Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/42/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: D. H., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XX, XXX XX, J., právne zastúpeného Mgr. Matejom Balašom, advokátom so sídlom Robotnícka 1159/1J, 036 01, Martin, IČO: 42 434 335, proti žalovanému: E. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. Ľ.. A. XXXX/X, XXX XX, D., právne zastúpenému Mgr. Zuzanou Pivoňkovou, advokátkou so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01, Martin, IČO: 42 215 081, za účasti invervenientov na strane žalovaného: v rade 1/: OTEZA, s.r.o., so sídlom Robotnícka 14/9856, 036 01, Martin, IČO: 36 002 828, v rade 2/: G.. G. C. - H., H. H. T..Y.. O. X, XXX XX, D., M.: XX XXX XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu o určenie, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a to parc. reg. C č. 1594/15 - záhrada o výmere 490 m2, parc. reg. C č. 1594/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2 a rodinného domu č. súp. XXXX, postaveného na parc. č. 1594/31, sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný, I. a II. intervenient majú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného, I. a II. intervenienta rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanom na tunajšom súde 4.9.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Martin, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a to parc. reg. C č. 1594/15 - záhrada o výmere 490 m2, parc. reg. C č. 1594/31 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 223 m2 a rodinného domu č. súp. XXXX, postaveného na parc. č. 1594/31 a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že predmetné nehnuteľností nadobudol v roku 1997 kúpou a dňa 6.4.1998 uzatvoril ako dlžník so H. H., N..H.., ako veriteľom úverovú zmluvu č. XX-XXXXXX- X, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 300.000 Sk so splatnosťou poslednej splátky ku 30.5.2003. Pohľadávka H. H. bola zabezpečená záložným právom k vyššie uvádzaným nehnuteľnostiam a ktoré bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva č. 21/98 zo dňa 6.4.1998, a ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre kat. úz. J. ako prvé v poradí v časti „C“ ťarchy. Žalobca ako záložca uzatvoril dňa 11.4.2008 so spoločnosťou OTEZA s.r.o., so sídlom v Martine, IČO: 36 002 828, ako záložným veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1817/2008 a ktoré záložné právo ňou zriadené je tiež zapísané v časti „C“ predmetného listu vlastníctva. Listom z 18.2.2019 obchodná spoločnosť OTEZA oznámila žalobcovi výkon záložného práva a konštatovala v tomto liste, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 28.11.2018 nadobudla od spoločnosti Silverside, a.s., IČO: 50 052 560, so sídlom v Bratislave, pohľadávku voči žalobcovi vo

