedal; žalobca prevzal výpoveď zmluvy dňa 04.01.2022 a teda nájomný vzťah medzi žalobcom a úpadcom zanikol a nájomné účtované faktúrou č. 7220406061 je nedôvodné. Na základe uvedeného má za to, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. 3.1. Na preukázanie tvrdených skutočností doložil list - Výpoveď nájomnej zmluvy č. 4433806.
4. Žalobca reagujúc na tvrdenia žalovaného (v písomnej replike – č.l. 75 a vo vyjadrení k duplike žalovaného - č.l. 110) uviedol, že nepopiera tvrdenie žalovaného ohľadom zániku nájomného vzťahu na základe výpovede doručenej žalobcovi dňa 04.01.2022, ale nájomný vzťah zanikol dňom 31.03.2023 a teda je úpadca ako nájomca povinný platiť dohodnuté nájomné aj za rok 2022 v zmysle faktúry č. 7220406061. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že pohľadávka žalobcu – nájom za rok 2022 (faktúra č. 7220406061) nie je subsumovateľný pod žiaden z právnych dôvodov pohľadávok proti podstate, ktorých výpočet v ust. § 87 ods. 2 ZKR je taxatívny, pretože má za to, že ju možno priradiť pod ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR ako náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí.
5. Žalovaný reagujúc na repliku žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom žalobcu o možnosti priradenie predmetnej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate po ust. § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, pretože správca počas konkurzu nikdy podnik neprevádzkoval a preto uvedené ustanovenie nie je aplikovateľné na žalobcom uplatnenú pohľadávku proti podstate. K zániku nájomného vzťahu uviedol, že žalobca doručil žalovanému čiastočný dobropis k faktúre č. 7220406061, ktorým dobropisoval sumu vo výške 184,92 EUR a teda je zrejmé, že k zániku nájomného vzťahu došlo dňom 31.03.2022 (nie 31.03.2023 ako to uviedol žalobca v replike) a preto je zjavne nedôvodné domáhať sa určenia pohľadávky proti podstate v celej faktúrou uplatnenej sumy 246,33 EUR. 5.1. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti doložil dobropis č. 7230403487 zo dňa 22.05.2023.
6. Súd pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.03.2024 bez prítomnosti žalobcu, ktorý súhlasil s rozhodnutím sporu bez jeho prítomnosti (podanie žalobcu doručené súdu dňa 19.05.2023, č.l. 75).
7. Súd nevykonal dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu uviedli zhodne alebo výslovne nepopreli, pričom za nesporné skutočnosti považuje existenciu konkurzného konania úpadcu (účinky vyhlásenia konkurzu v zmysle ustanovení ZKR nastali dňom 8.7.2021, zverejnenie súdneho rozhodnutia v Obchodnom Vestníku č. 129/2021 dňa 7.7.2021); prihlásenie pohľadávok žalobcu do konkurzného konania úpadcu (potvrdenie správcu – č.l.11 súdneho spisu) z existujúceho nájomného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom vzniknutého na základe nájomnej zmluvy č. 4433806 (označovaná aj PNZ- P443388/06.00) a jej dodatkov; zánik nájomného vzťahu na základe Výpovede žalovaného doručenej žalobcovi dňa 04.01.2022.
8. Súd poukazuje, že predmetom sporu je určenie pravosti popretej pohľadávky, pričom spornou otázkou je to, či žalobcom prihlásenú pohľadávku (cez faktúru č. 7220406061 vystavenú titulom nájomného za rok 2022 vo výške 246,33 EUR doručenú žalovanému) možno subsumovať pod niektorú skutkovú podstatu pohľadávok proti podstate, ktoré zákonodarca taxatívne vymedzil v ust. § 87 ods. 2 ZKR. Za účelom zistenia skutkového stavu súd vykonal dokazovanie:
8.1. Z nájomnej zmluvy č. 4433806 (označovaná aj PNZ-P443388/06.00) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom s účinnosťou odo dňa 01.11.2006
s dohodnutou dobou nájmu - na dobu neurčitú. Nájomca sa zaviazal platiť dohodnuté nájomné v jednom splátkovom termíne – k 15.12 príslušného kalendárneho roka, na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. Zmluvné strany sa dohodli na spôsoboch ukončenia zmluvného vzťahu a ak dôjde k zrušeniu nájmu zmluvy výpoveďou, výpovedná doba je trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúcom po doručení výpovede (Čl. VI zmluvy v spojení s Čl. V dodatkov zmluvy).
8.2. Z faktúry č. 7220406061 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom súd zistil, že ňou bolo fakturované nájomné vo výške 246,33 EUR za rok 2022 v zmysle nájomnej zmluvy, so splatnosťou 15.12.2022 a tiež to, že žalobca ju doručil priamo žalovanému.
