Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-39-2020.pdf
PDF · 74.08 KB
Case nature
Subarea
5Co/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobcov: 1. C. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Z., L. Č.. 3, 2. Š. Z., D.. X.XX.XXXX, 3. T. Z., D.. X.X.XXXX a 4. T. Z., D.. XX.X.XXXX, S. N. Z., Z. Č.. XXX, zastúpených JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Trenčianska č. 57, proti žalovanému: W. A., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z., U. Č.. XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov, o ochranu osobnosti ai., na odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 22. marca 2019 č. k. 24C/96/17-103 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18. júla 2019, č. k. 24C/96/17-131, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa domáhali v spore určenia, že protiprávnym konaním žalovaného, právoplatne odsúdeného za obzvlášť závažný zločin vraždy ich manžela a otca Š. Z., došlo k neoprávnenému zásahu do ich práv na česť, ľudskú dôstojnosť a súkromie, ako aj do práva na život poškodeného. Domáhali sa tiež uloženia povinnosti žalobcovi nahradiť nemajetkovú ujmu za smrť manžela a otca Š. Z. spôsobenú úmyselným trestným činom spolu vo výške 19.000 € a napokon žalobca 4/ uplatňoval pozostalostnú úrazovú rentu vo výške 200 € mesačne odo dňa 16.11.2014 do júla 2020. V texte žaloby poukazovali i na náklady spojené s pohrebom (str. 3, 4 žaloby).
2. Súd prvej inštancie rozhodol o tejto žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 273 CSP z dôvodu, že žalovaný napriek poučeniu o následkoch nevyjadrenie sa k žalobe sa k opakovane doručenej žalobe nevyjadril, pritom skutkový stav bol zrejmý, požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy, uplatnená podľa zák. č. 215/06 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilným trestným činom, a pozostalostná renta sú primerané. Zásah do práva na ochranu osobnosti bol podľa záverov súdu len predbežnou otázkou pre rozhodnutie o uloženie povinnosti zaplatiť.
3. Po doručení rozsudku žalovaný v pätnásťdňovej lehote doručil súdu podanie označené ako odvolanie - návrh na zrušenie rozsudku, v ktorom sa podľa označeného ustanovenia § 277 ods. 1 CSP domáhal jeho zrušenia a pridelenie právneho zástupcu pre toto konanie. Uviedol, že ako osoba chorvátskej národnosti, vykonávajúca trest odňatia slobody, pri neznalosti slovenského práva nemal možnosť oboznámiť sa so slovenským právom v chorvátskom jazyku a nemal dostatočný časový priestor na voľbu právneho zástupcu a na vyjadrenie sa k žalobe na výzvu súdu. Zároveň sa vyjadril k žalobe v tom zmysle, že obsahuje i určovacie výroky a nemožno z nej zistiť, akým spôsobom bola ustálená výška nemajetkovej škody. Poukázal i na správanie sa poškodeného (zásah do osobnostných práv žalovaného) a na podanie dovolania v trestnej veci. Prejavil ľútosť vo voči pozostalým, s ktorými nemieni byť v konflikte.
4. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na zrušenie rozsudku, keď dospel k záveru, že u žalovaného neexistovali žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu znemožňovali včas podať vyjadrenie k žalobe. Žalovaný totiž nevysvetlil, aké konkrétne kroky vykonal k tomu, aby si zvolil právneho zástupcu. Iba skutočnosť, že žalovaný je vo výkone trestu, nepredstavuje sama osebe ospravedlniteľný dôvod. Od doručenia výzvy na vyjadrenie sa k žalobe do vydania rozsudku pre zmeškanie uplynul dostatočne dlhý čas, v ktorom sa žalobca mohol vyjadriť. Podľa záverov súdu prvej inštancie neznalosť procesných predpisov nemôže byť ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty, ak strana bola riadne poučená o možných právnych dôsledkoch. Medzi podaním dovolania a povinnosťou vyjadriť sa k žalobe nie je žiadna priama súvislosť.
5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Pre nesprávne právne posúdenie žiadal jeho návrhu vyhovieť a nariadiť pojednávanie s dokazovaním. Domnieval sa, že na jeho strane sú dané ospravedlniteľné dôvody pre nevydrenie sa k žalobe. Zopakoval, že slovenčinu neovláda na takej úrovni, aby mohol v tomto jazyku konať aj úradne a ÚVTOS nemá dostupné zákonné normy SR v chorvátskom jazyku. Poučenia a dôsledky boli uvedené v preložených textoch v minimálnom rozsahu, na advokáta peniaze nemá, má chorú partnerku a rodina z Chorvátska mu v tejto veci nevie pomôcť.
