Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Sa/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobkyne: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX-X, XXX XX S. C. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. februára 2020, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 23.03.2020 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 586 022 7043 0 zo dňa 21.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a z toho dôvodu sa obrátila na správny súd, pričom uvádza, že jej komplikácie nastali už v roku 1997 po gynekologickej laparoskopii a pretrvávajú dodnes. Ďalej tvrdí, že jej zdravotný stav je zlý, je odkázaná na pomoc druhých, lekári ju vyhadzujú z ordinácie a tí, ktorí ju vyšetria, kryjú jej diagnózu. Žalobkyňa uvádza, že v minulosti žiadala Krajský súd v Trenčíne, aby sa k jej zdravotnému stavu vyjadril lekár zo žilinskej neurochirurgie, Z.. Z., a to na otázku, prečo nie je možné diagnózu žalobkyne operovať. Na jej žiadosť však nedostala odpoveď, pričom jediná odpoveď, ktorú dostala od Krajského súdu v Trenčíne, bola tá, aby išla na psychiatriu. Žalobkyňa naďalej žiada Krajský súd v Trenčíne o vyjadrenie lekára Z.. Z.. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že bola desať rokov práceneschopná a jej invalidný dôchodok jej bol vyplácaný až od roku 2010 a to po mnohých súdnych sporoch. Žalobkyňa naďalej žiada Sociálnu poisťovňu, aby jej bol invalidný dôchodok vyplatený spätne, a to od roku 1997, od kedy nastali jej zdravotné problémy po gynekologickej laparoskopii. Žalobkyňa zároveň žiada Sociálnu poisťovňu o náhradu škody vo výške 150.000,00 eur za bolestné, cestovné náhrady, obhajcu a poštovné.

3. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril vyjadrením doručeným súdu dňa 17.06.2020 v tom zmysle, že správnu žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, pričom nežiadal nariadiť pojednávanie. Poukázal na to, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára zo dňa 29.01.2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) bola posudkovým lekárom určená naďalej na 60 %. K námietke žalobkyne ohľadne toho, že jej invalidita mala vzniknúť od roku 1997 po gynekologickej laparoskopii, žalobca uviedol, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného dospeli k zhodnému posudkovému záveru, že originály odborných vyšetrení nie sú založené v zdravotnej dokumentácii žalobkyne a po posúdení ďalších lekárskych nálezov bolo zistené, že sa jednalo o sterilizáciu, pričom dospeli k záveru, že gynekologická laparoskopia a sterilizácia nebola, a nie je dôvod na uznanie invalidity v minulosti, a ani za súčasného stavu. Všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené, lekárske nálezy boli jednotlivo posúdené a medicínsky vyhodnotené. Posudkoví lekári žalovaného, po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, zhodne dospeli k záveru, že jej invalidita nevznikla v roku 1997. Posudky posudkových lekárov sú presvedčivé, úplné a zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.

4. Žalovaný ďalej uvádza, že pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov, toto spochybňovanie odporuje § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského, dôchodkového a úrazového poistenia, pričom akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Žalovaný je toho názoru, že finančná či sociálna situácia žalobkyne nemá vplyv na posudzovanie sumy invalidného dôchodku, ani na určenie nového dátumu vzniku invalidity. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne a preukázaní nových konkrétnych okolností, majúcich vplyv na jej dôchodkovú dávku, žalobkyňa má možnosť opätovne o posúdenie zdravotného stavu prostredníctvom pobočky žalovaného, príslušnej podľa miesta trvalého bydliska. Žalovaný na záver skonštatoval, že sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané spôsobom súladným so zákonom o sociálnom poistení.

5. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe sa žalobkyňa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.07.2020, v ktorom uviedla, že s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe nesúhlasí a požiadala, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. Ďalej žalobkyňa uviedla, že dňa 12.11.2019 bola na posúdení jej zdravotného stavu v Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, pričom o jej zdravotnom stave rozhodovala Z.. T. E. (ďalej len „Z.. E.“), ktorá si vyžiadala od obvodnej lekárky žalobkyne, Z.. A. A., všetku lekársku správu, ktorá jej bola poskytnutá a nič nebolo vyhodené ani zatajené ako uvádza žalovaný. Žalobkyňa nesúhlasila s rozhodnutím Z.. E. a ani s rozhodnutím Z.. F. R. (ďalej len „Z.. R.“) zo dňa 29.02.2020, pretože kryjú a spochybňujú naďalej jej diagnózu.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný už písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilé predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal na riadne nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.

8. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

9. Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Predmetom tohto súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.02.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2019, ktorým bola podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

13. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že žalobkyňa 12.11.2019 prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica podala žiadosť o prehodnotenie zdravotného stavu, nakoľko podľa jej vyjadrenia sa od poslednej kontroly jej zdravotný stav zhoršil, pričom zároveň žiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Na základe uvedenej žiadosti bola dňa 12.11.2019 vypracovaná lekárska správa Z.. E., posudkovej lekárky sociálneho poistenia, ktorej súčasťou bol aj odborný posudok o invalidite. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky bol prijatý záver Z.. E., že na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobkyne ako aj jej vlastného vyšetrenia, uznáva žalobkyňu naďalej invalidnú s rovnakou MPSVZČ ako pri poslednom posudzovaní zdravotného stavu z dôvodu, že nenastala podstatná zmena v zdravotnom stave. Súčasne posudková lekárka Z.. E. uviedla, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU, ODDIELU E - DORZOPATIA, DEFORMUJÚCA DORZOPATIA A SPONDYLOPATIA pod položkou 3. - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, pričom určila MPSVZČ na 50 % a vysvetlila že ide o hornú hranicu z daného percentuálneho rozpätia 40 - 50 % pre uvedené zdravotné postihnutie. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyňujú funkčný stav organizmu, posudková lekárka Z.. E. navýšila percentuálnu MPSVZČ o 10 %, pričom výslednú MPSVZČ stanovila u žalobkyne na 60 %. Vyššie uvedené skutočnosti boli záverom aj odborného posudku o invalidite zo dňa 12.11.2019, pričom výrok posudku znel, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom MPSVZČ je 60 %.

14. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 21.11.2019 prvostupňové rozhodnutie, ktorým podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení zamietol žiadosť žalobkyne zo dňa 12.11.2019 o zvýšenie invalidného dôchodku s odôvodnením, že trvanie invalidity bolo na základe uvedenej žiadosti žalobkyne opätovne preskúmané s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s MPSVZČ 60 %. Prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie MPSVZČ, je obsahom odborného posudku o invalidite z 12.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, pričom sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s rovnakou MPSVZČ ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu žalobkyne. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán uzavrel, že patrí žalobkyni dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumy podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňový správny orgán podala žalobkyňa v stanovenej lehote odvolanie, pričom dôvody odvolania boli takmer totožné ako dôvody uvedené v správnej žalobe. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol správny a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

16. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne dňa 09.01.2020 opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, Z.. E., ktorá zotrvala na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený komplexne a zároveň zotrvala aj na svojom pôvodnom posudku zo dňa 12.11.2019. Z uvedeného dôvodu nebolo odvolaniu vyhovené a preto bol kompletný spisový materiál predložený posudkovému lekárovi ústredia Z.. R..

17. Žalovaný ďalej poukázal na záver posudkového lekára sociálneho poistenia Z.. R., ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 29.01.2020, ktorý uviedol, že medicínsky sa jedná o viacetážové bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien a protrúzii platničiek, ktoré spôsobujú radikulárny iritačný syndróm na horných končatinách s oslabením sily obidvoch rúk. Operačné riešenie neurochirurg neindikoval, zodpovedajúce posúdenie je na hornej hranici zákonom stanoveného rozpätia v kapitole XV, oddiele E, položke 3, písm. c) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Vyššiu MPSVZČ, ako uznaných 50 %, príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení neumožňuje. Žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia, ktoré sú menej posudkovo závažné, z nich najdôležitejšou sa javí neuróza, pre ktorú chodila k psychiatrovi v rokoch 1999 - 2003, odvtedy k nemu už nechodí. Kožné zmeny na dolných končatinách spôsobujú funkčný postih C2 zo 6, choroba vysokého tlaku nie je sprevádzaná komplikáciami a je označená ako I.

- II. stupeň. Celková osteoartróza nie je, podľa RTG vyšetrenia, horšia ako II. stupňa zo štyroch. Celkove je odôvodnené zvýšenie MPSVZČ o maximálne možných 10 % za iné ochorenia na celkových 60 %, pričom miera poklesu zostáva nezmenená. Z predložených odborných nálezov, ktoré boli predložené na posúdenie zdravotného stavu, posudkový lekár Z.. R. nezistil zmenu zdravotného stavu, žalobkyňa nežiadala doplniť svoj prediskutovaný diagnostický zoznam a ani nečaká na žiadne nové závažné odborné vyšetrenia, pričom celkovo nemal dôvod na zmenu posudku posudkovej lekárky Z.. E. zo dňa 12.11.2019.

