Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5P-5-2020.pdf
PDF · 86.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka F. A., rodená D., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, A., zastúpená: Mgr. Martin Modrovský, narodený 14.09.1977, bytom Harmónia 3061, Modra a otec X. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, B. S., za účasti Okresnej prokuratúry Pezinok, Šenkvická cesta 5, Pezinok, o návrhu matky na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd udeľuje súhlas matke F.Ľ. A., rod. D., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, A., k podaniu žiadosti na matričnom úrade Bratislava - Nové Mesto na zmenu priezviska maloletej: E. I., narodená XX.XX.XXXX, na priezvisko: „A.“.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2020 matka žiada o udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletej z priezviska I. na priezvisko A.. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá je zverená rozsudkom 61P/169/2012 zo dňa 15.04.2013 vydaným OS BA II do osobnej starostlivosti matky. Otec a matka v minulosti neuzavreli manželstvo. Otec dieťaťa neudržiava so svojou dcérou osobný vzťah od roku 2015. Do roku 2015 sa otec dieťaťa stretával so svojou dcérou len výnimočne, a to len sporadicky, a to v priemere cca. 2 x do roka. Otec dieťaťa si taktiež neplní svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas, a to do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Pravidelne je v omeškaní platenia s výživným, a to v priemere meškanie 2-3 mesiace. Od roku 2018 nemá otec maloletej zaplatené výživné riadne a včas. V minulosti od roku 2013 boli vedené viaceré exekučné konania voči otcovi za neplnenie vyživovacej povinnosti. Do dnešného dňa je v omeškaní 2 splátok výživného, a to aj napriek neustálym písomným výzvam zo strany matky na úhradu celkového výživného. Otec nejaví dlhodobo záujem sa stretávať so svojou maloletou dcérou, a taktiež neplní riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Taktiež od narodenia maloletej si otec nevybudoval vzťah z maloletou. Nikdy sa z vlastnej vôle dlhodobo nezaujímal o prospech v škole, zdravotný stav alebo záujmy maloletej. Maloletá si nepraje mať priezvisko po otcovi a domáha sa zmeny priezviska z vlastnej vôle neustálymi otázkami na zmenu priezviska zhodného so svojou matkou, teda A.. Z vyjadrenia maloletej vyplýva, že ju trápia otázky rozdielnosti priezviska a celkovej integrácie do rodiny. Ide hlavne o sociálne prostredie v školských zariadeniach a krúžkoch a na spoločných rodinných dovolenkách a iných rodinných aktivitách, kedy sa nahlasuje priezvisko dieťaťa, ktoré je odlišné od priezviska matky. Zmenu priezviska si maloletá praje už značne dlhý čas. Neustále to v maloletej vyvoláva určitý stres medzi rovesníkmi v súvislosti s odpovedaním na nepríjemné otázky ohľadom jej rozdielneho priezviska. V auguste roku 2019 bol mailovo kontaktovaný otec maloletej, kde mu bolo oznámené, že jeho maloletá dcéra si praje zmenu priezviska. Bola taktiež otcovi poskytnutá lehota 15 dni na vyjadrenie, pričom na tento mail nijako nezareagoval. Následne bol otcovi zaslaný opätovný mail dňa 18.12.2019, v ktorom bol vyzvaný opäť na zaujatie stanoviska k pôvodnému mailu z augusta 2019, na ktorý sa mal vyjadriť. V maile zo dňa 18.12. 2019 bola poskytnutá otcovi primeraná opätovná lehota na vyjadrenie sa do konca roku 2019. Otec sa jednoznačne v poskytnutej primeranej lehote nevyjadril, avšak od augusta 2019 má matka za to, že poskytnutá lehota bola viac ako dostačujúca. Odpoveďami na mail z 18.12.2019 sa otec snažil znovu len naťahovať čas a tým mariť celkový úkon zmeny priezviska dohodou rodičov. Taktiež má matka za to, že sa otec vyjadril len na základe oznámených skutočností v mailovej komunikácii, ktorá zahrňovala aj oznámenie, že pokiaľ nebude súhlasiť zo zmenou priezviska, bude podaný na miestne príslušný súd návrh na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmene priezviska maloletej. Matka sa snažila vyhnúť súdnemu konaniu, avšak bez úspechu. Matka uzavrela manželstvo dňa 17.05.2019. Ide o prvé manželstvo matky a otázka zlúčenia a zjednotenia priezviska maloletej jej nie je ľahostajná. Taktiež významným dôvodom je aj želanie a prosba maloletej o zmenu priezviska. Matka momentálne čaká dieťa so svojim manželom. Termín pôrodu je na konci mesiaca január. V súvislosti aj s narodením súrodenca pre maloletú je viac a viac dôležitejšia otázka zmeny priezviska. Maloletá sa veľmi teší na súrodenca a praje si zmenu svojho priezviska aj v tomto kontexte, aby sa volali rovnako. Zmena priezviska maloletej nie je v rozpore s jej záujmami.
2. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.02.2020 okrem ďalšieho uviedol, že matka sa vyjadrila, že maloletá chce mat' priezvisko A., vzhľadom na to, že aj oni sa volajú A.. S rodinou otca nie je v kontakte. S aktuálnym manželom matky si maloletá veľmi dobre rozumie. Jeho blízku rodinu vníma ako svoju, t. j. babku a sestry. Manžela matky vníma ako svojho otca, aj ho tak oslovuje. Manžel matky súhlasí s priezviskom pre maloletú. Supluje otca vo všetkých smeroch a robí to s plným vedomím a svedomím. Je si vedomý zodpovednosti pri výchove maloletej. V rámci šetrenia neboli zistené žiadne nedostatky ani skutočnosti, ktoré by mali mať negatívny vplyv na maloletú.
