Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Exre/16/2018

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci navrhovateľa: Y. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., XX. Q. č. XXX/X, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: Q. kancelária B.. P. K., s.r.o., so sídlom C., O. č. 4, T.: XXXXXXXX, o návrhu o zosúladenie údajov v obchodnom registri ohľadne spoločnosti: L. C., s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX Komárno, IČO: XXXXXXXX, takto

rozhodol:

1/ V obchodnom registri v oddiele: A. vo vložke číslo: XXXXX/N pri spoločnosti:

Obchodné meno: L. C., s.r.o. Sídlo: B. XX, XXX XX C. IČO: XXXXXXXX

sa povoľuje vykonať tento zápis:

Vymazáva sa:

VII/ Štatutárny orgán: konateľ meno a priezvisko: Y. Z. Rodné číslo: XXXXXX/XXXX Bydlisko: Názov ulice ( iného verejného priestranstva ) a orientačné číslo ( príp. súpisné číslo ): XX. augusta XXX/X Názov obce: Y. Štát: Slovenská republika

2/ Obchodná spoločnosť L. C., s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX, je povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške XX,- eur ( slovom šesťdesiatšesť eur ) na účet Okresného súdu Nitra, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

3/ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Obchodná spoločnosť - L. C., s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX, je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd. Sro XXXXX/N. 2/ Dňa XX.XX.XXXX podal konateľ spoločnosti prostredníctvom právneho zástupcu návrh na začatie konania o zosúladenie údajov v obchodnom registri ohľadne spoločnosti: L. C., s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX C., IČO: XXXXXXXX. Návrh odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX sa vzdal funkcie konateľa spoločnosti. Vzdanie sa funkcie bolo zaslané spoločnosti, ktorá zásielku neprevzala a tá sa vrátila navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX.

3/ Podľa (ďalej len „“) konaniami vo veciach obchodného registra sú a) konanie o zápise údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zápise údajov“), b) konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom (ďalej len „konanie o zosúladenie údajov“), c) konanie o zrušenie zápisu údajov do obchodného registra (ďalej len „konanie o zrušenie zápisu údajov“). 4/ V prejednávanej veci sa jedná o konanie o zosúladenie údajov v obchodnom registri so skutočným právnym stavom podľa . 5/ Podľa na konania vo veciach obchodného registra je kauzálne príslušný registrový súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 6/ Podľa registrovým súdom je okresný súd, ktorý je príslušný viesť obchodný register. Obchodný register vedie okresný súd v sídle kraja. 7/ Podľa Obchodný register pre obvod Krajského súdu v Nitre vedie Okresný súd Nitra. 8/ Podľa konaním o zosúladenie údajov sa má dosiahnuť zhoda zápisu v obchodnom registri so skutočným právnym stavom inak, ako na základe návrhu na zápis údajov do obchodného registra. 9/ Podľa návrh na začatie konania o zosúladenie údajov môže podať každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby. 10/ Podľa zapísaná osoba nie je oprávnená na podanie návrhu na začatie konania o zosúladenie údajov. Podanie zapísanej osoby, ktorého obsahom je návrh na zápis, posúdi registrový súd vždy ako návrh na zápis údajov do obchodného registra. 11/ Podľa , ak sa konanie o zosúladenie údajov začína bez návrhu, registrový súd v uznesení o začatí konania uvedie, aké údaje majú byť do obchodného registra zapísané. 12/ Podľa súdy a iné orgánu vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zápisu v obchodnom registri, ak tieto skutočnosti zistia pri svojej činnosti. 13/ Podľa účastníci konania o zosúladenie údajov sú navrhovateľ, zapísaná osoba a osoba, ktorej údaje majú byť do obchodného registra zapísané alebo z obchodného registra vymazané. 14/ Podľa súd rozhoduje uznesením. 15/ Podľa , ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra, súčasne uloží pokutu podľa osobitného predpisu, ak už o nej nerozhodol skôr. 16/ Podľa o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len ZoOR ) registrový súd uloží zapísanej fyzickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej konať v mene zapísanej právnickej osoby pokutu do výšky 3 310 eur, ak si táto osoba nesplní povinnosť a) podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov v lehote ustanovenej zákonom, b) predložiť registrovému súdu listiny, ktoré sa ukladajú do zbierky listín, v lehote ustanovenej zákonom, c) ustanovenú podľa osobitného predpisu.

