Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-151-2017.pdf
PDF · 144.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-1T/151/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Y. R., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. septembra 2020, v trestnej veci proti obž. N.. Dr. Y. Z., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona takto
r o z h o d o l
Obžalovaný:
N.. Dr. Y. Z. nar. XX.XX.XXXX v Stropkove, trvale bytom I. XXX
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
ako zastupujúci starosta obce I. okr. Svidník v rámci exekučného konania vykonávaného súdnym exekútorom T.. Y. T. pod spisovou značkou Ex 601/15 proti povinnému obec I. v prospech oprávneného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, 26.01.2016 z účtu obce Ladomirová číslo XXXXXXXXXX vedeného v Prima banke Slovensko, a.s., uhradil časť pohľadávky v sume 12.400,- eur na účet menovaného súdneho exekútora IBAN SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXXX, ako prejav vôle hradiť bez exekučného príkazu a na základe dohody medzi dlžníkom obcou Ladomirová a veriteľom H. Z.-U., I. XXX z 27.01.2016 o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou uznal neexistujúcu pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi v sume 25.200,- eur, za vývoz nie nebezpečného odpadu z obce v roku 2014, 27.01.2016 písomne požiadal menovaného súdneho exekútora, aby zo sumy 12.400,- eur uhradenej obcou, bola suma 11.259,70 eur preúčtovaná k exekučnému konaniu vykonávanému týmto súdnym exekútorom pod spisovou značkou Ex 602/15 proti povinnému H. Z.-U., I. XXX v prospech oprávneného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, čo bolo týmto súdnym exekútorom akceptované a 28.01.2016 bola suma 11.259,70 eur ku škode obce Ladomirová preúčtovaná z exekučného konania vedeného pod spisovou značkou Ex XXX/ XX do exekučného konania vedeného pod spisovou značkou Ex XXX/XX a pohľadávka povinnej H. Z.- U. Ladomirová 118 tak bola úplne vyrovnaná a jej účty v peňažných ústavoch odblokované, t e d a
na škodu cudzieho majetku iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona.
rozhodol:
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. k/ a § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník podal dňa 16.11.2017 na obvineného N.. Dr. Y. Z. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný, v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka - poškodeného L.. P. S., výsluchom svedka I. X., čítaním svedeckých výpovedí T.. Y. W., L.. T. K., T.. Y. T., T.. T. U., H. Z., N.. T. W. a N.. Y. W., ako aj čítaním listinných dôkazov týkajúcich sa žalovaného skutku a listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného. V rámci dokazovania súd tiež oboznámil obsah pripojeného spisu C. súdu Svidník sp.zn. 1T/124/2017.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné: Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný. K veci samej uviedol, že v rámci svojej kompetencie, ako zastupujúci starosta obce I. neprekročil žiadnu zo svojich kompetencií, ktoré mu ako starostovi obce prináležali. Zo strany obecného zastupiteľstva nebol vo vzťahu k nemu udelený žiadny maximálny limit v otázkach hospodárenia s finančnými prostriedkami obce. Tvrdil, že na žiadosť starostu obce L.. I. S., ktorý ho požiadal o vrátenie započítanej finančnej čiastky konal dňa 08.02.2017, a to nie z toho dôvodu, žeby sa dopustil tesného činu podvodu, ale započítanú čiastku peňazí vrátil z dôvodu, že obec už bola v nútenej správe a finančné prostriedky na svoj chod nutne potrebovala. Keďže objem prostriedkov, ktoré obec dlhovala H. Z. za 10 ročné vyvážanie odpadu bol vo výške 25.000 eur, tak si povedal, že radšej s tým počká a vysporiada túto vec dodatočne, keď sa obec dostane do lepšej finančnej situácie. Následne bol predvolaný na políciu zhruba v máji 2017, čo je po 3 mesiacoch od uhradenia spomínanej čiastky vyše 11.000,- eur, preto považuje jeho trestné stíhanie za účelové, pretože v danom čase obci I. z jeho strany žiadna škoda netrvala, ani nebola spôsobená. Práve z toho dôvodu navrhol vypočuť bývalého starostu C. I. pána I. X., ktorý by tieto skutočnosti mohol potvrdiť. Podľa obžalovaného je nespochybniteľné, že H. Z. vyše 10 rokov pravidelne vyvážala komunálny odpad a väčšiu časť termínu na jeho vývoz si riešil sám bývalý starosta priamo s jej zamestnancami. Obžalovaný k okolnostiam uzavretia Dohody o pristúpení k záväzku medzi Obcou I. a H. Z. uviedol, že o tejto dohode sa radil s poslancami obecného zastupiteľstva, ktorí voči tomu nemali námietky, pretože za bývalého starostu obce boli pohľadávky voči H. Z. uznané. Pri uzatváraní dohody vychádzal z podkladov účtovníctva H. Z., ktorá mu predložila aktuálny dlh za vývoz odpadu z 8 veľkokapacitných kontajnerov v obci. Taktiež vychádzal z podpísaného záväzku ešte bývalého starostu obce I. X., ktorý mala k dispozícii H. Z. a uviedol tiež, že mal k dispozícii aj zmluvu zo dňa 20.03.2014, pretože z nej vychádzal pri uvádzaní dátumu a sumy. Potvrdil, že s exekútorom komunikoval telefonicky a dal mu pokyn na preúčtovanie sumy v prospech exekúcie povinnej H. Z. a následne mu na požiadanie zaslal Dohodu o pristúpení k záväzku, na základe ktorej exekútor preúčtoval v obžalobe uvedenú sumu v prospech exekúcie vedenej proti H. Z.. Tvrdil, že o tomto postupe sa radil s ekonómkou, avšak nevie ako to ona nakoniec zaúčtovala, resp. zaevidovala. Obžalovaný dodal, že zmluva o pristúpení k záväzku nebola zverejnená, pretože v tom čase mala obec zrušenú doménu a všetky zmluvy a faktúry sa začali zverejňovať až po nástupe nového starostu pána S.. Zmluvu vraj odovzdal účtovníčke obce, ale nekontroloval, či ju táto zaevidovala alebo niekde založila. Obžalovaný vysvetlil, že takýto postup, aký zvolil, teda že došlo k preúčtovaniu finančných prostriedkov, ktoré boli pôvodne zaslané exekútorovi na úhradu záväzku obce, bol jediný spôsob, ako aspoň čiastočne uspokojiť nárok H. Z., pretože v tom čase boli účty obce blokované exekútormi, ktorí svoje nároky realizovali bez možnosti ich ovplyvnenia zo strany obce. O tom, že exekútor T.. T. vedie exekúciu aj proti povinnej H. Z. sa dozvedel, od H. Z., keď za ním prišla riešiť záväzok C. I. voči nej, pretože nutne potrebovala finančné prostriedky na vysporiadanie svojej exekúcie. O tom, že H. Z. zabezpečovala pre obec I. vývoz odpadu vedel obžalovaný aj z toho dôvodu, že určité obdobie vybavoval agendu H. Z. U. ako jej splnomocnený zástupca, v čase keď pôsobil ako zastupujúci starosta, mal toto splnomocnenie jeho otec N.. Y. Z. st. Popísal, že kým nefungovala
skládka v obci Šemetkovce, tak H. Z. vyvážala odpad na skládku obce Ladomirová až do jej zrušenia, časť odpadu sa zhromažďoval pri silážnej jame. Po otvorení skládky v Šemetkovciach sa odpad vyvážal tam, toto bolo aj fakturované a vyplácané zo strany H. Z. za uloženie odpadu. Odpad sa tam vyvážal aj v čase skúšobnej doby prevádzky asi dvoch rokov, kým nebola skládka skolaudovaná.
