Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-30-2020.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Subarea
11CoP/30/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľky: C. J., nar. 3. marca XXXX, bytom F. XX/XX, F., právne zastúpenej JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, so sídlom AK 9. mája, Banská Bystrica, a manžela: Z. J., nar. XX. marca XXXX, bytom F. XX/XX, F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J., F., nar. XX. júla XXXX a V., nar. XX. októbra XXXX, bytom ako matka, zastúpených Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní manžela proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 32P/102/2020-100 zo dňa 3. augusta 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a výroku III. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 32P/102/2020-100 zo dňa 3. augusta 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletých detí J., F., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.I. výživným v sume 100,-Eur na každé dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia (prvá výroková veta), vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (druhá výroková veta). Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 32P/102/2020 (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka (matka) sa návrhom vo veci samej domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode; podaním doručeným súdu dňa 31.07.2020 matka navrhla, aby súd neodkladným opatrením maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti a dočasne uložil otcovi povinnosť prispievať na ich výživu sumou 100,-Eur, na každé z maloletých detí zvlášť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že manžel (otec) maloletých detí od podania návrhu na začatie konania neprispieva na výživu maloletých detí žiadnym spôsobom. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že priemerný mesačný príjem otca v spoločnosti J. V., s.r.o. je 680,25 Eur; matka je na rodičovskej dovolenke s rodičovským príspevkom v sume 420,-Eur + 46,20 Eur rodinné prídavky na maloleté deti. Otec platí úver s mesačnou splátkou v sume 350,-Eur, náklady na bývanie v spoločnom rodinnom dome predstavujú sumu 184,93 Eur a náklady na maloleté deti sumu 578,66 Eur podľa vyčíslenia matky.
1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 2 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366, § 367 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) ako aj ustanovenia § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poukázal na účel neodkladného opatrenia, potrebu osvedčenia danosti práva a absencie vážnejších pochybností o
potrebe predbežnej úpravy. Zdôraznil požiadavku rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, dočasný (predbežný) charakter neodkladného opatrenia; miera osvedčenia sa pritom riadi naliehavosťou jej riešenia, potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a nevyhnutná. Rovnako poukázal na výnimočnosť neodkladného opatrenia, v prípade ak ním súd zasahuje do života rodiny, je neodkladné opatrenie krajným riešením. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa.
1.3 Pokiaľ matka maloletých detí navrhla ich dočasné zverenie do jej starostlivosti, tento návrh okresný súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko v tomto smere matka neosvedčila potrebu naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov účastníkov konania. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 367 C.m.p. prichádza do úvahy vtedy, ak dieťaťu nie je poskytovaná riadna starostlivosť a sú dané odôvodnené potreby, aby starostlivosť o maloleté dieťa prevzala iná osoba, ktorá je spôsobilá riadnu starostlivosť dieťaťu poskytnúť. V danom prípade však starostlivosť maloletým deťom poskytuje matka, je im poskytovaná starostlivosť zo strany oprávnenej a povinnej osoby, zverenie maloletých detí do starostlivosti matky by sa minulo svojmu účinku, konštatoval by sa už existujúci skutočný stav. Otec pritom s poskytovaním starostlivosti maloletým deťom matkou súhlasil. Z uvedeného dôvodu okresný súd návrh v časti zverenia maloletých detí do starostlivosti matky zamietol.
1.4 Za dôvodný považoval okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 366 C.m.p., uloženie povinnosti povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere tak, aby postačovala aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných potrieb oprávnenej osoby. V tomto smere okresný súd zdôraznil, že povinnosť prispievať výživným v nevyhnutnej miere automaticky nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného a možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného, bezodkladná potreba platenia výživného v nevyhnutnej miere musí byť odôvodnená alebo musí vyplývať zo skutkového stavu. Sústavná a dôsledná starostlivosť o maloleté dieťa je súčasťou rodičovských práv a povinností, podmienkou pre uloženie povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa je skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú a netvoria spoločnú domácnosť. Vyživovacia povinnosť zaväzuje oboch rodičov bez ohľadu na to, do koho starostlivosti je dieťa zverené. Ďalším predpokladom je skutočnosť, že rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti, plní svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu predovšetkým výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, poskytovaním stravy, ubytovaním, ošatením a uhrádzaním ďalších výdavkov. Zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“ alebo „Zákon o rodine“) explicitne nevyplýva, že určenie vyživovacej povinnosti na dieťa je podmienené rozhodnutím súdu o osobnej starostlivosti k maloletému dieťaťu. Pokiaľ sa matka maloletých detí domáhala, aby otec dočasne prispieval na výživu maloletých detí sumou 100,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, súd prvej inštancie poukázal na príjem matky, jej tvrdenie, že otec na výživu maloletých detí neprispieva. Zo spisu pre okresný súd vyplynulo, že príjem otca predstavuje priemerne sumu 680,-Eur, zjavne je poberateľom cestovných náhrad, ako to vyplýva z jeho pracovnej zmluvy, ktorú otec do konania predložil. Otec síce platí úver za rodinný dom, v ktorom matka s maloletými deťmi bývajú, výživné na maloleté deti má však podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. prednosť pred inými výdavkami rodičov. Medzi účastníkmi konania nastal neúnosný právny stav, kedy matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, peňažne vynakladá náklady spojené so zabezpečením osobných potrieb maloletých detí. Okresný súd uzavrel, že tento neistý právny stav je potrebné napraviť práve prostredníctvom neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého je otec povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, až do rozhodnutia vo veci samej. Ak ustanovenie § 366 C.m.p. umožňuje neodkladným opatrením uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, za túto sumu považoval okresný súd sumu 100,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, pričom vychádzal zo skutočnosti, že výška životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa ku dňu vydania rozhodnutia predstavuje sumu 98,08 Eur v zmysle vyhlášky č. 174/2020 Z.z., na ktoré má maloleté dieťa nárok.
