Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6To-32-2020.pdf
PDF · 93.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/32/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.09.2020 v trestnej veci obžalovaného K. S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.08.2019, sp. zn. 1T/32/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného K. S..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.08.2019, sp. zn. 1T/32/2018 bol obžalovaný K. S. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 08.12.2017 o 19:40 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW Golf, ev. čísla T S. „A“, po J. N.. S. v N. Y. tak, že s vozidlom vycúval zo šikmého parkovacieho miesta a potom s vozidlom išiel smerom k priechodu pre chodcov, po ktorom prechádzali chodkyne mal. X. K. a mal. M. X. sprava od pohostinstva „U Z.“, pričom obžalovaný nedbal na zvýšenú opatrnosť voči chodcom (povinnosť uložená mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a nedal prednosť menovaným chodkyniam, ktoré vstúpili na vozovku a prechádzali cez priechod pre chodcov (povinnosť uložená mu ustanovením § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom obžalovaný menované chodkyne v ľavej časti vozovky prednou časťou ním vedeného vozidla zrazil priamo na uvedenom priechode pre chodcov a tým im spôsobil zranenia, a to mal. X. K. pomliaždenie hlavy, pomliaždenie chrbta v driekovej časti a pomliaždenie ľavého predkolenia, ktoré si vyžiadali jej liečenie od 08.12.2017 do 17.12.2017, počas ktorého bol v dôsledku utrpených zranení sťažený obvyklý spôsob života menovanej poškodenej a mal. M. X. otras mozgu, pohmoždenie krčnohrudnej chrbtice a pohmoždenie hrudníka, ktoré si vyžiadali liečenie od 08.12.2017 do 22.12.2017, počas ktorého bol v dôsledku utrpených zranení sťažený obvyklý spôsob života menovanej poškodenej.
Za uvedený skutok mu bol podľa § 158 Tr. zákona, za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody na 5 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určil obžalovanému skúšobnú dobu na 20 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 24 mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených O. L., a.s. a I., a.s. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.08.2019 podal odvolanie obžalovaný, prostredníctvom obhajcu, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu dňa 01.07.2020. Namietal, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nespravodlivý. Je pravda, že kritického dňa vo večerných hodinách došlo k stretu jeho osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, kde po vycúvaní zo šikmého parkoviska a prejdení cca 30 metrov narazil do chodkýň, ktoré podľa neho sa pohybovali rýchlo po prechode pre chodcov a vybehli spoza odstaveného motorového vozidla. V čase dopravnej nehody bolo zlé počasie a husto snežilo, preto išiel pomaly. Ako náhle zazrel chodkyne, ktoré vybehli spoza stojaceho zaparkovaného vozidla, hneď začal brzdiť, avšak v dôsledku sneženia a klzkej vozovky nestihol zabrzdiť motorové vozidlo a prednou časťou narazil do chodkýň - poškodených. Po náraze chodkyne spadli na zem, rýchlo sa postavili a tvrdili, že im nič nie je. Napriek tomu trval na tom, aby bola privolaná záchranka, ako aj polícia. Dievčatá povedali, že majú strach z rodičov, lebo z domu odišli bez dovolenia. Chodkyne, s ktorými došlo k stretu vozidla, boli aj s ďalšími kamarátmi, pričom jedna časť sa už nachádzala na chodníku pred kostolom a ďalšia ešte bola pred priechodom. V čase dopravnej nehody bola viditeľnosť veľmi slabá. Cesta bola šmykľavá a mokrá. V čase dopravnej nehody sedela v motorovom vozidle aj jeho matka E. S.. Túto skutočnosť, policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, vôbec nezaznamenal. Matka na súde potvrdila, že išli pomaly a taktiež nič nevidela, iba počula náraz a pred prechodom pre chodcov sa nachádzalo vyššie vozidlo tmavej farby. Potvrdila, že chodkyne mali tmavé oblečenie a kapucne na hlavách. O tom, že v čase dopravnej nehody bola vozovka mokrá, vypovedá aj príslušník polície N. G., ktorý predmetnú dopravnú nehodu riešil. Tento svedok taktiež potvrdil, že na parkovisku vedľa priechodu