Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-76-2019.pdf
PDF · 133.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Csp/76/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX I. G. proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpenému Advokátska kancelária Nagyová Tenkáč, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že úver na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXXX (Časť 2.) zo dňa 18.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov.
II. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.05.2019 žiadal, aby súd určil, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezplatná, bezúročná a bez poplatkov a zároveň, aby zavial žalovaného na vyplatenie finančného zadosťučinenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.12.2014 uzatvoril so žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a. s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní karty a Rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX. Uviedol, že zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré v nej boli použité. Poukázal na Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy a podľa ktorej v okamihu podpisu vyjadril súhlas s tým, aby mu v prípade omeškania so splácaním úveru boli vykonávané zrážky zo mzdy. Zahrnutie takejto dohody považuje rozporné s dobrými mravmi, spôsobujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom zhoršuje jeho postavenie ako spotrebiteľa. Ustálená súdna prax určuje takéto dohody za neplatné, nakoľko nimi nemožno platne zabezpečiť záväzok, ktorý de facto vznikne až v budúcnosti. Nakoľko sa dostal do omeškania s plnením dlhu, žalovaný túto dohodu využil a požiadal zamestnávateľa, aby tento vykonával zrážky z jeho mzdy. Ako ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol rozhodcovskú doložku nachádzajúcu sa v zmluve, ktorá len formálne umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, a to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu žalobcom je iba akademická. Takáto rozhodcovská doložka nie je spôsobilá eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ďalej za neprijateľnú zmluvnú
podmienku považoval aj poplatok za správu revolvingového úveru, pretože predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa na čiste administratívnu agendu veriteľa spojenú s poskytnutím úveru, a teda finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti len záujmom veriteľa. S účinnosťou od 10.06.2013 sa veriteľovi výslovne zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu plnení za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského účtu. Poukázal na podmienenie práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru oznámením veriteľovi vopred, ktoré je v rozpore s ustanovením § 16 zákona č. 129/2010 Z. z., na skryté prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa vo veci oboznámenia sa s obchodnými podmienkami, pričom je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností veriteľa. Podľa neho je neprimeraná aj zmluvná podmienka týkajúca sa práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru z dôvodov, ktoré nespočívajú v porušení jeho zmluvnej povinnosti. Na základe konštrukcie podmienky týkajúcej sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je spotrebiteľ vystavený neistote v otázke splatnosti dlhu, čo je z pohľadu zásad dobrých mravov a zmluvnej spravodlivosti neprípustné. Vyhlásenie predčasnej splatnosti je potrebné vnímať ako prostriedok ultima ratio, pričom sám veriteľ má mať v prvom rade záujem na tom, aby zmluva trvala a spotrebiteľ priebežne plnil svoje záväzky. Tvrdenie, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov odôvodnil tým, že neobsahuje povinné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 z. z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože každá splátka zahŕňa istinu, úrok a poplatky, pričom nie je zrejmé, akú časť z týchto nárokov jednotlivá splátka obsahuje a pre určenie práv a povinností zmluvných strán je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne úrok a osobitne poplatky. Ďalej neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru s poukazom na skutočnosť, že ani podstata revolvingového úveru nezabraňuje určiť jasným, prehľadným a zrozumiteľným spôsobom dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy nie je zistiteľné ani to, či bola uzavretá na dobu určitú alebo neurčitú.