výške 1.780,93 €, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 21/98 zo dňa 6.4.1998. Teda obchodná spoločnosť OTEZA nadobudla nesplatenú časť pohľadávky, ktorá vznikla H. H. z vyššie uvádzanej úverovej zmluvy z roku 1998. Následne obchodná spoločnosť začala s výkonom záložného práva priamym predajom podľa § 151j ods. 1 Obč. zákonníka a v rámci tohto výkonu záložného práva uspokojovala jednak postúpenú pohľadávku vo výške 1.780,93 €, ale aj pohľadávku voči obchodnej spoločnosti B.O.B. s.r.o., vo výške 50.127,06 €, ktorá bola zabezpečená záložným právom zriadeným v roku 2008. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J. pod zo dňa 17.4.2019. Obchodná spoločnosť OTEZA ako zástupca žalobcu uzavrela v mene žalobcu dňa 12.6.2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v žalobnom petite. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 57.400 €. Podmienky kúpnej zmluvy neboli so žalobcom nijako konzultované a žalobca nebol záložným veriteľom nijako informovaný o priebehu výkonu záložného práva. Žalobca sa s obsahom kúpnej zmluvy oboznámil až po tom, čo bolo príslušnou správou katastra zavkladované vlastnícke právo v prospech žalovaného kupujúceho. Žalovaný je osobou, ktorá má vedomosti o trhových cenách nehnuteľností v okrese Martin, pretože pracuje ako realitný maklér a teda musel vedieť, že tržné ceny obdobných nehnuteľnosti v lokalite Mesta Vrútky sa pohybujú vo výške okolo 100.000 €. Žalobca si nechal vypracovať znalecký posudok č. 79/2019 súdnym znalcom Ing. Miroslavom Ferklom, ktorý ocenil predané nehnuteľnosti na sumu 84.100 €. Kúpna cena, za ktorú bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva na žalovaného, nezodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti obdobného druhu v rovnakej lokalite. Žalobca z tohto dôvodu považuje kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom, ale aj s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Naviac poukazuje, že úverová zmluva, ktorú uzavrel so H. H., mala charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. Žalobca tvrdil, že keďže obchodná spoločnosť OTEZA nie je bankou, nemohla nadobudnúť od banky platne predmetnú pohľadávku proti žalobcovi a nemohla začať s výkonom záložného práva. Podľa presvedčenia žalobcu zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Silverside, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou OTEZA ako postupníkom z 28.11.2018 je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobca totiž vychádzal z presvedčenia, že banka nemôže vôbec postúpiť svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu ako je iná banka, pretože oprávnenie banky definované v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti právnej norme vyjadrenej v ust. § 525 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže umožňuje postúpiť pohľadávku aj takým spôsobom, že jej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. V tejto súvislosti potom žalobca poukázal na ust. § 53 ods. 10 Obč. zákonníka, podľa ktorého, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ak ide o záložné právo zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže podľa žalobcu záložný veriteľ postupovať iba dvomi spôsobmi v zmysle § 53 ods. 10 Obč. zákonníka a to buď predajom zálohu na dobrovoľnej, alebo na exekučnej dražbe. Preto OTEZA, s.r.o., ako záložný veriteľ v mene žalobcu ako záložcu nemohla predať záloh priamym predajom žalovanému a toto spôsobuje, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Naviac obchodná spoločnosť OTEZA porušila aj ust. § 151m ods. 7 Obč. zákonníka a počas výkonu záložného práva neinformovala žalobcu ako záložcu o priebehu výkonu záložného práva. Žalobca nemohol ovplyvniť samotný predaj nehnuteľností, výšku kúpnej ceny ani iné podmienky kúpnej zmluvy. Žalobca takto nemohol kontrolovať výkon záložného práva. Podľa presvedčenia žalobcu aj porušenie týchto ustanovení spôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Naviac uzavretím kúpnej zmluvy a výkonom záložného práva boli porušené aj ustanovenia § 151k ods. 1 Obč. zákonníka, § 151ma ods.1, ods. 2 Obč. zákonníka. Obchodná spoločnosť OTEZA totiž opomenula oznámiť výkon záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti ďalšiemu záložnému veriteľovi, ktorým bol Daňový úrad Martin a ktorý bol pred dňom 4.7.2019 zapísaný na liste vlastníctva v časti „C“ ťarchy pod poradovým číslom 2 na 2. až 7. mieste pred záložným právom spoločnosti OTEZA, ktoré bolo zapísané v roku 2008. Tým, že spoločnosť OTEZA neoznámila záložnému veriteľovi začatie výkonu záložného práva, vykonala záložné právo priamym predajom nehnuteľnosti v rozpore so zákonom, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Tieto skutočnosti, ale aj fakt, že kúpna cena bola dohodnutá hlboko pod úroveň trhovej ceny a jej účastníci, v tomto prípade obchodná spoločnosť OTEZA, ktorá ako záložný veriteľ zastupovala žalobcu pri uzavretí kúpnej zmluvy a žalovaný, nemohli byť dobromyseľní pri jej uzatváraní, keďže žalovaný jednoznačne vedel, že kupuje nehnuteľnosti za cenu, ktorá je stanovená hlboko pod trhovou cenou obdobných nehnuteľností. Teda uzavretie tejto kúpnej zmluvy bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje jej neplatnosť v zmysle § 39 Obč. zákonníka.

3. Žalobca v ďalšej časti žaloby zdôvodnil naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa domáha a totiž, že bez určovacieho rozsudku súdu, keďže žalovaný je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti, nemá žalobca možnosť zmeniť zápis v katastri vo svoj prospech a tým aj chrániť svoje vlastnícke právo. Súčasne žalobca žiadal, aby bolo vydané neodkladné opatrenie a žalovanému sa vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam zakázalo s nehnuteľnosťami nakladať, tam žalobcom navrhnutým spôsobom a súčasne, aby sa žalovanému uložila povinnosť strpieť do právoplatného skončenia konania vo veci samej užívanie týchto nehnuteľnosti žalobcom.

4. Žalobca k svojej žalobe pripojil zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.4.2008 - V 1817/2008, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 6.4.1998 - V 1248/1998, výpis z Obchodného registra obchodnej spoločnosti OTEZA, internetovú ponuku obdobných nehnuteľností, úverovú zmluvu č. 1039041, uzavretú medzi žalobcom a H. H. dňa 6.4.1998, oznámenie o začatí výkonu záložného práva - list obchodnej spoločnosti OTEZA s.r.o., so sídlom v Martine zo dňa 18.2.2019, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. J., vyhotovený 17.7.2019 a vyhotovený 16.8.2018, kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom, zastúpeným záložným veriteľom, obchodnou spoločnosťou OTEZA s.r.o., so sídlom v Martine a kupujúcim E. Č. (žalovaným) dňa 12.6.2019, znalecký posudok č. 79/2019, vyhotovený Ing. Miroslavom Ferklom - súdnym znalcom z odboru stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľností.

5. Súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo súčasťou žaloby, vyhovel uznesením sp. zn. zo dňa 11.9.2019 a žalovanému uložil zákaz nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami tam uvedeným spôsobom a tiež povinnosť strpieť užívanie predmetných nehnuteľností žalobcom až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

6. Voči žalobe sa následne vyjadril žalovaný a svoj vstup do konania súčasne neskôr v priebehu konania zahlásili I. a II. intervenient, uvedení v záhlaví tohto rozsudku.

7. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sa vyjadril k žalobe podaním z 30.10.2019, z ktorého vyplynulo, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť. Žalovaný potvrdil, že ako kupujúci dňa 12.6.2019 so žalobcom ako predávajúcim, ktorý bol zastúpený obchodnou spoločnosťou OTEZA, teda záložným veriteľom, uzavrel spornú kúpnu zmluvu a výkon záložného práva bol zapísaný do katastra nehnuteľností na základe oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 18.2.2019. Žalobca oznámením o začatí výkonu záložného práva prevzal 18.2.2019 osobne, čo na uvedenom podaní potvrdil svojím vlastnoručným podpisom, čiže už v tom čase bol uzrozumený s tým, že nehnuteľnosť sa bude predávať. Vklad spornej kúpnej zmluvy bol povolený katastrom nehnuteľností a to Okresným úradom Martin, odborom katastrálnym dňa 4.7.2019 pod V 2788/2019. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu ohľadne toho, že podmienky predaja predmetných nehnuteľností so žalobcom neboli riadne prerokované. Z písomného vyjadrenia záložného veriteľa zo dňa 19.8.2019 vyplýva, že originál kúpnej zmluvy dostal žalobca k dispozícii, rovnako aj znalecký posudok Ing. Greguša, ktorý v súvislosti s výkonom záložného práva nehnuteľnosti oceňoval. Žalobca mal vopred vedomosť o tom, že nehnuteľnosti sa budú predávať na základe kúpnej zmluvy v rámci výkonu záložného práva. O tejto skutočnosti bol informovaný telefonicky záložným veriteľom už v decembri 2018 a následne začiatkom roku 2019 bol žalobca vyzvaný záložným veriteľom na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ohliadky nehnuteľností znalcom Ing. Gregušom, čo aj bez akýchkoľvek problémov a námietok urobil. Znalec Ing. Greguš vypracoval znalecký posudok pre účely výkonu záložného práva č. 38/2019 zo dňa 4.3.2019, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností na 57.400 € a v tejto výške bola stanovená aj kúpna cena. Žalobca bol so všetkým oboznámený a tiež s tým, že do 10 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je v zmysle čl. VI. zmluvy zo dňa 12.6.2019 predmetné nehnuteľnosti povinný vypratať. Žalobca tak však neurobil napriek tomu, že mal zabezpečené ubytovanie na Karvaša a Bláhovca, ktoré mu zabezpečil záložný veriteľ. Žalovaný kúpil predmetné nehnuteľnosti v dobrej viere. Nepredpokladal, že žalobca sa z nich nevysťahuje. Kúpna zmluva bola autorizovaná advokátom, čo znamená, že mala byť posúdená, čo neodporuje zákonu, zákon neobchádza, neprieči sa dobrým mravom a tiež mala byť posúdená z hľadiska, či jej uzavretím nedôjde ku skutočnosti zakladajúcej vznik škody. Žalovaný nakupoval nehnuteľnosti v dobrej viere, že kúpna zmluva je v poriadku a nevznikne situácia, ktorá ho vystaví súdnemu konaniu. Jeho presvedčenie v správnosť všetkého, čo sa realizovalo záložným veriteľom, bolo podporené aj tým, že na základe oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 18.2.2019 bo výkon záložného práva zapísaný do katastra nehnuteľností Okresného úradu Martin pod č. zo dňa 17.4.2019. Žalovaný žalobcu telefonicky informoval,

že kupuje nehnuteľnosť, že podpisuje kúpnu zmluvu a trval na tom, aby žalobca bol prítomný pri jej podpise. On sa ale vyhováral, že nepríde pre zdravotné problémy. Žalovaný informoval žalobcu telefonicky o všetkých termínoch na vysťahovanie, s čím chcela pomôcť obchodná spoločnosť OTEZA, teda záložný veriteľ a dokonca žalobcu nechal o dva mesiace dlhšie bývať v predmetom rodinnom dome v presvedčení, že žalobca sa odtiaľ vysťahuje. Žalobca bol pri nadobúdaní nehnuteľností dobromyseľný a bol presvedčený, že kúpna cena zodpovedá reálnej cene nehnuteľnosti, ktorá je značne zanedbaná, neudržiavaná, vo všetkých miestnostiach je od výšky 1 až 1,5 metra pleseň. V súčasnosti v dome nie je zapojená elektrina, voda, nekúri sa v ňom. Miestnosti sú zahádzané odpadkami a znehodnocovanie domu pokračuje. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy, fotografie nehnuteľnosti z portálu Q..Z..H. s cenami od 95.000 € do 119.000 €. Po porovnaní zobrazených nehnuteľností s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu, je zrejmé, že ide o neporovnateľné nehnuteľnosti.

