Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu: N. D., bytom L. XXX, právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27 proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/2018 zo dňa 7. mája 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- PO-PK-13/2018 zo dňa 7. mája 2018 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Č. p.: SPOU- OSZ-45051-19/2017-VZ zo dňa 15.08.2017 a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/2018 zo dňa 07.05.2018, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Č. p.: SPOU-OSZ-45051-19/2017- VZ zo dňa 15.08.2017.

2. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie nezodpovedá účelu , bolo vydané v rozpore so zákonom a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do 31.07.2018 poberal od žalovaného z osobitného účtu ministerstva výsluhový dôchodok 828,95 eur mesačne a zo Sociálnej poisťovne krátený starobný dôchodok v sume 376,90 eur mesačne, t. j. spolu 1.205,85 eur mesačne. Keďže prvostupňové rozhodnutie nemalo odkladný účinok, zastavením výplaty prv priznaného výsluhového dôchodku od 01.08.2017 v sume 828,95 eur mesačne bol žalobcovi poukazovaný už len krátený starobný dôchodok v sume 376,90 eur mesačne. Jeho výška bola neskôr spätne k tomuto dňu prepočítaná Sociálnou poisťovňou na sumu 655,30 eur mesačne, čo žalobca pociťoval a pociťuje ako diskrimináciu a považuje za krivdu a nespravodlivosť. Takto vzniknutý rozdiel v hmotnom zabezpečení žalobcu v starobe v sume - 313,09 eur mesačne v jeho prípade nevyrovnáva ani útvarom sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. SPOU-OSZ-300350-3/2017-VZ z 30.11.2017 priznaný osobný príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku podľa v sume 237,46 eur. Žalobca tvrdil, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím aj z dôvodu, že sa ním porušuje ústavný princíp právnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutého práva, práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe vyjadreného v priznanej a od 01.08.2017 aj vyplácanej dávke výsluhového zabezpečenia bývalému hasičovi (výsluhovému dôchodcovi). Namietal, že zásah do uvedeného práva spočívajúci v odňatí výsluhového dôchodku spätne od 18.02.2011 je jednostranným

zásahom s retroaktívnymi dôsledkami a jednoznačne porušením v Čl. 39 ods. 1 garantovaného základného sociálneho práva. Žalobca mal za to, že nárok na výsluhový dôchodok do dňa skončenia služobného pomeru mal a jeho odňatie je s poukazom na je nezákonné a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že za podmienok daných zákonmi je legitímnym spôsobom i naďalej oprávneným, aby bol v súbehu poberateľom tak výsluhového dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia za dobu trvania služobného pomeru hasiča, ako aj starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia za odpracované roky mimo služobného pomeru. Žalobca žiadal podať návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na začatie konania o súlade prechodných ustanovení s Čl. 39 ods. 1 SR a Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. S vydaním rozhodnutia žalovaného vo veci odňatia výsluhového dôchodku a zastavenia jeho výplaty bez toho, aby sa posúdili ďalšie právne vzťahy a právne dôsledky na poskytovanie sociálneho zabezpečenia a odňatie dávok výsluhového zabezpečenia bývalým hasičom podľa a nesúhlasí, a to i pre dobromyseľne a na základe právoplatných rozhodnutí vydaných podľa v tom čase platných zákonov priznanej dávky výsluhového dôchodku a neskôr i starobného dôchodku. Navrhol, keďže je dôvodné prechodné ustanovenie , na ktoré sa odkazuje žalovaný, aby ich správny súd dal posúdiť, či sú v súlade s Čl. 39 ods. 1 SR, resp. s Dohovorom č. 128, a to podaním návrhu na začatie konanie v tejto veci na Ústavný súd Slovenskej republiky podľa Pokiaľ správny súd na základe iniciovania návrhu žalobcu na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky nerozhodne o prerušení konania, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/2018 zo dňa 07.05.2018 a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Č. p.: SPOU-OSZ-45051-19/2017-VZ zo dňa 15.08.2017 a vec vrátiť žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať úplnú náhradu trov konania. Žalobca na návrhu na prerušenie konania a podanie návrhu na Ústavný súd SR následne v priebehu konania netrval, nakoľko došlo k legislatívnej zmene z. č.

