Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-30-2020.pdf
PDF · 90.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: FIRE PREVENTION s. r. o., IČO: 50 075 667, Cesta na Senec 2/A, 521 04 Bratislava- Ružinov, proti žalovanému: S. Q., K.. X.XX.XXXX, I. J. XXX/XXX, XXX XX B. I., v konaní o zaplatenie 35 000 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 35 000 eur od 31.1.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2020 (pôvodne žaloba podaná v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 22.3.2019) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 35 000 eur spolu s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje vyčíslenú škodu za ktorú zodpovedá žalovaný žalobcovi. V zmysle uzavretej dohody o urovnaní zo dňa 25.3.2018 na ktorú následne naväzovala dohoda o plnení dlhu v splátkach zo dňa 12.6.2018, kedy žalovaný svoj dlh uznal čo do právneho dôvodu ako aj čo do výšky a svoj záväzok vo výške 35 000 eur sa zaviazal plniť v splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára. Žalovaný však žiadnu splátku podľa dohody o plnení dlhu neuhradil a stratil tak výhodu splátok a zročným sa stal celý dlh žalovaného vo výške istiny 35 000 eur. Nesplnením prvej splátky dlhu vo výške 800 eur splatnej 30.6.2018 sa stal 1.7.2018 splatný celý dlh žalovaného. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na splnenie peňažného záväzku zo dňa 8.1.2019, ktorú si žalovaný neprevzal a bola vrátená žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote.
2.Súd v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz dňa 15.4.2019, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a to ani cestou OR PZ v Poprade. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Súd vo veci vydal uznesenie dňa 21.4.2020, ktorým vyzval na vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach. Žalovaný uznesenie s prílohami v odbernej lehote neprevzal a k žalobe sa nevyjadril.
3. .Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7.7.2020, ktoré však z procesných dôvod nebolo otvorené a pojednávanie odročil na 3.9.2020. Súd v súlade s § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý si neprevzal predvolanie na pojednávanie. Svoju neúčasť neospravedlnil a na pojednávanie sa nedostavil.
4.Na pojednávaní dňa 3.9.2020 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, ktorá bola podporená listinnými dôkazmi a to dohodou o urovnaní a dohodou o plnení dlhu v splátkach, kedy na dohode o plnení dlhu v splátkach bol overený aj podpis žalovaného, tak ako uvádzali v žalobe, žalovaný neuhradil žiadnu splátku a žiadne ďalšie návrhy žalobca v spore nemal.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú - dohoda o urovnaní, dohoda o plnení dlhu v splátkach, výzva na splnenie peňažného záväzku, kópie doručeniek a podacích lístkov, odpoveď OR PZ v Poprade OO PZ Vysoké Tatry ako aj z výsluchom žalobcu na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav: Dňa 25.3.2018 konateľ žalobcu Ing. Hozák a spoločník spoločnosti FIRE PREVENTION s. r. o. Karol Malinovský uzavreli dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy predmetom urovnania bola škoda, ktorú spôsobil Karol Malinovský ako spoločník spoločnosti porušením spoločenskej zmluvy. V článku 2 predmet 2 je uvedený predmet urovnania a v bode 3 tohto článku sa žalovaný zaviazal, že voči spoločnosti má v súvislosti so spôsobenou škodou a ušlým ziskom záväzok vo výške 35 000 eur, ktorý uznáva a zaplatí. Dňa 12.6.2018 je datovaná dohoda o plnení dlhu v splátkach medzi žalobcom a žalovaným v ktorej sa uvádza a poukazuje na dohodu o urovnaní z 25.3.2018, kedy strany tejto dohody sa dohodli, že žalovaný ako dlžník zaplatí žalobcovi ako veriteľovi dlh vo výške 35 000 eur v splátkach spôsobom a za podmienok dohodnutých v tejto dohode, kde v článku 2 je uvedený splátkový kalendár, kedy žalovaný mal dlh uhradiť v 44 splátkach v období od 30.6.2018 do 31.1.2021 a to 43 mesačných splátok vo výške 800 eur a 44 splátka vo výške 600 eur. Zároveň v tejto dohode dlžník uznal dlh v celom rozsahu titulom dohody o urovnaní zo dňa 25.3.2018. Pravosť podpisu žalovaného na tejto dohode bola notársky osvedčená dňa 28.6.2018. Žalovaný nepristúpil ani k úhrade prvej splátky, ktorá bola splatná 30.6.2018 a neuhradil ani žiadnu ďalšiu splátku. V súlade s dohodou sa nesplnením niektorej zo splátok stal zročný celý dlh čo sa považovalo za podstatné porušenie dohody viď článok 2 bod 2-3 dohody. Výzvou na splnenie peňažného záväzku z 8.1.2019 vyzval žalobca žalovaného na úhradu celého dlhu vo výške 35 000 eur a to najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy. Uvedená výzva bola podaná na pošte dňa 15.1.2019. Zásielka sa však vrátila žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote zo strany žalovaného.