pre chodcov boli zaparkované vozidlá v šikmom státí a na otázku súdu, či bránili tieto vozidlá vo výhľade na prechod pre chodcov, svedok uviedol, že čiastočne bránili výhľadu. Bolo zlé počasie a viditeľnosť slabá, o čom svedčí aj výpoveď svedka G., ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že niektoré fotografie boli nekvalitné, vzhľadom na počasie a preto neupotrebiteľné. Svedkyňa O. N. uviedla, že auto, ktoré narazilo do poškodených, vychádzalo z parkoviska, z miesta pred prechodom pre chodcov a bolo vzdialené 3 alebo 4 miesta pred prechodom. Vzhľadom na rozpornosť jeho výpovede, výpovede poškodených a svedkov, vzhľadom na nenáležité zdokumentovanie predmetnej dopravnej nehody a zložitosť dopravnej nehody, predložili návrh na vykonanie dôkazov a to na vypracovanie znaleckého posudku znalcov z cestnej dopravy. Súd však návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, čo nepovažujú za správne, pretože za daného stavu rozporných tvrdení jeho, svedkyne S., poškodených a svedkov súd nemal objektívne okolnosti na
posúdenie stretu motorového vozidla s chodcami a teda, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil. Neďaleko miesta dopravnej nehody sa nachádzala ďalšia hliadka PZ na tzv. kontrolnom bode, pričom v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní títo svedkovia neboli vypočutí. Zároveň, ako to vyplýva aj z jeho výpovede, že potom, čo bol poučený o možnosti podmienečného zastavenia trestného stíhania alebo zmieru, bol presvedčený, že táto dopravná nehoda sa vyrieši takýmto spôsobom a nie, že vec bude riešená súdom. Vzhľadom na uvedené, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že skutok kladený obžalovanému za vinu bol spáchaný a spáchal ho obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky žalovaného prečinu. Výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, čo do priebehu skutku a miesta zrážky, vyhodnotil súd na základe výsledkov celého dokazovania ako účelovú a podanú v takej podobe, aby sa vyhol trestnému stíhaniu a trestu. V tomto smere treba poukázať na jeho tvrdenia pri výsluchu v prípravnom konaní, kde uvádzal, že keď sa rozbiehal, tak zbadal na priechode pred vozidlom poškodené, pričom na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že mu náhle vbehli do cesty. V prípravnom konaní tvrdil, že poškodené po náraze sa stiahli na okraj cesty, kde z ostatných dôkazov vyplýva, že boli na konci priechodu, teda stiahli sa z pohľadu vodiča doľava, na hlavnom
pojednávaní už uvádzal miesto zrážky na pravej strane cesty až v strede. Pri výsluchu v prípravnom konaní ani nevedel uviesť, z akej strany poškodené išli cez prechod, ani čo mali oblečené, ale na hlavnom pojednávaní už bez zaváhania uvádzal, že mali tmavé oblečenie a prechádzali z pravej strany a navyše spoza odparkovaného SUV. Jeho tvrdenia o ovplyvňovaní výpovede zo strany príslušníka PZ, pod prísľubom uzatvorenia dohody o vine a treste, vyvracia v celom rozsahu výpoveď policajta, svedka G., ktorej v tomto smere plne zodpovedá celkový obsah zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 25.01.2018. Všetky skutočnosti preukazujú, že zo strany obžalovaného neboli dodržané jeho povinnosti uložené mu ako vodičovi motorového vozidla zákonom v súvislosti so zvýšenou opatrnosťou voči chodcom pred priechodom pre chodcov, ako ani vo vzťahu dať chodcom, ktorí boli na vozovke a prechádzali cez priechod, prednosť, v dôsledku čoho ich zrazil prednou časťou vozidla, priamo na priechode pre chodcov, a to v jeho ľavej časti. Uvedené povinnosti sú pritom jednoznačne dôležité, nakoľko práve ich riadnym dodržaním sa chráni výrazne slabší účastník cestnej premávky, a to chodec, jeho zdravie a život. Na základe uvedených skutočností je skutok preukázaný riadne a dostatočne, preto z uvedených dôvodov súd odmietol vykonanie dokazovania znalcom z odboru cestnej dopravy.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov, týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158
Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonania dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný K. S. spáchal skutok, ktorý mu bol obžalobou kladený za vinu.