3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 07.08.2018, pričom navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že nebolo sporné, že žalobca (navrhovateľ) dobu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa , že jeho služobný pomer hasiča skončil dňom 19.10.2010 a že v tento deň požiadal o priznanie výsluhového dôchodku, ktorý mu bol od 20.10.2010 podľa aj priznaný. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa dňom 19.10.2010, výsluhový dôchodok mu bol priznaný 20.10.2010. Dňom podania žiadosti o starobný dôchodok mu v zmysle nárok na výsluhový dôchodok ako dávku výsluhového zabezpečenia zanikol. Žalovaný dôvodil, že v konkrétnom prípade žalobcu existuje právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré konštatuje zánik nároku na jeho výsluhový dôchodok. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č.p.: 7050 0-I zo dňa 18.10.2017 bol žalobcovi priznaný starobný dôchodok v plnej sume aj so zhodnotením doby trvania služobného pomeru hasiča, vrátane poukázania nedoplatku na starobnom dôchodku, pričom žalovaný zároveň v súlade s previedol poistné na dôchodkové poistenie, ktoré odvádzal žalobca a jeho služobný úrad. Z uvedeného tak bez akýchkoľvek pochybností je jednoznačne preukázané, že postup vo veci odňatia výsluhového dôchodku žalobcovi bol realizovaný v súlade s ustanovením vrátane ustanovenia , ktorým bolo prevedené poistné platené služobným úradom žalobcu a samotným žalobcom na dôchodkové poistenie Sociálnej poisťovne, ústredia. Žalovaný tvrdil, že prechodné ustanovenie a prechodné ustanovenie bez akýchkoľvek pochybností stanovuje zánik nároku na výsluhový dôchodok, bez ohľadu na tú skutočnosť, či si žalobca podal prvú žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku, a až následne žiadosť o priznanie starobného dôchodku. V súčasnosti má žalobca priznaný starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne v plnej sume práve tak, ako to vyplýva z ustanovení a a súčasne má priznaný aj príplatok za štátnu službu vyplácaný žalovaným v súlade s . Žalobcovi dňom podania žiadosti o starobný dôchodok zanikol nárok na priznaný výsluhový dôchodok podľa , pričom rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku za celkovú dobu dôchodkového poistenia, tzn. za dobu služobného pomeru hasiča a za civilnú dobu dôchodkového poistenia je tak v plnej kompetencii

Sociálnej poisťovne, ústredie tak, ako jej to vyplýva z ustanovení , a to jeho ustanovenie .

4. Žalobca v písomnom podaní (doručenom krajskému súdu dňa 08.10.2018) poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného hodnotí ako diskriminačné vo vzťahu k ostatným poberateľom tejto dávky výsluhového zabezpečenia. Ide tu nielen o bývalých hasičov, ktorých služobný pomer skončil rovnako ako v prípade žalobcu v období od 01.01.2008 do 31.12.2010 a ktorým bolo vyplácanie odňatých výsluhových dôchodkov obnovené, ale aj o skupinu tých bývalých hasičov, ktorých služobný pomer skončil po 01.01.2011, na ktorých sa už neuplatňuje. Uviedol, že mu bol podľa rozhodnutím žalovaného priznaný a spolu s doplatkom za tri roky spätne vyplatený príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom do 31.12.2007. Tento príplatok ako osobitná dávka sociálneho zabezpečenia bývalých hasičov bol podľa vedomostí žalobcu priznaný a spolu s doplatkom za tri roky spätne vyplatený aj iným poberateľom výsluhového dôchodku, t. j. tým bývalým hasičom, ktorých služobný pomer skončil v období od 01.01.2008 do 31.12.2010, ktorí si podali na Sociálnu poisťovňu v poradí druhú žiadosť o priznanie starobného dôchodku. Žalobca mal za to, že žalovaný napriek uvádzaným skutočnostiam i právnym argumentom dostatočne, resp. vôbec vo vyjadrení skutkovo ani právne neozrejmil a nevyvrátil zásadnú námietku žalobcu, prečo iba v jeho prípade všetkým ostatným približne 70 bývalým hasičom v skutkovo zhodných veciach výsluhový dôchodok prv odňal a jeho výplatu zastavil, no neskôr zadržiavané dávky doplatil a výsluhové dôchodky im vypláca naďalej popri ostatných dvoch dávkach, a teda v ich sociálnej veci rozhodol inak. Tento skutkový a právny stav poverený zástupca žalovaného buď nepozná alebo vo vyjadrení účelovo neuviedol. Je nesporné, že títo bývalí hasiči na základe rozhodnutí žalovaného a Sociálnej poisťovne, ústredia poberajú výsluhový dôchodok, starobný dôchodok (v krátenej výške) a príspevok za štátnu službu k starobnému dôchodku. Žalobca tvrdil, že v súčasnosti na základe rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredia a žalovaného poberá starobný dôchodok a príspevok za štátnu službu k starobnému dôchodku, pričom výška týchto dávok v súhrnnom finančnom vyjadrení predstavuje oproti pôvodnému stavu rozdiel 310 eur mesačne.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal podľa a nasl. , vec prejednal na nariadenom pojednávaní ( ) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je tu dôvod na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy.

7. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-13/2018 zo dňa 07.05.2018, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Č. p.: SPOU- OSZ-45051-19/2017-VZ zo dňa 15.08.2017 týkajúce sa odňatia výsluhového dôchodku žalobcovi od 18.02.2011 a zastavenia jeho výplaty od 01.08.2017.

8. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal žiadosť o výsluhový dôchodok dňa 19.11.2010. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov rozhodnutím zo dňa 19.01.2011, Č. p.: SRLZ-SZ-VZ-45.051-1/2010 priznalo žalobcovi výsluhový dôchodok od 20.10.2010 v sume 763,22 eur mesačne, ktorý súčasne podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2010) zvýšil o 2,3 % na sumu 780,78 eur mesačne.

9. Žalobca žiadosťou spísanou na Sociálnej poisťovni, pobočka Topoľčany dňa 18.02.2011 požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu rozhodnutím zo dňa 15.08.2017, Č. p.: SPOU-OSZ-45051-19/2017-VZ žalobcovi odňalo výsluhový dôchodok od 18.02.2011 s tým, že jeho výplatu zastavilo od 01.08.2017. V odôvodnení rozhodnutia konštatovalo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 20.10.2010 po skončení služobného pomeru, ktorý skončil dňom 19.10.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žiadosť o

priznanie starobného dôchodku podľa dňa 18.02.2011, týmto dňom mu nárok na výsluhový dôchodok zanikol.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v o správnom konaní (správnom poriadku). Mal za to, že priznaním výsluhového dôchodku na základe ním podanej v poradí prvej žiadosti rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia č. SRLZ-SZ-VZ-45.051-1/2010 z 19.01.2011 stratilo prechodné ustanovenie relevantnosť a nie je ho možné ako dôvod na odňatie výsluhového dôchodku aplikovať. Žalobca tvrdil, že žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) podal po 31.12.2010 jednoznačne z dôvodu, aby mu boli zohľadnené všetky doby dôchodkového poistenia, t. j. aj pred vznikom, aj po skončení služobného pomeru hasiča, a nie z dôvodu poberať obidve tieto dávky protizákonne tak od útvaru sociálneho zabezpečenia, ako aj Sociálnej poisťovne. Podanie tejto žiadosti nie je možné posudzovať ako dôvod na zánik jeho nároku na výsluhový dôchodok, takýto dôvod považuje za diskriminačný.

11. Podané odvolanie žalovaný zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu. V správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v intenciách príslušných ustanovení a výsluhový dôchodok bol žalobcovi odňatý a jeho výplata zastavená zákonným spôsobom. Konštatoval, že žalobcovi dňom podania žiadosti o starobný dôchodok zanikol nárok na priznaný výsluhový dôchodok podľa , čo znamená, že rozhodnúť o priznaní starobného dôchodku za celkovú dobu dôchodkového poistenia, tzn. za dobu služobného pomeru hasiča a za civilnú dobu dôchodkového poistenia je v plnej kompetencii Sociálnej poisťovne, ústredia, tak ako jej to vyplýva z ustanovení .

12. Podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.

14. Osobitným predpisom sa tu rozumie o sociálnom poistení.

15. Podľa , dňom podania žiadosti podľa odsekov 1 a 2 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona.

16. došlo k zmene zákona tak, že do uvedeného zákona sa vložilo ust. a tiež k zmene z. č. , do ktorého sa vložilo ust. .

16.1. Podľa v platnom znení, ustanovenie , a sa od 1. januára 2020 nepoužije.

16.2. Podľa , hasičovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorému ku dňu 31. decembra 2019 nie je priznaný výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok nevzniká.

17. Podľa o Hasičskom a záchrannom zbore, bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skočí v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a ktorý podľa osobitného predpisu požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného

dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, patrí odo dňa priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.

18. Podľa , príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku alebo predčasnému starobnému dôchodku podľa nepatrí bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a je mu podľa osobitného predpisu priznaný výsluhový dôchodok.

18.1. Podľa , nárok na priznaný príplatok za štátnu službu k starobnému dôchodku alebo predčasnému starobnému dôchodku a jeho výplatu zaniká dňom 31. decembra 2019 bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer v stálej štátnej službe skončil v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 a je mu podľa osobitného predpisu priznaný výsluhový dôchodok.

19. Podľa (ďalej len ,P"), sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.

20. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

22. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

23. predstavuje osobitnú úpravu, ktorá sa vzťahuje aj na hasičov, teda i na žalobcu s tým, že výsluhový dôchodok je podľa cit. zákona dávkou výsluhového zabezpečenia.