Podľa § 585 Občianskeho zákonníka (1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 586 Občianskeho zákonníka (1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. (2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.
Podľa § 587 Občianskeho zákonníka i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.
6.Dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu. Podľa právnej úpravy platnej v minulosti nie je súd viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania (podľa úpravy CSP „strany sporu“). Súd v súlade s § 120 ods. 1 CSP mohol výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci ak ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto ustanovenie je odrazom princípu materiálnej pravdy , tzn. povinnosť súdu zistiť skutkový stav čo možno najúplnejšie a najbližšie k skutočnosti. Od tejto úpravy sa zákonodarca pri koncipovaní CSP odchýlil a do ustanovenia § 185 CSP zaviedol princíp formálnej pravdy čo predstavuje jednu zo najzásadnejších zmien civilného procesu.
Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.
7.Súd hodnotí dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Novinkou o protiúprave v OSP je druhý odsek ustanovenia § 191 CSP podľa ktorého vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená ak zákon neustanovuje inak. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené, alebo porušené právo. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť úspešný v spore tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas sporu neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti ani o tom, žeby táto skutočnosť bolo nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdil ( viď uznesenie NS SR z 24.6.2010 sp.zn.: 5Obo/52/2010.)
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili písomnú dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka ktorou si vo všeobecnosti účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť, alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich ruší a nahradzuje ich novými t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní spôsobuje zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa, nejde však o klasický zánik záväzku, nakoľko dohodou o urovnaní sa súčasne nahrádza doterajší záväzok novým záväzkom. Účelom takejto dohody je zabezpečiť, aby sa strany vyhli možnému sporovému konaniu pred súdom. Ústrednými pojmami dohody o urovnaní sú „spornosť a pochybnosť“, ktoré sa môžu týkať tak samotnej existencie, obsahu či rozsahu záväzku. Dohoda o urovnaní dlhu je klasickým druhom dohody o urovnaní v zmysle vyššie citovaného § 585 OZ. Pod pojmom dlh rozumieme záväzkovú povinnosť dlžníka a samotná dohoda o urovnaní aj v tomto konkrétnom prípade obsahuje vymedzenie zmluvných strán, predmet urovnania a podpisy zmluvných strán. Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú právnu úpravu dohody o urovnaní, preto sa aplikujú na dohodu o urovnaní ustanovenia v Občianskom zákonníku aj na obchodno-záväzkové vzťahy. Samotná dohoda o urovnaní má 2 funkcie a to solučnú ( pôvodný záväzok zaniká) a obligačnú (vzniká nový záväzok, ktorý pôvodný záväzok v dohodnutom rozsahu nahrádza) i keď pôvodný záväzok nemusí ani len existovať uzavretie dohody o urovnaní môže viesť aj len k vzniku nového záväzku. Dohodu o urovnaní nasledovala písomná dohoda o plnení dlhu v splátkach, kedy v článku 3 tejto dohody žalovaný uznal dlh voči žalobcovi z titulu dohody o urovnaní zo dňa 25.3.2018 a zároveň bolo dohodnuté plnenie v splátkach podľa splátkového kalendára uvedeného v článku 2. Podľa tvrdení žalobcu ak v konaní nebol preukázaný opak žalovaný neuhradil žiadnu splátku a celý dlh vo výške 35 000 eur sa tak stal zročným. Žalobca adresoval žalovanému 8.1.2019 výzvu na splnenie peňažného záväzku vo výške 35 000 eur, ktorá výzva sa však vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Odo dňa 31.1.2019 si uplatňuje žalobca aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, keďže záväzkový vzťah vychádza zo vzťahu obchodného.
9. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 35 000 eur.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10.Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).
Podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
11. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. Výška požadovaných úrokov z omeškania nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške 8 % zo žalovanej sumy 35 000 eur od 31.1.2019 do zaplatenia.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
12. Súd tiež priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur s poukazom na ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z..
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. V konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.