Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-29-2020.pdf
PDF · 102.1 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v rodinnoprávnej veci matky: Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Michaelou Kajabovou, advokátkou so sídlom Budovateľská 2, 821 08 Bratislava a otca: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený dr. jur. Ferencom Mazácsom, advokátom so sídlom Alžbetínske nám. 328/4, 929 01 Dunajská Streda, o úpravu pomerov rodičov k maloletému T. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, na čas po rozvode, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 12P/28/2019-123 zo dňa 23. októbra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti starostlivosti o maloletého T. M., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
I. Maloletý T. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že do 31.12.2020 má otec právo stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý kalendárny týždeň vždy v utorok a stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod.
II. Od 01.01.2021 je otec oprávnený sa stretávať s maloletým T. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod..
III. Každý kalendárny rok v dňoch 25.12 až 26.12. je otec oprávnený stretávať sa s maloletým T. dňa 25.12. od 09.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod..
IV. Každý kalendárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým T. počas Veľkonočnej nedele od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.
V. Počnúc od 01.09.2020 si otec vždy maloletého T. vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.
VI. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého T. sumou 100 eur mesačne počnúc od 28.12.2019 do 31.08.2020 a sumou 150 eur mesačne počnúc od 01.09.2020. Dlh na zročnom výživnom nevznikol.
VII. Zastupovať maloletého T. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia spoločne, v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne, podľa toho, u ktorého z rodičov sa maloletý v starostlivosti nachádza.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo rodičov maloletého T.. Na čas po rozvode zveril maloletého T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa v jednotýždňových intervaloch spôsobom, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas nepárnych týždňov príslušného kalendárneho roka a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého počas párnych týždňov príslušného kalendárneho roku, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že rodičia si budú maloletého odovzdávať vždy v nedeľu o 19.00 h v mieste bydliska toho rodiča, ktorému končí týždňová osobná starostlivosť o dieťa. Každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti druhého rodiča riadne pripravené s jeho osobnými vecami. Okrem bežnej osobnej starostlivosti upravil styk maloletého s rodičmi tak, že mal. T. bude v starostlivosti otca počas Vianočných a novoročných sviatkov každý párny rok od 23. decembra od 18.00 h do 26. decembra do 10.00 h a od 30. decembra od 18.00 h do 2. januára do 10.00 h a v starostlivosti matky od 26. decembra od 10.00 h do 30. decembra do 18.00 h a každý nepárny rok bude v starostlivosti matky od 23. decembra od 18.00 h do 26. decembra do 10.00 h a od 30. decembra od 18.00 h do 2. januára do 10.00 h a v starostlivosti otca od 26. decembra od 10.00 h do 30. decembra do 18.00 h; počas Veľkonočných sviatkov bude v starostlivosti otca každý rok od nedele od 18.00 h do pondelka 18.00 h a počas letných školských prázdnin bude v starostlivosti otca každý rok od 1. júla 8.00 h do 15. júla 19.00 h a od 1. augusta 8.00 h do 15. augusta 19.00 h a v starostlivosti matky každý rok od 15. júla 19.00 h do 1. augusta 8.00 h a od 15. augusta 19.00 h do 31. augusta 19.00 h. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu mal. T. sumu 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia spoločne, v bežných veciach môže konať každý z rodičov samostatne podľa toho, u ktorého z rodičov sa maloletý v starostlivosti nachádza, pričom mal. T. bude mať trvalé bydlisko na adrese trvalého bydliska matky.
1. 1. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil použitím ustanovení § 23 ods. 1, § 24, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (v ďalšom texte „Zákon o rodine“) a § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (v ďalšom texte „C. m. p.“).
1. 2. Vecne rozhodnutie o rozvode manželstva rodičov maloletého T. odôvodnil tým, že v manželstve došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, manželstvo si neplní svoje funkcie, pričom nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia. Takéto prostredie nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
1. 3. Zo šetrenia výchovného prostredia maloletého vykonaného procesným opatrovníkom súd prvej inštancie zistil, že maloletý T. býva spolu s matkou a jej súčasným partnerom v 5-izbovom rodinnom dome.. Má tu vytvorené vhodné podmienky a zabezpečené všetky veci osobnej potreby. Otec maloletého žije sám vo vlastnom trojizbovom byte. Pre dieťa tu má vytvorenú vlastnú izbu, zariadenú podľa potrieb dieťaťa. Zo záverov správy vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené dobré podmienky na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja dieťaťa.
