Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/900/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. V. XXX, XXX XX R. V., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 349,39 EUR a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. 7. 2020 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 7. 7. 2020.

odôvodnenie:

1. Dňa 7.7.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku vo výške 42,- Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , , o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 15.06.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 349,39 Eur na základe exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010. Ďalej uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. preskúmala návrh oprávneného v rozsahu podľa Exekučného poriadku a zistila, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky) uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 47,- Eur, ktoré podľa doplňujúcich informácii o peňažnom nároku pozostávajú z trov konania z exekučného titulu - Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010 vo výške 5,- Eur a z paušálnych trov v sume 42,- Eur vyplývajúcich z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom sp. zn. EX 1642/2010 dňa 02.03.2020. Následne súd dňa 17.06.2020 vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, pričom výzva spočívala v predložení Oznámenia o ukončení exekučného konania a v oprave návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky), resp. v odstránení sumy 47, Eur, nakoľko z exekučného titulu nárok na túto sumu oprávnenému nevyplýva. Dňa 27.06.2020 oprávnený reagoval na výzvu súdu a predložil oznámenie o ukončení starej exekúcie č. EX 1641/2010 zo dňa 27.05.2020. Zároveň k požiadavke týkajúcej sa opravy návrhu v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením

pohľadávky) uviedol, že na výške trov trvá tak, ako boli uplatnené v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2020. Ďalej uviedol, že v časti 5,- Eur sa jedná o trovy konania priznané exekučným titulom - Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010 a súčasne k trovám konania vo výške 42,- Eur uviedol, že že ide o trovy starej exekúcie, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Pričom podľa oprávneného ide o zákonom stanovený nárok, ktorý je oprávnený povinný uhradiť a je priznaný listinou, ktorej zákon priznáva účinky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že zákon o ukončení niektorých starých EK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým stanovuje oprávnenému možnosť pokračovania v už začatom konaní. Oprávnený tiež uviedol, že pokiaľ by pripustil interpretáciu súdu, oprávnený by znášal duplicitne trovy jedného konania. A v závere svojho podania poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -20 zo dňa 12.05.2020, v ktorom Ústavný súd SR výslovne uviedol právo oprávneného uplatniť si v rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.

3. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou v danej veci uviedol, že exekučný titul v tomto prípade Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010 zaviazal povinného k zaplateniu sumy 349,39 Eur a súčasne na náhradu trov konania vo výške 5,- Eur. Zároveň v zmysle ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku povinný nie je povinný uhradiť časť nároku, ktorý si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky) vo výške 42,- Eur, ale iba to, na čo ho exekučný titul zaväzuje. A vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatňuje nárok označený ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur nad rámec predloženého exekučného titulu, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymáhaného nároku

- náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 42,- Eur zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby tunajší súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. zrušil.

5. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že súd nesprávne právne posúdil vec. S poukazom na ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK uviedol, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“), je exekučným titulom, pričom tento charakter mu priznáva priamo ZoUNEK. Ďalej uviedol, že ZoUNEK zároveň neurčuje, či toto postavenie patrí upovedomeniu o zastavení starej exekúcie na uplatnenie nároku súdneho exekútora voči oprávnenému, alebo po úhrade paušálnych trov oprávneným aj na uplatnenie nároku oprávneného voči povinnému. A vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že úhradou paušálnych trov súdnemu exekútorovi oprávneným dochádza k prechodu nároku súdneho exekútora voči oprávnenému na úhradu paušálnych trov, na nárok oprávneného voči povinnému na úhradu týchto trov na základe toho istého exekučného titulu, ktorým je upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Tento nárok je podľa oprávneného zakomponovaný tak v dôvodovej správe, ako aj priamo vo formulári na podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom pokiaľ by oprávnený nemal nárok na uplatnenie trov, zákonodarca by toto ustanovenie nezahrnul priamo do formulára. Súčasne uviedol, že ZoUNEK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým stanovuje oprávnenému možnosť pokračovania už v začatom konaní, pričom do jedného roka od ukončenia exekučného konania nemôže dôjsť ani k premlčaniu nároku vyplývajúceho oprávnenému z pôvodného exekučného titulu. Z uvedeného preto podľa oprávneného vyplýva, že v prípade prijatia právneho posúdenia súdu v napadnutom uznesení by oprávnený duplicitne znášal trovy toho istého konania, a to jednak pri ukončení starej exekúcie úhradou paušálnych trov a následne pri ukončení pokračujúceho konania na základe podaného opätovného návrhu v zmysel ustanovenia § 9 ZoUNEK. Preto oprávnený týmto postupom „stratí“ možnosť uplatnenia uhradených trov voči povinnému, ktorých právny základ a vykonateľnosť je upravená priamo ZoUNEK a oprávnenému nie je priznané právo na podanie opravného prostriedku. Zároveň uviedol, že jedinou možnosťou oprávneného bude v takomto prípade podanie žaloby na príslušný súd na vymožene paušálnych trov vo výške 42,- Eur, čím by došlo podľa oprávneného k ďalšiemu navyšovaniu pohľadávky oprávneného voči povinnému a ďalšiemu zaťažovaniu súdu konaním o zaplatenie a to napriek skutočnosti, že trovy už boli priznané rozhodnutím - upovedomením o zastavení starej exekúcie, ktorému ZoUNEK priznal charakter exekučného titulu. Súčasne oprávnený poukázal

