Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpenej Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanej C. o zaplatenie 146,77 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 69,27 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,27 € od 23.8.2015 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.1.2017 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 146,77 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 23.8.2015 až do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná s ňou uzavrela Zmluvy č. P. a č. P., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných Zmlúv žalobkyňa vypožičala žalovanej 2 ks SIM kariet, ktoré umožňujú žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou, pričom SIM kartám boli pridelené účastnícke telefónne čísla. Žalobkyňa sa domáhala nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá jej vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie S. a to vo výške 77,50 €. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu, ktorú žalovaná žalobkyni spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobkyni vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobkyňa zohľadnila počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej. Akciová cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia bola 17 €, jeho predajná cena 110 €, pričom žalobkyňa si uplatnila škodu vo výške 77,50 €. Ďalej žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 69,27 €. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani len čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobkyňa si z celkovej dlžnej sumy

uplatnila aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23.8.2015.

2. Žalovanej bola žaloba doručená postupom podľa K podanej žalobe sa nevyjadrila.

3. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil dňa 31.8.2020 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.8.2020.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. P. zo dňa 5.9.2013 vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom. Z Dodatku k tejto zmluve zo dňa 16.12.2014 je zrejmé, že strany sa dohodli na aktivácii účastníckeho programu Sova 10 eur na predmetnej SIM karte registrovanej na žalovanú, ako aj na predaji mobilného telefónu S., ktorého kúpna cena so zľavou zo spotrebiteľskej ceny predstavovala 17 €, pričom žalovaná vzala na vedomie, že riadna maloobchodná cena tohto zariadenia bez zľavy bola 110 € a že zľava z ceny zariadenia jej bola poskytnutá len preto, že sa zaviazala užívať služby žalobkyne po dobu viazanosti 24 mesiacov. Žalovaná sa totiž zaviazala, že po túto dobu (okrem iného) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobkyňou a bude bez prerušenia jej služby využívať a že bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby žalobkyne.

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. P. zo dňa 17.9.2012 vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej SIM kartu s prideleným telefónnym číslom.

8. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobkyňa vyfakturovala žalovanej cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej výške 93,37 €. Konkrétne tak urobila faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.4.2015 na sumu 39,28 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.4.2015 na sumu 15,92 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.6.2015 na sumu 12,60 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.5.2015 na sumu 25,57 €. V konaní si však žalobkyňa uplatňovala voči žalovanej titulom neuhradenej ceny za poskytnuté elektronické služby len sumu 69,27 €.

9. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa 29.6.2015 oznámila žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace vo výške 69,27 € a sumu zmluvnej pokuty/náhrady škody 77,50 € a vyzvala ju na ich zaplatenie v dodatočnej lehote do 22.8.2015. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.

10. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv (ďalej len „“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa , účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

12. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa , v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa a , v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetných zmlúv, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Predmetné právne vzťahy súd posudzoval ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle a nasl. , nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatvárala žalobkyňa ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobkyňou bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť.

20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanou dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanej poskytované dohodnuté elektronické komunikačné služby, no tá cenu týchto služieb v celkovej výške 69,27 € neuhradila. Súd preto dospel k záveru, že uplatnený nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vo výške 69,27 € je dôvodný a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť uvedenú sumu žalobkyni.

21. Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobkyňou v pokuse o pokonávku sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 23.8.2015 dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu bola 5,05 % ročne. Súd preto priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 69,27 € od 23.8.2015 až do zaplatenia.

22. Za neopodstatnený považoval súd nárok žalobkyne čo do sumy 77,50 € uplatňovaný voči žalovanej titulom náhrady škody. Žalobkyňa v danom prípade škodu vyčíslila ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, pričom pri jej výpočte zohľadnila počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvných povinností žalovanou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobkyne na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať s ňou v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv.

zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

23. Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

24. V dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. P., konkrétne v jeho čl. 1 bod 1.2 je upravené, že ide o dohodu strán o predaji tam uvedeného zariadenia, pričom žalovaná sa zaviazala uhradiť jeho kúpnu cenu a v čl. 2 bod 2.7 je zase upravená povinnosť žalobkyne predať žalovanej predmetné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na ňu vlastnícke právo k tomuto zariadeniu a odovzdať jej ho. Z vyššie citovaných ustanovení dodatku je tak zrejmé, že strany v ňom uzavreli aj dohodu o predaji presne špecifikovaného koncového telekomunikačného zariadenia, a to za zľavnenú kúpnu cenu v ňom uvedenú. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak, ako ich upravuje ustanovenie , podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Žalobkyňa teda umožnila žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za ňou určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jej marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebola nijako donucovaná, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou predmetného zariadenia, tak nie je následkom protiprávneho konania žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobkyňou a žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobkyňa vkladala, z jej strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobkyňa obdržala dohodnutú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnila, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu jej majetku nedošlo, teda žalobkyňa nepreukázala vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 77,50 € spolu s jej príslušenstvom zamietol.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 146,77 €, žalobkyňa bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 69,27 €, t.j. 47,20 %, žalovaná v časti o zaplatenie sumy 77,50 €, t.j. 52,80 % (neúspech žalobkyne je úspechom žalovanej). Žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,60 % (52,80 - 47,20). Avšak

so zreteľom na to, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na ich náhradu nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).