Svedok - poškodený L.. P. S. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že Obec I. neviedla, ani nevedie dlh voči H. Z. a nemá voči nej žiadne podlžnosti. K Dohode o pristúpení k záväzku sa obec dostala cestou súdneho exekútora T.. T., ktorý jej zmluvu doložil ako dôvod, prečo preúčtoval finančné prostriedky obce Ladomirová na exekúciu povinnej H. Z.. Obec zistila, že z obecného účtu odišlo približne 11.000,- eur na účet exekútora T.. T., ale exekútor si voči obci naďalej vymáhal celú dlžnú čiastku. Až na základe jeho vysvetlenia sa zistilo, že obec má mať nejakú dlžnú čiastku voči H. Z.. Dodal, že v roku 2015 a 2016 bol zo strany ministerstva financií robený finančný audit obce I. a žiadne záväzky voči H. Z. neboli uvedené. V čase, keď uvedené skutočnosti zistili bola obec v nútenej správe a o jej financovaní rozhodoval nútený správca Y.. T. V.. Na jeho podnet bola s H. Z. spísaná dohoda, na základe ktorej menovaná finančné prostriedky vrátila. Poškodený uviedol, že ohľadom tejto záležitosti kontaktoval aj obžalovaného, ktorý trval na tom, že záväzok obce existuje. U. potvrdil, že H. Z. Zmluvu o vysporiadaní práv a povinností zo dňa 27.01.2017 podpísala a suma v zmluve uvedená bola uhradená na účet obce. K existencii Zmluvy o vývoze nie nebezpečného odpadu zo dňa 20.3.2014 uviedol, že túto nevidel a ani obec ju do dnešného dňa neeviduje. Rovnako ani audit z roku 2015 a 2016 nezistil žiaden záväzok obce voči H. Z.. Svedok potvrdil, že podľa audítorskej správy mala obec k 30.6.2014 záväzky po lehote splatnosti podľa výkazov obce vo výške 104.749,46 eura a záväzky overené vládnym auditom vo výške 157.289,85 eura, čiže k 30.6.2014 obec nemala zaevidované záväzky v účtovníctve vo výške približne 53.000,- eur. Po prečítaní časti výpovede z prípravného konania svedok vysvetlil, že aj keď nejaké záväzky obce neboli vedené v jej účtovníctve a neboli napr. zahrnuté ani v audítorskej správe, ako to bolo v prípade povinností vyplývajúcich pre obec z nájomných zmlúv s Gréckokatolíckou farnosťou, cirkev Ladomirová a Pravoslávnou cirkevnou obcou Ladomirová, existovali aspoň nájomné zmluvy, ktoré obec mala vo svojej evidencii. Uviedol, že pokiaľ sa vyskytol nejaký problém, obec komunikovala s veriteľom a tento bol vyzvaný, aby doložil nejaký doklad o existencii záväzku obec voči nemu. H. Z. však obci dodnes nedoložila žiadne doklady o výške dlhu obce voči nej. Voči obci si po podpise Zmluvy o vysporiadaní práv zo dňa 27.01.2017 neuplatnila žiadne pohľadávky v súvislosti s vývozom odpadu a nemá vedomosť ani o žiadnych súdnych konania voči obci I. týkajúcich sa tohto záväzku obce. Obžalovaný k výpovedi poškodeného uviedol, že je synom H. Z. a táto si na jeho naliehanie svoju pohľadávku voči obci neuplatnila, čo ale neznamená, že uvedená pohľadávka nikdy neexistovala, pretože je preukázateľné, že dané práce z jej strany boli vykonané aj keď obec žiadnymi dokladmi nedisponuje. Upozornil tiež na to, že na H. Z. - U. bol neprávom vyhlásený konkurz, preto celú vec napadli na súde, správcovi žiadne účtovníctvo neodovzdali, ani s ním nekomunikujú. Uvedené skutočnosti vymáhanie dlhu zabrzdili, pretože H. Z. ho už sama vymáhať nemôže, mal by to za ňu robiť správca. Zdôraznil, že on ani jeho matka nie sú odkázaní na 11.000,- eur, aby robili nejaký podvod voči obci, keď dotácie H. Z. predstavovali ročne sumu vyše jedného milióna eur, ale robili to čisto z dobročinnosti. To, že dlh nevymáhali neznamená, že neexituje.
