Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/36/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v exekučnej veci oprávneného F. J.., so sídlom C. XX, XXX XX K.. T.: XX XXX XXX, proti povinnému N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. V. XX/ XX, XXX XX Z. L., o udelenie poverenia - zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -13 zo dňa 23. októbra 2019, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom B.. T.. Z. I. pod sp. zn. EX XXXX/XXXX sa zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť exekútorovi trovy exekučného konania v celkovej výške 43,19 eur, a to v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017, vyhlášky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017, .

3. Vychádzal zo zistenia, že oprávnený podal dňa 02.05.2013 na exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 34,95 Eur s prísl. priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydaným oprávneným. Dňa 16.05.2013 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti. Dňa 04.10.2019 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Spolu s podnetom na zastavenie exekúcie doručil aj špecifikáciu trov exekúcie, ktorých náhradu žiadal súdny exekútor priznať.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu

trov exekúcie. Poverený súdny exekútor zistil, že povinný je nemajetný a nie je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného ani trovy exekúcie. Súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá vedený účet v žiadnej z bánk, nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. Ďalej bolo zistené, že voči povinnému sú vedené celkom 2 ďalšie exekučné konania a že naposledy bol zamestnaný v čase od 04.09.2019 do 20.09.2019 na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti L. so sídlom I. Z. XX, XXX XX J., pričom z tejto pracovnej činnosti nemal žiaden príjem, t. č. povinný nie je zamestnaný a nie je ani poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia a ani poistenia v nezamestnanosti. Lustráciou povinného v rámci živnostenského registra zistil, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Súd mal za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a exekúciu zastavil. Súčasne poznamenal, že právoplatné rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.

5. O trovách exekúcie rozhodol tak, že vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie mal sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 53,39 Eur, z ktorých mu boli súdom priznané hotové výdavky, a to konkrétne poštové výdavky celkovo v sume 3,36 Eur (2,80 Eur + 0,56 Eur 20% DPH) za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktoré takto vynaložené považoval za primerané rozsahu exekúcie a preto ich priznal v uvedenom rozsahu. Súdnemu exekútorovi nepriznal ním uplatnenú náhradu poštovného v plnej výške 13,56 Eur (11,30 Eur + 2,26 Eur 20% DPH), ale priznal mu náhradu poštovného iba za tie poštové zásielky, ktoré preukázateľne vyplývajú zo spisu, nakoľko výdavkom je iba to, čo bolo reálne vynaložené. Pri priznávaní celkovej výšky trov exekútora súd rešpektujúc predovšetkým zásady hospodárnosti, účelnosti a preukázanosti konštatoval, že vo výške 43,19 Eur išlo o účelné vynaložené trovy exekučného konania, preto ich v uvedenej výške priznal. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného na zastavení exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to len proti výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie právne odôvodnil (ďalej len „“). Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a preto zastavenie exekúcie v tomto štádiu považuje za predčasné. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn.. a vzhľadom na neho mal za to, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne prislúcha jemu ako oprávnenému. Poukázal na to, že v tomto prípade je fyzická osoba v produktívnom veku (XX rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Mal za to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Uviedol, že je toho názoru, že ani súdny exekútor pravdepodobne nezistil majetkové pomery povinného dôkladne, pretože tento môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Namietal, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv plynúcich z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Ďalej namietal, že súd žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie o zastavení exekúcie, pretože z jeho odôvodnenia nemožno zistiť akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a neuviedol ani žiadne skutočnosti preukazujúce nemajetnosť povinného, ani žiadne šetrenia vykonané súdnym exekútorom alebo samotným súdom, ktoré by preukazovali nemajetnosť povinného. Záverom podotkol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Na základe uvedeného žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinný a ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Nemajetnosť povinného reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinného, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinného bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinného hradí oprávnený.

12. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje tiež na skutočnosť, podľa ktorej pre je rozhodovanie o zastavení konania pre nemajetnosť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinnom do 31.03.2017, teda splnenie predpokladov bolo preukázané tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Z obsahu spisu má odvolací súd za to, že zo strany súdneho exekútora došlo k dôkladnému prešetreniu majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora, a preto je potrebné konštatovať, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov bolo nehospodárne a neúčelné, pretože ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté.

13. Vzhľadom na to, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostávajúcu časť vymáhaného nároku, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinného. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinného, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Vzhľadom na to, že exekučné konanie nemožno prerušiť a povinný je dlhodobo nemajetný, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

14. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa možných budúcich príjmov povinného ako dôvodu na pokračovanie v exekúcii je potrebné poukázať na to, že podľa názoru odvolacieho súdu by takýto postup v predmetnom prípade bol za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v marci 2012 by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu na strane povinného.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súdny

exekútor nežiadal priznať trovy exekučného konania a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).