17/ Podľa § 5 ods. 5 ZoOR fyzická osoba zapísaná do obchodného registra alebo fyzické osoby oprávnené konať v mene zapísanej právnickej osoby sú povinné najneskôr do 30 dní odo dňa uvedeného v rozhodnutí spoločníkov alebo orgánu spoločnosti, orgánu družstva alebo inej zapísanej osoby, inak odo dňa, keď bolo toto rozhodnutie prijaté, alebo odo dňa, keď nastali účinky právnej skutočnosti, podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov alebo návrh na výmaz zapísaných údajov.

18/ Podľa , ak registrový súd rozhodne o vykonaní zápisu do obchodného registra, súčasne uloží zapísanej osobe zaplatiť súdny poplatok vo výške, v ktorej by zapísaná osoba bola povinná zaplatiť súdny poplatok za návrh na zápis údajov do obchodného registra.

19/ Podľa Položky 17 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vo veciach obchodného registra z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny

orientačného čísla alebo súpisného čísla, ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska sa platí súdny poplatok vo výške XX,- eur. 20/ Podľa , ak sa osoba, ktorá je jediným štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady spoločnosti (ďalej len „“), vzdá funkcie, je odvolaná alebo výkon jej funkcie zanikne smrťou alebo sa skončí inak, musí príslušný orgán spoločnosti do troch mesiacov ustanoviť namiesto nej nového člena orgánu spoločnosti. 21/ Podľa , ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak nedošlo k vzdaniu sa funkcie na zasadnutí orgánu spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu, vzdanie sa funkcie musí byť písomné a listina s týmto obsahom musí byť vlastnoručne podpísaná v prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Ak orgán spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu spoločnosti, nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty. Ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, je odvolanie z funkcie účinné prijatím rozhodnutia príslušným orgánom spoločnosti. Ak spoločnosti hrozí vznik škody, je , ktorý sa vzdal funkcie, bol odvolaný alebo inak sa skončil výkon jeho funkcie, povinný upozorniť spoločnosť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. 22/ Okresný súd Nitra vo veci rozhodol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. XXExre/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX, keď návrh navrhovateľa zamietol. Predmetné uznesenie bolo napadnuté odvolaním navrhovateľa. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. XXCob/XX/XXXX - XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odvolacieho súdu bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým posúdiť, či neúspešné doručovanie vzdania sa funkcie konateľa ( navrhovateľa ) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. spoločnosti L. C., s.r.o. na adresu sídla spoločnosti vedenej v obchodnom registri, vyvolalo hmotnoprávne účinky zániku jeho funkcie, keďže k nedoručeniu písomnosti a jej vráteniu došlo výlučne z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote. V tejto súvislosti odvolací súd dal do pozornosti, že základným predpisom, ktorý upravuje doručovanie písomnosti v hmotnoprávnom režime je o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, upravujúci práva a povinnosti tak odosielateľa poštovej zásielky, ako aj jej adresáta. 23/ Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. XXExre/XX/XXXX, najmä v ňom podaného návrhu na začatie konania s prílohami, ako aj z obsahu pripojeného registrového spisu Okresného súdu Nitra vedeného k obchodnej spoločnosti L. C., s.r.o., boli zistené nasledujúce skutočnosti: navrhovateľ je jediným konateľom spoločnosti L. C., s.r.o., teda jediným členom štatutárneho orgánu danej spoločnosti. Dňa XX.XX.XXXX bolo Okresnému súdu Nitra doručené doplnenie návrhu navrhovateľa na základe písomnej výzvy súdu, pričom navrhovateľ súdu oznámil, že k vzdaniu sa funkcie konateľa došlo dňa XX.XX.XXXX pred notárom, o čom súdu predložil písomnosť s osvedčovacou doložkou zamestnanca povereného notárom z notárskeho úradu B.. C. G. ( čl. XX ). Zároveň z doplnenia návrhu vyplýva, že písomnosť - vzdanie sa funkcie, navrhovateľ zaslal obchodnej spoločnosti L. C., s.r.o. prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. na adresu sídla spoločnosti vedenej v obchodnom registri. Navrhovateľ zároveň pripojil kópiu zásielky ( čl. XX ) a podacieho lístku ( čl. XX ). Z pripojenej kópie zásielky určenej pre obchodnú spoločnosť L. C., s.r.o. je nepochybné, že túto sa nepodarilo doručiť obchodnej spoločnosti a bola vrátená navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX s vyznačením dôvodu jej nedoručenia „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ ( zadná strana čl. XX ). Dátum vrátenia zásielky bol zistený prostredníctvom elektronickej služby Slovenskej pošty, a.s., Sledovanie zásielok.