1.5 Začiatok plnenia vyživovacej povinnosti súd určil počnúc dňom doručenia uznesenia a zdôraznil, že ide o dočasné rozhodnutie a v prípade, že ide o dočasné rozhodnutie; o konečnej výške výživného rozhodne vo veci samej po náležite zistenom skutkovom stave. Aj z uvedeného dôvodu trvanie neodkladného opatrenia vymedzil do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým tento nariadil neodkladné opatrenie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v
plnom rozsahu, resp. navrhol, aby rozhodnutie prispôsobil jeho finančným možnostiam a upravil výšku mesačného výživného na 50,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. Tvrdil, že ním navrhovaná výška výživného je prispôsobená výške jeho príjmu a výške pravidelných výdavkov.
2.1 Namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil výšku jeho príjmov a najmä mesačných nákladov, poukázal na záväzky, ktoré majú spoločne s manželkou, avšak momentálne ich spláca iba on. Súhlasil s tým, že je jeho povinnosťou prispievať na výživu svojich detí; tvrdil však, že nie je v jeho finančných možnostiach prispievať 200,-Eur mesačne na výživu maloletých detí. Poukázal na záväzky voči bankám (hypotekárny úver, spotrebné úvery), skutočnosť, že tieto po jeho odsťahovaní zo spoločnej domácnosti naďalej spláca len on a manželka na úhradu záväzkov neprispieva. Musel si obstarať bývanie, platí výdavky spojené s prenájmom, manželka s maloletými deťmi býva naďalej v spoločnom veľkom rodinnom dome. Po odpočítaní všetkých záväzkov, platbe za prenájom bytu, mu neostáva ani životné minimum.
3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
4. Podľa § 325 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
4.1 Podľa § 366 C.m.p. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
5.1 Podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Zo spisového materiálu (sp.zn. 32P/102/2020) odvolací súd zistil, že v konaní vo veci samej sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; žiada zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zároveň žiada, aby súd určil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 250,-Eur mesačne a na výživu maloletej V. výživným vo výške 200,-Eur mesačne. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení s rozvodom manželstva a zverením maloletých detí do starostlivosti matky súhlasil, nesúhlasil s návrhom vo vzťahu k výške výživného. Dôvodom, pre ktorý matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, bola tvrdená skutočnosť, že otec maloletých detí odo dňa podania návrhu na rozvod manželstva na výživu maloletých detí neprispieva.
6.1 Z ustanovení Civilného sporového poriadku, upravujúce vo všeobecnosti podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z ustanovení Civilného mimosporového poriadku, upravujúceho okrem iného konania vo veciach starostlivosti o maloletých vyplýva, že neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov konania, alebo k zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej - dočasnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto opravou vo forme neodkladného opatrenia súd v neskoršom konaní viazaný nie je, meritórnym rozhodnutím môže vo veci rozhodnúť inak. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce aspoň osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd nemusí vykonávať dokazovanie, nie je potrebné vyjadrenie ostatných účastníkov konania.