na skutočnosť, že pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa jedná o špecifický inštitút, ktorý vykazuje viaceré znaky odlišného konania v porovnaní s exekučným konaním vedeným podľa ustanovení Exekučného poriadku, a preto aj exekučný titul na základe ktorého je exekučné konanie vedené treba posudzovať osobitne a to s poukazom na osobitnú úpravu podľa ZoUNEK. Pričom pokiaľ by oprávnený prijal záver súdu prijatý v napadnutom uznesení, potom by podľa oprávneného došlo k výraznému zásahu do práv oprávneného v exekučnom konaní. NA podporu svojho tvrdenia oprávnený upriamil pozornosť na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, -20 zo dňa 12.05.2020, v ktorom Ústavný súd výslovne uviedol právo oprávneného uplatniť si v rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.

6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

13. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podľa doručeným súdu dňa 15. 06. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 349,39 Eur na základe exekučného titulu - platobného výmeru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.8.2010. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky) uplatnil nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 47,- Eur, ktoré podľa doplňujúcich informácii o peňažnom nároku pozostávajú z trov konania z exekučného titulu - Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010 vo výške 5,- Eur a z paušálnych trov v sume 42,- Eur vyplývajúcich z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie vydaným súdnym exekútorom sp. zn. EX 1641/2010 dňa 02.03.2020. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, UPOVEDOMENIE o ZASTAVENÍ STAREJ EXEKÚCIE VÝZVA NA ÚHRADU TROV STAREJ EXEKÚCIE sp. zn. EX 1641/2010 zo dňa 02.03.2020, ktoré vydal súdny exekútor JUDr. Peter Matejovie. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou dňa 17.06.2020 vyzval oprávneného na odstránenie vád návrhu na vykonanie exekúcie, pričom výzva spočívala v predložení Oznámenia o ukončení exekučného konania a v oprave návrhu na vykonanie exekúcie v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky), resp. v odstránení sumy 47, Eur, nakoľko z exekučného titulu nárok na túto sumu oprávnenému nevyplýva. Dňa 27.06.2020 oprávnený reagoval na výzvu súdu a predložil oznámenie o ukončení starej exekúcie č. EX 1641/2010 zo dňa 27.05.2020. Zároveň k požiadavke týkajúcej sa opravy návrhu v časti E) formulára (Vymáhaný nárok - náklady spojené s uplatnením pohľadávky) uviedol, že na výške trov trvá tak, ako boli uplatnené v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.06.2020. Ďalej uviedol, že v časti 5,- Eur sa jedná o trovy konania priznané exekučným titulom - Platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. zo dňa 06.07.2010 a súčasne k trovám konania vo výške 42,- Eur uviedol, že že ide o