24/ V prípade absencie osobitnej úpravy je vzdanie sa funkcie ako jednostranný právny úkon účinné odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. Pre účinné vzdanie sa funkcie mimo zasadnutia orgánu je potrebné splniť zákonom stanovené podmienky, a to písomnú formu s vlastnoručným podpisom uskutočneným za prítomnosti notára alebo ním povereného zamestnanca. Akceptované teda bude len overenie podpisu notárom alebo jeho povereným zamestnancom bez možnosti úradne osvedčiť podpis okresným úradom alebo obcou.

V tomto prípade došlo k splneniu podmienok určených zákonom pre inštitút vzdania sa funkcie konateľa ( člena štatutárneho orgánu ), keď vzdanie sa funkcie má predpísanú písomnú formu, túto písomnosť vlastnoručne podpísal navrhovateľ a k podpisu písomnosti o vzdaní sa funkcie došlo za prítomnosti M. C. ako zamestnanca povereného notárom B.. C. G..

25/ Spoločenská zmluva obchodnej spoločnosti L. C., s.r.o. neobsahuje úpravu doručovania písomnosti

- vzdanie sa funkcie člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti. Rovnako zákon ( ) nemá osobitnú úpravu pre doručovanie písomnosti - vzdania sa funkcie, pričom nie je možné ani analogicky použiť inštitút doručovania upravený v , resp. v . Fikciu doručenia v danom prípade rovnako nie je možné aplikovať.

26/ Z Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCob/XXX/XXXX vyplýva, že: Z ustanovenia , vyplýva, že funkcia štatutárneho orgánu (konateľa)spoločnosti okrem iného zaniká aj vzdaním sa funkcie, pričom funkcia konateľa zaniká v zmysle zákonnej úpravy (pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje niečo iné) prvým dňom nasledujúcim po uplynutí 3-mesačnej lehoty v rámci ktorej bol príslušný orgán spoločnosti povinný ustanoviť do tejto funkcie inú osobu, resp. v prípade ak by príslušný orgán spoločnosti nezasadal ani v lehote 3 mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, nastávajú právne účinky vzdania sa funkcie nasledujúcim dňom po uplynutí 3-mesačnej lehoty, počas ktorej mal príslušný orgán spoločnosti zasadnúť a ustanoviť do funkcie konateľa novú osobu. V každom prípade však vzdanie sa funkcie štatutárneho orgánu (konateľa) musí byť spoločnosti doručené. Pokiaľ osoba, ktorá je zapísaná v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti (v danom prípade spoločnosti s ručením obmedzeným) tvrdí, že sa vzdala tejto funkcie, musí uvedenú skutočnosť preukázať, pretože na nej spočíva dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania tejto konkrétnej skutočnosti. 27/ Podľa o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ( ďalej len Poštový poriadok ) poštová zásielka je oznámenie v písomnej forme alebo iná vec, ktorá má byť dodaná adresátovi a ktorá je označená adresou adresáta. Konečnú podobu úpravy poštovej zásielky, v ktorej ju poštový podnik vyberá a distribuuje, určí poštový podnik v poštových podmienkach. Minimálne a maximálne rozmery poštových zásielok určujú pravidlá pre medzinárodný poštový styk.

