Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/163/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. E. Z., W.. XX.XX.XXXX, 2. F. W. Z.Á., W.. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matky: F. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. H. X, F. a otca: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - L. Y., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, takto

rozhodol:

I. Maloletý E. Z., W.. XX.XX.XXXX a maloletá F. W. Z., W.. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky.

II. Zastupovať a spravovať majetok maloletých detí budú obaja rodičia.

III. Styk otca s maloletými deťmi E. Z., W.. XX.XX.XXXX a F. W. Z., W.. XX.XX.XXXX sa neupravuje.

IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého E. Z., W.. XX.XX.XXXX vo výške 170,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením rozsudku.

V. Zročné výživné na maloletého E. Z., W.. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.10.2019 do 15.09.2020 vo výške 502,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

VI. Otec je povinný platiť výživné na maloletú F. W. Z., nar. XX.XX.XXXX vo výške 120,- EUR mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením rozsudku.

VII. Zročné výživné na maloletú F. W. Z., W.. XX.XX.XXXX za obdobie od 22.10.2019 do 15.09.2020 vo výške 424,- EUR je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

VIII. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, podaným na súd dňa 22.10.2019, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. Z., W.. XX.XX.XXXX a maloletej F. W. Z.W., W.. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva, in concreto zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, zaviazania otca povinnosťou platiť výživné na maloletého E. vo výške 250,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 200,- EUR mesačne, pričom uvedené výživné žiadala priznať spätne od augusta 2015. Styk otca s maloletými deťmi žiadala ponechať neupravený.

2. V návrhu matka uviedla, že s otcom nežijú v spoločnej domácnosti od 30.08.2015. Od tejto doby si otec neplní vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, a to ani v naturálnej forme. Poukázala na zmenu svojej finančnej situácie, nakoľko v čase, keď otca opustila bola finančne podporovaná rodičmi, v súčasnosti je však finančne samostatná, býva s maloletými deťmi sama, rovnako sama hradí všetky svoje výdavky, ako aj výdavky spojené so starostlivosťou a výživou maloletých detí. Deti v súčasnosti navštevujú základné školy. Poukázala na skutočnosť, že v čase spoločného hospodárenia s otcom im vznikol spoločný dlh na nájomnom vo výške 900,- EUR, ktorý uhradila zo svojich peňažných prostriedkov. Zároveň od 24.08.2015 platila za otca maloletých exekúciu spoločnosti X. V. L. L..C..I.., Z. S. Q. E..L.., spolu vo výške 3.308,33 EUR. K vzťahu otca s maloletými deťmi uviedla, že otec o deti nejaví absolútne žiaden záujem, nezaujíma sa o ich zdravotný stav, výsledky v škole, ani o ich materiálne zabezpečenie. Svoje pravidelné mesačné výdavky vyčíslila matka nasledovne: nájomné 190,- EUR, poistné na maloletého E. 23,80 EUR, poplatok za stravu maloletého E. 13,- EUR, poplatok za stravu maloletej Barbory 13,- EUR, poplatok za školskú družinu maloletej F. 16,80 EUR, poplatok za služby od spoločnosti M. SK 45,10 EUR, poplatok za plyn 5,- EUR, poplatok za elektrickú energiu 30,- EUR. Okrem pravidelne uhrádzaných mesačných platieb má výdavky nepravidelné spojené so zakupovaním liekov, vitamínov, oblečenia, obuvi, hračiek, darčekov na Vianoce, narodeniny, meniny, školských pomôcok, poplatkami za voľnočasové aktivity, krúžky maloletých detí, príspevkami do triednych, školských fondov, ako aj iné výdavky ako napr. na nábytok, podlahy, spotrebiče. Príjem matky pozostáva z mesačnej mzdy 593,52 EUR netto, rodinných prídavkov na maloletých vo výške 48,02 EUR mesačne. Okrem uvedených príjmov nemá žiaden iný príjem, nevlastní žiaden hnuteľný majetok, žiadne nehnuteľnosti. Otec maloletých nemá uzatvorený žiadny platný pracovný pomer, no podľa zistení matky pracuje nezákonne "na čierno", je dobre finančne situovaný, avšak výška jeho príjmu matke nie je známa.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä s uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2019, č. k. XXP/XXX/ XXXX-XX, výplatnou páskou matky zo dňa 03.10.2019, odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.06.2020, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z prešetrenia pomerov a pohovoru s maloletými zo dňa 03.08.2020, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.11.2019, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého E. vo výške 150,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 100,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia, vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

5. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.11.2019, č. k. XXP/XXX/XXXX-XX, bol maloletým deťom ustanovený kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na zastupovanie maloletých detí v predmetnom konaní.