Svedok I. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v období rokov 2014 a 2015 mala obec uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou K.., na vývoz odpadu z odpadových nádob W. od občanov obce. Keďže v tom čase obec realizovala viaceré Európske projekty a s tým bol spojený aj vznik väčšieho množstva odpadu, ktorý bolo potrebné odvážať a cez spoločnosť K., s.r.o. by to bolo nákladné, preto uzavrel zmluvu o vývoze odpadu s pani H. Z.. Bolo to v roku 2014 presný dátum si však už nepamätal. Uviedol, že takouto formou si obec pomohla, pretože H. Z. disponovala vozidlami, ktoré mohli tento odpad vyvážať. Následne bola svedkovi prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 31.05.2017, kde na otázku, či ako starosta obce zastupujúci obec I. uzatvoril dňa 20.03.2014 zmluvu o vývoze nie nebezpečného odpadu medzi H. Z. - U., 090 03 Ladomirová 118 a obcou Ladomirová, na podklade ktorej by mala H. Z.
- U. poskytovať služby obci I., ako odberateľovi jej služieb spočívajúcich vo vývoze nie nebezpečného odpadu z veľkoplošných kontajnerov rozmiestnených po obci I. na skládku komunálneho odpadu v obci Šemetkovce odpovedal, že takúto zmluvu nikdy nepodpísal a takáto zmluva nikdy nebola uzatvorená a neexistuje. Rozpor vo výpovediach vysvetlil svedok na hlavom pojednávaní tak, že vo výpovedi v roku 2017 mal asi na mysli zmluvu ohľadne vyvážania odpadu z KUKA nádob, keď takáto zmluva s H. Z. nebola uzavretá. Dodal tiež, že od roku 1998 do roku 2015 si obec stále pomáhala pri vyvážaní odpadu najskôr cez J. Ladomirová a neskôr za pomoci H. Z. ako nástupnickej organizácie. Po prečítaní ďalšej časti výpovede z prípravného konania zo dňa 31.5.2017 kde vypovedal, že z veľkoplošných kontajnerov
rozmiestnených po obci Ladomirová vyvážala odpad svojimi nákladnými motorovými vozidlami na tento účel konštruovanými na skládku komunálneho odpadu v obci Šemetkovce H. Z. - U. no nie na podklade zmluvy dňa 20.03.2014 o vývoze nie nebezpečného odpadu, ale podľa potreby v prípade, že veľkoplošné kontajnery boli plné, a to na podklade jeho ústnej žiadosti, svedok na vysvetlenie rozporu vo výpovediach uviedol, že nevie prečo vtedy takto vypovedal. V tom čase aj jeho osobne vyšetrovala NAKA a je možné, že niektoré skutočnosti uviedol nesprávne. Trval na tom, že v tom čase bola podpísaná zmluva s pani H. Z. a doplnil, že aj na skládku bolo potrebné predložiť takúto zmluvu, preto má za to, že bola takáto zmluva podpísaná. Svedok ďalej vypovedal, že za služby poskytované H. Z. pri vyvážaní odpadu obec uhrádzala takým spôsobom, že obec vyrubovala H. Z. daň z nehnuteľností a práve vykonaním služieb zo strany H. Z. sa tieto vzájomné pohľadávky započítali. Pokiaľ cena za vývoz odpadu bola vyššia, tak zvyšná časť vyfakturovanej sumy bola obcou uhradená. Pripustil, že nejaký záväzok obce voči H. Z. mohol vzniknúť, avšak na presnú výšku si nepamätal. Po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania, kde dňa 31.5.2017 vypovedal, že vylučuje existenciu nejakého záväzku veriteľa H. Z. - U. voči dlžníkovi Obec Ladomirová vo výške 25.200,- eur a že všetky služby ňou poskytnuté boli zo strany obce uhradené, pričom vylúčil prechod pohľadávky H. Z. za vývoz odpadu z roka 2014 na ďalšie obdobie, svedok na hlavnom pojednávaní tento rozpor vysvetlil tak, že ani vtedy, ani teraz nevie uviesť presnú výšku záväzku obce voči H. Z., v prípravnom konaní mal ma mysli, že nie je možné aby výška záväzku bola v sume 25.200,- eur. Opäť uviedol, že ho v tom čase vyšetrovala NAKA, čo mohol byť dôvod, prečo takto vypovedal. Nevedel vysvetliť prečo uvedená zmluva dodnes nie je evidovaná v žiadnych dokladoch obce. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že obec počas určitého obdobia, keď zverejňovala zmluvy mala zrušenú doménu internetovej stránky obce www.ladomirova.sk <http://www.ladomirova.sk>, ktorú následne odkúpil obžalovaný, ale bez zachovania údajov. Až súčasný starosta obce založil novú doménu www.obecladomirova.sk <http://www.obecladomirova.sk>, ale dokumenty, ktoré boli zverejnené na pôvodnej stránke predtým, ako bola doména pozastavená sa už nezachovali.
Z výpovede svedkyne T.. Y. W., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná vyplýva, že táto pracuje ako ekonómka spoločnosti Q. U., s.r.o., ktorá prevádzkuje skládku pre nie nebezpečný odpad v obci Šemetkovce. Svedkyňa uviedla, že vývoz odpadu na skládku sa realizuje na základe uzatvorenej zmluvy o vývoze odpadu, pričom Obec Ladomirová takúto zmluvu nemala, ani nemá uzavretú. Ďalej uviedla, že spoločnosť Q. U., s.r.o. uzavrela s H. Z. - U. dňa 26.03.2014 zmluvu o zneškodnení odpadu, ktorej fotokópiu doložila do spisu. Súčasne však dodala, že ich spoločnosť nedisponuje žiadnymi písomnými, resp. daňovými dokladmi, ktoré by nasvedčovali tomu, aby H. Z. - U. v období od 26.3.2014 do 3.7.2017 vyvážala odpad na skládku v obci Šemetkovce.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj výpoveď svedkyne T.. T. U. zo dňa 31.5.2017 a 25.9.2017 a z tejto je zrejmé, že menovaná v období od 10.1.2007 do 30.6.2016 bola zamestnaná ako matrikár a administratívny pracovník obce Ladomirová. Od 11.4.2016 do 30.6.2016 bola práceneschopná. Od roku 2012 viedla agendu ohľadne pokladne obce a od roku 2013 mala na starosti celú agendu obce, kde pripravovala podklady pre Obec Nižný Orlík, spoločný obecný úrad. Svedkyňa uviedla, že nevie nič o existencii zmluvy zo dňa 20.3.2014 o vývoze nie nebezpečného odpadu uzatvorenej medzi H. Z.
