Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1757-2019.pdf
PDF · 78.87 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1757/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, zn. 648833/OSP/2020 proti povinnému: SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA (pôvodne #SIEŤ), so sídlom Röntgenova 3751/28, 851 01 Bratislava, IČO: 42 362 644, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 58.600,- Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/1757/2019 zo dňa 19. marca 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 19.3.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/1757/2019, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Romanom Vozárom pod sp. zn. 222EX 375/19 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 48 ods. 1, § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrhu povinného nie je možné vyhovieť, nakoľko osoba povinná nepreukázala dôvody na zastavenie exekúcie. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že ako žalobca podal dňa 16.11.2016 žalobu o zrušenie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pričom toto konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/259/2016, avšak v tomto konaní doposiaľ nebolo vydané meritórne rozhodnutie. Ohľadne žiadosti povinného o odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia, ktoré v žalobe žiada povinný zrušiť mal súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po vykonaní dokazovania za preukázané, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.4.2017, č.k. 6S/259/2016-32 návrh žalobcu (tu povinného) na priznanie odkladného účinku žaloby žalobou napadnutého rozhodnutia č. SVS-OVR2-2016/019879 zo dňa 4.10.2016 zamietol. Na základe uvedeného teda aj naďalej trvajú akékoľvek nároky oprávneného vyplývajúce z predloženého exekučného titulu - rozhodnutia č. SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016, ktoré vydala Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán ako správny orgán, pričom predmetný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 8.11.2016. Zároveň uviedol, že na tejto skutočnosti nemení nič ani podaná žaloba žalobcu (tu povinného) o zrušenie rozhodnutia č. SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016 na Krajský súd v Bratislave. Súčasne skonštatoval, že podanie žaloby o zrušenie rozhodnutia nemá odkladný účinok a teda samotné podanie žaloby nemôže byť na ujmu oprávneného v rámci predmetného exekučného konania. Ďalej v súvislosti so spochybňovaním predloženého exekučného titulu zo strany povinného zároveň poukázal na skutočnosť, že vykonávacie konanie (exekučné konanie) nepredchádza základnému konaniu, výsledkom ktorého bol vykonateľný exekučný titul. To teda podľa konajúceho vyššieho súdneho úradníka znamená, že najskôr musel o nároku oprávneného rozhodnúť správny orgán v základnom konaní a až následne, z dôvodu neuhradenia judikovanej pohľadávky povinným si oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, aby sa núteným spôsobom vykonalo to, čo nebolo dobrovoľne (zo strany povinného) splnené. Súčasne v tomto bode zdôraznil, že skutočnosti, ktoré povinný namietal vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie exekučný súd nepreskúmaval, nakoľko v exekučnom konaní sa súd zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Pričom vo vykonávacom konaní musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Pričom exekučným titulom, ktorý môže exekučný skúmať aj po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Súčasne prípadné nedostatky základného konania, ktoré povinný namieta, nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinný ich mal namietať v základnom konaní, v danom prípade mohol povinný podať žalobu o zrušenie rozhodnutia (exekučného titulu), čo aj urobil, avšak doteraz nebolo o tejto žalobe rozhodnuté. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom zároveň v tomto prípade pripomenul, že samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodnutia nemá odkladný účinok a teda samotné podanie tejto žaloby nemôže byť na ujmu oprávneného v rámci predmetného exekučného konania a zároveň Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.4.2017, č.k. 6S/259/2016-32 návrh žalobcu (povinného) na priznanie odkladného účinku žaloby žalobou napadnutého rozhodnutia č. SVS-OVR2-2016/019879 zo dňa 4.10.2016 zamietol. Na základe uvedeného teda trvajú aj naďalej akékoľvek nároky oprávneného vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu, ktoré sú spôsobilé byť predmetom núteného výkonu v rámci exekúcie. Dôvody, ktoré uvádza povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zároveň nemožno subsumovať pod žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov na zastavenie exekúcie vymedzených v ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súčasne má súd za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva vykonateľný exekučný titul - rozhodnutie SVS-OVR2-2016/019879 zo dňa 4.10.2016, ktoré vydala Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán ako správny orgán, pričom predmetný exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 8.11.2016. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko neboli naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie súdom v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyšší súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť a navrhol, aby súd napadnuté uznesenie v zmysle § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že exekúciu vedenú u Mgr. Romana Vozára, súdneho exekútora pod sp. zn. 222EX 375/19 zastaví, alebo aby uznesenie zrušil a vrátil vec na opätovné rozhodnutie.
4. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom súd nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie a podaný návrh na vykonanie exekúcie považuje za uplatnenie práv, ktoré sú mu priznané. Zotrval na názore, že vzhľadom na vedenie konania o zrušenie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/259/016 môže dôjsť k zmene pomerov a vymáhanie sumy 58.600,- Eur bude bezpredmetné. Opätovne zdôraznil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa nielen zmaril účel samotného konania o zrušení rozhodnutia SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016, ale by sa ohrozila aj existencia a spôsobilosť samotného povinného pokračovať vo svojej činnosti. Zároveň má povinný za to, že uvedené okolnosti hodné osobitného zreteľa možno subsumovať pod „skutočnosti vymáhateľnosti exekučného titulu“ v zmysel § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 27.08.2020 vyjadril aj oprávnený, ktorý vo svojom podaní uviedol, že nakoľko Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.4.2017, č.k. 6S/259/2016-32 návrh žalobcu (tu povinného) na priznanie odkladného účinku žaloby žalobou napadnutého rozhodnutia č. SVS-OVR2-2016/019879 zo dňa 4.10.2016 zamietol, a preto nie sú splnené dôvody na zastavenie exekúcie v zmysel § 61k ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná na pošte dňa 13.05.2020 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 30.04.2020, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.10.2019, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník vydal na podklade exekučného titulu - rozhodnutie SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016, ktoré vydala Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán a ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 08.11.2016, dňa 06.12.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Romanovi Vozárovi (222EX 375/19). Dňa 30.12.2019 bol podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyšší súdny úradník vydal sťažnosťou napadnuté uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na doplnenie ešte uvádza, že povinný ani vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník preto správne postupoval, ak návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietol.
17. Navyše k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom v sťažnosti povinného považoval sudca ešte za potrebné nad rámec uviesť, že povinný sa voči začatej exekúcie bránil návrhom na jej zastavenie v podstate len z dôvodu, že na Krajskom súde v Bratislave prebieha pod sp. zn. 6S/259/2016 konanie o zrušenie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, a teda prípadne by mohlo dôjsť k zmene pomerov a vymáhanie sumy 58.600,- Eur bude bezpredmetné, pričom okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by sa nielen zmaril účel samotného konania o zrušení rozhodnutia SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016, ale mohla by byť ohrozená aj samotná existencia povinného. Uvedená námietka povinného však už v čase rozhodovania sudcu o podanej sťažnosti nebola relevantná, nakoľko rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 6S/259/2016 zo dňa 28.05.2020, právoplatným dňa 13.07.2020 bola žaloba povinného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: SVS-OVR2-2016/019879-006 zo dňa 4.10.2016 zamietnutá.
18. Nad rámec veci považuje sudca za potrebné dodať, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj opakovane v samotnej sťažnosti) nastolil. Vyšší súdny úradník neponechala bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).