8. Žalovaný potom predložil inzerát z Turčianskych realitných služieb, kde bola ponuka na nehnuteľnosť, dom s pozemkom vo výmere 910 m2 za cenu 40.000 €. Pre porovnanie podľa informácií, ktoré žalovaný mal od záložného veriteľa, nehnuteľnosti žalobcu boli niekoľko mesiacov ponúkané v inzercii realitných kancelárií, avšak reálny kupca a záujemca sa nenašiel. Pri rokovaní so žalobcom 11.10.2019 sám žalobca uznal, že nie je reálne nehnuteľnosti za sumu 84.100 €, ako ju ocenil Ing. Ferkl, predať. Naviac Ing. Ferkl vychádzal pri tvorbe svojho znaleckého posudku zo znaleckého posudku Ing. Greguša, čo znamená, že v čase zadania objednávky na vypracovanie znaleckého posudku dňa 22.6.2019 Ing. Ferklovi mal žalobca k dispozícii znalecký posudok Ing. Greguša, čo nekorešponduje s tvrdením žalobcu, že nebol oboznámený s podmienkami kúpy. S tvrdeniami žalobcu o nemožnosti postúpenia pohľadávky zo H. H. postupne na obchodnú spoločnosť OTEZA, s tvrdeniami žalobcu ohľadne spotrebiteľského charakteru úverového vzťahu, neplatnosti kúpnej zmluvy atď., sa žalovaný nestotožnil.

9. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil fotografiu inzercie obdobného rodinného domu, aký má žalobca a aj fotografie z exteriéru a interiéru bývalého rodinného domu žalobcu, ku ktorému žalobca žiadal určiť vlastnícke právo.

10. K vyjadreniu žalovaného žalobca podal repliku podaním z 2.12.2019, v ktorom niektoré tvrdenia žalovaného namietal. Predovšetkým konštatoval, že zápis výkonu záložného práva do katastra nehnuteľností automaticky znamená, že osoba zapísaná ako vykonávateľ záložného práva je aj osoba oprávnená záložné právo vykonať a povolenie vkladu vlastníckeho práva taktiež neznamená, že záložný veriteľ vykoná záložné právo spôsobom, ktorý by nebol v rozpore so zákonom. Žalobca naďalej zotrval na tvrdeniach, že obchodná spoločnosť OTEZA ho žiadnym spôsobom neinformovala o priebehu výkonu záložného práva, čo je v rozpore s ust. § 151m ods. 7 Obč. zákonníka. Žalobca takto nemohol výkon záložného práva žiadnym spôsobom kontrolovať. Žalobcovi síce bola síce oznámená skutočnosť, že obchodná spoločnosť OTEZA začína s výkonom záložného práva k nehnuteľnostiam, ale o samotnom priebehu výkonu záložného práva, najmä okolností ktoré sa týkali predaja zálohu, informovaný nebol. Žalobca nevypratal nehnuteľnosti, pretože žalovaného nepovažoval za platného vlastníka jeho nehnuteľností. Žalovaný neuzatváral kúpnu zmluvu priamo so žalobcom, ale s jeho zástupcom, teda obchodnou spoločnosťou OTEZA. Autorizácia kúpnej zmluvy advokátom neznamená bez ďalšieho, že kúpna zmluva je automaticky platná. Je to práve žalovaný, ktorý žalobcovi bráni zapojiť do nehnuteľnosti prívod elektrickej energie, vody a tepla, čo sťažuje žalobcovi užívanie nehnuteľností. Fotografie, ktoré žalovaný pripojil do súdneho spisu, neodzrkadľujú skutočnú realitu, ale zachytávajú stav predmetného domu v stave v takom, v akom ho zanechal žalovaný, keďže žalovaný sa dňa 16.9.2019 rozhodol, že sám žalobcu z nehnuteľnosti vysťahuje. Vtedy žalovaný vymenil na nehnuteľnosti zámky, vypratal osobné veci žalobcu, odniesol ich na neznáme miesto a žalobcovi ich do dnešného dňa nevrátil. Za súčinnosti OO PZ Vrútky boli nehnuteľnosti do uznesenia o neodkladnom opatrení opätovne sprístupnené, avšak v stave, v akom sú zachytené na fotografiách. Žalobca preto na žalobe naďalej zotrváva.