8.3. Z listu žalovaného – Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby zo dňa 21.11.2022 a Doplnenie k oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby zo dňa 24.11.2022 súd zistil, že žalobca doručenú faktúru č. 7220406061 považuje za uplatnenie pohľadávky proti podstate a neuznáva právny dôvod a ani výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate ako aj to, že žalovaný poučil žalobcu o jeho práve podať žalobu na súde a o následkoch jej nepodania. Súd taktiež zistil, že žalovaný oboznámil žalobcu s tým, že listom zo dňa 22.12.2021 vypovedal nájomnú zmluvu a tiež o skutočnosti, že z elektronickej doručenky vyplýva, že výpoveď žalobca prevzal dňa 04.01.2022.
8.4. Z listu žalovaného - Výpoveď nájomnej zmluvy č. 4433806 datovaného 22.12.2021 súd zistil, že žalovaný ako správca úpadcu vypovedal nájomnú zmluvu v zmysle ustanovení ZKR a zároveň upovedomil žalobcu ako prenajímateľa, že v zmysle ust. § 45 ods. 4 ZKR je výpovedná doba dvojmesačná. Z faktúry – dobropis č. 7230403487 vystavenej žalobcom dňa 22.05.2023 súd zistil, že žalobca ňou dobropisoval čiastku vo výške 184,92 EUR (-184,92 EUR) z faktúry č. 7220406061, ktorá bola vystavená v zmysle zmluvy PNZ-P443388/06.00) na splátku s dátumom splatnosti k 15.12.2022.
9. Súd na vykonané dokazovanie aplikoval ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“): V zmysle ust. § 87 ods. 1 ZKR platnom v čase uplatnenia pohľadávky žalobcom, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. V zmysle ust. § 87 ods. 2 ZKR platnom v čase uplatnenia pohľadávky žalobcom, pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. V zmysle ust. § 87 ods. 7 ZKR platnom v čase uplatnenia pohľadávky žalobcom, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. V zmysle ust. § 87 ods. 8 ZKR platnom v čase uplatnenia pohľadávky žalobcom, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a úpadcom zanikol výpoveďou nájomnej zmluvy v zmysle ustanovení § 45 ZKR, pričom výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 04.1.2022 a výpovedná doba uplynula v zmysle ust. § 45 ods. 4 ZKR dňom 31.03.2022 (uvedenú skutočnosť nepoprel ani žalobca – preukázané jeho konaním cez vystavený čiastočný dobropis č. 7230403487).
11. Spornou medzi stranami sporu je otázka, či daná pohľadávka, ktorá vznikla na základe nájomnej zmluvy – splátka za rok 2022 (od 1.1.2022 – do 31.3.2022) vo výške 61,41 EUR (rozdiel medzi faktúrou č. 7220406061 a dobropisom č, 7230403487) titulom nájomného, na ktoré žalobcovi ako prenajímateľovi vznikol nárok po vyhlásení konkurzu je alebo nie je pohľadávkou proti podstate.
12. Súd pri posudzovaní danej otázky vychádzal z ustálenej praxe, že medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu. Tieto pohľadávky vznikajú postupne pri správe a speňažovaní majetku, ktorý podlieha konkurzu, a ich individuálne uspokojovanie je nevyhnutné na priebeh a realizáciu konkurzu a tiež zo samotného ust. § 87 ods. 2 ZKR, ktoré taxatívne uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate. Pohľadávka žalobcu uplatnená u správcu z faktúry č. 7220406061 v spojení s dobropisom č. 7230403487, ale nie je pohľadávkou proti podstate, pretože nie je subsumovateľná pod žiaden z právnych dôvodov pohľadávok proti podstate, ktorých výpočet v ust. § 87 ods. 2 ZKR je taxatívny. Na tom základe nemôže byť táto pohľadávka uznaná ako pohľadávka proti podstate, nemôže jej byť priradené zodpovedajúce poradie a v konečnom dôsledku nemôže byť žalovaným ako správcom ani uhradená počas prebiehajúceho konkurzného konania prednostne pred inými pohľadávkami, pretože je nepochybné, že fakturované nájomné sa nijako netýka správy či speňažovania majetku úpadcu.
13. Na základe uvedeného, že prihlásenú pohľadávka žalobcu nemožno subsumovať pod žiaden z taxatívne určený druh pohľadávky proti podstate uvedených v ust. § 87 ods. 2 ZKR, súd dospel k záveru, že žaloba je právne nedôvodná, preto ju zamietol tak ako uviedol v I. výroku tohto rozsudku.
14. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Súd o nároku úspešnej strany sporu na náhradu trov konania – žalovaného rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak ako to uviedol v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku a uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania úspešnému žalovanému v rozsahu 100%, pričom samotná výška trov konania bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku (po právoplatnom skončení konania vo veci samej).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde. [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 CSP).
V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.