28/ Podľa § 31 ods. 1 Poštového poriadku odosielateľ má právo na a/ dodanie vybranej poštovej zásielky alebo poukázanej platby jej adresátovi podľa poštových podmienok a za poštovú sadzbu podľa tarify, ak nie je v poštovej zmluve individuálne dojednaná iná suma odmeny za dodanie vybranej poštovej zásielky alebo poukázanej platby podľa § 26 ods. 1, b/ bezplatné a urýchlené odstránenie nedostatkov poštovej služby alebo poštového platobného styku spôsobom podľa poštových podmienok, c/ vrátenie poštovej zásielky alebo poukázanej platby, ktorú nemožno dodať adresátovi, a d/ včasné, dostupné a zrozumiteľné informácie o svojich právach a povinnostiach a o poštových sadzbách.

29/ Podľa § 33 ods. 1 Poštového poriadku adresát má právo na a/ prevzatie dodanej poštovej zásielky, a ak nemôže osobne prevziať dodanú poštovú zásielku, určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta, b/ prevzatie platby poukázanej na výplatu v hotovosti alebo na sprostredkovanie jej pripísania na bankový účet podľa poštového poukazu, a ak nemôže osobne prevziať platbu poukázanú na výplatu v hotovosti, určenie osoby, ktorá je splnomocnená ju prevziať pre adresáta, c/ vydanie odnosnej poštovej zásielky podľa poštových podmienok, d/ vydanie uloženej poštovej zásielky, e/ odopretie prijatia poštovej zásielky, f/ doposlanie poštovej zásielky na oznámenú adresu v rozsahu a spôsobom podľa poštových podmienok a g/ včasné a zrozumiteľné informácie o svojich právach a povinnostiach.

30/ Podľa § 33 ods. 2 Poštového poriadku adresát je povinný a/ preukázať svoju totožnosť a umožniť zaznamenanie a spracovanie osobných údajov, ak ide o prevzatie zapísanej zásielky alebo o prevzatie platby dodanej podľa poštového poukazu podľa odseku 1 písm. a) a b); to sa vzťahuje aj na splnomocnenú osobu a

b/ uhradiť poštové sadzby, ktoré sú podľa tarify príslušenstvom dodanej poštovej zásielky.

31/ Podľa § 33 ods. 3 Poštového poriadku adresát, ktorý preberá poštové zásielky a poukázané platby v mieste svojho pobytu, sídla alebo v mieste podnikania, je povinný vykonať technické a organizačné opatrenia umožňujúce dodávať mu poštové zásielky a poukázané platby, najmä je povinný a/ označiť budovu, do ktorej sa majú dodávať poštové zásielky a poukázané platby, údajmi potrebnými na vykonanie dodania,

b/ zabezpečiť nerušený prístup poštovému podniku k domovej listovej schránke v takom rozsahu, aby bol kedykoľvek zabezpečený voľný a bezpečný prístup pre dodanie poštových zásielok alebo na výplatu poukázaných platieb, pričom domové listové schránky musia byť umiestnené v bytových domoch pri vstupe alebo na ich prvom nadzemnom podlaží, v iných priestoroch pri vstupe do týchto priestorov a v rodinných domoch na hranici oploteného pozemku, b/ zabezpečiť nerušený prístup poštovému podniku k domovej listovej schránke v takom rozsahu, aby bol kedykoľvek zabezpečený voľný a bezpečný prístup pre dodanie poštových zásielok alebo na výplatu poukázaných platieb, pričom domové listové schránky musia byť umiestnené v bytových domoch pri vstupe alebo na ich prvom nadzemnom podlaží, v iných priestoroch pri vstupe do týchto priestorov a v rodinných domoch na hranici oploteného pozemku, c/ používať funkčnú domovú listovú schránku na dodanie listových zásielok a označiť domovú listovú schránku a vchod do bytu údajmi potrebnými na vykonanie dodania a d/ oznámiť poštovému podniku na jeho požiadanie meno a priezvisko oprávneného prijímateľa a poukázané platby, ako aj presné miesto dodania, ak vzhľadom na stavebné alebo organizačné usporiadanie miesta pobytu, sídla alebo miesta podnikania adresáta nie je zrejmé, kam sa majú dodávať.