11. Dňa 14.1.2020 došlo na súd vyjadrenie obchodnej spoločnosti OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine, ktorým oznámila súdu podľa ust. (), že vstupuje do konania ako intervenient na strane žalovaného. V tomto podaní súčasne intervenient oznámil súdu, že OTEZA ako záložný veriteľ žalobcu osobne jednala so samotným žalobcom vo veci realizácie výkonu záložného práva. Žalobca si od nej osobne prevzal oznámenie o výkone záložného práva zo dňa 18.2.2019 a na výzvu intervenienta následne sprístupnil nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom záložného práva znalcovi Ing. Gregušovi. Zároveň žalobca sprístupňoval nehnuteľnosti na ohliadky potencionálnym záujemcom o

kúpu nehnuteľností v čase, keď nehnuteľnosti boli inzerované na predaj prostredníctvom Reality Astoria. Žalobca dokonca sám inicioval predaj nehnuteľností svojej priateľke, avšak za podstatne nižšiu sumu, aká bola stanovená znaleckým posudkom. OTEZA s.r.o. preto navrhla súdu uskutočniť dokazovanie výsluchom strán sporu, ďalej konateľa M.. O., pracovníčku OTEZA s.r.o. N. D. a G.. G. C., advokátku, ktorá pripravovala výkon záložného práva a vypracovala návrh kúpnej zmluvy.

12. Dňa 14.1.2020 došlo na súd podanie II. intervenienta G.. G. C., advokátky, ktorá pripravovala napadnutú kúpnu zmluvu. II. intervenientka rovnako na základe ust. zahlásila svoj vstup do konania na strane žalovaného, pričom naliehavý právny záujem na výsledku sporu odôvodnila skutočnosťou, že to bola práve ona, ktorá pripravovala spornú kúpnu zmluvu ako advokátka a v prípade uplatnenia škody žalovaným, alebo spoločnosť OTEZA, by za prípadnú škodu bola zodpovedná. II. intervenientka v tomto podaní tiež zdôraznila, že žalobca bol od počiatku informovaný o spôsobe výkonu záložného práva, čiže predajom za cenu podľa znaleckého posudku a on sám iniciatívne oslovoval potencionálnych záujemcov o kúpu, pričom si bol ale vedomý, že pokiaľ by nehnuteľnosti predával vo vlastnom mene, žiadny kupujúci by nekúpil nehnuteľnosti zaťažené záložnými právami, preto odobril spôsob výkonu záložného práva. Dňa 18.2.2019 žalobca priamo v jej kancelárii podpísal prevzatie oznámenia o začatí výkonu záložného práva s tým, že bude aktívne vyhľadávať záujemcov o kúpu a sprístupní nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku. Pri tomto jednaní boli prítomní konateľ, OTEZA s.r.o., Martin, M.. D. O. a pani N. D. - ekonómka tejto obchodnej spoločnosti. Žalobca bol oboznámený s vypracovaným znaleckým posudkom Ing. Greguša, ktorý ocenil záloh na 57.400 €. Tento znalecký posudok mu bol doručený emailom zo strany OTEZA s.r.o., Martin. Keďže napriek inzercii predaja nehnuteľností sa nepodarilo predať, nakoľko sa nenašiel žiadny seriózny záujemca, jediným záujemcom nakoniec zostal žalovaný, ktorý ponúkol spoločnosti OTEZA finančné prostriedky vo výške stanovenej znaleckým posudkom. Intervenientka G.. C. vypracovala návrh kúpnej zmluvy dňa 10.6.2019 a doručila ho spoločnosti OTEZA, ktorá ho následne doručovala žalobcovi i žalovanému. Dňa 12.6.2019 v jej kancelárii bola kúpna zmluva podpísaná, bol podaný návrh na vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, ktorý bol povolený pod V 2788/2019 dňa 4.7.2019. Dňa 11.7.2019 sa žalobca so žalovaným dohodli v kancelárii G.. C., že nehnuteľnosť bude vyprataná do konca júla 2019. Spoločnosť OTEZA s.r.o. dokonca žalobcovi ponúkla pomoc pri vysťahovaní a zabezpečení kontajnera na odvoz odpadu. Žalovaný však nehnuteľnosť nevypratal a preto bol vyzývaný na jej vypratanie. Následne sa dozvedela, že žalobca podal žalobu a bolo vydané neodkladné opatrenie súdu na jeho návrhu. Intervenientka uviedla, že pri vypracovaní kúpnej zmluvy vychádzala z údajov Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru, ktoré boli zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J. zo zmlúv o postúpení pohľadávok, zmlúv o zriadení záložného práva, oznámenia o začatí výkonu záložného práva, znaleckého posudku atď.. G.. C. mala za to, že banka mohla platne postúpiť svoju judikovanú pohľadávku z úverovej zmluvy na nebankový subjekt spolu so zabezpečením vo forme záložného práva, pričom postúpenie bolo vykonané formou notárskej zápisnice. Pokiaľ by zmluva o postúpení pohľadávky medzi bankou a nebankovým subjektom bola neplatná, nemohlo by toto postúpenie byť zapísané v katastri nehnuteľností a nemohol by byť zapísaný ako záložný veriteľ spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorá bola už nebankovým subjektom. Z tejto spoločnosti pohľadávku potom nadobudla spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., titulom predaja časti podniku a následne bola pohľadávka postúpená na spoločnosť Silverside, a.s., Bratislava, od ktorej ju nadobudla postúpením OTEZA s.r.o.. Tieto postúpenia boli v katastri nehnuteľností akceptované a preto žiadala, aby bol vykonaný dôkaz úplným LV č. XXXX pre kat. úz. J..

