Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoPom-1-2020.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Subarea
5CoPom/1/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov - matka: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, X. Q. J., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, Čadca, a otec: R. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9PPOm/1/2020-29 zo dňa 24. júla 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 9PPOm/1/2020-29 zo dňa 24. júla 2020 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd dočasne zveril maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, do starostlivosti Centra pre deti a rodiny I. Houdeka 1046/1, Ružomberok. Zároveň rozhodol, že matka je povinná platiť výživné na maloletú T. T., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Centra pre deti a rodiny I. Houdeka 1046/1, Ružomberok, počnúc dňom nariadenia rozhodnutia. Okresnému súdu Žilina bolo dňa 23.07.2020 o 13.23 hod. doručené elektronické podanie bez autorizácie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, ktoré bolo doplnené elektronickým podaním autorizovaným podľa osobitného predpisu dňa 23.07.2020 o 14.56 hod. ÚPSVaR navrhol nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 365 CMP, ktorým súd dočasne zverí mal. T. do starostlivosti Centra pre deti a rodiny I. Houdeka 1046/1, Ružomberok a matku zaviaže výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Okresný súd zaistil, že v danej veci matka odmieta zabezpečovať ďalšiu starostlivosť o svoju dcéru a súhlasí s jej umiestnením v Centre pre deti a rodiny. Mal. T. odmieta býva s matkou z dôvodu, že matka požíva vo zvýšenej miere alkohol, nevarí, pričom mal. T. je často hladná. Otec maloletej zomrel. Plnoleté sestry nemôžu zabezpečovať starostlivosť o mal. T. z dôvodu, že jedna je bez prístrešia a druhá žije dlhodobo v zahraničí. Keďže dieťa sa ocitlo bez starostlivosti rodičov a nikto z blízkych nie je schopný poskytnúť starostlivosť, okresný sú dospel k záveru, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletej je vážne narušený a ohrozený. Centrum pre deti a rodiny Ružomberok vyjadrilo súhlas s prijatím mal. T. do ich zariadenia. Okresný súd uložil matke povinnosť platiť výživné, a to rešpektujúc ustanovenie § 366 CMP, že neodkladným opatrením možno uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Výživné určil vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré musí platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho príjmy a majetkové pomery. Súdu neboli preukázané príjmy matky.
2. Proti uzneseniu okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podala matka prostredníctvom svojho ustanoveného právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Matka odmieta tvrdenie, že v nadmernej miere požíva alkohol. V roku 2006 jej bola priznaná úrazová renta a to z dôvodu, že pracovala s chemikáliami a doposiaľ jej neznáma emulzia spôsobila vážne zdravotné problémy. Preto nemohla 10 krát nafúkať. Už 8 rokov pracuje v INE Kysucké Nové Mesto ako upratovačka. Jej starostlivosť musela byť na maloletej viditeľná. Vždy bola náležitým spôsobom oblečená, domácnosť bola náležitým spôsobom uprataná, bola v zásade v poriadku, taktiež aj chladnička bola plná, ako aj mala zabezpečené potraviny v komore. Odvolací súd preto žiada, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodovanie.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu okresného súdu, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
4. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
5. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
6. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Podstatou právnej úpravy neodkladného opatrenia je upustenie od dočasnosti neodkladných opatrení, účelom čoho je odstránenie nedostatkov súvisiacich s nadväzným exekučným konaním, a upustenie od charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení neodkladných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa považuje za súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR, keď cieľom tohto návrhu je dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu a právna úprava má zaručiť účinnosť poskytnutej súdnej ochrany.
7. Odvolací súd dáva do pozornosti, dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
8. Neodkladné opatrenie podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia (§ 365 ods. 1 CMP) sleduje bezprostredné zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa prostredníctvom okamžitého zákroku súdnou mocou, pokiaľ osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonávajú túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj.
9. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci navrhovateľ v zmysle zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu špecifickosť situácie maloletej je daná tým, že maloletá sa dňa 22.07.2020 sama bez predvolania dostavila na UPSVaR, kde uviedla, že pokiaľ bývali s otcom, matka síce požívala alkohol, ale v menšej miere. Matka sa o maloletú stará ako kedy. Niekedy bývala hladná, matka nevarila. Matka dcére nadávala, dala jej facku. Mal. T. sa domov vrátiť odmietla, nakoľko matka bola pod vplyvom alkoholu.
10. V štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia zisťuje súd len elementárne skutočnosti, ktoré majú byť základom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou konajúceho súdu v prejednávanej veci bola prioritná ochrana priaznivého vývoja maloletej pred dôvodnou hrozbou na základe osvedčených skutočností, ktoré sa javili ako pravdepodobné. Nebol tu priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania, keďže by to poprelo podstatu a logiku neodkladného opatrenia ako rýchleho nástroja na úpravu právnych pomerov účastníkov konania.
11. Odvolací súd sa tiež prihliadol ma záznam zo šetrenia pomerov v rodine matky zo dňa 22.07.2020 (v ten istý deň, ako sa mal. T. sama dostavila na UPSVaR). V čase šetrenia bola matka pod vplyvom alkoholu, podrobila sa aj skúške, ktorá sa opakovala 10 krát, ale pre údajné poruchy dýchania ju nebolo možné realizovať. Matka bola agresívna, vyšovala hlas. Uviedla, že dcéra mala ísť do detského domova už dávno. Na chodbe pred bytom boli dvere s rozbitým sklom, ktoré údajne od zlosti rozbil mal. Y. (o ktorého sa matka mal. T. v tom čase starala v neprítomnosti jeho matky). Obidve mal. deti si pobalili veci a bez rozlúčky z bytu odišli.
12. Na základe uvedeného mal odvolací súd osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania v záujme ochrany maloletej prostredníctvom okamžitého zákroku súdnej mocou, nakoľko matka, ktorá zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, vykonáva túto starostlivosť nedostatočne, v dôsledku čoho je vážne ohrozený alebo narušený jeho život, zdravie alebo priaznivý vývoj. Preto je odvolací súd názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s nariadenou povinnosťou platiť výživné matkou a aj s jeho výškou.
13. Žiada sa dodať, že z práva na život a súkromie vyvodil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej rozhodovacej činnosti pozitívne záväzky štátu, na základe ktorých možno od vnútroštátnych orgánov vyžadovať prijatie opatrení aj vo sfére vzťahov medzi jednotlivcami navzájom. Štáty majú povinnosť chrániť život, fyzickú a morálnu integritu jednotlivca pred inými osobami a musia prijať primerané kroky s cieľom zabrániť zlému zaobchádzaniu páchanému súkromnými osobami, pokiaľ o ňom štátne orgány vedia alebo mali vedieť. (pozri napr. rozsudok ESĽP z 31. mája 2007 vo veci Kontrová proti Slovenskej republike). Podľa judikatúry ESĽP k porušeniu Dohovoru dochádza, ak sociálni pracovníci alebo štátne orgány vedeli alebo mali vedieť o tom, že obeť bola vo vážnom ohrození a neurobili potrebné kroky, aby predišli porušeniu práv.
14. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nariadením neodkladného opatrenia ide o poskytnutie dočasného riešenia vzťahov, zásah do rodičovských práv je primeraný sledovanému účelu (zabezpečenia priaznivého vývoja dieťaťa) a súčasne rešpektujúci práva dieťaťa a jeho najlepší záujem.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
16. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)