24. V preskúmavanej veci bol žalobcovi rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov zo dňa 19.01.2011, Č. p.: SRLZ-SZ- VZ-45.051-1/2010 priznaný výsluhový dôchodok od 20.10.2010 vo výške 763,22 eur mesačne so zvýšením o 2,3 % na sumu 780,78 eur mesačne. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (prvostupňový orgán verejnej správy) následne rozhodnutím zo dňa 15.08.2017, Č. p.: SPOU-OSZ-45051-19/2017-VZ žalobcovi odňalo výsluhový dôchodok od 18.02.2011 so zastavením jeho výplaty od 01.08.2017, nakoľko žalobca podal dňa 18.02.2011 žiadosť o priznanie starobného dôchodku podľa Uvedené rozhodnutie aprobované žalovaným prvostupňový i odvolací orgán verejnej správy právne posúdili podľa a Žalobca už v konaní pred správnymi orgánmi (rovnako i v súdnom konaní) poukazoval na to, že I. stupňový správny orgán v jeho prípade postupoval inak ako v obdobných prípadoch jeho kolegov, ktorým tiež odňal výsluhový dôchodok z rovnakých dôvodov ako jemu, ale po podaní odvolaní svoje rozhodnutia zrušil autoremedúrou a doposiaľ o odňatí výsluhového dôchodku nerozhodol. Namietal preto rozpor s ust. Správneho poriadku, keď v rozhodovaní správneho orgánu došlo k neodôvodneným rozdielom v skutkovo zhodných prípadoch. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú, pretože v danom prípade bola porušená zásada legitímnych očakávaní účastníka správneho konania. Podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní) spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch. Žalobca súdu predložil i rozhodnutie správneho orgánu, týkajúce sa jedného z jeho kolegov (pričom ako uviedol, takýchto prípadov by malo byť podstatne viac - asi 70), z ktorého vyplýva, že v skutkovo zhodnom prípade po podaní odvolania proti rozhodnutiu o odňatí výsluhového dôchodku podľa , z.č. , správny orgán odvolaniu vyhovel. Z uvedeného

je zrejmé, že došlo k porušeniu jednej zo základných zásad správneho konania, na ktorú skutočnosť správny súd prihliadal pri rozhodovaní.

25. Zároveň správny súd poukazuje i na zmenu právnej úpravy v čase rozhodovania súdu o žalobe. bolo s účinnosťou od 01.01.2020 do zavedené ustanovenie , podľa ktorého sa ustanovenie , a od 01.01.2020 nepoužije. V ustanovení je precizované, že hasičovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 01.01.2008 do 31.12.2010 a ktorému ku dňu 31.12.2019 nie je priznaný výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok nevzniká. Nárok na dávku výsluhového zabezpečenia (kam patrí aj výsluhový dôchodok), vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených zákonom ( ), pričom tieto podmienky vo vzťahu k výsluhovému dôchodku sú uvedené v . Žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov zo dňa 19.01.2011, Č. p.: SRLZ-SZ-VZ-45.051-1/2010 priznaný výsluhový dôchodok. Následné odňatie výsluhového dôchodku rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu zo dňa 15.08.2017, Č. p.: SPOU-OSZ-45051-19/2017-VZ, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. SPOU- PO-PK-13/2018 zo dňa 07.05.2018, zakladá skutkový stav, ktorý by bolo možné subsumovať pod ustanovenie , platného v čase rozhodovania o žalobe správnym súdom.

26. Uvedená novela zákona () zaviedla do pravidlo, podľa ktorého pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení () má poberateľ (žalobca) takéhoto dôchodku nárok na výsluhový dôchodok naďalej v plnej výške. Toto pravidlo podporujú aj ustanovenia a , v zmysle ktorých patrí hasičovi popri starobnom dôchodku buď príplatok za štátnu službu k dôchodku alebo výsluhový dôchodok. Odňatie výsluhového dôchodku za situácie, keď sa ustanovenie , a (s účinnosťou od 01.01.2020) nepoužije, už nemá oporu v zákone.

27. S poukazom na uvedené správny súd uzavrel, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (žalovaný) i Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu (prvostupňový orgán verejnej správy) svojim postupom zaťažili svoje konanie a rozhodovanie vadou nezákonnosti, ktorá viedla k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov opätovne posúdiť, či žalobcovi i podľa v súčasnosti platných príslušných ustanovení zostáva zachovaný nárok na výsluhový dôchodok, riadne a zrozumiteľne odôvodniť svoj procesný postup a svoje právne úvahy s prihliadnutím na novelizované znenie a vo vzťahu k výsluhovému dôchodku.

28. V prejednávanom prípade bol žalobca v celom rozsahu úspešný, a preto mu krajský súd podľa priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.