13. Žalovaný ešte pred prvým pojednávaním navrhol, aby bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom žalobcu na preukázanie ním konštatovaných tvrdení a podaním zo dňa 6.2.2020 pomerne rozsiahle vyjadrenie podal intervenient OTEZA s.r.o.. Z tohto vyjadrenia opätovne vyplávalo tvrdenie intervenienta, že so žalobcom boli konzultované podmienky a priebeh výkonu záložného práva a spoločnosť OTEZA aktívne komunikovala so žalobcom, ktorý aj sám vyhľadával záujemcov o kúpu nehnuteľností. Dokonca navrhol, aby nehnuteľnosti kúpila pri výkone záložného práva jeho priateľka V. E. s podmienkou, že ich kúpi bez záložných práv za sumu 50.000 €. V. E. nakoniec nehnuteľnosť žalobcu nekúpila, pretože nemala finančné prostriedky v hotovosti. Intervenient navrhol vypočuť žalobcu, svedkyňu N. D., V. J., M.. D. O., G.. G. C., oboznámiť sa s oznámením o výkone záložného práva a začatí výkonu záložného práva, zmluvou o postúpení pohľadávky, spisom Okresného úradu v Martine, katastrálneho odboru sp. zn. Z 4799/2018. Intervenient OTEZA s.r.o. opätovne zdôraznil, že žalobca sprístupnil svoj rodinný dom viacerým záujemcom, ktorých sa podarilo zistiť cez realitnú kanceláriu Reality Astoria, avšak žiadny záujemca po ohliadke rodinného domu neprejavil seriózny záujem o kúpu.

Tvrdenia žalobcu ohľadne vyššej trhovej hodnoty nehnuteľnosti sú nepravdivé, nakoľko nehnuteľnosť žalobcu je vo veľmi zlom a zanedbanom stave so starými rozvodmi elektriny, výskytom hlodavcov a skôr záujemcov odpudzovala. Tvrdenia žalobcu ohľadne absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky v konečnom dôsledku na intervenienta OTEZA s.r.o., intervenient namietal a konštatoval, že H. H., N..H.., postúpila na základe notárskej zápisnice N 236/2002, NZ 228/2002 svoju judikovanú pohľadávku voči žalobcovi na spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., ktorá ju zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 previedla kupujúcemu, Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o., so sídlom, v Bratislave a ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.3.2017 bola pohľadávka postúpená na obchodnú spoločnosť Silverside, a.s., Bratislava, od ktorej ju nadobudla OTEZA, s.r.o., Martin na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 28.11.2018. Spolu s pohľadávkou na intervenienta prešli aj všetky práva s pohľadávkou spojené vrátane práva záložného. Zmena veriteľa bez problémov bola zapísaná v katastri nehnuteľností. Pokiaľ žalobca uvádza, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že záložný veriteľ, spoločnosť OTEZA, s.r.o., neoznámila výkon záložného práva ďalšiemu veriteľovi, Daňovému úradu Martin, ktorý bol zapísaný ako ďalší záložný veriteľ, na LV č. XXXX pre kat. úz. J., tak toto oznámenie zo zákona pre OTEZU nevyplývalo, keďže bola zapísaná na prvom mieste medzi záložnými veriteľmi, teda bola prednostným záložným veriteľom, ktorý nemal žiadnu zákonnú povinnosť informovať ostatných záložných veriteľov o výkone záložného práva a nemal ani povinnosť žiadať od ostatných veriteľov súhlas k výkonu záložného práva. Jedinou povinnosťou prednostného záložného veriteľa bolo oznámiť výkon záložného práva katastru nehnuteľností , čo aj stalo oznámením z 11.4.2019, na základe ktorého bol v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX vyznačený výkon záložného práva. Tvrdenie žalobcu o porušení § 151ma ods. 1 a ods. 2 Obč. zákonníka takto nemá oporu v skutkovom stave. Podľa presvedčenia intervenienta spôsob, akým intervenient pristupoval k výkonu záložného práva, ako informoval žalobcu o všetkých svojich krokoch, vyhľadával záujemcov na kúpu, nesvedčí pre tvrdenia žalobcu o rozpore kúpnej zmluvy s dobrými mravmi. Preto podľa intervenienta bola žaloba nedôvodná.