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb č. XXXXXXXXXXXXXXX, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR na žiadosť žalobcu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť, nakoľko žalobca súhlas s uzatvorením zmluvy vyjadril osobitným podpisom, jasne a zrozumiteľne oddeleným od časti 1. úverovej zmluvy. Predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 30.05.2019, z ktorého vyplýva, že žalobca z kreditnej karty titulom revolvingového spotrebiteľského úveru vyčerpal celkovo sumu 1.169,14 eur, pričom podľa potvrdenia o prijatí splátok zo dňa 30.05.2019, uhradil celkom sumu 792,92 eur. Podľa časti 1. úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver na nákup tovaru vo výške 233,10 eur, ktorý splatil ešte v roku 2015. K Dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto je vyjadrená osobitne, odlišne od textu úverovej zmluvy a spĺňa všetky zákonné náležitosti a navyše ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v rámci výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok neuvádza dohodu o zrážkach zo mzdy. K námietke týkajúcej sa rozhodcovskej doložky uviedol, že táto nebola v podanej žalobe bližšie špecifikovaná. Poukázal na ustanovenia zákona o platobných službách s tým, že zmluvné ustanovenie o rozhodcovskej doložke zakotvené v časti 2 ods. 5 bode 5.3 úverovej zmluvy patrí k Rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb, obsiahnutej v ods. 5 časti 2. úverovej zmluvy a je koncipované v súlade s platnou právnou úpravou, a to zákonom o platobných službách. Nie je preto v rozpore so zákonom a nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. K rozpisu splátky na istinu, úroky a poplatky uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. v spojení s ustálenou rozhodovacou praxou neukladá dodávateľom povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozpis splátky na istinu, úroky, či poplatky. Ďalej k dobe trvania úveru uviedol, že pre revolvingový spotrebiteľský úver je charakteristické, že ide o úverový vzťah na dobu neurčitú, kedy dlžník úhradou príslušnej splátky spláca aj časť úverovej istiny, ktorú potom dlžník môže opätovne čerpať. Z tohto dôvodu termín konečnej splatnosti revolvingového úveru ani počet splátok nie je možné určiť, nakoľko ide o údaje závislé na splácaní a úhradách splátok dlžníkom. Súčasne však platí, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú (časť 2, bod. 2 úverovej zmluvy). K úhrade poplatku za správu revolvingového úveru poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 9 ods. 10 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej sa ustanovenie o zákaze požadovania poplatkov za správu spotrebiteľského úveru nebudú týkať presne definovaných typov úverov, pri ktorých je vedenie úverového účtu dôležité pre obidve zmluvné strany, t. j. nielen pre banku, ale aj pre spotrebiteľa. Takými sú napríklad platobný účet, bežný
účet umožňujúci povolené prečerpanie, kreditná karta. Napokon aj námietka údajného podmienenia práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru oznámením veriteľovi vopred je nedôvodná, pretože podľa časti 2., ods. 4, bod 4.2. úverovej zmluvy klient je oprávnený kedykoľvek splatiť celý zostatok revolvingového úveru alebo jeho časť. Takéto podmienené predčasné splatenie nie je v úverovej zmluve zakotvené. K žiadosti žalobcu o vyplatenie primeraného finančného zadosťučinenia uviedol, že túto časť žaloby žalobca žiadnym spôsobom neodôvodnil, nepreukázal, že by mu konaním žalovaného vznikla akákoľvek fyzická, psychická alebo morálna ujma. Peňažné prostriedky čerpal dobrovoľne, avšak prestal ich splácať, bolo by nespravodlivé priznať práve žalobcovi, ktorý porušoval zmluvné záväzky tým, že čerpaný úver nesplácal, plnenie od žalovaného, ktorý si svoje zmluvné záväzky plnil.
5. Žalovaný ako dôkazy predložil úverovú zmluvu, oznámenie-zaslanie kreditnej kary, sadzobník poplatkov, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatí splátok a prehľad obratov na kreditnej karte.
6. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 14.08.2020, na ktoré sa nedostavil žalovaný, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaného.
7. Žalobca na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere a revolvingu, časť prvá bral spotrebiteľský úver, tovar na splátky vo výške 233,10 eur s počtom mesačných splátok 10 po 25,97 eur. Nevedel ako spotrebiteľ, že podpísal aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere o vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Mal za to, že zmluva ním podpísaná je len o spotrebiteľskom úvere, za účelom kúpy tovaru na splátky. Nebol informovaný o tom, že podpisuje aj zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, nežiadal o kartu kreditnú a ani nebol dostatočne informovaný a poučený, že mu vydajú kreditnú kartu, o ktorú nežiadal. V tej dobe nevedel a ani nemal vedomosť o kreditnej karte. Nevedel, čo je to dohoda o zrážkach zo mzdy. V tom čase mal exekúcie a žalovaný mu napriek tomu schválil spotrebiteľský úver- tovar na splátky, pričom on ten tovar aj splatil. Konečná splatnosť bola v roku 2015 a vtedy ho aj splatil. Následne mu prišla poštou karta, a aj keď nevedel o čo sa jedná, zavolal na CETELEM a vyžiadal si PIN. V tom čase bol v zlej finančnej situácii, tak vybral z bankomatu peniaze vo výške 600,- eur. A potom vyberal, koľko mu dávali, asi toľko, koľko uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení. Niečo uhrádzal, keď mal peniaze na splátky šekmi a potom sa dostal do omeškania. Uviedol, že trvá na dôvodoch bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré uviedol v žalobe, pričom tieto dôvody sa týkajú časti 2 zmluvy. Ďalej uviedol, že netrvá na III. výroku žalobného návrhu tykajúceho sa primeraného finančného zadosťučinenia a v tejto časti zobral žalobu späť.
8. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedol, že zotrváva na doterajších písomných vyjadreniach. Ďalej uviedol, že nepovažuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa vytvorila súdna prax ohľadne vyhlasovania úverov za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu, že úverové zmluvy neobsahovali skladbu tej ktorej anuitnej splátky pozostávajúcej z istiny úrokov a ďalších poplatkov, tak takáto súdna prax už je prekonaná, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS SR, ktorých sp. zn. uviedol vo vyjadrení. Najvyšší súd SR výslovne uviedol, že poskytovatelia úverov nemusia v úverových zmluvách uvádzať konkrétne rozčlenenie splátky úveru, a že prax ktorá bola vytvorená pred prijatými rozhodnutiami nebola v súlade s Európskymi právnymi predpismi a výklad nižších súdov nezodpovedal eurokonformnému výkladu. Aj z toho titulu zákonodarca novelizáciou spresnil zákonnú dikciu zákona o spotrebiteľských úveroch a legislatívne spresnil predmetné ustanovenie ohľadne rozčleňovania splátok tak, aby toto bolo v súlade s európskymi právnymi predpismi. Je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že úverové zmluvy nemusia obsahovať vnútorné rozčlenenie tej ktorej splátky. Obdobné právne závery možno aplikovať aj na ustanovenia ohľadne termínu konečnej splatnosti, kedy aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch v týchto otázkach boli novelizované v súlade s európskymi právnymi predpismi a teda zmluvy nemusia obsahovať termín konečnej splatnosti, tak ako to bolo prezentované doteraz súdmi nižších inštancií, teda, žeby sa musel uvádzať konkrétny dátum konečnej splatnosti napr. 15.10.2020 ale postačuje ak si spotrebiteľ túto informáciu vie vyvodiť z ostatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere. V predmetnej právnej veci ide navyše o revolvingový spotrebný úver, ktorý svojou povahou de facto vylučuje, aby zmluva obsahovala termín konečnej splatnosti, keďže spotrebiteľ čerpá z kreditnej karty finančné prostriedky a tieto sú dopĺňané poskytovateľom úveru. Navyše, aj v samotnej zmluve o
revolvingovom úvere bolo výslovne uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Mal za to, že že žaloba je nedôvodná, žiadal, aby ju súd zamietol a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal svoju žalobu v časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia na pojednávaní súdu späť, súd postupujúc podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku II. výrokom konanie v rozsahu späťvzatia žaloby zastavil.
12. Predmetom posúdenia v spore tak po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom ostal nárok žalobcu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXXX (Časť 2.) zo dňa 18.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu tak, ako to upresnil žalobca na pojednávaní súdu.
13. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcou a žalovaným, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav:
14. Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ- spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. bol ku dňu 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713. V spore je tak pasívne vecne legitimovaný žalovaný ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s.
15. Predmetom sporu je Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom, dňa 18.12.2014, a to konkrétne jej časť 2. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Ide o poskytnutie revolvingového úveru vo forme úverového rámca s vydaním kreditnej karty na meno dlžníka. V Zmluve boli medzi zmluvnými stranami dohodnuté tieto náležitosti: úverový rámec 5 000,- eur, aktuálny úverový rámec 600,- eur, výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- Eur, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, poplatok za správu revolvingového úveru podľa Sadzobníka poplatkov, výška úrokovej sadzby 28,68 % p. a., RPMN 46,36 %, splatnosť 1. mesačnej splátky 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru, zvolený súbor poistenia - základný súbor poistenia, poplatok za poistenie 3,33 %.
16. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalobca vyčerpal od žalovaného sumu 1.169,14 eur a z potvrdenia o prijatí splátok vyplýva, že žalovanému uhradil doposiaľ sumu 792,92 eur. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z prehľadu splátok predložených žalovaným. 17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník znení účinnom k 18.12.2014 (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 18.12.2014 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
19. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie; písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,.
