Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-99-2019.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/99/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., ul. Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, pre vymoženie 407,42 EUR s prísl. a trov exekúcie, u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresnému súdu Michalovce, sp.zn.: 5Er/212/2002 zo dňa 15.02.2019, t a k t o
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,20 eur, a to do 3 dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa § 57, § 58, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) konštatoval, že súd dňa 28.01.2002 poveril súdneho exekútora JUDr. Dulinu vykonaním exekúcie na vymoženie uplatnenej pohľadávky pôvodne označeného oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, na základe vykonateľného rozhodnutia č. 500-2833-4105/2000 z 27.11.2000, č. 500-2833-4105/2000- A z 27.11.2000, ako aj trov exekúcie. V priebehu exekúcie došlo k postúpeniu vymáhanej pohľadávky na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., Bratislava, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 z 10.02.2015 a jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.04.2015, preto veriteľom pohľadávky sa stala uvedená spoločnosť, o čom bol súdny exekútor informovaný písomným podaním zo dňa 17.06.2015. Dňa 01.08.2018 zaslal súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie v zmysle predloženej špecifikácie. Z predloženého spisového materiálu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie predloženého súdu bolo zistené, že povinný nevlastní žiaden majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou. Opakovanými šetreniami na príslušné úrady bolo zistené, že povinný je spoluvlastníkom aj vlastníkom nehnuteľnosti, ktorých predaj by bol v hrubom nepomere k výške vymáhanej pohľadávky. Iný majetok nebol zistený. Preto ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo iba k neúmernému navyšovaniu trov exekúcie. Vzhľadom na zistené a preukázané skutočnosti, keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd prvej inštancie preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
3. Súd prvej inštancie konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených zistil, že šetrením súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
5. Namietal vymáhané pohľadávky č. 500-2833-4105/2000 zo dňa 27.11.2000 a č. 500-2833-4105/2000- A zo dňa 27.11.2000, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.12.2000. Na výkon týchto rozhodnutí je potrebné aplikovať ust. § 25 ods. 1 - 3 zákona č. 274/1994 Z. z., podľa ktorého je možné rozhodnutie o poistnom vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Dňom 19.12.2010 sa právo vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu prekludovalo. Súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie až v roku 2018, navyše žiadal zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, oprávnený má preto za to, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nemali byť priznané v zmysle § 243j EP. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví pre uplynutie prekluzívnej lehoty a súdnemu exekútorovi náhradu trov konania neprizná.
6. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie je dôvodné a zrušil uznesenie v celom rozsahu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
8. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie oprávneným namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.
13. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o náhrade trov exekučného konania tak, že tieto znáša oprávnený v celom rozsahu.
14. V predmetnej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, pohľadávka č. 500-2833-4105/2000 zo dňa 27.11.2000 a č. 500-2833-4105/2000-A zo dňa 27.11.2000, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.12.2000.
15. Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu napadnutého uznesenia exekučného súdu právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
17. V zmysle citovaného § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je v prípade exekučných titulov vydaných podľa predmetného zákona stanovená lehota, v ktorej je ich možné vykonať tak, že tieto rozhodnutia možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia ich právoplatnosti. Predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať v tom zmysle, že po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty desiatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stratí rozhodnutie účinok vykonateľnosti, na základe ktorého je možné exekučný titul vykonať prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia (exekúcie). To znamená, že nie je možné ani pokračovať v skôr začatej exekúcii na jeho podklade, ak rozhodnutie nebolo dovtedy vykonané. Rozhodnutie sa tak uplynutím lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení stáva neúčinným.
18. V danom prípade nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej len „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu nadobudnutia právoplatnosti jednotlivých exekučných titulov, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže v zmysle § 172 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia podľa tretej časti daného zákona, do ktorého sa zaraďuje aj výkon rozhodnutia, v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje Správny poriadok.
19. Citované ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení tak predstavuje jedinú úpravu konania, z ktorej je zrejmé, že nepostačuje exekúciu v zákonom stanovenej lehote len nariadiť, ale rozhodnutie musí byť v danej lehote aj vykonané. V prípade, ak sa tak nestane, exekučný súd je v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku povinný exekučné konanie zastaviť.
20. V danom prípade uplynula lehota desiatich rokov odo dňa právoplatnosti predmetného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce dňa 19.12.2010. Od uvedeného dátumu je exekúcia vedená na podklade neúčinného exekučného titulu, a preto súd prvej inštancie bol povinný aj bez návrhu exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
21. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak exekúciu zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na prejednávanú vec teda súd prvej inštancie aplikoval nesprávne ustanovenie právneho predpisu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru o naplnení dôvodu pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Tým je daný dôvod pre zrušenie uznesenia v napadnutom výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.
22. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení exekúcie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie, svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj so skutočnosťami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1)