Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_55P-4-2024.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
55P/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: C. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E., a otca: F. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E., o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca F. B., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd zaväzuje matku C. B., nar. XX.XX.XXXX platením výživného v sume 50 eur mesačne, ktorú bude povinná platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 01.03.2024.
III. Súd styk matky s maloletým dieťaťom neupravuje.
IV. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.01.2024 domáhal zverenia maloletého A. do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne a styk matky s maloletým neupravovať. Návrh odôvodnil tým, že maloletý už cca tri mesiace žije s ním v domácnosti. Matka súhlasí, aby bol zverený do jeho starostlivosti z dôvodu, že sa ide sťahovať s novým partnerom do Šale a maloletý odmieta s nimi odísť. Otec býva v rodinnom dome u svojej matky, kde jej prispieva sumou 50 eur mesačne. Maloletý je žiakom 1. ročníka ZŠ v Dražovciach. V škole sa nestravuje ani nenavštevuje školský klub. Otec má naňho bežné výdavky na stravu, oblečenie, obuv a pod. Matka poberá rodinné prídavky a na maloletého nijak neprispieva. Kúpila mu bundu a nejaké hračky. Maloletý je zdravý. Otec je nezamestnaný, neregistrovaný na úrade práce, brigádne si vie privyrobiť cca 500 eur mesačne. Matka maloletého pracovala v Nemecku, odkiaľ sa v decembri vrátila a momentálne je nezamestnaná. Matka má v starostlivosti mal. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sú aj otcovými deťmi, ale nie je v rodnom liste uvedený ako otec.
2. Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca súhlasí a žiada mu vyhovieť. Pozná rodinné zázemie otca a vie, že je schopný zvládnuť výchovu a starostlivosť o maloletého. Momentálne je zamestnaná ako upratovačka v OC Promenáda s čistým príjmom 600-650 eur mesačne. Má v starostlivosti mal. G. a mal. Daminána.
3. Pojednávania, vytýčeného na deň 19.03.2024, sa otec nezúčastnil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, tak súd podľa § 180 pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom matky, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov: rodný list čl. 2, lustrácia v SP čl. 5,6-7, správa SP čl. 21 a správa KO čl. 22-23 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Z rodného listu vyplýva, že maloletý A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX otcovi F. B., nar. XX.XX.XXXX a matke C. B., nar. XX.XX.XXXX.
6. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 11.03.2024 vyplýva, že maloletý sa na pohovore vyjadril, že chce bývať u otca ako je to aj teraz a s matkou sa navštevovať. Uviedol, že má rád oboch rodičov a aj súrodencov. Javil sa ako smelé a nebojácne dieťa, bez obáv vyjadril svoje túžby a želania aj pred rodičmi, ktorí ho podporili a uistili, že aj oni sa tak rozhodli.
7. Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 11.03.2024 o šetrení pomerov vyplýva, že matka býva spolu s mal. Jasmínou a mal. Damiánom u svojej matky v dvojizbovom prenajatom dome. Skladajú sa na nájomné každá po 150 eur. O mesiac sa má matka sťahovať do Šales priateľom uvedenými maloletými deťmi. Mal. Markus ostane v starostlivosti otca, s čím matka súhlasí. Bude sa s ním navštevovať po dohode s otcom. Otec býva u svojej matky, ktorej prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Rodičia bývajú v domoch na tej istej ulici. Bytové podmienky si vzájomne poznajú a nemajú voči ním námietky. Obaja prezentovali vhodné bytové podmienky pre rodinu s deťmi. Pokus o osobnú návštevu v rodinách bol neúspešný. Rodičia ma odd. SPODSK uzatvorili rodičovskú dohodu v znení: zveriť dieťa do osobnej starostlivosti otca dieťaťa, matku dieťaťa zaviazať prispievať na výživu mal. A. sumou 50 eur mesačne, styk ponechať na dohode rodičov, právo zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa majú obaja rodičia.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názorovo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
11. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, účasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že maloletý momentálne žije s otcom, ktorý sa o neho riadne stará. Pohovorom s kolíznym opatrovníkom bolo zistené, že maloletý chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca a s matkou sa navštevovať. Matka so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súhlasila. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav dospel k záveru, že zverenie maloletého do starostlivosti otca je plne v záujme maloletého. Súd pri zverení maloletého dieťaťa prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka maloletého, ktorý súhlasil s tým ako sa rodičia dohodli. Súd preto maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca.
20. Pri určovaní výživného povinnému rodičovi, v danom prípade matke, súd vychádzal z ustanovení §75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t. j. veku, odôvodneným potrebám maloletého, možností schopností a majetkových pomerov matky. Maloletý má 6 rokov, navštevuje 1. ročník základnej školy. Otec žiadal určiť výživné v sume 50 eur mesačne, s čím matka súhlasila. Matka je momentálne zamestnaná s príjmom 600-650 eur mesačne a má vyživovacie povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že je v možnostiach a schopnostiach matky platiť výživné v sume 50 eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého, ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky, jej celkovým pomerom.
21. Styk matky s maloletým A. súd neupravoval, pretože sa rodičia zhodli, že sa bude vykonávať na základe ich vzájomnej dohody, tak ako uviedol, že to chce aj maloletý.
22. Zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa súd upravil s poukazom na ust. § 28 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorých rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
23. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.