Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-238-2019.pdf
PDF · 78.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/238/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobkyne Angelika Benešová, Kolónia 10, 929 01 Kútniky, IČO: 40 557 651, práv. zast. JUDr. Jozef Dobrovič, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a o zaplatenie 1.761,- EUR a o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/125/2017-109 zo dňa 25.6.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/125/2017-109 zo dňa 25.6.2019 v napadnutom výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o určenie, že zmluva o revolvingovom úvere č. 218210-16030 zo dňa 21.4.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná, zastavil, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v celom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah špecifikovaný zmluvou o úvere. Žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu ako podnikateľ (živnostník) v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Tento záver konajúci súd vyvodil zo záhlavia úverovej zmluvy, v ktorom bolo okrem mena a priezviska žalobkyne uvedené tiež jej IČO, miesto podnikania, zápis v živnostenskom registri a tiež z textu zmluvy, ktorý obsahoval potvrdenie, že žalobkyňa finančné prostriedky použije na výkon jej podnikateľskej činnosti. Konajúci súd bol toho názoru, že úverovou zmluvou založený právny vzťah nemal charakter spotrebiteľského vzťahu, preto sa žalobkyňa nemôže domáhať neplatnosti tohto právneho úkonu tvrdiac, že je v rozpore s právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských úverov. Pokiaľ žalobkyňa podanou žalobou tvrdila, že bola v postavení spotrebiteľa, toto jej tvrdenie považoval súd za účelové, ničím nepodložené a nepreukázané. Žalobkyňa deň pred uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere podala žiadosť žalovanému o poskytnutie úveru, pričom zo žiadosti tiež jednoznačne vyplýva, že túto podávala ako živnostník podnikateľ. Konajúci súd uvedomujúc si, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný prihliadať ex offo, posudzoval zmluvu o revolvingovom úvere aj z hľadiska všeobecnými ustanoveniami vyžadovaného súladu so zákonom alebo dobrými mravmi a nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mohol vyhlásiť zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá má ako predmet činnosti zapísané poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa mala možnosť slobodne sa rozhodnúť, či o úver požiada banku alebo nebankový subjekt, pričom v prejednávanom prípade sa rozhodla pre nebankový subjekt. Účastníci konania si v zmluve riadne dohodli odplatu za poskytnutie úveru v súlade s ust. § 499 Obchodného zákonníka. Ak žalobkyňa nesúhlasila s výškou odmeny za poskytnutie úveru, nikto ju nenútil zmluvu so žalovaným uzavrieť. Žalobkyňa uzatvárala zmluvu o poskytnutí úveru až na druhý deň po podaní žiadosti o úver, t.j. mala možnosť sa riadne oboznámiť s podmienkami poskytnutia úveru, resp. dať si tieto posúdiť advokátovi, tak ako to urobila pri podaní tejto žaloby. Nakoľko súd nevzhliadol žiaden dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, posúdil aj nárok žalobkyni na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.761,- EUR za nedôvodný a preto súd žalobu zamietol.