14. Intervenient ešte do spisu pripojil výpis z katastra nehnuteľností, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. J., zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2018, ktorou nadobudol spornú pohľadávku a odovzdávací protokol k tejto zmluve, oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 18.2.2019, oznámenie Okresnému úradu Martin, katastrálnemu odboru zo dňa 11.4.2019 o začatí výkonu záložného práva, podacie lístky k týmto listinám.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ale aj konateľa I. intervenienta a II. intervenientky G.. G. C., oboznámil sa s listinami, ktoré strany sporu a intervenienti pripojili do súdneho spisu. Na návrh intervenientov vyžiadal od Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru spis Z 4799/2018 a od intervenienta OTEZA s.r.o., vyžiadal všetky listiny, ktoré tvorili obsah odovzdávacieho protokolu k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2018. Na návrh žalovaného súd vyžiadal z katastra nehnuteľností spis V 472/97 o konaní, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcou T. H. a žalobcom, ktorou kúpnou zmluvou žalobca nadobudol sporné nehnuteľnosti. Na návrh žalovaného súd vypočul svedka H. B., svedka J. Z., vypočul svedkyňu N. D.Ú., svedka Y. Y., ktorého navrhli vypočuť intervenienti a svedkyňu V. J.. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

16. Z listín, ktoré do spisu pripojila obchodná spoločnosť OTEZA v súvislosti s tvrdeniami žalobcu, že v prípade zmluvy uzatvorenej so H. H., N..H.. v roku 1998, šlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd zistil to, že žalobca ako dlžník, identifikovaný svojím rodným číslom a bydliskom, uzavrel dňa 6.4.1998 so H. H., N..H.., so sídlom v Banskej Bystrici ako veriteľom, úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie hotovostného úveru č. XX-XXXXXX-X vo výške 300.000 Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 20 % ročne s tým, že úver bol poskytnutý hotovostne bez udania účelu a prevodom. Plnenie povinnosti dlžníka, teda žalobcu, bolo zabezpečené ručiteľmi, ktorými boli I. Q. N. Y. Y. a súčasne bol úver zabezpečený aj záložným právom k nehnuteľnostiam a to ku KNC parc. č. 1594/15 - záhrada o výmere 490 m2, ku KNC parc. č. 1594/31 - zastavaná plocha o výmere 223 m2, k rodinnému domu č. súp. XXXX, ktorý je postavený na KNC parc. č. 1594/31 v kat. úz. J., ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Úver bol zabezpečený aj vinkuláciou poistného plnenia z poistky zriadenej na vyššie uvedené založené nehnuteľnosti. Spísaniu úverovej zmluvy, z ktorej nevyplývalo, že by ju žalobca podpisoval identifikujúc sa ako podnikateľ uvedením svojho identifikačného čísla organizácie a sídlom, predchádzalo spísanie žiadosti o poskytnutie úveru samotným žalobcom dňa 17.3.1998, ale aj potvrdenie o výške zárobku oboch ručiteľov (č.l. 316 - 319). Zo žiadosti, ktorú spísal žalobca 17.3.1998, nevyplýva, že by ju bol spisoval ako podnikateľ, resp., že by ako účel úveru bol uvádzal použitie podnikateľskej činnosti.

17. Súd ale nahliadnutím do živnostenského obchodného registra zistil, že žalobca mal oprávnenie podnikať už od roku 1995, pričom od 26.11.1997 začal podnikanie v rovnakej oblasti, ako začala podnikať obchodná spoločnosť B.O.B., ktorá vznikla 17.11.1997 zápisom do Obchodného registra.

