Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10Pc-2-2020.pdf
PDF · 77.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10Pc/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky Y. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom S. R. XXX, prechodne bytom S. J., F. XXXX/X proti: 1) Š. U., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom R., t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok a 2) maloletému G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš, M. M. Hodžu 30, o návrhu na zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Určuje sa, že Š. U., nar. XX. X. XXXX, nie je otcom maloletého G. U., nar. XX. XX. XXXX, narodeného matke Y. U., rodenej R., nar. XX. X. XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 1. 2020, sa navrhovateľka domáhala voči Š.W. U. a maloletému G. U. určenia, že Š. U. nie je otcom maloletého G. U.. V návrhu uviedla, že do rodného listu maloletého bol zapísaný Š. U. ako jej bývalý manžel, nakoľko mu svedčí domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Š. U. však nie je biologickým otcom dieťaťa. Meno muža, s ktorým dieťa splodila, uviesť nevie. V čase rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa sa s bývalým manželom pohlavne nestýkala.
2. Na pojednávaní navrhovateľka na podanom návrhu trvala.
X. Š. U. navrhol podanému návrhu vyhovieť, nakoľko nie je otcom maloletého G. U..
4. Kolízny opatrovník maloletého G. U. navrhol podanému návrhu vyhovieť a určiť, že Š. U. nie je otcom maloletého G. U..
5. Pri výsluchu na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že Š. U. bol v tom čase v Anglicku, preto nemôže byť otcom dieťaťa. V Anglicku bol vyše 2 roky. Po jeho príchode z Anglicka a pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody s ním nebola. Pred rozvodom spolu nebývali asi 1 rok. Vo výkone trestu odňatia slobody ho navštíviť nebola. Naposledy s ním mala intímny styk asi 3-4 roky dozadu.
X. Š. U. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že naposledy bol s navrhovateľkou v decembri 2017, keď odišiel do Anglicka. Neboli teda spolu 4,5 roka. Do Anglicka odišiel pred alebo po Vianociach roku 2017, ale určite to bolo v decembri 2017. Keďže bol v pátraní, v Anglicku ho chytili a išiel do vyšetrovacej väzby. Tu bol až do nástupu do výkonu trestu na Slovensku. Z väzby v Anglicku ho eskortovali priamo do výkonu trestu odňatia slobody, na Slovensku. Po príchode z Anglicka na slobode vôbec nebol. Navrhovateľka
ho v Anglicku pozrieť nebola. Nebola ho pozrieť ani vo výkone trestu odňatia slobody. Od odchodu do Anglicka v decembri 2017 sa s navrhovateľkou prvý krát osobne stretol na pojednávaní o rozvod manželstva. Od začiatku vedel, že nie je otcom dieťaťa.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že ako rodičia maloletého G. U., nar. XX. XX. XXXX, sú zapísaní v jeho rodnom liste Š. U., nar. XX. X. XXXX a Y. U., rod. R., nar. XX. X. XXXX.
8. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1P/63/2018 mal súd preukázané, že navrhovateľka podala dňa 16. 4. 2018 proti Š. U. návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej G. U. a maloletému X. U.. V návrhu uviedla, že manželstvo bolo harmonické do marca 2017, po vzájomných konfliktoch sa ocitli na ulici, následne im zobrali deti a každý si išiel svojou cestou. V doplnení návrhu, vykonanom do zápisnice dňa 14. 6. 2018, navrhovateľka uviedla, že o manželovi má informáciu, že je v Anglicku pri svojej matke, nemá naňho žiaden kontakt. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica v potvrdení zo dňa 23. 4. 2019 uviedol, že Š. U. nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody dňa 21. 2. 2019. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 2. 5. 2019 navrhovateľka, okrem iného, uviedla, že keď sa manžel vrátil z Anglicka, vôbec s ním nebola v kontakte, neozval sa. Š. U. pri výsluchu na pojednávaní, okrem iného, uviedol, že bol vyše roka v Anglicku. Rozsudkom zo dňa 2. 5. 2019, č. k. 1P/63/2018-72, bolo manželstvo účastníkov rozvedené a súčasne bolo určené, že výrok uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 9P/135/2018-61, zo dňa 14. 1. 2019, v časti o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi X. U. a G. U. a v časti o určení výživného, ostáva nedotknutý. Navrhovateľke bolo zverené oprávnenie maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4. 6. 2019.
9. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
10. Podľa § 88 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému.
11. Podľa § 88 ods. 2 Zákona o rodine, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal z vykonaného dokazovania preukázané, že je vylúčené, že by Š. U. mohol byť otcom maloletého G. U.. Navrhovateľka podala návrh na zapretie otcovstva včas, v lehote 3 rokov od narodenia maloletého G. U.. Otcovstvo Š. U. k maloletému G. U. bolo zapísané v súlade so zákonným ustanovením § 85 ods. 1 Zákona o rodine, z dôvodu zákonnej domnienky otcovstva manžela matky, keďže maloletý sa narodil do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva jeho matky a Š. U.. Zhodnými výpoveďami navrhovateľky a Š. U. mal súd preukázané, že otcovstvo Š. U. k maloletému G. U. je vylúčené, nakoľko v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa (ktorým je v zmysle zákonného ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine obdobie od stoosemdesiat dní do tristo dní do narodenia dieťaťa) s matkou dieťaťa (navrhovateľkou) nemal pohlavný styk. Zhodnými výpoveďami navrhovateľky a Š. U. mal súd preukázané, že Š.W. U. sa pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dlhodobo zdržiaval v Anglicku. Navrhovateľka už do zápisnice v konaní o rozvod manželstva dňa 14. 6. 2018 uviedla, že Š. U. sa nachádza v Anglicku. Š. U. uviedol, že v Anglicku sa nachádzal od decembra 2017. Po zadržaní v Anglicku bol vydaný na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko, pričom po jeho eskortovaní na územie Slovenskej republiky bol dodaný priamo do výkonu trestu odňatia slobody, bez akéhokoľvek pobytu na slobode. Zhodnými výpoveďami navrhovateľky a Š. U. mal súd preukázané, že navrhovateľka ho v Anglicku nenavštívila a nenavštívila ho ani vo výkone trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania mal preto súd nepochybne preukázané, že otcovstvo Š. U. k maloletému G. U. je vylúčené. Len od samotného nástupu Š. U. do výkonu trestu odňatia slobody dňa 21. 2. 2019 do narodenia maloletého G. U., t. j. do 31. 12. 2019, uplynulo 313 dní.
13. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Zákonné ustanovenie § 53 Civilného mimosporového poriadku síce umožňuje v konaniach vo veciach určenia rodičovstva, t. j. aj v konaní o zapretie otcovstva, priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať, dôvody na aplikáciu uvedeného ustanovenia však súd v prejednávanej veci preukázané nemal. Navyše, navrhovateľka, ako v celom rozsahu úspešná účastníčka konania, si nárok na náhradu trov konania voči Š. U., resp. maloletému G. U., neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.