32/ Podľa § 34 ods. 1 Poštového poriadku, ak nemožno poštovú zásielku dodať adresátovi, poštový podnik ju vráti odosielateľovi s uvedením dôvodu nemožnosti jej dodania.

33/ Podľa § 34 ods. 3 Poštového poriadku poštovú zásielku nemožno dodať adresátovi, ak a/ adresát poštovú zásielku odoprel prijať, b/ adresát poštovú zásielku neprevzal v odbernej lehote, c/ je adresa adresáta na poštovej zásielke neúplná, nepresná alebo nečitateľná spôsobom, ktorý neumožňuje zistiť miesto dodania, alebo d/ adresáta na adrese uvedenej na poštovej zásielke nemožno zistiť a nemožno ju ani doposlať na inú známu adresu, ak má adresát právo na doposlanie poštovej zásielky.

34/ Podľa prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

35/ V danom prípade je nutné uviesť, že právny poriadok rozoznáva dva režimy doručovania písomností. Doručovanie písomností sa môže riadiť hmotnoprávnym režimom alebo procesnoprávnym režimom, a to v závislosti od toho, akým právnym predpisom sa riadi právny vzťah medzi tými subjektmi, medzi ktorými dochádza k doručovaniu písomností. Tieto druhy doručovania písomností majú svoje osobitosti pokiaľ ide o účinnosť doručenia a zavŕšenie procesu perfektnosti a vyvolania zamýšľaných právnych dôsledkov právneho úkonu (aktu). Zásadný rozdiel spočíva v určení okamihu, kedy sa určitá písomnosť považuje za účinne doručenú čo má významný vplyv predovšetkým na posudzovanie začiatku plynutia lehôt (napr. výpovedné doby, prekluzívne lehoty, lehota na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia) a iných právnych skutočností (nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia).

Režim hmotnoprávneho doručovania sa spravuje právnymi predpismi hmotného práva a aplikuje sa na doručovanie písomností v hmotnoprávnych vzťahoch subjektov práv. Základným predpisom, ktorý upravuje doručovanie písomností v hmotnoprávnom režime, je . V tejto súvislostí je významným ustanovením , podľa ktorého platí, že: „Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.“ Na základe uvedeného ustanovenia je možné rozlišovať doručenie písomnosti voči prítomnej a voči neprítomnej osobe. Pri doručení písomnosti prítomnej osobe sa písomnosť doručuje danému adresátovi osobne a bezprostredne odosielateľom písomnosti. Môže ísť napríklad o doručenie písomnosti zamestnancovi (napríklad výpovede) zo strany zamestnávateľa priamo na pracovisku. Pri doručení