- U. a Obcou Ladomirová, nikdy ju neevidovala, ani účtovne s ňou nepracovala. Ozrejmila, že pokiaľ H. Z. - U. poskytla obci služby spočívajúce vo vývoze kontajnerov s odpadom, tak poskytnutie týchto služieb obci aj fakturovala vystavením faktúry spolu s ďalším dokladom ako napr. dodacím listom alebo potvrdením o vývoze odpadu. Takto vystavené faktúry boli obcou riadne zaevidované do knihy faktúr a v účtovnom programe O., kde boli evidované aj doklady o úhrade týchto faktúr. Každý mesiac boli tieto doklady predkladané spoločnému obecnému úradu. Svedkyňa poprela, žeby v dobe od 2.11.20105 do 7.5.2016 prevzala od obžalovaného výkazy o zrealizovaní vývozu odpadu H. Z. -U. pre obec Ladomirová za rok 2014 a vylúčila tiež prechod pohľadávky H. Z. za vývoz odpadu pre obec z roka 2014 na ďalšie obdobie. Uviedla, že ak takéto služby boli poskytnuté, boli aj obcou uhradené.
Svedkyňa H. Z. využila svoje zákonné právo a odmietla vo veci vypovedať, pretože obžalovaný je jej synom.
Z prečítanej výpovede svedkyne N.. T. W. vyplýva, že táto je zamestnaná vo funkcii vládny audítor, Úradu vládneho auditu, so sídlom vo Zvolene, pracovisko Košice a bola vedúcou audítorskej skupiny, ktorá vykonávala vládny audit v subjekte Obec Ladomirová, za auditované obdobie od 1.1.2013 do 28.9.2015 zameraný na preverenie skutočností rozhodujúcich pre zavedenie nútenej správy Obce Ladomirová,
ktorý bol ukončený 13.10.2015. Svedkyňa uviedla, že súčasťou správy z vládneho auditu je aj zoznam záväzkov Obce Ladomirová k 31.12.2013 a 28.9.2015, neuhradených po lehote splatnosti nad 60 dní, pričom dodala, že z predložených účtovných dokladov k 28.9.2015 nebol zistený záväzok obce Ladomirová voči dodávateľovi H. Z. - U. za služby týkajúce sa vývozu nie nebezpečného odpadu z roku 2014. Všetky účtovné doklady, s ktorými pracovali a z ktorých vychádzali boli predložené vtedy zastupujúcim starostom obce.
Svedkyňa N.. Y. W. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 24.6.2016 bol ukončený vládny audit v subjekte Obec Ladomirová zo auditované obdobie od 1.1.2014 do 3.6.2016, pričom ona pôsobila ako vedúca audítorskej skupiny. Rovnako táto svedkyňa uviedla, že z im predložených účtovných dokladov nebol zistený k 30.4.2016 záväzok Obce Ladomirová voči H. Z. za vývoz nie nebezpečného odpadu z roku 2014. Medzi dokladmi, ktoré im predložil starosta obce L.. P. S. boli aj hlavná kniha k 31.12.2015, 31.3.2016 a 30.4.2016, kniha došlých faktúr za roky 2013, 2014 a 2015 a k 18.1.2016.
Svedok L.. T. K. vypovedal, že je konateľom spoločnosti K. s.r.o., ktorá sa zaoberá nakladaním s odpadmi. Predložil tiež zmluvu na pravidelný vývoz komunálneho odpadu z KUKA nádob od občanov v obci Ladomirová a zmluvu na vývoz veľkokapacitných kontajnerov, ktorá sa realizovala na základe objednávky od obce Ladomirová. Potvrdil, že obe zmluvy sú odo dňa ich podpisu platné a účinné. Uviedol, že odpad z KUKA nádob sa vyváža pravidelne každý druhý týždeň a za vykonané služby vystavia Obci Ladomirová faktúru raz za mesiac, pričom úhrady faktúr sa realizujú prevodom na účet. Vývoz odpadu z veľkokapacitných kontajnerov realizujú vtedy, ak si túto službu Obec Ladomirová objedná. Faktúra sa vystavuje raz za mesiac podľa počtu skutočne vyvezených kontajnerov a množstva odpadu. Platby faktúr sú opäť realizované prevodom na účet.
Svedok T.. Y. T. vo svojej výpovedi uviedol, že ako súdny exekútor so sídlom v Bratislave vykonával na základe poverenia Okresného súdu Svidník exekučné konanie pod sp.zn. Ex XXX/XX, kde ako oprávnený vystupovalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a povinný Obec Ladomirová a tiež exekučné konanie pod sp.zn. Ex XXX/XX, kde oprávneným bolo rovnako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a povinnou bola H. Z. - U.. Po obdŕžaní poverenia v konaní Ex XXX/XX bolo obci dňa 20.1.2016 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Následne obžalovaný, ako zastupujúci starosta obce, telefonicky prejavil vôľu obce hradiť vymáhanú pohľadávku a v súlade s týmto prísľubom dňa 27.01.2016 bola na účet exekútora zo strany obce pripísaná suma 12.400,- eur. Svedok zdôraznil, že uvedená suma bola hradená obcou dobrovoľne, t.j. nebola exekvovaná cestou exekučného príkazu. Exekútor ďalej uviedol, že ešte v ten istý deň mu obžalovaný telefonicky dal inštrukciu, ako uvedenú platbu obce použiť a žiadal ju preúčtovať na iné exekučné konanie vedené pod číslom Ex XXX/ XX. Potom, čo exekútor obžalovanému vysvetlil, že tak môže urobiť len po posúdení oficiálnej žiadosti, bola mu dňa 28.01.2016 doručená písomná žiadosť Obce Ladomirová, podpísaná starostom obce pánom Z. a opatrená úradnou pečiatkou obce. Po zohľadnení toho, že obec vykonala úhradu ako vlastný prevod a mala právo určiť, ako sa má s úhradou naložiť a tiež po zohľadnení skutočnosti, že oprávneným bol v oboch exekučných konania rovnaký subjekt, rozúčtoval exekútor predmetnú platbu v zmysle inštrukcie starostu. S odstupom času a z dôvodu opatrnosti svedok telefonicky kontaktoval obžalovaného ako starostu obce a žiadal ho o bližšie zdôvodnenie pôvodnej žiadosti obce, na základe ktorej obec hradila za pani Z. a o zaslanie príslušného dokladu. Tento doklad bol po mnohých telefonických urgenciách doručený exekútorovi dňa 22.4.2016, pričom išlo o listinu s názvom Dohoda o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, kde pristupujúcim dlžníkom bola Obec Ladomirová a druhým účastníkom bola H. Z. - U.. Podľa výpovede svedka, ďalšia splátka bola zo strany obce zaúčtovaná dňa 1.2.2016 bo výške 4.300,- eur a dňa 22.02.2016 vo výške 8.105,17 eura. Záverečná splátka bola vykonaná až dňa 13.02.2017 vo výške 10.691,54 eura a to z účtu nútenej správy.