21. Podľa § 11 ods. ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
23.Prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré boli stranami predložené a predstavujú totožné listinné dôkazy bolo preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. stanovené obsahové náležitosti, a to konkrétne údaj o celkovej výške úveru, správny údaj RPMN a údaj o výške splátok istiny, ktoré patria medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o úvere a ich absenciu zákonodarca spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom bola dňa 18.12.2014 riadne uzatvorená v časti 2. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Žalobca Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (časť 1.) ako aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (časť 2.) podpísal, čím prejavil vôľu urobiť tento právny úkon a vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu. Vyjadrenie žalobcu, že nemal vôľu vstúpiť do tohto zmluvného vzťahu (mal len vôľu vstúpiť do zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o klasickom spotrebiteľskom úvere na kúpu tovaru (časť 1.) ostalo len v podobe jeho tvrdenia nepreukázaného žiadnym relevantným dôkazom. Pri svojom výsluchu na pojednávaní síce žalobca uviedol, že nebol informovaný o tom, že podpisuje zmluvu o revolvingovom úvere ani dostatočne poučený o tom, že mu vydajú kreditnú kartu, o ktorú nežiadal, avšak súčasne uviedol, že keď mu prišla karta domov, vyžiadal si PIN a túto následne aj riadne používal a čerpal z nej finančné prostriedky, ktoré aj čiastočne veriteľovi uhradil. Ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, ktorá vstupuje do záväzkového spotrebiteľského vzťahu na základe vlastného rozhodnutia, podľa názoru súdu nemožno chápať bezbreho v tom zmysle, že ak si spotrebiteľ predloženú zmluvu ani neprečíta, hoci má na to možnosť a napriek tomu ju podpíše, nemal vôľu uzavrieť podpísaný právny úkon. Samotné prečítanie si prehľadného a zrozumiteľného textu návrhu zmluvy možno vyžadovať aj od priemerne zdatného spotrebiteľa, akým je aj žalobca. Navyše z tvrdenia samotného žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené,
vyplýva jeho aktívne konanie, keď opakovanie do dobu dvoch rokov používal kreditnú kartu a čerpal z úverového účtu finančné prostriedky v rôznych sumách, čo preukazuje jeho vedomosť o uzavretí aj Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a tiež jeho súhlas s touto Zmluvou. V prípade, že by žalobca skutočne nemal vôľu uzavrieť aj Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere ako to tvrdí, nebol by pristúpil aktívne k používaniu kreditnej karty a čerpaniu finančných prostriedkov z revolvingu a postačoval by mu len klasický úver na kúpu tovaru poskytnutý vo výške 233,10 Eur. Taktiež z názvu samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty ako aj z jej koncipovania a zreteľného označenia na časť 1. a časť. 2. je zrejmé, že ide o dve Zmluvy a teda nejde o podsunutie, resp. vnútenie ďalšieho právneho úkonu, ktorý by bol skrytý, alebo zakomponovaný do textu primárneho právneho úkonu a ktorý úkon žalobca ako dlžník nemal vôľu urobiť. Vzhľadom na uvedené súd považoval Zmluvu o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty za platne uzavretú.
25. Súd následne, aj s prihliadnutím k tomu, že žalobca pri svojom výsluchu upresnil, že sa domáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v časti 2. Zmluvy, pristúpil k preskúmaniu predmetnej Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. a zistil, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalobcovi poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy v časti 1 bode 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,-eur, pričom žalobca v skutočnosti z úveru čerpal 1.169,14 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods.2 písm. g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
26. V zmluve ďalej absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú mal žalobca zaplatiť a obsahuje aj nesprávny údaj o výške RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu, že do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom nebol započítaný náklad na poistné. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty vyplýva formulácia: "Zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia" a formulácia: "Pre výpočet RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru."
26.1. Podľa zákona č. 129/2010 Z. z. celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, sa rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z.). Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov, do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo, aby ho získal za ponúknutých podmienok (§ 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z.) a ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 (§ 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z.). Možno preto konštatovať, že poistenie, ak ide o doplnkovú službu k spotrebiteľskému úveru, sa nemá zahrnúť do celkových nákladov, a to vtedy, keď spotrebiteľ nemusí uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania ohľadom dojednania o poistení zistil, že poistenie bolo dohodnuté v bode 1. Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, kde žalovaný ako zvolený súbor poistenia označil Základný súbor poistenia. V časti 3. Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty dlžník vyhlásil, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení č. CTM 2022 a CTM3032 uzavretými medzi Cetelemom a poisťovňou Cardif Slovakia, a. s. s aktuálnymi všeobecnými poistnými podmienkami, súhlasí s nimi a svojím podpisom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty vyjadruje
súhlas s poistením v rozsahu, ktorý si vybral. Z uvedených dojednaní ani z iných častí Zmluvy však nevyplýva, že žalovaný mal možnosť toto poistenie vopred odmietnuť, resp. uzatvoriť Zmluvu aj bez poistenia. Samotná formulácia. "Zvolený súbor poistenia: Základný súbor poistenia" ešte neznamená, že žalobca si skutočne poistenie vybral a zvolil z vlastnej iniciatívy a to s poukazom na to, že evidentne ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil žalovaný vopred pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalobca nemal možnosť do textu zmluvy zasiahnuť. Uvedené naznačuje to, že uzatvorenie tejto služby sa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyžadovalo, čoho dôkazom je to, že v texte samotnej zmluvy sa neuvádza žiadna iná alternatíva, resp. možnosť odmietnutia poistenia úveru. Preto potom súd uzatvára, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru a ako také malo byť zahrnuté do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a vstúpiť do výpočtu RPMN, čo sa v danom prípade nestalo, v dôsledku čoho je potom v Zmluve uvedená RPMN uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa.
