Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-277-2019.pdf
PDF · 107.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/277/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobcov: 1/ B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, S., 2/ Y. B., zastúpená JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, so sídlom Thurzova 6, Košice, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 22. marca 2019, č. k. 23C/59/2018-77
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú povinní nahradiť žalovanej 100 % trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena na pozemkoch evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. S. ako pozemky registra „C“ parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX mX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX mX (ďalej tiež len „pozemky žalovanej“), ktorému zodpovedá právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami vlastníkov pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. S. ako parcely registra „C“ parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX mX a parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. G. v podstatnom tvrdili, že na prístup k pozemkom parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v ich vlastníctve doposiaľ využívali susedný pozemok parc. č. XXX/X, nakoľko však vlastník tohto pozemku s tým nesúhlasí, nie je možné ho na prechod a prejazd využívať. Keďže prístup k pozemkom žalobcov nie vyriešený ani inak, sú podľa ich argumentácie splnené predpoklady pre zabezpečenie práva cesty zriadením vecného bremena v podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia návrh na zriadenie vecného bremena práve na pozemkoch žalovanej odôvodnili skutočnosťou, že pri deľbe pôvodnej parcely bývalý Obvodný národný výbor Košice - Sever udelil písomný súhlas s vyčlenením pozemkov žalobcov pod podmienkou zabezpečenia prístupovej cesty k nim cez pozemky žalovanej.
2. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel z nespornosti tvrdenia žalobcov o usporiadaní susediacich pozemkov a tiež o vlastníckom práve k nim. Naviac tiež skutkovo ustálil, že žalovaná nadobudla parc. č. XXXX, XXXX a XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2014, z obsahu ktorej podľa jeho zistenia nevyplýva, aby na týchto nehnuteľnostiach viazli ťarchy, vecné bremeno nevynímajúc. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že bývalý Obvodný národný výbor Košice - Sever dňa 14.8.1979 pod č. k. výst. 2827/79-Ki udelil súhlas s rozdelením parcely č. XXXXX/XXX v kat. úz. S. s podmienkou, že majiteľ tohto pozemku zabezpečí prístup na novovytvorenú parcelu odčlenením 3 m po celej dĺžke parc. č. XXXXX/XXX v nadväznosti na už jestvujúcu vytvorenú prístupovú komunikáciu. V tejto spojitosti prvoinštančný súd vyvodil skutkový záver, že v tejto písomnosti zmieňovaná parc. č.
XXXXX/XXX sa týka inej nehnuteľnosti než pozemku žalovanej. K tomuto skutkovému záveru dospel súd prvej inštancie na podklade výpovedí tiež svedkov X. B., I. B. a W. S., ktorí zhodne uviedli, že na pozemku žalovanej nebolo nikdy zriadené vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo prechodu alebo prejazdu. Súd prvej inštancie napokon skutkovo vyšiel tiež z toho, že vlastníci parc. č. XXX/X - H.. S. I. a Q.. R. I. v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2018 uviedli, že tento pozemok nadobudli v roku 2012 nezaťažený vecným bremenom, a že neudelili a ani v budúcnosti nezamýšľajú udeliť súhlas s jeho využívaním na prístup k susedným nehnuteľnostiam.
3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 3 ods. 1, § 151n ods. 1 a 2 a § 151o ods. 1 a 3 zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov a s ich použitím dospel k záveru, že vecné bremeno na pozemku žalovanej nemožno na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov zriadiť podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka preto, že žalobcovia v spore nepreukázali, že prístup k ich nehnuteľnostiam nemožno zabezpečiť inak, predovšetkým vo svetle skutočnosti, že na prístup doposiaľ využívali iný pozemok - parc. č. XXX/1. Súd prvej inštancie v kontexte vysvetlenia žalobcov v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že samotná skutočnosť, že vlastníci uvedenej parcely nesúhlasia s prechodom cez ňu sama o sebe neznamená objektívnu nemožnosť žalobcov prechádzať cez tento pozemok. Akcentoval zároveň, že žalobcovia v konaní nevysvetlili, prečo sa nedomáhajú zriadenia vecného bremena práve na parc. č. XXX/X, ktorú na prístup k svojim nehnuteľnostiam dlhodobo využívali a ktorá tak predstavuje celkom zrejme efektívnejšie riešenie prístupu než cez pozemok žalovanej; zvlášť preto, že sa na ňom práve v časti majúcej podľa návrhu žalobcov slúžiť na prejazd motorovými vozidlami a na prechod peši, nachádza dreváreň, žumpa a prípojky vody a elektrickej energie. Rovnako žalobcovia prvoinštančný súd nepresvedčili o vhodnosti nimi požadovaného riešenia v kontexte skutočnosti, že prístup k ich nehnuteľnostiam je možný tiež cez parc. č. XXXX, na ktorej je výstavba prístupovej komunikácie dokonca plánovaná.
4. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom tiež o trovách konania tak, že priznal žalovanej nárok na ich plnú náhradu. Toto rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalovanej v spore.
5. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia spoločné odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobe vyhovie, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobcovia v prvom rade nesúhlasili so skutkovým nálezom prvoinštančného súdu, že v konaní nepreukázali, aby nemohli na prístup k svojim nehnuteľnostiam naďalej využívať parc. č. XXX/1. V súvisiacej argumentácii žalobcovia poukázali na to, že podľa vyjadrenia vlastníkov predmetného pozemku títo s jeho využívaním na prístup k susedným nehnuteľnostiam nesúhlasia. Mimo tejto právnej prekážky odvolatelia v odvolaní tvrdili tiež existenciu faktickej zábrany, brániacej im využívať tento pozemok na prechod a prejazd, a síce na ňom nanosený stavebný materiál. Zdôraznili zároveň, že z dôvodu plánovaných stavebných a zemných prác nebude faktické využitie tohto pozemku možné ani v blízkej budúcnosti. Prístup k nehnuteľnostiam nie je podľa odvolateľov možný ani cez parc. č. XXXX z dôvodu veľkých výškových rozdielov. Žalobcovia v odvolaní namietali tiež proti skutkovému záveru prvoinštančného súdu, že písomný súhlas bývalého Obvodného národného výboru Košice - Sever sa netýkal pozemkov žalovanej. V súvisiacej argumentácii žalobcovia poukázali na to, že v zmieňovanom súhlase je pozemok žalovanej označený iným parcelným číslom, o čom podľa ich presvedčenia svedčí tiež nimi predložený geometrický plán č. 241-2-3601-213-79, vyhotovený v septembri 1979 bývalým národným podnikom Geodézia. Žalobcovia v odvolaní nesúhlasili ani s názorom prvoinštančného súdu, že pre záver o vhodnosti zriadenia prístupu k ich nehnuteľnostiam cez pozemok žalovanej mala význam skutočnosť, že sú na ňom situované dreváreň, žumpa, vodovodná a elektrická prípojka. Argumentovali, že žiaden z týchto stavebných objektov nie je evidovaný v katastri nehnuteľností, a preto podľa ich predpokladu boli vybudované bez stavebného povolenia. Pokiaľ súd prvej inštancie pri formovaní napadnutého rozsudku zohľadnil tiež skutočnosť, že žalovaná nadobúdala pozemky bez tiarch, žalobcovia v odvolaní prezentovali, že táto súvislosť je výsledkom zamlčania skutočného stavu zo strany predávajúceho a ako taká nemôže byť v ich neprospech. Svojimi odvolacími námietkami, vytýkajúcimi nesprávnosť skutkových záverov jednak na základe vykonaných dôkazov a jednak z dôvodu ďalších, doposiaľ neuplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a poukazujúcimi tiež na prítomnosť právnych vád rozhodnutia, žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. § 380 ods. 1 C.s.p. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 C.s.p. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
6. Žalovaná sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia nepreukázali skutočnosť, že prístup k ich nehnuteľnostiam nemožno zabezpečiť inak, ktorá predstavuje podmienku pre zriadenie vecného bremena podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. V tejto spojitosti prisvedčili správnosti úvahy prvoinštančného súdu, že v okolnostiach prípadu museli žalobcovia predovšetkým zmysluplne zdôvodniť, prečo sa nedomáhajú zriadenia vecného bremena na parc. č. XXX/1, ktorú na prechod a prejazd dlhodobo využívali. Len zdôvodnenie, že vlastníci tohto pozemku s jeho využívaním na prístup nesúhlasia, samo o sebe nemôže obstáť, nakoľko rovnako i žalovaná takýto zásah do jej vlastníctva odmieta. Žalovaná vo svojej argumentácii akcentovala, že pri inej než navrhovanej možnosti prístupu, o ktorej vzhľadom na dlhodobé využívanie parc. č. XXX/1 na tento účel niet pochýb, museli žalobcovia pre úspech v spore preukázať, že práve zriadenie vecného bremena na pozemku žalovanej predstavuje menej závažný zásah do vlastníckeho práva. Takáto skutočnosť ale podľa žalovanej nebola v konaní objektivizovaná. Žalovaná vo vyjadrení upriamila pozornosť tiež na to, že na skutkové tvrdenie žalobcov, že na parc. č. XXX/1 je navozený stavebný materiál a na popretie skutkového tvrdenia, že na jej pozemku je postavená dreváreň, žumpa, elektrická a vodovodná prípojka nemožno v odvolacom konaní prihliadať, nakoľko tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany neboli uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Napokon žalovaná vo vyjadrení poukázala na to, že tvrdenie o totožnosti pozemkov žalovanej s pozemkom zmieňovaným v súhlase bývalého Obvodného národného výboru Košice - Sever ako parc. č. 12289/132, žalobcovia v spore nijak nepreukázali.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. a dospel k záveru, že súd prvej inštancie a správne vec posúdil po skutkovej i právnej stránke a že ďalšie odvolateľmi zmieňované prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú prípustné; preto odvolanie žalobcov, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov, nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.9.2020 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