Z výpisu z uznesenia obecného zastupiteľstva v Ladomirovej č. 8/11/2015 zo dňa 2.11.2015 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo v Ladomirovej zvolilo N. Y. Z. za zastupujúceho starostu obce Ladomirová.
Zo žiadosti o preúčtovanie finančných prostriedkov zo dňa 27.1.2016 adresovanej súdnemu exekútorovi T.. Y. T., je zrejmé, že Obec Ladomirová, zastúpená starostom obce N.. Dr. Y. Z., požiadala exekútora o preúčtovanie finančných prostriedkov, ktoré mu boli zaslané vo výške 12.400,- eur pod VS: 601/2015 na Ex 602/2015 v sume 11.259,70 eura, čím by bola exekúcia pod č. Ex 602/2015 úplne vysporiadaná. Obžalovaný ďalej v písomnosti žiada, aby exekútor ešte v tento deň odblokoval účty H. Z. vedené vo Všeobecnej úverovej banke a v Slovenskej sporiteľni. Súčasne uviedol, že obec bude aj naďalej zasielať
finančné prostriedky na exekúciu pod č. Ex 601/2015 a žiadal o splátkový kalendár a odblokovanie obecných účtov s prísľubom, že zajtra odošle ďalších 4.000,- eur. Táto žiadosť bola exekútorskému úradu doručená dňa 28.1.2016.
Na pojednávaní bola prečítaná aj Dohoda o pristúpení k záväzku medzi dlžníkom a veriteľom zo dňa 27.1.2016, uzavretá medzi Obcou Ladomirová, zastúpenou N.. Dr. Y. Z., zastupujúcim starostom obce (ďalej len „pristupujúci dlžník) a H. Z. - U., N.: XX XXX XXX (ďalej len „veriteľ), kde sa v čl. I uvádza, že na základe Zmluvy o vývoze nie nebezpečného odpadu uzatvorenej dňa 20.3.2014 medzi veriteľom H. Z. ako dodávateľom služieb a dlžníkom Obcou Ladomirová ako odberateľom poskytovaných služieb, má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 25.200,- eur. Veriteľ H. Z. - U. je v exekučnej veci Ex 602/2015, vedenej pred súdnym exekútorom T.. Y. T. z Bratislavy dlžníkom voči Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka z titulu neuhradenej pokuty vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom. Podľa čl. II tejto dohody sa dňom jej podpisu pristupujúci dlžník zaväzuje uspokojiť pohľadávku pôvodného dlžníka a zároveň svojho veriteľa špecifikovanú v čl. I tejto dohody namiesto pôvodného dlžníka H. Z. - U., čím sa uspokojením záväzku 10.000,- eur s príslušenstvom zníži aktuálna dlžná suma Obci Ladomirová. Predmetná dohoda bola doručená súdnemu exekútorovi dňa 22.04.2016, čo vyplýva z úradnej pečiatky exekútorského úradu.
Z overenej fotokópie exekučného spisu sp.zn. Ex 601/15 vyplýva, že na základe poverenia Okresného súdu Svidník zo dňa 3.12.2015 č. 5712 063943 viedol exekútor T.. Y. T. exekúciu v prospech oprávneného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR proti povinnej Obci Ladomirová, na vymáhanie sumy 19.414,77 eura a trov exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.1.2016 prevzal povinný dňa 20.1.2016.
Z overenej fotokópie exekučného spisu sp.zn. Ex 602/15 vyplýva, že na základe poverenia Okresného súdu Svidník zo dňa 3.12.2015 č. 5712 063944 viedol exekútor T.. Y. T. exekúciu v prospech oprávneného Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR proti povinnej H. Z. - U., na vymáhanie sumy 10.000,- eur a trov exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.1.2016 prevzala povinná dňa 3.2.2016. Dňa 21.1.2016 bol vydaný aj príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave. Z prehľadu stavu vymáhania pohľadávky v exekučnej veci Ex 602/15 je zrejmé, že dňa 27.1.2016 bola prijatá suma 11.259,70 eura s poznámkou, že platba prišla pod symbolom 60115 a na žiadosť uhrádzateľa platby bola preúčtovaná na toto konanie. Súčasťou exekučného spisu je aj žiadosť Obec Ladomirová o preúčtovanie finančných prostriedkov zo dňa 27.1.2016, Príkaz na odblokovanie účtov povinného subjektu H. Z. - U. v peňažných ústavoch vydaný exekútorom dňa 27.1.2016 a Dohoda o pristúpení k záväzku doručená exekútorovi 22.4.2016. Dňa 15.2.2016 bolo povinnej vydané potvrdenie o ukončení exekučného konania a dňa 29.6.2016 bolo súdu vrátené poverenie na vykonanie exekúcie.
V Zmluve o vyporiadaní práv a povinností a uznanie záväzku zo dňa 27.1.2017, uzavretej medzi Obcou Ladomirová, v zastúpení starostom L.. P. S., ako veriteľom a H. Z. - U., ako dlžníkom, sa konštatuje nulitná platnosť Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.1.2016, a to najmä z dôvodu neexistencie záväzku Obec Ladomirová voči subjektu H. Z. - U. v čase podpísania tejto dohody a tiež z dôvodu, že táto dohoda nebola zverejnená v zmysle zákona č. 11/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a v zmysle § 47a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvné stany v nej zhodne konštatujú, že zo strany H. Z. došlo k bezdôvodnému obohateniu započítaním platby Obce Ladomirová na jej záväzok voči veriteľovi Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoje vidieka SR. H. Z. - U. v zmluve uznala svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, súčasne sa zaviazala tento záväzok obci uhradiť vo výške 11.259,70 eur do 31.1.2017. Vyhlásila tiež, že voči obci Ladomirová neeviduje žiadnu pohľadávku.
