Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-53-2020.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/53/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s., so sídlom: Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému Q. J., nar. XX.XX.XXXX, T.Ý. R. P., P. XX, o zaplatenie 3.387,33 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 23Csp/91/2019-64 zo dňa 13.12.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom rozsahu o zaplatenie 2.573,33 € s prísl..
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 3.387,33 € s úrokom vo výške 21,24 % ročne zo sumy 3.008,38 € od 17.6.2016 do zaplatenia a s úrokom vo výške 8 % ročne zo sumy 3.387,33 € od 17.6.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Cetelem Slovensko a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej súčasťou boli aj všeobecné úverové podmienky, pričom na základe tejto zmluvy bol poskytnutý žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 €, t.j. 20.000,-Sk. Žalobca vyčerpal z poskytnutého úverového rámca 4.151,02 € a napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil ku dňu podania žaloby len 2.091,71 €. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok vyhlásil právny predchodca žalobu dňa 16.6.2016 mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovanú sumu pritom špecifikoval žalobca tak, že pozostáva z 3.008,38 € titulom zvyšku dlžnej úverovej istiny a z 320,95 € titulom dlžných úrokov z úveru, sumy 24 € titulom dlžného poistného z úveru a 34 € titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalovaný pritom nepoprel čerpanie úveru, uviedol, že poslednú splátku žalovanému uhradil 28.12.2015 v sume 60 € a vzniesol námietku premlčania s tým, že žalobca sa musel najneskôr v januári 2016 dozvedieť, že neuhradil už ďalšiu splátku a žaloba bola podaná na súd až 13.6.2019.
3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a mal preukázané, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 7.7.2008 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na ktorej základe poskytol žalovanému 721,07 € na nákup tovaru, pričom dlžnú sumu sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 20 mesačných splátkach po 41,23 € počnúc od 15.8.2008 vždy ku 15.dňu v mesiaci. Zaviazal sa teda vrátiť veriteľovi celkove 801,20 € a ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,30 %, RPMN vo výške 70,61
%. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné úverové podmienky, podľa ktorých v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s platením viac než dvoch po sebe nasledujúcich splátok alebo jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, je oprávnený veriteľ (CTLM) od zmluvy odstúpiť a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňu účinnosti odstúpenia. Bolo dohodnuté, že v prípade odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu sa stáva splatným celý dlh žalovaného a odo dňa splatnosti dlhu oprávnený žiadal aj úrok z omeškania vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. V zmysle tejto zmluvy dňa 7.7.2008 vydal právny predchodca žalobcu žalovanému aj úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec 663,88 €. Súd mal tiež preukázané, že skutočne žalovaný poslednú splátku vo výške 60 € uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 28.12.2015.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1,2,3,4, 53 ods. 9, § 565, § 54a (účinného od 5.12.2018), § 1012, § 103 Občianskeho zákonníka a posúdil tento vzťah ako vzťah spotrebiteľský. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný a žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.6.2016 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Keďže celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej ku dňu 15.1.2016, od zročnosti tejto splátky je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 15.1.2019. Pri zosplatnení úveru začína plynúť trojročná premlčacia lehota nie od účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastával názor, že má ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému preukázateľne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.