3. Proti II. a III. výroku rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasí so závermi súdu. Poukazuje na samotnú žiadosť o úver, kde sa uvádza, že žiadateľom je fyzická osoba, s identifikačnými údajmi menom, priezviskom, rodným číslom, rodinným stavom, trvalá adresa (čo sa dá chápať ako adresa trvalého pobytu). Až v čl. III v kontaktných a ekonomických údajoch je uvedená kolonka na IČO a ďalšie údaje ohľadne podnikateľskej činnosti žalobkyne, no vzhľadom na umiestnenie to žalobkyňa považovala za normálne. Aj keď si v minulosti brala úver sa jej v banke pýtali na zamestnávateľa či živnosť a príjem, tu sa taktiež pýtali na to isté. Preto jej to neprišlo zvláštne. Predloženie živnostenského listu už považovala len za dôkaz toho že podniká. V samotnej zmluve už boli pripravené údaje tak, že ide o podnikateľa, čo si žalobkyňa pri podpise neuvedomila. To, že mala prostriedky použiť na podnikateľskú činnosť tiež nie je pravda a bolo jej vysvetlené žalovaným, že nejaký dôvod uviesť museli, aby to prešlo. Sme toho názoru, že už tu sa žalovaný dopustil nekalej obchodnej praktiky. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu. Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťami, na ktoré žalobkyňa poukazovala vo svojom vyjadrení a to, že ak by aj nepovažoval zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným za spotrebiteľský, ale obchodnoprávny. Súd však len bez akéhokoľvek vysvetlenia konštatoval, že nenašiel dôvod neplatnosti ustanovení zmluvy. Odmenu považoval za zákonnú v zmysle § 499 ObZ. Odplata však musí byť v súlade so zákonom. Nie je možné nazvať odplatou sumu, ktorá ma predstavovať úroky ako sa uvádza v bode 4.1 zmluvy. Úroky sú predsa splatné spolu s jednotlivými splátkami a nemožno ich vrátiť už pri poskytnutí pôžičky. Tak vlastne ani nedôjde k reálnemu odovzdaniu finančnej sumy na akej sa zmluvné strany dohodli. Na všetky tieto skutočnosti žalobkyňa poukazovala vo svojich písomných podaniach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla rozsudok zrušiť.
4. Žalovaný na odvolanie žalobkyne uviedol, že odvolacie tvrdenia sú nedôvodnými a v rozpore s preukázanými skutočnosťami. Podstatnou skutočnosťou bolo v prvom rade to, že žiadosť o úver, ktorej vyplnenie a podanie predchádzalo uzavretiu úverovej zmluvy, už v prvej časti obsahuje informáciu, že je určená pre žiadateľov - podnikateľov (čo vyplýva z poznámky, že vypĺňajú FO- podnikatelia). Na obsah predloženej žiadosti o úver nadväzovala príprava zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú žalobkyňa a žalovaný uzavreli. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo ani namietané a zo strany žalobkyne žiadnym spôsobom spochybnené práve to, že žalobkyňa konala vedome, slobodne, a teda že obsah ním uzavretej zmluvy zodpovedá jej skutočnej vôli. Ak žalobkyňa vychádza vo svojich tvrdeniach z toho, že zmluvná odmena má byť neplatná pre jej výšku, potom takéto tvrdenie odporuje § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného preto žalovaný zastáva názor, že napádaný rozsudok je vydaný na základe riadne a úplne zisteného skutkového stavu a navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.8.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobkyne, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobkyne dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Pre posúdenie dôvodnosti podaného odvolania bolo potrebné zodpovedať otázku, či aj na právny vzťah žalobkyňu v pozícií podnikateľa a žalovaného, je možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie toho, či žalobkyňa (fyzická osoba) má postavenie spotrebiteľa, bolo rozhodujúce preukázanie, či pri plnení zmluvy skutočne konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Niet preto žiadnych racionálnych dôvodov, aby sa za spotrebiteľa nemohla považovať aj fyzická osoba - živnostník, ak sú splnené tieto predpoklady: a) fyzická osoba - živnostník v čase uzavretia zmluvy nie je podnikajúcim subjektom, b) fyzická osoba - živnostník využíva služby a tovary používa pre vlastnú potrebu (nie na podnikanie), resp. pre potrebu svojich členov (napr. združenie osôb, zamestnancov, služobné telefóny). V tom smere však súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že obe strany sporu konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalobkyňa, i keď bola fyzická osoba - podnikateľ, uzavrela zmluvu ako podnikateľ v súvislosti s výkonom jej podnikateľskej činnosti, pričom v čl. 1 ods. 1.1. zmluvy sa uvádza, že peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o úver, v ktorej sa žalobkyňa identifikovala ako fyzická osoba - podnikateľ. Žalobkyňa dňa 20.4.2015 podala žiadosť o poskytnutie PROFI úveru ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnila údaj o účele úveru - investičný. V zmysle uvedeného preto úverovou zmluvou založený právny vzťah nemal charakter spotrebiteľského. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).