Podľa výpisu z účtu Obce Ladomirová v Prima banke Slovensko, a.s., uhradila obec na účet súdneho exekútora číslo: U XXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 26.1.2016 sumu vo výške 12.400,- eur pod VS: XXXXX, dňa 29.1.2016 sumu vo výške 4.300,- eur a dňa 19.2.2016 sumu vo výške 8.105,17 eura pod rovnakým variabilným symbolom. Dňa 9.2.2016 bola na účet Obce Ladomirová vedený v tomto peňažnom ústave pripísaná suma vo výške 11.259,70 eura z účtu platiteľa Y. Z..
Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.
V zmysle § 125 ods. 1 veta prvá a druhá Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.
Vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje svedok poškodený L.. P. S., súčasný starosta Obce Ladomirová, ktorý popísal, akým spôsobom sa obec dozvedela o existencii Dohody o pristúpení k záväzku a o skutočnosti, že obžalovaným bol daný pokyn súdnemu exekútorovi na preúčtovanie sumy 11.259,70 eur v prospech exekúcie H. Z.. Tento svedok rovnako popísal proces uzavretia Zmluvy o vysporiadaní práv a povinností z 27.1.2017 a súčasne uviedol, že dodnes obec nevedie vo svojej evidencii Zmluvu o vývoze nie nebezpečného odpadu z 20.3.2014, ani vo svojom účtovníctve nevedie žiadne záväzky voči H. Z.. Uvedená skutočnosť rovnako vyplýva zo správ o vládnom audite za predmetné obdobie rokov 2014-2016, kde z predložených účtovných dokladov obce nebol zistený žiadny záväzok obce voči H. Z.. Na tieto správy o vládnom audite poukázali vo svojich výpovediach aj svedkyne N.. W. a N.. W.. Skutočnosť, že sporná Zmluva o vývoze nie nebezpečného odpadu zo dňa 20.3.2014 neexistuje a nikdy nebola podpísaná vyplýva aj z výpovede svedka I. X., ktorý v období kedy mala byť zmluva podpísaná vykonával funkciu starostu obce Ladomirová. Menovaný svedok síce na hlavnom pojednávaní vypovedal, že predmetná zmluva uzavretá bola a popísal aj spôsob akým obec uhrádzala H. Z. za poskytnuté služby vývozu odpadu. Jeho výpoveď si však v podstatných bodoch odporovala oproti výpovedi z prípravného konania. Tu súd považuje za potrebné uviesť, že výpovedi svedka učinenej na hlavnom pojednávaní neuveril a jeho vysvetlenie rozporov v porovnaní s predchádzajúcou výpoveďou hodnotí ako nedostatočné a za pravdivú považoval výpoveď z prípravného konania. Pokiaľ svedok uvádza, že v prvotnej výpovedi sa pomýlil a mal na mysli zmluvu o vývoze odpadu z KUKA nádob od občanov, tomuto vysvetleniu súd neuveril, pretože v otázke vyšetrovateľa, ktorá bola svedkovi položená je presne špecifikovaná zmluva na akú sa vyšetrovateľ pýtal a preto je neuveriteľné, žeby sa svedok mohol takto pomýliť. Navyše svedok bol vo veci vypočúvaný ešte raz, a to po vznesení obvinenia, kde uviedol, že si svoju predchádzajúcu výpoveď prečítal a nemá na nej čo meniť. Súd poukazuje na to, že menovaného svedka navrhol vypočuť práve obžalovaný a preto súd hodnotí podstatnú zmenu výpovede svedka na hlavnom pojednávaní ako účelovú, v snahe zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti, nakoľko rozpory s predchádzajúcou výpoveďou dostatočným a uveriteľným spôsobom nevysvetlil. Jeho výpoveď z prípravného konania navyše korešponduje s výpoveďou ďalšej svedkyne, pracovníčky obecného úradu T.. U., ktorá rovnako vypovedala, že o existencii zmluvy o vývoze odpadu z roku 2014 nič nevie, nikdy s ňou nepracovala, ani ju neevidovala. Popísala, ako za jej pôsobenia obec uhrádzala za služby poskytnuté H. Z. za vývoz odpadu a vylúčila existenciu akéhokoľvek záväzku obce voči H. Z. za ňou poskytnuté služby. Výpoveď tejto svedkyne teda podporuje pravdivosť výpovede I. X. z prípravného konania.