1. 4. Vyhodnotením dokazovania k otázke zverenia dieťaťa, vykonaným výsluchom oboch rodičov, svedeckými výpoveďami - starej matky zo strany otca a priameho nadriadeného otca, súd dospel k záveru, že je v najlepšom záujme maloletého striedavá starostlivosť oboch rodičov, v rámci ktorej bude tráviť rovnaký čas u každého rodiča, rozvíjať a upevňovať s nimi citové väzby. Dieťa svojho otca pozná, je schopné stráviť s ním čas bez matky. Zisťovaním okolností významných pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zistil, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá prídavok na dieťa (spolu 245,04 eura mesačne), otec za obdobie od októbra 2018 do septembra 2019 vykázal príjem z hlavného zamestnania v priemere 1.100 eur mesačne, k tomu z vedľajšieho pomeru za rok 2018 vo výške 70,15 eura mesačne, vlastní byt. Maloletý má takmer 2 roky, je v celodennej starostlivosti matky. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť rodičia nemajú. Vzhľadom na výrazný nepomer súčasných príjmov matky a otca, súd primerane upravil otcovi výšku vyživovacej povinnosti.
1. 5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie vo výroku nerozhodol pričom poukázal na ustanovenie § 57 C. m. p..
2. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy pomerov k maloletému na čas po rozvode v zákonom stanovenej lehote napadla odvolaním matka maloletého, pričom vyjadrila nesúhlas najmä s názorom súdu prvej inštancie, že zverejním maloletého T. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov by mali byť lepšie zaistené potreby maloletého. Vo veku dvoch rokov nie je striedavá starostlivosť najlepším a vyhovujúcim riešením pre maloletého T., s ktorým majú na seba vytvorenú veľmi úzku väzbu. T. je viazaný primárne na domáce prostredie, v ktorom žije jeho matka a toto prostredie považuje za domov. Toto prostredie mu poskytuje stabilitu, ktorú vo svojom veku potrebuje. Nie je dostatočne psychicky zrelý na to, aby bol od matky dlhšiu dobu odlúčený a už vôbec nie na dobu jedného týždňa. Matka poukázala na skutočnosť, že maloletý ešte bez jej osoby neprespal v noci inde a nebol bez matky viac ako 24 hodín. Uviedla, že aj bez príkazu súdu ponecháva dostatočný priestor na realizáciu rozvoja vzťahu T. a jeho otca, keď otcovi umožňuje, aby maloletého vyzdvihol dve popoludnia v týždni a jeden deň počas víkendu. Súd prvej inštancie podľa matky dostatočne nevyhodnotil možnosti otca starať sa o maloletého T. osobne počas celého týždňa, poukázala na skutočnosť, že je na rodičovskej dovolenke, pričom otec pracuje v pracovnom pomere ako hasič a v pracovnom pomere založenom na dohode v spoločnosti L. záhradný nábytok. Matka navrhla vo veci vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, odvetvie klinickej psychológie detí. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutých častiach zmenil rozsudok tak, že maloletého T. zverí do osobnej starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na jeho výživu sumou vo výške 150 eur mesačne vždy od 15. dňa vopred k rukám matky, pričom styk otca s maloletým zostane neupravený.
3. Kolízny opatrovník maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že poukazujúc na vek maloletého navrhuje zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke a umožniť otcovi čo najširší styk s dieťaťom, resp. navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie.
4. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu, pretože má za to, že súd prvej inštancie správne vzhliadol, že v najlepšom záujme maloletého je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poukázal na skutočnosť, že maloletý do doby náhleho odsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti spolu s ním, mal obvyklý pobyt v byte otca. Toto bolo jeho prirodzeným prostredím, v ktorom maloletý od svojho narodenia vyrastal. Mal a aj dodnes u otca má zariadenú detskú izbu a má vytvorené všetky predpoklady pre pokojné a spokojné bývanie. Otec bol a aj v súčasnosti je schopný výkonu všetkých rodičovských povinností, vie sa o maloletého samostatne plnohodnotne postarať vo všetkých smeroch, ako to vyšlo najavo už počas prvoinštančného konania. Dôvodne má za to, že najvhodnejším a najspravodlivejším spôsobom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uvedený spôsob úpravy je vo všetkých smeroch v záujme maloletého, najmä keď aj otec je plne schopný a má aj eminentný záujem o maloletého sa vo všetkých smeroch postarať a na jeho vývine a výchove sa plnohodnotne spolupodieľať, pričom si svoje pracovné povinnosti vie usporiadať tak, aby boli prispôsobené režimu striedavej osobnej starostlivosti. Výšku výživného 100 eur považuje vzhľadom k nepomeru v majetkových pomeroch vo vzťahu k matke za primeranú.