trovy starej exekúcie, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Pričom podľa oprávneného ide o zákonom stanovený nárok, ktorý je oprávnený povinný uhradiť a je priznaný listinou, ktorej zákon priznáva účinky exekučného titulu. Ďalej uviedol, že zákon o ukončení niektorých starých EK oprávnenému v ustanovení § 9 priznáva právo na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a tým stanovuje oprávnenému možnosť pokračovania v už začatom konaní. Oprávnený tiež uviedol, že pokiaľ by pripustil interpretáciu súdu, oprávnený by znášal duplicitne trovy jedného konania. A v závere svojho podania poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -20 zo dňa 12.05.2020, v ktorom Ústavný súd SR výslovne uviedol právo oprávneného uplatniť si v rámci opätovného návrhu na vykonanie exekúcie aj nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky. Následne vydala vyššia súdna úradníčka napadnuté uznesenie.

14. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

15. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

16. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

17. Podľa §-u 9 ods. 3 o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

18. Podľa §-u 10 ods. 1 , ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije , okrem ustanovenia .

19. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.

20. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.

21. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie časti vymáhaného nároku vo výške 42,00 eur. Oprávnený sa s uvedeným záverom nestotožnil, argumentujúc predovšetkým dôvodovou správou, z ktorej má vyplývať nárok oprávneného. K uvedenému súd uvádza, že dôvodová správa nie je právne záväzným výkladom právnych noriem, ktoré podáva jedine súd. Možno sa síce domnievať, že dôvodová správa vyjadruje úmysel zákonodarcu, no v danom prípade možno o uvedenom výrazným spôsobom polemizovať, keď bol dotknutý viacerými podstatnými zmenami, aj pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky, pričom z obsahu celej dôvodovej správy (vo vzťahu k prijatým právnym normám) je zrejmé, že nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona, a to vo viacerých bodoch, keď napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje všetky potrebné informácie o vymáhanej pohľadávke a trovách starej exekúcie“, pričom podľa nie je podstatnou náležitosťou výška vymáhaného nároku. Taktiež podľa dôvodovej správy k , cit.: „...ktoré sú vo výške 35 eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty.“, pričom podľa sa samozrejme zvyšuje výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom tejto dane súdny exekútor a

nie advokát oprávneného. Ďalej napríklad podľa dôvodovej správy k , cit.: „Na uľahčenie podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa umožňuje oprávnenému pôvodný exekučný titul predložiť vo forme „skenu“, t. j. zaručená konverzia sa nepožaduje.“, pričom podľa sa návrh podáva podľa Exekučného poriadku, ktorého vyžaduje zaručenú konverziu exekučného titulu a výnimka z uvedeného pravidla sa v (v rozpore s dôvodovou správou) nenachádza. Uvedenými príkladmi súd nepodrobil úplnej komparácii dôvodovú správu s účinným znením zákona, iba poukazuje, že nezrovnalosti medzi schváleným (a už účinným) znením a dôvodovou správou nie sú výnimočné a vyskytujú sa na viacerých miestach. Už len z uvedeného považuje súd za potrebné odmietnuť výklad, ktorý sa má mať oporu v dôvodovej správe k uvedenému právnemu predpisu. Taktiež súd uvádza, že pokiaľ ide o sumu 42,- Eur, ktorá predstavuje oprávneným uhradené trovy starej exekúcie ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v , na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Ako vyplýva z , upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného. Úhradou paušálnych trov oprávneným súdnemu exekútorovi totiž podľa názoru súdu nedochádza k prechodu práva z exekučného titulu (zo súdneho exekútora na oprávneného) a ani nedochádza k prechodu uloženej povinnosti z exekučného titulu (z oprávneného na povinného). Taktiež, ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia , okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42,- Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Súd k nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie od povinného naviac uvádza, že došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca preto pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj a Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.

23. A na záver k poukazu oprávneného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -20 zo dňa 12. 05. 2020 súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa Predmetom

skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa , pričom ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -20 zo dňa 12. 05. 2020 je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku (odsek 21. odôvodnenia), z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona (odsek 22. odôvodnenia), z dôvodu výslovného znenia ustanovenia , podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 42,- EUR od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže v opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie uplatniť.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa v spojení s za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, nakoľko tento nebol v uvedenej časti konania úspešný, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).