27. Napokon Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje konkrétne, zrozumiteľne, určito a jasne uvedenú výšku mesačnej splátky úveru. V zmluve sa uvádza, že žalobca sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, revolvingový úver nevynímajúc, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky, keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600,- eur až do 5000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalobcu na č. 36-37 spisu vyplýva, že raz bola splátka vo výške 60,- eur, z toho istina 38,29 eur, úroky 17,52 eur a poistenie 4,19 eur, neskôr bola splátka 45,- eur, z toho istina 22,11 eur, úroky 19,74 eur a poistenie 3,15 eur, pričom okrem výšky splátky poistenia sa stále menila výska splátky istiny a úroku. Nemôže byť vecou svojvôle veriteľa, na aké zložky započíta tú ktorú úhradu. Je fakt, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. No nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov (teda v tomto prípade - aká percentuálna časť takto určenej splátky bude pripadať na splácanie istiny, aká časť na splácanie úrokov a aká časť na splácanie prípadných poplatkov). Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti (percentuálnej časti), ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca revolvingový úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Okrem toho je súd toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť uvedená priamo v písomnej zmluve. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z. z. chýba (k
tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).
27.1. S argumentom žalovaného uvedeným či už v písomnom vyjadrení alebo na pojednávaní súd, že nie je potrebné, aby zmluva obsahovala rozčlenenie splátky na istinu, úroky a ďalšie poplatky sa súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nestotožnil. Predmetná obligatórna náležitosť uvedenia výšky splátky predstavuje údaj dôležitý pre spotrebiteľa, keďže pomáha spoznať ako konkrétne budú náklady spojené so spotrebiteľským úverom uhrádzané. Súd uzatvára, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty neobsahuje určité a jednoznačné vyjadrenie výšky mesačnej splátky úveru. Tento záver súdu nie je v rozpore s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, pretože z tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že zmluva uzavretá na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi konštantnými splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny (bod 74), čo však nie jeprípad Zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu, v ktorej absentuje jasné a určité uvedenie samotnej výšky mesačnej splátky.
28. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď v Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až dva rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g), písm. j) a písm. k) zákona č 129/2010 Z. z. je potrebné úver s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm. b) a písm. d) zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov tak, ako o tom rozhodol súd v I. výroku tohto rozsudku.
29. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané neprijateľné zmluvné podmienky, súd uvádza, že žalobca na pojednávaní trval na preskúmaní Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z hľadiska jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čomu sa súd dostatočne venoval a vyhodnotil Zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú z dôvodov absencií náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a túto nepreskúmal už nad rámec toho, čo žalobca ako spotrebiteľ žiadal. Na margo niektorých zmluvných podmienok súd uvádza, že rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 9C/256/2016 zo dňa 12-05-2017 bola zmluvná podmienka týkajúca sa Dohody o zrážkach zo mzdy vyhlásená za neprijateľnú. Ohľadne poplatkov za správu revolvingového úveru, práva spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru a doby trvania zmluvy sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného.
30. Záverom súd pripomína žalobcovi, že skutočnosť, že súd určil, že úver na základe Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty číslo XXXXXXXXXXXXXXX (Časť 2.) zo dňa 18.12.2014 uzatvorenej medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov neznamená, že nie je povinný podľa zásad bezdôvodného obohatenia vrátiť to, čo skutočne od žalovaného čerpal, pretože potom by na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Jednoducho povedané, žalobca je povinný vrátiť žalovanému aktuálnu sumu čerpaného úveru, ktorú mu doposiaľ nevrátil. Vzhľadom k tomu, že po podaní žaloby zo strany žalobcu nebola uhradená žiadna suma žalovanému, je predpoklad, že táto suma je vo výške 376,22 eur a zodpovedá rozdielu čerpanej sumy 1.169,14 eur a uhradenej sumy 792,92 eur.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže v spore, aj keď bolo konanie v časti zastavené zavinením žalobcu bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne preukázateľné trovy nevyplývajú, preto súd v súlade s procesnou ekonómiu podľa čl. 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu, ale rozhodol
tak, že náhradu trov konania žalobcovi nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.