Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Csp-9-2020.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava IČO: 47 234 547, proti žalovanej Ž. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. V. XX/XX, B., t. č. bytom Y. W., B. XXX, o zaplatenie 650,92 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 526,90 eura a úroky z omeškania 5 % ročne od 08. 11. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žalobou), doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) elektronicky dňa 26. 03. 2020, uplatnil žalobca voči žalovanej pohľadávku 650,92 eura, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 530,85 eura od 16. 09. 2017 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 630,92 eura od 16. 09. 2017 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že, ako veriteľ uzatvoril dňa 24. 12. 2016 so žalovaným, ako dlžníkom, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len „úverová zmluva“), podľa zákona 129/2010 Z. z. Obsahom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca vo výške 5 000,- eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu, uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver, spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5 úverovej zmluvy žalobca poskytol prvé čerpanie úveru žalovanému tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Po dobu trvania úverového vzťahu žalobca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 558,27 eura tak, že sumu 556,97 eura čerpal výbermi v hotovosti z bankomatov a platbami na vybraných obchodných miestach a suma 1,30 eura predstavuje poplatky, účtované v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil do podania žaloby len časť dlžnej sumy vo výške 30,07 eura. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, vyhlásil žalobca podľa bodu 7.1 úverovej zmluvy dňa 15. 09. 2017 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal splatný v celom rozsahu.
Uplatnená suma 650,92 eura podľa žalobcu pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny 530,85 eura, z dlžných úrokov z úveru 85,07 eura, z dlžného poistného z úveru 15,- eur a z titulu nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur. Okrem toho žalobca uplatnil úroky z úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 530,85 eura od 16. 09. 2017 do zaplatenia úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 630, 92 eura od 16. 09. 2017 do zaplatenia.
2. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 15. 04. 2020 doplnil dôvody žaloby a uviedol, že k mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 15. 09. 2017, pričom sa odvolal na oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 29. 09. 2017. Pokiaľ ide o dátum a výšku mesačných splátok, odvolal sa na bod 1.1 úverovej zmluvy s tým, že podľa jeho tvrdenia bola prvá splátka splatná dňa 10. 01. 2017, po prvom čerpaní úveru dňa 27. 12. 2016 vo výške 349,80 eura. Vzhľadom na dohodnutý rozsah mesačnej splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, v prípade, ak dlžná suma predstavovala k 31. 12. 2016 výšku 349,98 eura, splátka predstavuje 5 % zo sumy 600,- eur, t. j. 30,- eur. Dlžná suma k 31. 05. 2017 predstavovala 600,88 eura, takže mesačná splátka sa vypočítala ako 5 % zo zaokrúhlenej sumy 900,- eur, t. j. 45,- eur.
3. Žalovaná, ktorej žaloba s prílohami bola doručená dňa 24. 07. 2020, sa nevyjadrila napriek výzve súdu, uvedenej v uznesení zo dňa 22. 04. 2020, č. k. 6Csp/9/2020-75.
4. Nakoľko sa jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, predmetom sporu je otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu, bez príslušenstva, neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejne vyhláseným rozsudkom, dňa 03. 09 2020 o 09.30 hod. V súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 24. 08. 2020.