Obvinený postavil svoju obranu na tom, že poskytovanie vývozu odpadu H. Z. pre obec Ladomirová je preukázateľné a že pri uznaní záväzku v roku 2016, ako zastupujúci starosta obce, vychádzal pri vyčíslení záväzku z podkladov predložených H. Z.. Počas celého priebehu konania však obžalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci toto jeho tvrdenie. Dokonca ani spoločnosť Q. U., s.r.o., prevádzkujúca skládku v Šemetkovciach nedisponuje, podľa vyjadrenia svedkyne T.. Y. W., žiadnymi dokladmi, ktoré by preukazovali vývoz odpadu na predmetnú skládku H. Z.. Nedisponuje ani spornou zmluvou o vývoze odpadu medzi Obcou Ladomirová a H. Z. z 20.3.2014, aj keď svedok X. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní tvrdil, že túto zmluvu na skládku predkladali. Samotná H. Z. vo veci odmietla vypovedať a pokiaľ obvinený tvrdí, že jeho matka vo svojom účtovníctve disponuje dokladmi preukazujúcimi existenciu jej pohľadávky voči obci Ladomirová i samotnou Zmluvou o vývoze nie nebezpečného odpadu zo dňa 20.3.2014, je pre súd nepochopiteľné, prečo uvedené doklady (ak by skutočne existovali) neposkytla, aby tak preukázala synovu nevinu. Súd sám zvažoval, že vyžiada uvedené doklady od správcu konkurznej podstaty, nakoľko obvinený tvrdil, že H. Z. vo veci vymáhania svojej pohľadávky už nemôže byť sama činná, pretože bol na ňu vyhlásený konkurz, ale nakoľko obvinený uviedol, že správcovi odmietla vydať účtovné doklady, tak od tohto svojho úmyslu súd napokon upustil. Obvinený sa bráni tým, že pohľadávku si H. Z. neuplatňuje, pretože obec je v nútenej správe a ona pri výške dotácií, ktoré ročne dostáva, nie je na sumu 11.000,- eur od obce odkázaná. Súd rešpektuje tento postoj obvineného a jeho matky avšak pokiaľ by uvedené doklady existovali, nevidí dôvod, prečo ich obvinený, resp. jeho matka súdu v trestnom konaní nepredložili. Nepresvedčivo vyznieva aj tá časť
výpovede obvineného, kde vysvetľuje, že tento jeho postup, keď dal pokyn na preúčtovanie finančných prostriedkov, ktoré obec pôvodne hradila na svoj vlastný záväzok v prospech exekúcie H. Z., bol jediným spôsobom ako pohľadávku H. Z. voči obci uspokojiť, pretože účty obce boli blokované exekútormi. Súdny exekútor T.. T. vo výpovedi zdôraznil, že suma 12.400,- eur, ktorú Obec Ladomirová hradila na jeho účet dňa 27.1.2016 bola dobrovoľnou platbou a nebola exekvovaná na základe exekučného príkazu. Rovnako tak boli na účet exekútora z účtu obce dobrovoľne zaslané aj ďalšie finančné sumy dňa 29.1.2016 vo výške 4.300,- eur a dňa 19.2.2016 vo výške 8.105,17 eura, čo vyplýva z výpisu z účtu v Prima banke. Obec teda v uvedenom období disponovala aj finančnými prostriedkami, ktoré neboli blokované exekútormi a sama rozhodovala o účele ich použitia.
Bolo teda preukázané, že Zmluva o vývoze nie nebezpečného odpadu medzi Obcou Ladomirová a H. Z. zo dňa 20.3.2014 uzavretá nebola, keď samotný I. X., vykonávajúcu v období roku 2014 funkciu starostu obce Ladomirová, vo výpovedi uviedol, že žiadnu takúto zmluvu nepodpisoval a súčasne dodal, že vývoz odpadu realizovala H. Z. len na základe ústnej žiadosti starostu. Poskytnuté služby následne fakturovala a tieto jej boli zo strany obce uhradené, resp. započítané voči obcou vyrubenej dani z nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti potvrdila aj vtedajšia pracovníčka obecného úradu pani U.. Súčasný starosta Obce I. L.. P. S. rovnako vypovedal, že predmetnú zmluvu obec dodnes neeviduje a nepredložila ju obci ani H. Z.. Keďže Zmluva o vývoze nie nebezpečného odpadu medzi Obcou Ladomirová a H. zo dňa 20.3.2014 neexistovala a neexistoval ani záväzok obce vo výške 25.200,- eur (uvedené potvrdzujú správy z vládneho auditu), bola na základe Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 27.1.2016 uzavretej medzi Obcou Ladomirová, zastúpenou obžalovaným a H. Z. - U. uznaná neexistujúca pohľadávka. Navyše ani táto Dohoda o pristúpení k záväzku nebola v dokladoch obce zaevidovaná, rovnako ani pokyn obžalovaného na preúčtovanie sumy 11.259,70 eura v prospech exekúcie proti povinnej H. Z.. Sám obžalovaný vo výpovedi uviedol, že ho H. Z. vyhľadala pretože nutne potrebovala finančné prostriedky na vysporiadanie svojej exekúcie a preto chcela riešiť záväzok obce voči nej. Tým že obžalovaný deklaroval súdnemu exekútorovi neexistujúci záväzok Obce Ladomirová voči H. Z. predložením neúčinnej Dohody o pristúpení k záväzku, uviedol súdneho exekútora do omylu, na základe ktorého následne súdny exekútor preúčtoval sumu vo výške 11.259,70 eur v prospech exekúcie vedenej voči H. Z. ako povinnej, čím bola táto exekúcia vedená pod spisovou značkou Ex 602/15 úplne vyrovnaná a účty H. Z. v peňažných ústavoch odblokované. Týmto konaním tak obžalovaný na škodu majetku Obce Ladomirová obohatil H. Z., svoju matku a Obci Ladomirová tak spôsobil väčšiu škodu. Takto došlo k dokonaniu trestného činu podvodu a skutočnosť, že obžalovaný uvedenú sumu na základe Zmluvy o vyporiadaní práv a povinností zo dňa 27.01.2017 vrátil na účet obce možno hodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť, svedčiacu v prospech obžalovaného, na čo súd prihliadal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Popísaným konaním obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný je trestne zodpovedný páchateľ (tak z hľadiska veku ako aj z hľadiska príčetnosti v čase skutku) - subjekt trestného činu. Konaním obžalovaného bol dotknutý záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva - objekt trestné činu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný v priamom úmysle, keďže chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem ním chránený. Úmysel obžalovaného súd vyvodil z jeho správania počas skutku, keď Dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 27.01.2016 nezaevidoval do žiadnych dokladov Obce Ladomirová a rovnako ani pokyn na preúčtovanie sumy 11.259,70 eura uhradenej obcou v prospech exekúcie vedenej proti povinnej H. Z..