6. Odvolací súd vyhodnotil podanie žalovaného, doručené v priebehu odvolacej lehoty proti rozsudku pre zmeškanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), t. j. v časti námietok, že žaloba obsahuje určovacie výroky (o ktorých súd nerozhodol) ako odvolanie pre nesplnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 356 písm. b) CSP. V časti argumentácie, týkajúcej sa znalosti slovenského jazyka, právnych predpisov a výkonu trestu odňatia slobody za návrh podľa § 277 ods. 3 CSP.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol právoplatne odsúdený pre trestný čin závažného zločinu vraždy, ku ktorému došlo po skoršom incidente s právnym predchodcom žalobcov, manželom a otcom Š. Z.. Žalovaný sa krátko po čine sám ustanovil na políciu v Senci, v trestnom konaní prejavil ľútosť nad stratou života príbuzného žalobcov. Trest odňatia slobody naďalej vykonáva.
8. Včas podané odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie je pre nesplnenie podmienok na jeho vydanie prípustné.
9. Kontumačným rozsudkom možno bez vykonania procedúry dokazovania rozhodnúť len v spore o splnení hmotnoprávnej povinnosti žalovaného (§ 137 a) CSP), ak sa napriek riadnemu poučeniu žalovaný k žalobe nevyjadrí alebo ak sa bez vážneho dôvodu neospravedlní z neúčasti na pojednávaní (§ 273 a § 274 CSP).
10. Súd prvej inštancie v spore, v ktorom žalobcovia požadovali v dvoch výrokoch určenie, že došlo k zásahu na ochranu ich cti, ľudskej dôstojnosti a súkromia ako aj, že došlo k zásahu do práva na život ich otca a manžela, vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného napriek tomu, že v spore nejde len o žalobu na plnenie, a to zrejme z dôvodu, že požadovaný určovací výrok t. j. určovací výrok o existencii zásahu do osobnostných práv bol predbežnou otázkou pre posúdenie žaloby v časti nemajetkovej ujmy a pozostalostnej úrazovej renty.
11. Povinnosťou súdu je rozhodnúť o celom predmete žaloby (212 ods. 2 CSP). Pri zotrvaní žalobcov na určovacích výrokoch žaloby neboli splnené jednak podmienky na rozhodnutie v spore rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, keďže nešlo výlučne o žalobu na splnenie povinnosti, v dôsledku čoho súd následne ani nerozhodol o celom predmete konania, keď nerozhodol o určovacích výrokoch v petite žaloby, ktoré predstavujú žalobný návrh , t. j. to, čo má súd uviesť vo výroku meritórneho rozhodnutia.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil v spore vydaný rozsudok pre zmeškanie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prihliadne na vyjadrenie sa žalobcu k žalobe v podaní z č. l. 127, a ďalej bude vo veci pokračovať podľa príslušných procesných ustanovení (§ 389 ods. 1 písm. a), ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie sa bude musieť v prvom rade zaoberať náležitosťami samotnej žaloby, keď nateraz nie je ani zrejmé, či žalobcovia mienia v konaní uplatňovať i náklady spojené s pohrebom, na ktoré síce v žalobe poukazujú, nie sú však uvedené v navrhovanom petite žaloby. Pravdepodobne ide o rozpor medzi obsahom žaloby a navrhovaným petitom, ktorý je potrebné odstraňovať postupom podľa § 129 ods. 1, 2 CSP.
13. Rovnako nemožno považovať za prípustné, aby v žalobe zo dňa 20.6.2017 žalobca uplatňoval pozostalostnú rentu do júla 2020 a následne súd v rozpore so stavom v čase vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 CSP) priznal opakujúce sa dávky do takto konkrétne označeného obdobia v budúcnosti. Obdobne ako pri výživnom, tak i pri uplatnenej pozostalostnej úrazovej rente, súd určí rentu mesačne, od konkrétneho dátumu, bez časového obmedzenia. Súd totiž nemôže predvídať, dokedy bude opakujúca sa dávka žalobcovi patriť. Pri podstatnej zmene pomerov prichádza do úvahy postup podľa § 231 CSP. Ak v čase rozhodnutia súdu už zanikol nárok na dôvodne uplatnené opakujúce sa dávky, vo výroku súd určí konkrétnu sumu, ktorá tvorí súčet jednotlivých mesačných dávok za obdobie trvania nároku. I v tejto časti bude potrebné žalujúcu stranu vyzvať na odstránenie vád žaloby. Napokon v žalobe nie sú uvedené rozhodujúce skutočnosti a ani označené a predložené dôkazy (§ 132 CSP) ohľadom pozostalostnej úrazovej renty, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 448 OZ, § 92, 93 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 75 Zák. o rodine). Po odstránení uvedených nedostatkov žaloby bude potrebné podania žalobcu spoločne s listinnými dôkazmi preložené do chorvátskeho jazyka doručiť žalovanému a opätovne ho vyzvať na vyjadrenie sa k doplnenej žalobe.
14. Pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie neobstojí ani žalovaným včas napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku. Odvolací súd preto zrušil i uvedené uznesenie.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).