6.2 Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnené, je preskúmateľné. Súd prvej inštancie aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádzal nielen z tvrdení matky, ale z listín, ktoré v priebehu konania vo veci samej predložili obaja rodičia maloletých detí. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou dôvodnosti a vhodnosti neodkladného opatrenia, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré tvrdenia považoval za osvedčené. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré neodkladné opatrenie nariadil, a zároveň dôvody, pre ktoré návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti zamietol. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia videl okresný súd predovšetkým v tom, že otec na výživu maloletých detí nijakým spôsobom neprispieva, pričom matka maloletých detí zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti a uhrádza náklady, ktoré sú so starostlivosťou o maloleté deti spojené. Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie zdôraznil, že nemá zistený skutočný stav veci a nemohol vychádzať z celkových potrieb maloletých detí, a so zárobkovými a majetkovými pomermi otca bol oboznámený len čiastočne, poukázal však na možnosť prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere, výšku ktorej ktorú vyvodil v ustanovení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 174/2020 Z.z. o úprave súm životného minima.
6.3 Súd prvej inštancie správne nepovažoval za dôvodný návrh matky neodkladným opatrením maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, keď uzavrel, že nebola daná potreba dočasnej úpravy neodkladným opatrením, ktoré je právnym inštitútom majúcim charakter dočasnosti, nevznikla potreba v tomto smere bezodkladnej úpravy pomerov. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva so zverením maloletých detí matke súhlasil, v tomto smere spor medzi rodičmi maloletých nebol. V konečnom dôsledku voči zamietajúcej časti napadnutého uznesenia odvolanie podané nebolo.
6.4 Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti plniť vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnej miere, ktorú videl vo výške 100,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti platenia výživného v nevyhnutnej miere je súladné s obsahom spisu, listín predložených účastníkmi konania a zároveň nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že otec maloletých detí na výživu maloletých detí neprispieva. Toto tvrdenie aj rovnaký záver súdu prvej inštancie otec maloletých detí v podanom odvolaní nepoprel, zdôraznil iba, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach a majetkových pomeroch prispievať na výživu maloletých detí v určenej sume z dôvodu, že má iné výdavky spojené s platením záväzkov pochádzajúcich z manželského spolužitia (rôzne úvery) a zároveň po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti mu vznikli ďalšie výdavky spočívajúce v platení nájomného.
6.5 Uvedená argumentácia otca nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. V ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, vyživovacia povinnosť trvá, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí v spoločnej domácnosti nežijú; kým matka obýva spoločný rodinný dom, otec si po odchode zo spoločnej domácnosti riešil svoje bývanie formou nájomného vzťahu. Aj keď podľa názoru odvolacieho súdu otec maloletých detí osvedčil, že sám znáša niektoré výdavky spojené s platením spoločných záväzkov a taktiež znáša náklady spojené s nájomným vzťahom, je osvedčená aj tá skutočnosť, že na výživu maloletých detí nijakým (iným) spôsobom neprispieva. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, čo aj spoločnými, na prvom mieste je potrebné zabezpečiť náklady súvisiace so základnými potrebami maloletých detí, ktorými sú zabezpečenie ich výživy a ďalších nevyhnutných potrieb. V rámci svojej argumentácie v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 62 ods.5 zákona č.36/2005 Z.z.; odvolací súd zároveň dodáva, že otec maloletých detí neosvedčil (a ani netvrdil), že svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti plní osobnou starostlivosťou o ne.
6.6 Okresný súd tak správne rozhodol, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa povinnosti prispievať na výživu maloletých detí v nevyhnutnej miere vyhovel, samostatným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia súdu v tomto smere je skutočnosť, že otec maloletých detí po odchode zo spoločnej domácnosti na výživu maloletých detí neprispieva žiadnym finančným plnením. Ak súd prvej inštancie svoj záver o nevyhnutnej miere platenia výživného v sume 100,-Eur
mesačne na každé z maloletých detí zvlášť oprel o výšku životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa v zmysle opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z., tieto závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, ale sú v súlade s najlepšími záujmami maloletých detí, ustanoveniami Zákona o rodine, vyživovacou povinnosťou oboch rodičov a osvedčeným záverom, že po podaní návrhu na rozvod manželstva otec na výživu maloletých detí finančne neprispieva. Aj keď z tvrdenia otca vyplýva, že aspoň v súčasnosti zabezpečuje resp. uhrádza niektoré náklady spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej matka s maloletými deťmi býva, platenie výživného v nevyhnutnej miere je zabezpečené predovšetkým práve poskytovaním určitého finančného plnenia tak, aby výživa, zdravie a zdravý psychický a telesný vývin maloletých detí nebol ohrozený.
6.7 Pokiaľ teda jedinou odvolacou námietkou otca bolo tvrdenie, že jeho súčasný príjem mu nepostačuje na plnenie vyživovacej povinnosti v miere určenej súdom prvej inštancie, táto námietka nie je spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
8. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup. V danom prípade matka maloletých detí podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu konania o rozvod manželstva, na základe ktorej skutočnosti súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval. Z uvedeného dôvodu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania nerozhodoval ani odvolací súd; o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).