6. Z obsahu výplatnej pásky matky zo dňa 03.10.2019 súd zistil, že matka dosahuje mesačnú mzdu vo výške 694,02 EUR brutto, t. j. 593,52 EUR netto.

7. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 12.06.2020 súd zistil, že otec bol v období od 03.01.2018 do 30.11.2018 zamestnancom obchodnej spoločnosti N., L.. L. C..I.., L. L. Š. G.. XX, F., K.: XX XXX XXX, ako zamestnávateľa, ktorý za neho odvádzal poistné z vymeriavacieho základu v priemernej mesačnej výške 483,10 EUR.

8. Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z prešetrenia pomerov a pohovoru s maloletými zo dňa 03.08.2020, súd zistil, že matka s maloletými deťmi býva v 2-izbovom sociálnom byte, ktorý jej bol pridelený Y. Q. Y. L. F.. Maloleté deti majú v byte vlastnú izbu vybavenú potrebným nábytkom, prispôsobenú veku detí, ktorým je tak zabezpečený priestor na učenie, hru a trávenie voľného času. Hygiena v byte v čase šetrenia bola na požadovanej úrovni. Matka pracuje v Materskej škole na Q. ulici na pozícii upratovačky, dosahuje mesačný príjem vo výške 560,- EUR netto. Maloletý E. kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že v spoločnej domácnosti s matkou mu je najlepšie, cíti sa šťastný, spokojný, bez pocitu strachu a stresu, nakoľko matka je pokojná a vie všetko vyriešiť. Otec berie drogy. V čase, keď žil s nimi v spoločnej domácnosti často menil nálady, vždy bol spotený, hádal sa s matkou, čo neraz vyústilo do fyzického násilia voči matke. Maloletý E. poukázal na skutočnosť, že otec ho už skoro 2 roky

nekontaktoval, ani ho nevidel. S otcom sa stretávať nechce, keďže nemá k nemu vybudovaný citový vzťah, naopak má strach, že otec by bol schopný ublížiť matke resp. maloletej F.. Ďalej uviedol, že tohto roku ukončil základnú školu a bol prijatý na Zdravotnícku školu na L. ulici. Maloletá F. s kolíznym opatrovníkom nechcela komunikovať, a to z dôvodu, že vždy keď sa otvorí téma týkajúca sa otca, radšej odíde.

9. Otec nereagoval na výzvu súdu doručenú mu dňa 01.07.2020, ktorou bol súdom vyzvaný na zdokladovanie svojich majetkových pomerov predložením potvrdenia o zárobku za posledných 12 mesiacov, daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie, živnostenského listu resp. výpisu z Obchodného registra (ak podniká), potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o výške príspevku v nezamestnanosti (ak je nezamestnaný), rodných listov ďalších vyživovacích povinností, lekárskych potvrdení o zvýšených výdajoch na liečbu (ak má zdravotné ťažkosti), listov vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, nadobúdacích dokladov k hnuteľným veciam väčšej hodnoty, rozpisu mesačných výdajov spojených s bývaním, čerpaním úverov, ako aj dokladov o ich úhradách.

10. Súd v predmetnej právnej veci nariadil pojednávanie na deň 02.09.2020 o 11.30 hod, na pojednávanie sa dostavila matka, kolízny opatrovník, nedostavil sa otec, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd prijal uznesenie, ktorým rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti otca.