písomnosti neprítomnej osobe, teda pri inom doručení, ako je vyššie uvedené doručenie prítomnej osobe, platí tzv. teória dôjdenia. Podľa tejto teórie sa písomnosť považuje za doručenú v okamihu, keď sa písomnosť dostala do sféry dispozície jej adresáta. Do sféry dispozície adresáta sa písomnosť dostane vtedy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky, a to bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil. Za sféru dispozície adresáta sa preto považujú všetky zariadenia, ktoré sú zriadené zo strany adresáta na prijímanie písomností, ako napríklad poštové schránky, P.O. Box schránky či e-mailové schránky. Vzhľadom k tomu je pre doručenie písomnosti irelevantné, akým spôsobom sa toto doručenie vykoná. Môže ísť napríklad o doručenie prostredníctvom poštového podniku, kuriéra alebo o doručenie prostredníctvom e-mailu. Preto ak adresát marí doručenie písomnosti, napríklad tým, že nepreberá poštu alebo tým, že odmietne prevzatie doporučenej zásielky, táto skutočnosť nemá vplyv na skutočnosť, že doručenie danej písomnosti sa považuje za riadne. Platí totiž, že aj keď adresát nepreberá poštu alebo odmietne prevzatie doporučenej zásielky, mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky - ak tak následne v dôsledku vlastného konania neurobí, túto skutočnosť nie je možné pripísať na ťarchu odosielateľa. Asi najpoužívanejším spôsobom doručovania písomností je doručovanie prostredníctvom poštového podniku. V súvislosti doručovaním písomností prostredníctvom poštového podniku je smerodajný o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje viaceré práva a povinnosti odosielateľa písomností (poštovej zásielky) ako aj viaceré práva a povinnosti adresáta písomností (poštovej zásielky). Režim procesnoprávneho doručovania sa spravuje právnymi predpismi procesného práva a aplikuje sa na doručovanie písomností v procesnoprávnych vzťahoch subjektov práv. V slovenskom právnom poriadku je viacero právnych predpisov procesného práva, ktoré si prispôsobujú pravidlá doručovania písomností podľa povahy a účelu daného procesného konania (napríklad doručovanie písomností v trestnom konaní podľa či doručovanie písomností v správnom konaní podľa Správneho poriadku. 36/ Podľa právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány). 37/ Pri hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon. Zvlášť významné bude doručovanie jednostranných právnych úkonov ako napr. výpoveď, odstúpenie od zmluvy, uplatnenie zodpovednosti za vady, dovolanie sa relatívnej neplatnosti a pod. Z hmotnoprávneho režimu doručovania existujú aj zákonné výnimky, kedy sa hmotnoprávny predpis odvoláva na použitie procesnoprávnych ustanovení o doručovaní (napr. doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu podľa in fine ). Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime , resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie dostane do jeho dispozičnej sféry nemožno vykladať v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.06.2011, sp.zn. XXCdoXXX/XXXX; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu vôle (napr. ak niekto neskoro večer mimo bežnú pracovnú dobu vhodí list

obsahujúci výpoveď do schránky, nemôže počítať s tým, že príjemca má ihneď možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky - právny úkon sa preto považuje za doručený nie vhodením do schránky, ale až nasledujúci deň bez ohľadu na otvorenie schránky). Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať. V zmluvnej praxi sa zvyknú v súvislosti s doručovaním právnych úkonov a iných listín v zmluvách používať dojednania upravujúce tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. V tomto smere možno rozlišovať dve vzorové situácie fikcie doručenie: 1. zásielka sa považuje za doručenú uplynutím xy dní odo dňa jej odoslania; 2. zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia odosielajúcemu subjektu z dôvodu neprevzatia adresátom. K prvému spôsobu dojednania fikcie doručenia zaujala súdna prax odmietavé stanovisko, podľa ktorého dohodou zmluvných strán nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta (Rozsudek Vrchního soudu v Praze ze dne XX. XX. XXXX, sp. zn. X R. XXX/ XXXX). Podľa tohto názorového prúdu fikcia doručenia neobstojí ako platne dojednaná pre jej rozpor s ustanovením v spojení s ustanovením . Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z , ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak vyplýva pre účastníkov zmluvného vzťahu povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov - zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená (z dôvodu právnej istoty v právnych vzťahov možno odporučiť dojednať notifikačnú povinnosť týkajúcu sa zmien v doručovaní výslovným spôsobom v zmluve). Je neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Pri druhom spôsobe dojednania fikcie doručenia je irelevantné, či sa adresát v mieste doručovania skutočne zdržiava - dôležité je to ako vymedzil spôsob prijímania zásielok v zmluve. Predpokladá sa, že ak účastník zmluvy uvedenie určitú adresu, tak tým vymedzil svoju dispozičnú sféru, kde má zabezpečenú možnosť oboznámiť sa s doručovanou zásielkou. Opačná argumentácia by totiž viedla k absurdným dôsledkom - zmluvná strana by úmyselne uviedla adresu, na ktorej sa nezdržiava, aby znemožnila účinné doručovanie. Takto dojednanú fikciu doručenia možno istým spôsobom považovať za nadbytočnú, nakoľko pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov sa nevyžaduje reálne prevzatie zásielky adresátom - z toho vyplýva, že aj bez takto dojednanej fikcie doručenia sa bude právny úkon považovať za doručený bez ohľadu na jeho faktické prevzatie, ak dôjde do dispozičnej sféry adresáta. Koncepcia je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením si totiž účastníci môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy ustanovenia vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené.

Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Súčasná konštrukcia doručovania hmotnoprávnych úkonov má svoje opodstatnenie, pretože ak by sa trvalo na skutočnom oboznámení sa adresáta s obsahom písomnosti, mohlo by dôjsť k faktickej nemožnosti odstúpenia od zmluvy, príp. nastúpenia účinkov iného právneho úkonu - úmysel ale aj nezodpovednosť adresáta pri nepreberaní písomností by nemala byť na ujmu odosielateľa. Účelom ustanovenia je určiť moment, od ktorého začína pôsobiť prejav vôle odosielateľa určený adresátovi, pričom podľa tohto zákonného ustanovenia sa chráni právna istota tak u príjemcu ako aj odosielateľa, že hmotnoprávny úkon bude voči príjemcovi pôsobiť od momentu, keď dôjde do jeho sféry dispozície, a tým vyvolá právom predpokladané právne účinky. 38/ V danom prípade preto súd konštatuje, že došlo k doručeniu písomnosti - vzdania sa funkcie obchodnej spoločnosti, a teda nastali účinky tohto jednostranného právneho úkonu. Navrhovateľ preukázal riadne doručenie vzdania sa funkcie obchodnej spoločnosti, preto mohli nastať účinky zániku jeho funkcie. Obchodná spoločnosť L. C., s.r.o. má v obchodnom registri zapísanú ako sídlo adresu C., B. č. XX. Na túto adresu konateľ ( navrhovateľ ) zaslal svoj abdikačný list. Zásielka bola doručovaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. Zásielka bola na doručovanie navrhovateľom podaná dňa 16.04.202018. Dňa XX.XX.XXXX poštový podnik zásielku vrátil navrhovateľovi ako nedoručenú spolu s vyznačením dôvodu nedoručenia adresátovi „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že s ohľadom na ustanovenie Občianskeho zákona sa jedná o doručovanie neprítomnej osobe. Podľa súdu mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto abdikačným listom úkonom oboznámiť, keďže mal aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (došiel do jeho dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je v danom prípade vymedzená sídlom adresáta ako obchodnej spoločnosti, ktoré má zapísané v obchodnom registri a doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do miesta sídla. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Je tak nepochybné, že adresátovi právneho úkonu bola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu ( abdikačného listu ) a keďže sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle konateľa ( navrhovateľa ), ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. 39/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že návrhu o zosúladenie údajov v obchodnom registri ohľadne spoločnosti: L. C., s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX, doručenému Okresnému súdu Nitra dňa XX.XX.XXXX, vyhovel. S prihliadnutím na ustanovenie je vzdanie sa funkcie konateľa ( navrhovateľa ) účinné od XX.XX.XXXX. Súd pri určení tohto dátumu vychádzal zo skutočnosti, že do dňa XX.XX.XXXX bola zásielka s abdikačným listom doručovaná obchodnej spoločnosti ako adresátovi na adresu jej registrovaného sídla a do tohto dňa XX.XX.XXXX bola možnosť jej prevzatia na príslušnej pobočke Slovenskej pošty, a.s., kde bola zásielka uložená na jej prevzatie v odbernej lehote. Keďže adresát ( obchodná spoločnosť ) si zásielku ( abdikačný list ) neprevzal v odbernej lehote, bola táto následne dňa XX.XX.XXXX vrátená odosielateľovi ( navrhovateľovi ), čo je zrejmé z predloženej kópie nedoručenej zásielky ( čl. XX ). Do dňa XX.XX.XXXX mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa a preto je uvedený deň potrebné považovať za deň doručenia, keď je nepochybné, že najneskôr v uvedený deň bola adresátovi poskytnutá možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle odosielateľa. Orgán obchodnej spoločnosti L. C., s.r.o. oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového konateľa nezasadal do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie konateľa navrhovateľom ( od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ), a preto od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty, je vzdanie sa funkcie konateľa účinné, t. j. XX.XX.XXXX. 40/ Vyzvaná obchodná spoločnosť nepodala návrh na zápis údajov a vzhľadom na skutočnosť, že súd mal preukázané, že došlo k účinnému vzdaniu sa funkcie konateľa, a tiež s poukazom na všetky uvedené zákonné ustanovenia, súd rozhodol o zápise údajov doobchodného registra ( výmaz údajov o konateľovi

podľa reálneho stavu ) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď mal preukázanú nezhodu zápisu v obchodnom registri a skutočného právneho stavu danej obchodnej spoločnosti ( výrok 1/ ).