V súlade s uvedenými je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť predovšetkým na základe výpovedí svedkýň K. a X.. Svedkyňa K. uvádzala, že prechádzala cez prechod a zrazilo ju auto. Potom sa ocitla v nemocnici, pričom v čase zrážky boli už na konci prechodu. Keď pozerala doľava a doprava, tak nič nebolo, možno 2 kroky a boli by už na chodníku. Pred vstupom na prechod zastavili a pozerali, či ide auto. Išli normálnou chôdzou, nebehali. Aj keď sa cestou cez prechod rozprávali, cestu sledovali. V čase nehody mala na sebe tmavé rifle a červený kabát. Svedkyňa X. uviedla, že išli cez prechod s X. (K.) a za nimi išla O. s I.. Boli už skoro na konci, možno meter, dva od konca prechodu. Obžalovaného videli vychádzať z parkoviska, ale on potom pridal a nabral ich. Spadli na kapotu a rozbili čelné sklo, odhodilo ich na pár metrov. Cez prechod išli v strede, prechádzali normálnou chôdzou. Odstavené autá jej vo výhľade nebránili. Keď boli asi v polovici prechodu, videli, ako ide auto, ktoré pridalo. Vozidlo do nich narazilo asi stredom. Bola síce tma, ale námestie bolo vysvietené a prechod osvetlený. Obžalovaného videli cúvať v čase, keď boli na začiatku prechodu.
Rovnako svedkyňa O. uviedla, že keď išli s O., videla obidve poškodené, ako leteli, pričom to bolo v čase, keď už boli asi meter pred koncom prechodu, keď ich zrazilo auto. Keď išla ona na prechod, vo výhľade jej nič nebránilo. Poškodené išli cez prechod normálnou chôdzou. X. mala červenú bundu a M. tmavší kabát.
Taktiež svedkyňa N. uviedla, že s O. a U. išli vzadu a poškodené išli vpredu, boli už skoro na konci prechodu, keď oni vstupovali na prechod a videla ako poškodené spadli na auto a potom na zem. Naľavo od prechodu
boli odparkované nejaké autá, ale tieto vo výhľade nebránili. Poškodené išli cez prechod normálnou chôdzou, vedľa seba. X. mala červenú bundu a rifle, M. čierny kabát a čierne rifle. Poškodené išli stredom prechodu, obžalovaný do nich narazil asi strednou časťou vozidla.
Uvedené výpovede sú potvrdzované aj výpoveďou svedka G., príslušníka PZ, ktorý predmetnú dopravnú nehodu dokumentoval a ktorý uviedol, že obžalovaný sa ku skutku priznal a vec bola viac-menej jasná. K zrážke došlo na prechode pre chodcov z pohľadu vodiča vľavo, poškodené prešli skoro celú šírku vozovky sprava doľava.
Na základe uvedených výpovedí aj odvolací súd mal za to, že k predmetnej dopravnej nehode došlo na ľavej strane prechodu pre chodcov, po ktorom poškodené K. a X. prešli takmer po celej jeho šírke sprava doľava, kedy došlo ku kontaktu motorového vozidla obžalovaného s poškodenými. Krajský súd sa zároveň stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že obžalovaný nedodržal zvýšenú opatrnosť voči chodcom, uloženú mu podľa § 4 ods. 1 písm. e/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a nedal prednosť chodkyniam, ktoré vstúpili na vozovku a prechádzali cez priechod pre chodcov, uloženú mu podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a následne na základe zrážky im boli spôsobené konštatované zranenia, čím došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. c/, r/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke závažným spôsobom.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného, že poškodené sa pohybovali rýchlo po prechode pre chodcov a vybehli spoza odstaveného motorového vozidla, ktorým malo byť SUV s tmavými sklami, ktoré bolo zaparkované v šikmom státí ako prvé motorové vozidlo v poradí pred priechodom pre chodcov, krajský súd udáva, že z výpovedí uvedených svedkov vyplýva, že chodkyne išli normálnou chôdzou a taktiež zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou nevyplýva, aby ako prvé v poradí malo byť zaparkované veľké SUV, nakoľko z uvedenej fotodokumentácie vyplýva, že ako prvé motorové vozidlo v šikmom státí bola zaparkovaná limuzína Audi. Ak by aj bolo ako prvé motorové vozidlo zaparkované veľké SUV, ktoré by bránilo vodičovi vo výhľade na časť prechodu pre chodcov, o to viac bol vodič povinný zvýšiť opatrnosť pred prechodom pre chodcov a znížiť rýchlosť vozidla tak, aby stihol zareagovať na prípadných chodcov nachádzajúcich sa v tom čase na časti prechodu pre chodcov, na ktorú nemal výhľad.