Ku skutočnostiam uvádzaným v záverečnej reči obhajcom i samotným obžalovaným súd dodáva, že je pravdou, že obec nemala vo svojom účtovníctve zaevidované záväzky vo výške približne 53.000,- eur čo vyplýva z audítorskej správy i z výpovede súčasného starostu obce L.. S., avšak svedok súčasne uviedol ako obec postupovala, keď sa takýto nezaevidovaný záväzok objavil. Obec aj v takýchto prípadoch disponovala aspoň zmluvou zakladajúcou vznik záväzku, prípadne samotní veritelia vedeli obci existenciu svojej pohľadávky preukázať. V čase keď vznikli pochybnosti o existencii záväzku Obec Ladomirová voči H. Z. - U. za služby spojené s vývozom odpadu, však táto namiesto toho, aby obci predložila doklady zo svojho účtovníctva na preukázanie existencie i samotnej výšky záväzku obce, dňa 27.1.2017 podpísala Zmluvu o vyporiadaní práv a povinností, v ktorej vyhlásila, že voči Obci Ladomirová neeviduje žiadnu pohľadávku a spornú sumu vo výške 11.259,70 eura vrátila obci z titulu bezdôvodného obohatenia. Čo sa týka výpovede svedka I. X., odkazuje súd na vyššie popísané hodnotenie tohto dôkazu. Pokiaľ obhajca i obžalovaný apelujú na uplatnenie princípu ultima ratio a poukazujú na zásadu subsidiarity trestnoprávnej represie, keď právo trestať páchateľa protiprávneho činu má štát využiť len v
prípadoch, ak to skutočne vyžaduje ochrana celospoločenských záujmov a v nevyhnutnej miere, súd sa s týmto ich názorom nestotožnil. Obžalovaný už bol raz právoplatne odsúdený za prečin podvodu a aj keď je toto odsúdenie už zahladené, neznamená to, že uvedený trestný čin nespáchal, len sa na neho pri ukladaní trestu v tejto veci už neprihliada. V predmetnej veci tak ide o opakované spáchanie prečinu podvodu, čo už nemožno hodnotiť ako jednorazové, výnimočné protiprávne konanie obžalovaného. Pri plnom rešpektovaní prezumpcie neviny je potrebné poukázať aj na to, že proti obžalovanému sa súčasne vedie viacero ďalších trestných konaní a v rámci jedného z nich je dokonca vo väzbe, pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti. Za uvedených okolností uplatnenie princípu ultima ratio nie je, podľa názoru súdu, namieste a rovnako ani odvolávanie sa na tzv. materiálny korektív. Pri posudzovaní závažnosti prečinu súd prihliadol na to, že obžalovaný konal ako zastupujúci starosta obce, nakladal s finančnými prostriedkami obce a jeho konaním bola spôsobená väčšia škoda.
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR bolo zistené, že obžalovaný sa v období rokov 2013 až 2017 dopustil celkovo 33 priestupkov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky na úseku cestnej premávky. Ďalšie priestupky na úseku cestnej premávky sú u obžalovaného evidované aj v nasledujúcom období po podaní obžaloby až do roku 2019. Z odpisu registra trestov obžalovaného síce vyplýva, že tento nemá doposiaľ žiadny záznam v registri trestov, avšak z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Svidník sp.zn. 1T/124/2017 je zrejmé, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Svidník sp.zn. 1T/124/2017 zo dňa 4.11.2019, právoplatným dňa 25.6.2020, uznaný vinným z účastníctva na pokuse prečinu podvodu formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona a bol mu za to uložený peňažný trest vo výške 300,- eur. K uvedenému trestu prichádzalo v tomto konaní do úvahy ukladanie súhrnného trestu, v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Tr. zákona. Nakoľko však zo záznamu o zložení vyplýva, že obžalovaný uložený peňažný trest uhradil dňa 17.8.2020, čím uvedený trest vykonal, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Z tohto dôvodu a s poukazom na § 42 ods. 3 Tr. zákona, súd napokon súhrnný trest v predmetnej veci neukladal. Obec Ladomirová podala na obžalovaného len všeobecnú správu, z ktorej vyplýva, že menovaný je slobodný, býva v spoločnej domácnosti s rodičmi a jeho správanie v mieste trvalého bydliska je nekonfliktné. Z výpisov z Obchodného registra je zrejmé, že obžalovaný vystupuje ako konateľ vo viacerých spoločnostiach s ručením obmedzeným.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zákona), pretože zástupca poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedol, že Obci Ladomirová bola celá škoda uhradená, čo potvrdzuje aj výpis z účtu Obce Ladomirová na č.l. 126 spisu, kde dňa 9.2.2017 bola prijatá úhrada sumy 11.259,70 eura z účtu platiteľa Y. Z. v prospech obce. Poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona súd obžalovanému nepriznal vzhľadom na vyššie uvedené právoplatné odsúdenie, aj keď v súčasnosti je už zahladené a tiež s prihliadnutím na množstvo spáchaných dopravných priestupkov. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli.
Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (1:0) súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Tr. zákona o 1/3, čo predstavuje hranicu 44 mesiacov (horná hranica 5 rokov, čo je 60 mesiacov sa znížila o 16 mesiacov, ako 1/3 zo 48 mesiacov, t.j. rozdielu medzi hornou hranicou trestnej sadzby 60 mesiacov a dolnou hranicou trestnej sadzby 12 mesiacov). V rámci takto určenej trestnej sadzby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, teda vo výmere 18 mesiacov.
Tento trest považuje súd za primeraný vzhľadom na osobu páchateľa. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že obžalovaný už bol raz právoplatne odsúdený za obdobný prečin podvodu, za čo mu bol uložený peňažný trest. V tomto prípade je súd toho názoru, že na dosiahnutie účelu trestu už nepostačuje uloženie alternatívneho trestu, ale na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide o predchádzajúce odsúdenie, protiprávne konanie obžalovaného súviselo s
uplatnením nárokov na vyplatenie dávok z prostriedkov verejnoprávnej inštitúcie, ktorou je Sociálna poisťovňa. V súdenom prípade súvisí podvodné konanie obžalovaného opäť s verejnými finančnými prostriedkami, konkrétne s financiami obce.
Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, keď mal za to, že na nápravu páchateľa a na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon uloženého trestu nie je nevyhnutný, pretože na obžalovaného doposiaľ nebolo pôsobené trestom odňatia slobody. Súd určil obžalovanému skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 30 mesiacov, ktorú považuje za dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal, že dokáže viesť riadny život, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný už bol za obdobný prečin podvod raz odsúdený.
Keďže bolo preukázané, že obžalovaný nahradil poškodenému celú škodu vo výške 11.259,70 eura a poškodený sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že si v dôsledku toho nárok na náhradu škody neuplatňuje, nebolo potrebné o ňom rozhodovať.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok možno napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.