3. Na pojednávaní konanom dňa 11.03.2020 matka uviedla, že návrh podala preto, lebo naliehala na to maloletá. Pretože od začiatku volá manžela matky otec. Matka v máji min. roku uzavrela manželstvo 17.05.2019. Z tohto manželstva sa narodilo dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX. Maloletá sa dožaduje zmeny priezviska. To už bolo pred svadbou ale teraz sa to zintenzívnilo. Ona s tým má problém aj v škole, že matka sa volá inak, jej súrodenec sa volá inak a ona sa volá inak. Ona sa cíti tak nerodinne. Manžela oslovuje otec a majú dobrý vzťah. Maloletá navštevuje 4. ročník ZŠ Vajanského, Modra. Je zdravá. Otca nespomína v dobrom, pamätá si ho, hoci bola ešte malá, keď ho naposledy videla. Videla ho asi 5 rokov dozadu naposledy. Aj to predtým bolo po 8 mesiacoch. Súd otcovi maloletej určil výživné 120 eur, avšak neplatí ho pravidelne. Teraz mešká 3 týždne, predtým nezaplatil 2 mesiace. Maloletá si spomína otca len v súvislosti s bitkou, ktorú od neho dostala, keď bola uňho na styku. Bolo to preto, že nepovedala jeho manželke ďakujem za jedlo, ktoré jej dala. Toto matke povedala staršia dcéra, ktorej je tiež biologických otcom (otec maloletej). A tá má matkine priezvisko za slobodna. V spoločnej domácnosti s otcom matka žila 12 rokov. Neboli zosobášení. Spoločnú domácnosť opustila v roku 2011, keď mala maloletá 1 rok. S terajším manželom žijú v spoločnej domácnosti 3 roky. Zástupca matky, manžel matky, uviedol, že maloletá si ho obľúbila. Neskutočne veľa akcií spolu strávili. Maloletá stále chodí za ním, že chce nosiť jeho priezvisko. Povedala mu, že jej je jedno, kto je jej biologický otec, že jeho považuje za otca. Manžel matky maloletú vozieva do školy, zo školy, vybavuje veci čo sa týka školských aktivít. Teraz riešil centrum pedagogicko-psychologického poradenstva. Maloletá sa cíti tak, že keď má niesť iné priezvisko, ako keby nepatrila do rodiny. V škole musí čeliť otázkam. Manžel matky príde do školy a musí vysvetľovať, jej to robí svojím spôsobom problém, keď sa jej pýtajú, prečo má iné meno. Otec uviedol, že sa nebude k tomuto vyjadrovať. Nemá dostatok informácií. Nevedel, či je súd len o zmene mena, alebo aj o osvojení. Nechápal to. Návrh čítal, nerozumel mu. Má dôkazy, že mailová dokumentácia nie je kompletná. Je obyčajný človek, ktorý nemá právne vzdelanie. Preto požiadal súd o odročenie, aby mal dostatok času s právnikom. Potrebuje nejaký čas, aby získal právneho zástupcu. Na otázky kolízneho opatrovníka, kedy naposledy videl maloletú a či mu matka bránila v styku, nebude odpovedať, kým sa neporadí s právnym zástupcom; rovnako odpovedal aj na otázky, či vyvinul nejakú aktivitu, aby sa dozvedel ohľadne maloletej informácie a či sa jeho rodina kontaktovala s maloletou. Školu maloletej pozná z pojednávania. Detského lekára maloletej nepozná. Zdravotný stav dcér pozná z mailov, ktoré dostáva, všetko je v poriadku, deti sa majú dobre, to je jediná informácia. V deň pojednávania sa dozvedel, kam chodí jeho dcéra do školy.
4. Kolízny opatrovník vykonal s maloletou pohovor, vo svojej správe zo dňa 14.07.2020 okrem ďalšieho uvádza, že maloletá uviedla, že by sa chcela volať A., ako všetci ostatní. Mamin manžel je dobrý, chodia spolu na dovolenky, hovorí mu „tati“.
5. Na pojednávanie konané dňa 02.09.2020 sa otec nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Matka na pojednávaní uviedla, že otca informuje každý mesiac o aktuálnej situácii týkajúcej sa maloletej, otec na emaily vôbec nereaguje. Kolízny opatrovník aj okresná prokurátorka navrhli návrhu matky vyhovieť.
6. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
7. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
9. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
12. Podľa § 43 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
13. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
14. Podľa § 6 ods. 1 zákona NR SR č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Súd vyhodnotil návrh matky ako dôvodný. Rozhodujúcimi skutočnosťami boli pre súd neexistencia skutočného záujmu otca o maloletú (otec sa s maloletou stretol naposledy v roku 2015, nepoznal jej školu, lekára, neplní si vyživovaciu povinnosť k maloletej riadne a včas) ako aj samotný názor maloletej, ktorá si želá mať rovnaké priezvisko ako jej matka, manžel matky, ktorého nazýva otcom a ako jej staršia sestra. Z uvedených dôvodov súd má za to (rovnako ako kolízny opatrovník aj okresná prokurátorka), že zmena priezviska maloletej je v jej záujme, a preto rozhodol o nahradení súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej.
16. Podľa § 368 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
17. Matka (prostredníctvom zástupcu), kolízny opatrovník aj okresná prokurátorka sa po vyhlásení tohto rozhodnutia vzdali odvolania proti nemu.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je zo strany otca možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia (§ 59 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 362 ods. 1 a § 368 Civilného sporového poriadku).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).