18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval u žalobkyne to isté rozhodujúce ochorenie ako bolo uvedené v oboch lekárskych posudkoch posudkových lekárov, ktorému zodpovedá MPSVZČ vo výške 50 % a za ostané ochorenia (ktoré v napadnutom rozhodnutí žalovaný vymenoval) bola u žalobkyne zvýšená MPSVZČ o 10 % na výsledných 60 %, pričom vychádzal z lekárskeho posudku posudkového lekára Z.. R. zo dňa 29.01.2020. Záverom žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a MPSVZČ postupuje podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje podmienky nároku na invalidný dôchodok. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. V odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o nároku na zvýšenie invalidného dôchodku. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ je uvedená v prílohe č. 4 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721>.

24. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v kapitole XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 3., písm. c) v prípade degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu stanovuje MPSVZČ v rozpätí 40 - 50 %.

25. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne MPSVZČ sa nesčítavajú.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení MPSVZČ určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721> platia rovnako.

29. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

30. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

31. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

32. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení ak § 155 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20200721> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

33. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu zastáva správny súd názor, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

34. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom, pričom lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočky a ústredia.

35. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú. MPSVZČ možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

36. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať MPSVZČ patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015).

37. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobkyne, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne.

38. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobkyne, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené žiadne diskrepancie medzi diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobkyne, pričom za ostatné zdravotné postihnutia zvýšili žalobkyni percentuálnu MPSVZČ o 10 %, čiže o najvyššiu zákonom dovolenú percentuálnu výšku.

39. Správny súd konštatuje správnosť záveru žalovaného, ohľadne námietky žalobkyne, že jej invalidita mala vzniknúť od roku 1997 po gynekologickej laparoskopii. Predmetná námietka je nedôvodná, nakoľko posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného dospeli k zhodnému posudkovému záveru, že originály odborných vyšetrení nie sú založené v zdravotnej dokumentácii žalobkyne a po posúdení ďalších lekárskych nálezov bolo zistené, že sa jednalo o sterilizáciu, pričom dospeli k tomu, že gynekologická laparoskopia a sterilizácia nebola, a nie je dôvod na uznanie invalidity v minulosti, a ani za súčasného stavu, z čoho vyplýva správny záver posudkových lekárov o tom, že invalidita žalobkyne nevznikla v roku 1997.

40. Správny súd zotrval na názore, že v súčasnosti zdravotný stav žalobkyne neodôvodňuje zmenu pre iný záver, pričom jej samotnej sa v priebehu preskúmavacieho konania nepodarilo preukázať taká zmena v medicínskych záveroch jej zdravotného stavu, ktorá by odôvodňovala inú MPSVZČ. Napokon treba poukázať na okolnosť, že žalobkyňa dosiahla najvyššiu možnú mieru poklesu pre neoperovanú chrbticu a najvyššiu možnú mieru poklesu pre iné ochorenia.

41. K námietke žalobkyne ohľadne jej žiadosti tunajšiemu súdu o vyjadrenie Z.. Z. k jej zdravotnému stavu, správny súd uvádza, že takéto vykonanie dôkazov presahuje rámec preskúmavacieho konania a nie je jeho predmetom. V konaní o preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa žalobkyňa tiež nemôže domáhať uloženia povinnosti zaplatiť jej náhradu škody, resp. finančné odškodnenie za bolestné, cestovné náklady, obhajcu, poštovné, alebo iné náklady. V tomto smere nie je daná právomoc správneho súdu zo zákona a preto uvedené námietky žalobkyne sú pre posúdenie celej veci právne irelevantné a neodôvodňujú nesprávnosť rozhodnutí v jej dôchodkových nárokoch.

42. Záverom správny súd v súlade so žalovaným konštatuje, že pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov, toto spochybňovanie odporuje § 153 a nasl. zákona o sociálnom poistení, ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského, dôchodkového a úrazového poistenia, pričom akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Námietky žalobkyne vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia o nesprávnom hodnotení jej zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o náležitom odbornom posúdení jej zdravotného stavu, ani o správnej aplikácii príslušných zákonných ustanovení. Finančná či sociálna situácia žalobkyne nemá vplyv na posudzovanie sumy invalidného dôchodku, ani na určenie nového dátumu vzniku invalidity, pretože výška dávky nezávisí od sociálnych, ani iných hľadísk. Pokiaľ by ale v budúcnosti (pri zhoršení zdravotného stavu) žalobkyňa preukázala nové, konkrétne okolnosti majúce vplyv na jej dôchodkovú dávku, má možnosť požiadať opätovne o posúdenie jej zdravotného stavu pobočku sociálnej poisťovne.

43. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že v procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu a žalovaného neboli zistené žiadne porušenia. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnali so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré boli pre ich rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia právnych ustanovení boli vykonané v súlade s hmotnoprávnymi predpismi. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, nakoľko tieto zodpovedajú zákonu a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a nedôvodnosť námietok žalobkyne, správny súd podľa žalobu zamietol.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

46. V prejedávanej veci procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, správny súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).