Ak obžalovaný namieta, že bolo zlé počasie a husto snežilo, čím bola znížená viditeľnosť a vozovka bola klzká, bol to ďalší dôvod na to, aby za takéhoto počasia, pri uvedenom stave vozovky sa pohyboval zníženou rýchlosťou a venoval zvýšenú opatrnosť pred prechodom pre chodcov voči chodcom na tomto prechode sa pohybujúcim, teda prispôsobil svoju jazdu stavu a povahe vozovky, ako aj poveternostným podmienkam.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že vzhľadom na rozpornosť jeho výpovede, výpovedí poškodených, ako aj vzhľadom na nenáležité zdokumentovanie predmetnej dopravnej nehody, mal byť pribratý znalec z odboru cestnej dopravy, pričom takýto návrh súdu predložili, ale súd vykonanie takéhoto dôkazu zamietol, odvolací súd udáva, že nič nebránilo obžalovanému, aby sám predložil znalecký posudok v predmetnom trestnom konaní, pokiaľ súd jeho návrh na
pribratie znalca z odboru cestnej dopravy zamietol. Na taký postup, teda na pribratie znalca z odboru cestnej dopravy v prípravnom konaní nebol dôvod, nakoľko obžalovaný sa k skutku v prípravnom konaní v celom rozsahu priznal, čo vyplýva z jeho výpovede v prípravnom konaní.
K odvolacej námietke obžalovaného, že napriek tomu, že jeho matka E. S. sedela na sedadle spolujazdca vpredu, pričom policajt, ktorý vyšetroval dopravnú nehodu, túto vôbec nevypočul a rovnako nebola vypočutá hliadka PZ, ktorá sa nachádzala v čase nehody na tzv. kontrolnom bode, krajský súd udáva, že svedkyňa S. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní a vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania, ani odvolací súd nepovažoval za potrebné vypočúvať príslušníkov ďalšej hliadky PZ, ktorá sa mala nachádzať neďaleko miesta dopravnej nehody.
Už len záverom k uvedenému krajský súd dodáva, že nie je pravdivé tvrdenie obžalovaného, že poškodené mali v čase nehody tmavé oblečenie, keďže z výpovede viacerých svedkov ako aj samotnej svedkyne K. vyplýva, že v čase nehody mala na sebe oblečený červený kabát, čím bola ako chodkyňa aj pre obžalovaného ako vodiča motorového vozidla výrazne viditeľnejšia.
Vo vzťahu k tvrdeniu obžalovaného, že poškodené mu mali prebiehať cez cestu z pravej strany doľava, čím mu mali vytvoriť tzv. náhlu prekážku, odvolací súd udáva, že uvedené tvrdenie obžalovaného považuje tak, ako súd prvého stupňa, za účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, z dôvodu, že zo zápisnice o jeho výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na odstránenie rozporov na hlavnom pojednávaní prečítaná, vyplýva, že nevedel uviesť, z ktorej strany prichádzali dievčatá, ani si nepamätá, čo mali oblečené, bolo to náhle.
Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností pri nezistení poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery, súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný už bol v minulosti za obdobné konanie postihnutý, aj keď v roku 2007, kde mu za obdobný skutok bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie, so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov, do 30.09.2008, ako aj s poukazom na evidenčnú kartu vodiča, z ktorej vyplývajú početné priestupky spáchané na úseku cestnej premávky obžalovaným, považoval krajský súd trest obžalovanému uložený v dolnej polovici trestnej sadzby za trest pre obžalovaného mierny a priaznivý, avšak vzhľadom na absenciu odvolania zo strany prokurátora, odvolací súd už uvedené napraviť nemohol. Zároveň s poukazom na uvedený odpis z registra trestov a evidenčnú kartu vodiča, odvolací súd obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel každého druhu na 24 mesiacov považoval za zákonný a spravodlivý.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.