41/ V rozhodnutí podľa o vykonaní zápisu, uloží registrový súd zapísanej osobe povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Nakoľko súd rozhodol o vykonaní zápisu do obchodného registra, uložil zapísanej osobe - obchodnej spoločnosti, povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške XX,- eur podľa Položky 17 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. vo výške, v ktorej by zapísaná osoba bola povinná zaplatiť súdny poplatok, ak by bola podala riadny a včasný návrh na zápis údajov do obchodného registra ( výrok 2/ ).

42/ Okresný súd Nitra dňa XX.XX.XXXX doručil zapísanej spoločnosti návrh navrhovateľa spolu s pripojenými listinami. Najneskôr od tohto dátumu mala obchodná spoločnosť reálnu vedomosť o tom, že sa konateľ obchodnej spoločnosti vzdal funkcie konateľa, a teda najneskôr od uvedeného dátumu bola zapísaná obchodná spoločnosť povinná podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Súd však poukazuje aj na skutočnosť, že jediným konateľom obchodnej spoločnosti bol konateľ- navrhovateľ, ktorý mal vedomosť o tom, že sa sám vzdal funkcie konateľa.

43/ Na základe vyššie uvedeného 30 - dňová lehota na podanie návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o obchodnej spoločnosti do obchodného registra, začala plynúť najneskôr dňom XX.XX.XXXX a skončila dňom XX.XX.XXXX. Pre úplnosť súd uvádza, že obchodná spoločnosť mala vedomosť o vzdaní sa funkcie konateľa už v roku XXXX.

44/ Ak je na základe konania o zosúladenie údajov vykonaný zápis údajov do obchodného registra, ktorým sa dosiahne súlad databázy so skutočným právnym stavom, znamená to, že zapísaná osoba nepodala v zákonnej lehote spôsobilý ( riadny ) návrh na zápis predmetných údajov ( § 5 ZoOR ). Povinnosť podať návrh na zápis údajov v mene zapísanej právnickej osoby majú tie fyzické osoby, ktoré sú za ňu oprávnené konať. Povinnosť podať návrh na zápis údajov má tiež zapísaná fyzická osoba. Sankcia za nesplnenie opísanej povinnosti je zakotvená v ZoOR. Toto ustanovenie je osobitným predpisom, na ktorý je odkaz v texte ustanovenia . Za nesplnenie povinnosti podať včas spôsobilý návrh na zápis údajov uloží registrový súd zodpovednej fyzickej osobe pokutu do výške X.XXX eur. Registrový súd uloží pokutu obligatórne vždy, ak porušenie povinnosti zistí. Výšku pokuty určí registrový súd s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Porušenie povinnosti podať včas spôsobilý návrh na zápis údajov do obchodného registra zistí registrový súd najneskôr pri vydaní uznesenia podľa o vykonaní zápisu. To je dôvod, prečo právna úprava ukladá registrovému súdu, aby súčasne s vydaním tohto uznesenia rozhodol aj o uložení pokuty ( ibaže by tak už urobil skôr ). Výrok o uložení pokuty zodpovedným osobám môže byť súčasťou uznesenia podľa o vykonaní zápisu. Prípadne registrový súd rozhodne o pokute samostatným uznesením vydaným v ten istý deň ako uznesenie o vykonaní zápisu. 45/ Vzhľadom k tomu, že spoločnosť je bez konateľa, súd neukladal pokutu podľa a ZoOR. Súd pri rešpektovaní základných princípov vyjadrených v a , zosúladil zapísaný stav so skutočným právnym stavom bez toho, aby bolo potrebné aplikovať . 46/ O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 47/ V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil ( ). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. však pripúšťa výnimky, a to v až 55 , ktoré sa však nevzťahujú na toto konanie.

Poučenie:

Proti výrokom 1/ a 3/ tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( ) Proti výroku 2/ tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.