6. V zákonnej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, a to v rozsahu sumy 2.573,33 € s príslušenstvom. Poukázal na to, že sa domáhal v tomto spore nároku titulom neuhradených záväzkov žalovaného z uzavretej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty s tým, že po dobu trvania tohto vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca 4.151,02 € a do podania návrhu na začatie konania splatil len 2.091,71 €. Okrem istiny úveru, sumy 24 € z titulu dlžného poistného a 34 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky sa domáhal zaplatenia sa domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,24 % ročne zo sumy 3.008,38 € od 17.6.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.353,33 € od 17.6.2016 do zaplatenia. Poukázal na ust. § 565 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca sa nemôže stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o tom, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Má za to, že z ust. § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje právo veriteľa, ale nie jeho povinnosť. Na ust. § 565 totiž nadväzuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s požiadavkou na povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia dlhu. V prvoinštančnom konaní žalobca nepredkladal súdu výzvy zasielané žalovanému v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a konajúci súd tak nemohol mať za preukázané mimoriadne zosplatnenie celého dlhu, keďže zasielané výzvy ani doručenky preukazujúce ich prípadné doručenie neboli súdu predložené. V prípade nepreukázania splnenia týchto podmienok na mimoriadne zosplatnenie celého dlhu, tak súd nemohol mať za to, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky k 15.1.2016 a že od tohto dátumu by mala plynúť trojročná premlčacia lehota. Z dôvodu, že z dôkazov vykonaných v spore nemohol súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu k 15.1.2016, nie je potrebné v zmysle prvej vety § 103 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splatných splátok. Jednotlivé mesačné splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci a nie k 15., dňu v mesiaci. Žalobný návrh bol doručený Okresnému súdu Košice I 12.6.2019, a tak si žalobca svoj nárok uplatnil v zákonnej trojročnej premlčacej lehote minimálne zo splatných mesačných splátok po mimoriadnom zosplatnení, t.j. po dní 16.6.2016. Minimálne preto súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok v rozsahu 2.573,33 € s príslušenstvom, ktorý predstavuje
istinu splatnú po mimoriadnom zosplatnení úveru. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov ako vyplývali z obsahu podaného odvolania (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.
9. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 3.9.2020 pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.
10. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,§ 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku konštatuje, že dôvody uplatnené v odvolaní neboli naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 CSP, keď súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
12. V odvolaní žalobca zmenil svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, t.j., že došlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu dlhu žalovaného jeho právnym predchodcom a od 17.6.2016 si uplatnil úroky z omeškania. Dôvodil tým, že dôkazy na toto tvrdenie nepredkladal a tak jeho tvrdenie nemal súd preukázané. Odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na ustanovenie § 151 ods 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o zosplatnení dlhu a ani nenamietal platnosť a účinnosť tohto zosplatnenia. Súd prvej inštancie preto správne považoval toto skutkové tvrdenie (o zosplatnení dlhu) za nesporné. Jeho spochybňovanie žalobcom v odvolaní považuje odvolací súd za účelové, keď podal odvolanie len v časti istiny 2573,33 € s prísl. po mimoriadnom zosplatnení úveru.
13. K posúdeniu začiatku plynutia premlčania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
15. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak je plnenie dohodnuté v splátkach, začiatok plynutia premlčacej doby sa neriadi ust. § 101 OZ (od kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát), ale ust. § 103 OZ, a teda začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok je odo dňa ich zročnosti a začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu (§565) je od zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba zosplatneného dlhu sa teda neviaže na okamih zosplatnenia dlhu a uplynutiu dodatočne určenej lehoty na splnenie celého dlhu. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka však veriteľ nemôže uplatniť svoje právo podľa § 565 OZ (predčasne zosplatniť dlh) prvým dňom omeškania so zaplatením splátky, ale až uplynutím 3 - mesiacov od omeškania so zaplatením. Z toho vyplýva, že premlčacia doba vo vzťahu k zostatku dlhu začína plynúť 3 mesiace po splatnosti omeškanej splátky, v preskúmavanom prípade splátky splatnej 10. januára 2016 (t.j. 10.4.2016). Premlčacia trojročná doba teda uplynula 10. apríla 2019, pred podaním žaloby (13.6.2019). Vecne správne je preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu, aj keď odvolací súd počítal začiatok premlčacej lehoty od iného dátumu, pretože pri prevzatí názoru súdu prvej inštancie by sa veriteľovi skrátila zákonná trojročná premlčacia lehota o 3 mesiace.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CPS. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspech v ňom mal žalovaný, ktorému však trovy konania preukázateľne nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).