9. Súd prvej inštancie vystaval napadnuté rozhodnutie na závere, že žalobcovia v spore nepreukázali nevyhnutnosť zriadenia práva cesty v podobe vecného bremena na pozemku žalovanej, ako jedného zo základných predpokladov pre obmedzenie vlastníckeho práva k priľahlému pozemku podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd správne usudzoval, že zriadenie práva cesty rozhodnutím súdu, ktoré na strane vlastníka zaťažovanej nehnuteľnosti predstavuje významný zásah do jeho právneho postavenia, predstavuje vždy krajné (núdzové ) riešene, ku ktorému je možné pristúpiť len ak prístup k nehnuteľnosti neexistuje a nemožno ho dosiahnuť inak. Žalobcovia sa mýlia vo svojej predstave, že zriadením práva cesty možno dosiahnuť pohodlnejší, hospodárnejší alebo inak výhodnejší prístup k nehnuteľnostiam, alebo že predstavuje akúsi alternatívu k iným do úvahy prichádzajúcim prístupovým možnostiam. V okolnostiach prípadu si súd prvej inštancie celkom opodstatnene položil rečnícku otázku, prečo sa žalobcovia nedomáhajú zriadenia práva cesty vo vzťahu k pozemku ktorý na tento účel doposiaľ dlhodobo užívali (parc. č. 449/1), osobitne v kontexte skutočnosti, že na pozemku
žalovanej, práve v mieste cez ktoré žalobcovia trasujú vecné bremeno, sa podľa tvrdenia žalovanej nachádzajú stavebné objekty. Až v odvolaní žalobcovia v tejto spojitosti naznačili (v časti III bod 4), že týmto dôvodom je zrejme ich predstava o „nevyhovujúcom teréne“, čo ako už odvolací súd zdôraznil na inom mieste, samo o sebe nemôže ospravedlniť zásah do vlastníckeho práva k priľahlému pozemku. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že podľa právnej teórie „O neprípustný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku by išlo vtedy, ak by bola cesta trasovaná v blízkosti tých miest, ktoré vlastník pozemku zvyčajne využíva na pracovnú činnosť alebo za účelom oddychu. Nie je prípustné cestu viesť cez pozemok takým spôsobom, že by sa tým zasahovalo do súkromia vlastníka pozemku. ... právo cesty nesmie nikdy viesť cez budovu (t. j. tak, že by trasa cesty viedla cez budovu alebo jej súčasť) , ktorá by vlastnícky patrila vlastníkovi priľahlého pozemku“ (por. FEKETE, I. - FEKETEOVÁ, M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok /nové vecné bremeno/, Poradca, 2009, č. 4-5, s. 393 a 394).Namieste bola akiste tiež úvaha prvoinštančného súdu, že pred zásahom do vlastníckeho práva žalovanej je potrebné vylúčiť možnosť prístupu cez iný pozemok - v konaní zmieňovanú parc. č. 1147. Pokiaľ žalobcovia vo svojej argumentácii vylučovali túto alternatívu prístupu pre „veľké výškové rozdiely“, odvolaciemu súdu sa žiada popri už zmienených východiskách pri posudzovaní nutnosti zriadenia práva cesty vo všeobecnosti poznamenať, že v právnej praxi sú pred zásahom do vlastníckeho práva uprednostňované aj také riešenia, ktoré vyžadujú stavebné či terénne úpravy. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia svojou procesnou pasivitou prakticky nevytvorili priestor pre posúdenie veci z hľadiska týchto právnou praxou aprobovaných kritérií pri skúmaní nevyhnutnosti zriadenia práva cesty. Žalobcovia svojimi tvrdeniami predovšetkým vôbec neobjektivizovali miestnu situáciu a prístupové pomery, čo v kontexte kvalifikovaného popretia ich skutkového tvrdenia, že iný prístup k ich nehnuteľnostiam nie je možný, vyvolalo potrebu dôkaznej iniciatívy v smere preukázania, že iný prístup skutočne neprichádza do úvahy. Vzhľadom na obranu žalovanej sa zároveň záver o nutnosti zriadenia práva cesty na jej pozemku nemohol zaobísť ani bez preukázania, že táto alternatíva je vhodnejším riešením než obdobný zásah k pozemku, ktorý na prístup využívali žalobcovia doposiaľ. Prvoinštančný súd správne ustálil, že povinnosť tvrdenia k týmto skutočnostiam a jej zodpovedajúce dôkazné bremeno v spore zaťažovalo žalobcov. Správne tiež zhodnotil, že žalobcovia toto bremeno (tvrdenia a dokazovania) vo vzťahu k skutkovej okolnosti situačnej nutnosti zriadenia práva cesty cez pozemok žalovanej v spore neuniesli, a preto je jeho záver, že už len z tohto dôvodu nebolo možné žalobe vyhovieť, vecne správny.
10. Spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie možno vytknúť jedine to, že zrejme v zanietení pri riešení otázky nutnosti zriadenia práva cesty, prehliadol, že žalobe nebolo možné vyhovieť aj bez potreby ustálenia skutkového kontextu už len preto, že podľa návrhu rozhodnutia smerovala k zabezpečeniu prístupu k pozemkom žalobcov - nie k stavbe . Nevyhnutnú cestu podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka však možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Inými slovami povedané, právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku (por. FEKETE, I. - FEKETEOVÁ, M.: Právo cesty cez priľahlý pozemok /nové vecné bremeno/, Poradca, 2009, č. 4-5, s. 39). Na každý pád, tento nedostatok pri právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, mal v konečnom dôsledku vplyv len na efektivitu jeho postupu, nie na vecnú správnosť jeho rozhodnutia, keďže žalobu, hoc aj z iného dôvodu, zamietol.
11. Nezanedbateľná časť odvolacích dôvodov žalobcov bola vystavaná na prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli uplatnené. Takúto povahu, ako výstižne v odvolacom konaní poznamenala aj žalovaná, malo tvrdenie odvolateľov, že využívaniu parc. č. 449/1 na prejazd a prechod bráni nanosený stavebný materiál a v budúcnosti bude budú brániť zemné a stavebné úpravy. Obdobne novým, z pohľadu konania pred súdom prvej inštancie, je tiež tvrdenie žalobcov v odvolaní, že prístupu k ich nehnuteľnostiam cez parc. č. XXXX bránia „veľké výškové rozdiely“. Napokon až v odvolaní žalobcovia tiež popreli skutkové tvrdenie žalovanej, že v časti trasovania vecného bremena podľa návrhu žalobcov sa nachádza dreváreň, žumpa, vodovodná prípojka a elektrická prípojka.
12. Podľa ust. § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrený systém neúplnej apelácie odvolacieho konania, podstata ktorého spočíva v zásadnej nemožnosti prihliadať v odvolacom konaní na odvolaciu námietku, založenú na takom prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený už pred súdom prvej inštancie, a to až na taxatívne stanovené výnimky - skutočnosti poukazujúce na nedostatok podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej alebo ktoré odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uvedené v bode 11 tohto odôvodnenia v priebehu konania pred súdom prvej neuplatnili. Pritom ani z odvolania a ani z obsahu spisu podľa posúdenia odvolacieho súdu nevyplýva skutočnosť, pre ktorú by tieto prostriedky nemohli odvolatelia uplatniť už v priebehu prvoinštančného konania. Na tomto základe, keďže posudzované skutkové tvrdenia a popretie skutkového tvrdenia protistrany sa netýkajú procesných podmienok konania, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia sudcu a nesmerovali ani k preukázaniu vady konania, odvolací súd posúdil v odvolacie námietky založené na týchto prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany za procesne neprípustné novoty, ktoré nemožno v odvolacom konaní použiť v zmysle ust. § 366 C.s.p. Z tohto dôvodu je zároveň neopodstatnený tiež žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.
15. Napokon odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcov, ktorou súdu prvej inštancie vytýkajú nesprávnosť záveru, že písomný súhlas bývalého Obvodného národného výboru Košice - Sever sa netýkal pozemku žalovanej. Odhliadnuc od toho, že žalobcovia ani v odvolacom konaní zmysluplne nevysvetlili význam tejto skutkovej okolnosti pre zriadenie práva cesty, faktom je, že označenie pozemkov žalovaných podľa katastra nehnuteľností a číslo parcely v zmieňovanej písomnosti nie sú totožné, pričom ani geometrický plán, na ktorý sa žalobcovia odvolávajú, neumožňuje tieto parcely jednoznačne stotožniť. I vo vzťahu k tejto spornej skutočnosti, nakoľko ju žalobcovia tvrdili a mala byť pre nich v spore prospešnou zaťažovalo v spore dôkazné bremeno ich a jeho neunesenie sa správne premietlo v skutkom závere prvoinštančného súdu o nepreukázaní, že sa jedná o jeden a ten istý pozemok.
16. Odvolací súd z týchto dôvodov s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku, a tiež aj vo výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalovanej v spore.
17. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu 100% trov odvolacieho konania.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.)