4. 1. K písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka otec namietol, že návrh kolízneho opatrovníka neobsahuje primerané odôvodnenie, prečo by maloletý mal byť zverený do výlučnej osobnej starostlivosti matky, neobsahuje žiadne odôvodnenie prečo by maloletý nemohol byť kvôli svojmu veku zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tj. prečo by mal byť vek dieťaťa prekážkou jeho zverenia do striedavej osobnej starostlivosti.
5. Matka vo svojej odvolacej replike uviedla že sa jej narodila dcéra D.. K tvrdenia otca, uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu, poukázala na skutočnosť, že otec sa s maloletým T. v domácom prostredí nezdržiava, chodí s ním k svojim rodičom a starým rodičom, teda do úplne inej domácnosti. T. má so sestričkou vytvorený výborný vzťah, rovnako výborne vychádza aj s terajším manželom matky. Za zavádzajúce označila tvrdenie otca, že matka mu dáva maloletého z času na čas. Otec má kontakt s maloletým každý týždeň, tento kontakt je prispôsobený pracovným zmenám otca.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 C. s. p. a § 7 ods. 1 C. m. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C. s. p.), vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 C. s. p. vo veci pojednávanie. Rodičia maloletého T. v priebehu odvolacieho pojednávania oznámili súdu, že dospeli k rodičovskej dohode v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a požiadali odvolací súd o jej schválenie.
7. Podľa § 100 C. m. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. Podľa 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd preskúmal rodičmi uzavretú dohodu o výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému T. na čas po rozvode, pričom doplneným dokazovaním na odvolacom pojednávaní zistil skutočnosti významné pre posúdenie, či je uzavretá rodičovská dohoda v záujme maloletého T..
12. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je maloletý T. vo veku dva roky a takmer deväť mesiacov. Podľa vyjadrenia matky v najbližších dňoch začne navštevovať materskú škôlku. Otec sa zaviazal platiť poplatok na škôlku v sume 15 eur mesačne. Výdavky na stravu maloletého matka vyčíslila na 100 eur mesačne, oblečenie približne 30 až 50 eur mesačne podľa aktuálnej potreby, vrátane obuvi, drogériu na 10 eur mesačne (maloletý je už bez plienok), hračky a potreby na kreslenie na 10 eur mesačne. Maloletý T. je zdravé dieťa s bežnými ochoreniami. Matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, vyživovaciu povinnosť má aj k dcére D., narodenej dňa XX.XX.XXXX, otcom ktorej je terajší manžel matky. Matka je vydatá, žije spolu s deťmi a so svojím manželom v 3 - izbovom nájomnom mestskom byte. Výdavky domácnosti matky spojené s bývaním sú v celkovej výške 360 eur mesačne, čo predstavuje 90 eur mesačne na jednu osobu v domácnosti. Matka poberala od 01.12.2019 do 25.07.2020 materské v priemernej mesačnej výške 509,96 eura, v júli 2020 jej bol vyplatený rodičovský príspevok vo výške 370 eur (podľa potvrdení z augusta 2020) za január až júl 2020 poberala prídavok na dieťa v mesačnej výške 49,90 eura. Otec maloletého žije vo vlastnom trojizbovom byte, jeho výdavky spojené s bývaním sú cca 500 eur mesačne, pracuje ako hasič v M. a N. N. v T. X. s priemerným mesačným príjmom za obdobie ostatných 12 mesiacov vo výške 1.216 eur a vo vedľajšom pracovnom pomere v spoločnosti L., s. r. o. so sídlom v W. s ročným príjmom v roku 2019 za obdobie marec - máj a júl - december spolu vo výške 1.350 eur a v roku 2020 za obdobie január - júl spolu vo výške 1.050 eur. Okrem syna T. otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec uviedol, že nad rámec výživného kupuje príležitostne maloletému oblečenie, obuv aj hračky, matka túto skutočnosť nepoprela.
13. Z prešetrenia bytových a sociálnych pomerov rodičov maloletého T. kolíznym opatrovníkom v auguste 2020 vyplynulo, že u oboch rodičov má maloletý vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že rodičovská dohoda je v súlade s najlepším záujmom maloletého a aktuálne zodpovedá jeho odôvodneným potrebám ako aj zisteným majetkovým pomerom oboch rodičov, ich možnostiam a schopnostiam. Uzavretú rodičovskú dohodu preto schválil.
15. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
16. V dôsledku schválenia rodičovskej dohody odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, pričom zároveň rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 396 ods. 2 C. s. p. s použitím ustanovenia § 52 C. m. p..
17. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).