11. Matka na pojednávaní, konanom dňa 02.09.2020, zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že s otcom maloletých sú manželia, na Okresnom Bratislava I však na podklade ňou podaného návrhu na rozvod manželstva prebieha konanie o rozvod ich manželstva. S otcom maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2015, kedy sa spoločne s maloletými deťmi odsťahovali zo spoločnej domácnosti, ktorú viedli v N. W. U. Č.. XX v domácnosti rodičov otca maloletých. Od toho času sa s otcom vzájomne nekontaktujú, rovnako matka nie je v kontakte s rodinou otca. Otec nekontaktuje ani maloleté deti, nestará sa o ne, nestretáva sa s nimi, na deti neplatí žiadne výživné. Po nariadení neodkladného opatrenia otec jednorázovo matke zaplatil sumu 350,- EUR ako výživné na maloleté deti. V čase, kedy rodičia maloletých detí žili v spoločnej domácnosti otec pracoval ako kuchár v rôznych reštauračných zariadeniach, rovnako vykonával rôznu brigádnickú činnosť, pričom dosahoval mesačný príjem vo výške 1.000,- EUR netto, prácu často menil. Neskôr prestal pracovať úplne a začal predávať drogy. Matka prezentovala podozrenie, že otec drogy aj sám užíval, keďže doma nachádzala rôzne sáčky, slamky a pozostatky omamných látok. Matka poukázala na skutočnosť, že otec ju fyzicky napádal. Práve fyzické násilie zo strany otca bolo dôvodom pre ktorý spoločnú domácnosť opustila. Ďalej matka uviedla, že otec má ukončené základné vzdelanie, nie je vyučeným kuchárom, ona pracuje ako upratovačka v materskej škole, kde je bol poskytnutý služobný byt na H. X U. F.. K svojím mesačným výdavkom matka uviedla, že tie sa od času podania návrhu na začatie konania nezmenili.

12. Matka na pojednávaní, konanom dňa 02.09.2020, predložila súdu písomné vyjadrenie otca, ktoré jej bolo doručené v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva prebiehajúcom na Okresnom súde Bratislava I, v ktorom otec uviedol, že s matkou sa snažil viackrát dohodnúť ohľadom výživného na maloleté deti, že mu zamedzila styk s maloletými deťmi a nemal možnosť s nimi komunikovať. Zdôraznil, že v máji poslal matke na účet sumu 350,- EUR. Z dôvodu Corona krízy stratil zamestnanie, preto nie je schopný platiť výživné na maloleté deti v matkou požadovanej súhrnnej výške 450,- EUR a navrhoval, aby ho súd zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloleté deti v súhrnnej výške 250,- EUR.

13. Kolízny opatrovník na pojednávaní, konanom dňa 02.09.2020, uviedol, že s maloletými deťmi osobne vykonal pohovor, pričom maloletá F. odmietla komunikovať, maloletý E. spomínal podozrenie na drogovú závislosť otca, nespomenul si ani na jeden pekný zážitok s otcom, práve naopak stále sa mu vynárajú spomienky ako otec bil matku a preto k nemu prechováva iba negatívne emócie, otca odmieta. S matkou má naopak vybudovaný veľmi pekný a pozitívny vzťah, matka je pre neho útočiskom a oporou. In fine navrhoval, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi sa ponechal neupravený a otcovi bola uložená povinnosť platiť na maloletú F. výživné vo výške 150,- EUR mesačne a na maloletého E. vo výške 200,- EUR mesačne.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípadoch, kedy rodičia maloletého dieťaťa neuzavreli manželstvo a nežijú spolu resp. rodičia maloletého dieťaťa sú manželia a nežijú spolu. Splnenie podmienky, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú je nutné posudzovať komplexne a zisťovať, či existuje medzi rodičmi vôľa tvoriť rodinu resp. vôľa spoločne zabezpečovať potreby rodiny. V predmetnom konaní mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletých detí sú manželmi, spolu nežijú od

augusta 2015, kedy matka spoločne s maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť, a to najmä z dôvodu fyzického násilia otca páchaného na matke. Od toho času manželia prestali spoločne hospodáriť, vzájomne sa nekontaktujú, teda v danom konaní je splnená hmotnoprávna podmienka pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

16. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane maloletého dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory, ako aj na skutočnosť, že zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky navrhovala matka, ako aj kolízny opatrovník konajúci v záujme maloletých detí, súd rozhodol tak ako je uvedené v I. enunciáte tohto rozsudku a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Súd dospel k záveru, že matka má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti riadnym spôsobom, ktorú starostlivosť od roku 2015 zabezpečuje v plnom rozsahu, pričom neboli zistené žiadne nedostatky v matkou vykonávanej starostlivosti, naopak maloleté deti sa v matkinej starostlivosti cítia šťastne, bezpečne a spokojne, zatiaľ čo otca odmietajú, nemajú s ním spojené žiadne pozitívne spomienky, keď tie boli potlačené fyzickým násilím otca páchaného na matke, ktorého maloleté deti boli svedkami. Je nutné poznamenať, že otec nemá o osobnú starostlivosť o maloleté deti záujem, keď v podstate vôbec nemá záujem o maloleté deti, ktoré už takmer 2 roky nekontaktoval, nevidel. Nezáujem otca o maloleté deti preukazuje aj jeho absolútna pasivita v tomto konaní.

17. Ďalšou otázkou, ktorú bol súd povinný riešiť, je zastupovanie maloletých detí a správa ich majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo rodiča konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade so záujmami dieťaťa. Rodičia sú povinní spravovať majetok dieťaťa s náležitou starostlivosťou, t. j. so starostlivosťou, ktorá bude v čo najširšej možnej miere chrániť majetkové záujmy dieťaťa. O zastupovaní a správe majetku maloletých detí súd rozhodol tak, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia vychádzajúc zo skutočnosti, že toto právo zo zákona patrí obom rodičom a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností.

18. Súd aplikujúc primerane § 25 ods. 2 Zákona o rodine aj na konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva styk otca s maloletými deťmi neupravil, nakoľko matka v návrhu na začatie konania, ako aj kolízny opatrovník na pojednávaní navrhovali ponechať styk otca s maloletými deťmi neupravený a z otcovho pasívneho postoja k celému konaniu vyplynul konkludentný súhlas ponechať jeho styk s maloletými deťmi neupravený. Súd doplňujúco konštatuje, že za súčasného skutkového stavu, keď maloleté deti nemajú k otcovi vybudovaný citový vzťah, otca takmer 2 roky nevideli, odmietajú ho, by bolo kontraproduktívne a v rozpore so záujmom maloletých detí autoritatívne upravovať ich styk s otcom.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, bol súd povinný určiť výšku vyživovacej povinnosti otca. Matka navrhovala, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého E. vo výške 250,- EUR mesačne a na maloletú F. vo výške 200,- EUR mesačne.

20. Vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných plnení, ďalšou formou je platenie výživného. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti a pod.), ako aj osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určuje súd. Zákonná vyživovacia povinnosť vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča

taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Rozsah vyživovacej povinnosti musí byť určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom oboch rodičov. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované, v prípade dieťaťa všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej. Náklady na hradenie životných potrieb dieťaťa teda predstavujú úhrady za bývanie, vrátane poskytovaných služieb, ošatenie, dopravu, hygienu, kultúru, náklady spojené so školou, či prípravou na budúce povolanie, náklady spojené s trávením voľného času dieťaťa, jeho záľubami a podobne. Základným účelom výživného na maloleté dieťa je teda zabezpečenie uspokojovania všetkých životných potrieb dieťaťa pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej ale i duševnej a tomu by mala zodpovedať aj výška výživného, ktorou rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výživu dieťaťa prispieva.

21. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, keď maloletý E. začal tohto roku navštevovať zdravotnícku strednú školu s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdaje, má 16 rokov, pre ktorý vek je vzhľadom na fyzický vývoj detí príznačný zvýšený príjem potravy a maloletá F. navštevuje základnú školu, má 7 rokov. Súd zohľadnil skutočnosť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o maloleté deti a poskytovaním vecných plnení. Súd pri zisťovaní odôvodnených potrieb maloletých detí bral na zreteľ matkou vyčíslené výdavky spojené so starostlivosťou a výživou maloletých deti, ktoré pozostávajú z nájomného 190,- EUR, t. j. na jedno dieťa 63,33 EUR, poistného na maloletého E. 23,80 EUR, poplatku za stravu maloletého E. 13,- EUR, poplatku za stravu maloletej F. 13,- EUR, poplatku za školskú družinu maloletej F. 16,80 EUR, poplatku za plyn 5,- EUR, t. j. na jedno dieťa 1,67 EURA, poplatku za elektrickú energiu 30,- EUR, t. j. na jedno dieťa 10,- EUR, ako aj nepravidelných výdavkov spojených so zakupovaním liekov, vitamínov, oblečenia, obuvi, hračiek, darčekov na Vianoce, narodeniny, meniny, školských pomôcok, s poplatkami za voľnočasové aktivity, krúžky maloletých detí, príspevkami do triednych, školských fondov. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu matky v mesačnej výške 593,52 EUR netto a rodinných prídavkov na maloleté deti v súhrnnej výške 49,90 EUR (rodinný prídavok na jedno maloleté dieťa v roku 2020 je vo výške 24,95). Otec svoje majetkové pomery napriek súdnej výzve nezdokladoval, súd uplatňujúc vyšetrovací princíp, ktorý sa uplatňuje v konaniach upravených v , teda aj v konaniach o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vykonaným dokazovaním zistil, že otec je v súčasnosti nezamestnaný, v roku 2018 dosahoval príjem vo výške cca 480,- EUR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva navrhoval, aby bol zaviazaný povinnosťou platiť na maloleté deti výživné v súhrnnej výške 250,- EUR. Súd konštatuje, že pri určovaní vyživovacej povinnosti otca nebral na zreteľ skutočnosť, že otec v súčasnosti nepracuje, nakoľko vyživovacia povinnosť rodičov trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, bez ohľadu na to, či sú rodičia zamestnaní alebo nie. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na postupnú opätovnú stabilizáciu pracovného trhu je v súčasnosti v možnostiach a schopnostiach otca aj napriek skutočnosti, že má ukončené len základné vzdelanie, zamestnať sa a dosahovať príjem v rovnakej výške ako matka, čo preukazuje aj skutočnosť, že v minulosti dosahoval príjem vo výške 480,- EUR. Otcom v konaní o rozvod manželstva navrhovaná vyživovacia povinnosť v súhrnnej výške 250,- EUR na obe maloleté deti by podľa názoru súdu vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí nebola postačujúca, pričom náklady na potreby maloletých detí sú v porovnaní s nákladmi ich rovesníkov v minimálnej výške. Maloleté deti aj z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine, ktorý stav spôsobil otec neplnením si vyživovacej povinnosti k maloletých deťom od roku 2015, nenavštevujú žiadne krúžky, majú minimum voľnočasových aktivít. Súd tak vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu za použitia citovaných zákonných ustanovení určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške uvedenej v IV. a VI. enunciáte tohto rozsudku.

22. Súd návrh matky v časti prevyšujúcej súdom priznané výživné na maloletého E., t. j. 70,- EUR mesačne a v časti prevyšujúcej súdom priznané výživné na maloletú F., t. j. 80,- EUR mesačne, zamietol, nakoľko mal za to, že súdom určená výška výživného, tak ako už bolo vyššie odôvodnené zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletých detí.

23. Súd návrh v časti o spätné priznanie výživného od augusta 2015 do podania návrhu na začatie konania, t. j. 22.10.2019, zamietol ako nedôvodný, nakoľko na spätné priznanie výživného je potrebné preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa, dôvody ktoré matka podaným návrhom nepreukázala. Je nutné taktiež poukázať na skutočnosť, že priznanie výživného od matkou uvádzaného dátumu je v rozpore so zákonom, nakoľko presahuje zákonom určený trojročný časový limit.

24. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletým deťom nárok na výživné odo dňa podania návrhu, t. j. odo dňa 22.10.2019. Z uvedeného dôvodu maloletým deťom vznikol po odpočítaní výživného, ktoré bolo maloletým deťom priznané neodkladným opatrením špecifikovaným v odseku 4 tohto rozsudku, nárok na zročné výživné za obdobie od 22.10.2019 do 15.09.2020, in concreto maloletému E. vznikol nárok na zročné spolu vo výške 502,- EUR a maloletej F. vznikol nárok na zročné výživné spolu vo výške 424,- EUR.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( ).