5. Z listinných dôkazov, predložených žalobcom, obsah ktorých žalovaná nenamietala, súd zistil, že žalobca, ako veriteľ, uzavrel so žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 24. 12. 2016 úverovú zmluvu - Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytnutí platobných služieb, identifikačné číslo zmluvy 263926893367681. V bode 1, označeným „Základné podmienky zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty“ (ZoRSÚ) bolo v odseku 1.1 dojednané poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru vo výške úverového rámca 5 000,- eur. Ako aktuálna výška úverového rámca však bola uvedená suma 700,- eur, výška mesačnej splátky „min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur“, splatnosť prvej mesačnej splátky „10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru“, cena tovaru alebo služby 349,98 eura, čo predstavovalo aj výšku prvého čerpania revolvingového úveru. Poplatok za kreditnú kartu „podľa sadzobníka poplatkov“, výška úrokovej sadzby 30 % ročne, RPMN 34,49 %, odplata 30 %, priemerná RPMN 22,88 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, zvolený súbor poistenia „štandardný súbor poistenia“, poplatok za poistenie 4,99 %, opis tovaru alebo služby HP EB304086. Tento odsek obsahuje aj „dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN“, kde je uvedené čerpania revolvingového úveru 700,- eur, výška mesačnej splátky 68,24 eura, poplatok za kreditnú kartu 0,00 eura a splatnosť revolvingového úveru v 12. rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma, určená na úhradu poistného, pretože toto nebolo podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola vyčíslená sumou 818,88 eura. Žalobca predložil ako listinný dôkaz výpis z úverového prípadu č. 42757878121100, z čoho možno usudzovať, že na základe úverovej zmluvy žalobca zriadil pre žalovanú účet s takýmto číslom. Z histórie úveru vyplýva čerpanie zo strany žalovanej dňa 27. 12. 2016 vo výške 349,98 eura a dňa 13. 01. 2017 výber v ATM 200,00 eura a finan. FMRB vo výške 6,99 eura. Spolu čerpanie 556,97 eura, čo zodpovedá aj potvrdeniu, vypracovanému žalobcom pre účely tohto konania dňa 23. 01. 2020. Z histórie úveru zároveň vyplývajú úhrady zo strany žalovanej dňa 26. 01. 2017 „platba E-pouk“ vo výške 30,- eur a dňa 27. 01. 2017 vo výške 0,07 eura, označená ako cash-back bonus, čo je spolu 30,07 eura, čo zodpovedá aj sume, uvedenej v potvrdení žalobcu o prijatí splátok na tomto úverovom prípade, vypracovanom dňa 03. 04. 2020. Dňa 29. 09. 2017 žalobca vypracoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42757878121100 z dôvodu, že poskytnutý revolvingový úver nesplácala riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu. V dôsledku toho sa ku dňu 15. 09. 2017 stal záväzok žalovanej splatný v celom rozsahu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 650,92 eura, a to úverovej istiny 530,85 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 100,07 eura a nákladov,
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- eur, v lehote do 14 dní od doručenia oznámenia; oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 24. 10. 2017.
6. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že svoj nárok odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, uzavretej so žalovanou, ako fyzickou osobou, dňa 24. 12. 2016. Právny vzťah, založený touto zmluvou, je preto vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 a nasl. Obč. zák. a zároveň ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 01. 01. 2017 (ďalej len „ZSÚ“). Aj keď sa jedná o tzv. absolútny obchod, na právne vzťahy strán sporu je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva v širšom zmysle podľa Občianskeho zákonníka (Obč. zák.) a ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“) možno aplikovať len za predpokladu, že sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Žalovaná sa síce k žalobe nevyjadrila, ale nakoľko nie je zastúpená advokátom, súd v súlade s platnou právnou úpravou zisťoval, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré musí v spotrebiteľských sporoch prihliadať.
7. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 52 ods. 1, 2 Obč. zák. (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11. Podľa § 2 písm. g), h) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
13. Podľa § 9 ods. 2 písm. k), l) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
15. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že do celkových nákladoch spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, patria aj náklady na doplnkové služby, súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné. Predmetom úverovej zmluvy bolo poistenie, za ktoré poplatok bol určený hodnotou 4,99 % bez uvedenia veličiny, z akej sa tento poplatok vypočíta. Úverová zmluva je pritom svojim obsahom typickou formulárovou zmluvou, vopred pripravenou veriteľom, obsah ktorej žalovaná, ako spotrebiteľka, nemala možnosť ovplyvniť minimálne v časti, týkajúcej sa poistenia. Aj keď v texte, týkajúcom sa výpočtu RPMN, je uvedené, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru, z bodu 1.1 tejto zmluvy nevyplýva, že žalovaná, ako spotrebiteľka, mala možnosť rozhodnúť sa, či prijíma poistenie a za akých podmienok, alebo nie. Navyše, úverová zmluva v bode 6 obsahuje vyhlásenie žalovanej, že sa oboznámila s rámcovou zmluvou a formulárom dôležitých zmluvných podmienok, zapísanej v Parížskom registri obchodu a spoločností, konajúcich prostredníctvom svojej pobočky na Slovensku. Konkrétne poistné podmienky však zmluva neobsahuje. Nakoľko žalobca nepreukázal opak, súd v zmysle § 53 ods. 3 Obč. zák. nepovažoval zmluvné ustanovenia ohľadne poistenia úveru za individuálne dojednané. Navyše zmluva neobsahuje základ, z akého sa má vypočítať poplatok za poistenie 4,99 %. Podľa údajov, uvedených v histórii úveru, veriteľ vykazoval poplatok za poistenie vo výške 1,50 eura do mája 2017, a potom 2,25 eura mesačne. Len matematickým prepočtom možno potom dospieť k záveru, že pokiaľ veriteľ účtoval poplatok za poistenie 1,50 eura, ide o 4,99 % zo sumy cca 30,- eur a pokiaľ účtoval poplatok 2,25 eura, základom bola suma cca 45,- eur. Bez ohľadu na to, či poistenie bolo alebo nebolo individuálne dojednané, zmluva nestanovuje výšku poistného určitým spôsobom, čo v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. má za následok neplatnosť takéhoto úkonu. Podľa § 2 písm. g), h) ZSÚ celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov, spojených so spotrebiteľským úverom. Nakoľko podmienkou uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bolo uzavretie aj poistnej zmluvy, do celkových nákladov patria aj náklady za poistné.
16. Podstatnou náležitosťou v spotrebiteľskom úvere je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Úverová zmluva neobsahuje vôbec uvedenie celkovej čiastky, ktorú mala žalovaná zaplatiť. Nie je právne významné, že žalovanej bol poskytnutý revolvingový úver, kde bol predpoklad, že sa výška úveru bude v priebehu trvania zmluvného vzťahu meniť. Aj v takom prípade však veriteľ bol povinný uviesť celkové náklady spotrebiteľa podľa výšky úveru, poskytnutého pri uzavretí zmluvy, čo v danom prípade bola suma 349,98 eura. 17. Neuvedenie celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, má za následok nepreskúmateľnosť RPMN, uvedenej v bode 1, odsek 1.1 hodnotou 34,49 %. Takáto hodnota nezodpovedá výške úveru 349,98 eura, mesačnej splátke 30,- eur (5 % zo sumy 600,- eur) a poplatku za poistenie 1,50 eura. Úverová zmluva obsahuje údaj o aktuálnej výške úverového rámca 700,- eur a aj keď je obsahuje výpočet RPMN, tento nezodpovedá hodnote 34,49 %, uvedenej v ZoRSÚ, ale hodnote 38,55 %. Navyše, výpočet tejto RPMN vychádza z mesačnej splátky 68,24 eura, ktorá nezodpovedá zmluvnému dojednaniu. V dôsledku toho aj celková čiastka k zaplateniu 818,88 eura, nezodpovedá zmluvným podmienkam, uvedeným v odseku 1.1 úverovej zmluvy. Potom RPMN, vyčíslená hodnotou 34,49 % je nezrozumiteľná, a preto tento údaj je v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Nakoľko zároveň skresľuje celkové náklady spotrebiteľa, jedná sa aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom spotrebiteľský úver, poskytnutý žalovanej, sa v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. b), g) ZSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanej úver 556,97 eura, pričom žalovaná splatil sumu 30,07 eura. Po započítaní tejto úhrady súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel, t. j. sumu 526,90 eura.
19. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
22. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba S. H. Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Právo zosplatniť úver v prípade nedodržania zmluvných podmienok bolo dojednané v bode 7, odseku 7.1, písm. a) úverovej zmluvy. Z histórie úveru vyplýva, že žalovaná včas nezaplatila ani prvú splátku - splatnosť nastala dňa 10. 01. 2017, pričom úhradu žalovaná vykonala dňa 13. 01. 2017. Následne už žalovaná žiadnu splátku úveru nezaplatila, čo v konaní nebolo sporné. Z textu oznámenia o vyhlásení mimoriadne splatnosti úveru vyplýva, že žalobca pred zosplatnením opakovane vyzval žalovanú na úhradu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. Nakoľko žalovaná túto skutočnosť nepoprela, súd za použitia výkladu, ktorý je v prospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Obč. zák.), mal preukázané splnenie podmienok pre zosplatnenie úveru z dôvodu nezaplatenia splátky, splatnej najneskôr dňa 10. 06. 2017. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. totiž veriteľ mohol uplatniť právo na zosplatnenie najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky ak súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej, ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva. Pretože žalobca zosplatnil úver ku dňu 15. 09. 2017, výzva podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. musela byť žalovanej doručená do 31. 08. 2017, pretože zákon stanovuje 15-dňovú lehotu, ktorú veriteľ bol povinný poskytnúť spotrebiteľovi na úhradu dlžných splátok. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru, ktoré žalovanej bolo doručené dňa 24. 10. 2017, poskytol žalobca žalovanej lehotu 14 na uhradenie dlžnej sumy 650,92 eura. Potom žalovaná mala možnosť zaplatiť dlžnú sumu najneskôr do 07. 11. 2017. Keď v tejto lehote žalovaná dlžnú sumu nezaplatila, do omeškania sa dostala nasledujúcim dňom, t. j. 08. 11. 2017. Súd poukazuje na to, že pre vznik omeškania nie je rozhodujúci dátum, kedy veriteľ zosplatnil úver, ale lehota, poskytnutá spotrebiteľovi na zaplatenie sumy, výšku ktorej veriteľ oznámil dlžníkovi. Nakoľko žalobca neuviedol žiadne tvrdenia a nepredložil ani listinné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovanej už ku dňu zosplatnenia úveru bola známa dlžná suma a lehota splatnosti, žalovaná sa dostala do omeškania až po uplynutí 14-dňovej lehoty po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru, teda od 08. 11. 2017. Ku dňu vzniku omeškania bola S.B. H. Z. určená základná úroková sadzba 0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny 526,90 eura úroky z omeškania 5 % ročne od 08. 11. 2017 do zaplatenia. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania za dlhšiu dobu a z vyššej sumy, nárok nepreukázal a v tejto časti preto súd žalobu zamietol.
25. Súd zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal prizania istiny, prevyšujúcej sumu 526,90 eura, nakoľko nepreukázal dôvodnosť tohto nároku. Takisto súd zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ sa žalobca domáhal priznania úrokov z úveru vo výške 30 % ročne zo sumy 530,85 eura od 16. 09. 2017 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody úver, poskytnutý žalovanej, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi, okrem rozdielu medzi poskytnutým úverom a splatenou sumou, žiaden
iný nárok nevznikol. Súd zamietol aj žalobcu v časti o zaplatenie 20,- eur, nakoľko žalobca nepreukázal, že v tejto sume vynaložil náklady, spojené s uplatnením pohľadávky.
26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto v zmysle citovanej právnej úpravy zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, spolu s úrokmi z omeškania, v lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Žalobca uplatnil voči žalovanej istinu 650,92 eura, takže priznaním sumy 526,90 eura bolo žalobe vyhovené v rozsahu 81 %. Po započítaní úspechu žalovanej 19 % (v časti istiny, pokiaľ bola žaloba zamietnutá) súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.