18. Rovnakého dňa 6.4.1998 spísal žalobca ako záložca so H. H., N..H.., so sídlom v Banskej Bystrici ako záložným veriteľom, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a to vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. J.. Cena založených nehnuteľností podľa vtedy platných cenových predpisov mala podľa zmluvy o zriadení záložného práva predstavovať sumu 708.422 Sk. Podľa čl. III. predmetnej záložnej zmluvy, ak sa porušia podmienky úverovej zmluvy, ktorá bola zabezpečená priamo záložným právom zriadeným záložnou zmluvou, najmä ak nedôjde k dohodnutému finančnému plneniu z týchto zmlúv, alebo ak veriteľ odstúpi od úverovej zmluvy, hoci len z časti, záložca súhlasí s

a) predajom založených vecí priamo na základe súdno - znaleckého posudku, alebo s predajom na verejnej dražbe, alebo s prenajímaním založených nehnuteľností inému do doby vyrovnania celej veriteľovej pohľadávky zabezpečenej touto zmluvou

Dňa 6.4.1998 bola podľa § 724 a nasl. Obč. zákonníka uzavretá medzi žalobcom a ako príkazcom a H. H., N..H.. ako príkazníkom, aj zmluva príkazná, podľa ktorej príkazník sa zaviazal predať v mene príkazcu veci, na ktoré bolo zriadené záložné právo v prospech príkazníka a to priamo na základe súdno

- znaleckého posudku, alebo na verejnej dražbe, alebo prenajímať založené veci. Šlo o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, pričom príkazná zmluva slúžila ako doklad na udelenie plnomocenstva pre výkon predaja a nájmu veci a uzatváranie kúpno - predajnej zmluvy a nájomnej zmluvy. Príkazca súčasne v čl. II. tejto zmluvy udelil plnú moc príkazníkovi na všetky právne úkony súvisiace s predajom a nájmom vecí uvedených v čl. I. bod 2 tejto zmluvy, ktorých platnosť je podmienená účinnosťou príkaznej zmluvy. Vklad zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uvádzaným vyššie bol povolený Správou katastra Martin dňa 20.4.1998.

19. Žalobca v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy uvádzal, že šlo o zmluvu, ktorú uzatváral ako spotrebiteľ a teda mala charakter zmluvy spotrebiteľskej, ktorá ku dňu uzavretia úverovej zmluvy nebola upravená pojmovo ani v , ani v .

20. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 6.4.1998 na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky, alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

21. Podľa predávajúcim bol podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

22. Žalobca vo svojej výpovedi k predmetnej spornej úverovej zmluve uviedol, že ešte v roku 1997 pred uzavretím úverovej zmluvy finančne vypomáhal pánovi Y. pri jeho podnikaní, avšak úver, ktorý si bral v roku 1998, použil na splatenie kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré odkúpil od svojej matky a ktoré práve tvorili podľa vyššie uvádzanej zmluvy záloh. Teda nehnuteľnosťami kúpenými od matky ručil za úver, ktorým zaplatil časť kúpnej ceny za založené nehnuteľnosti, čiastočne vyplatil svoju sestru cez matku a zvyšok použil iným spôsobom. Neskôr ručil týmito nehnuteľnosťami aj za pohľadávky spoločnosti B.O.B., ktorú založil pán Y.. Finančne si on a spoločnosť B.O.B., resp. pán Y. vypomáhali v rokoch 1997 a keď mal pán Y. nejaké finančné problémy, potreboval tiež získať úver, tak ručili firme OTEZA za tovar, ktorý im dodávala. Nejaké 2 - 3 mesiace bol aj zamestnaný vo firme B.O.B. a neskôr ale s ňou spolupracoval ako živnostník, ktorý jej vystavoval faktúry. Žalobca si pritom pri svojej výpovedi nespomínal, za akú sumu od matky odkupoval nehnuteľnosti. Uviedol, že to bolo okolo 600.000 - 700.000 Sk a kúpnu cenu dával matke v hotovosti. Matka mu ale nevystavila papiere preukazujúce splatenie kúpnej ceny. Uviedol tiež, že nejaké peniaze dával aj pánovi B., ktorý bol súdny exekútor, vedúci exekúcie voči jeho matke T. H.. Kúpnu cenu matke zaplatil aj tým spôsobom, že za ňu splatil nejaké dlhy. Žalobca v priebehu konania neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by úverové prostriedky bol použil práve na splatenie kúpnej ceny za založené nehnuteľnosti matke spôsobom, aký opisoval a preto tieto tvrdenia žalobcu ostali nepreukázané. V súvislosti so svojou spoluprácou s obchodnou spoločnosťou B.O.B., ktorú viedol pán Y., robiaci mu ručiteľa za vyššie uvádzaný úver, uviedol, že kooperoval viac menej ako tichý spoločník.

Najskôr v tejto spoločnosti kamarátsky vypomáhal, potom za činnosť, ktorú pre obchodnú spoločnosť B.O.B. vykonával, dostával aj peniaze. Pôvodné úvahy medzi ním a p. Y. boli asi také, že by žalobca mal vstúpiť do obchodnej spoločnosti ako 50 %-ný spoločník, avšak k niečomu takému nakoniec nedošlo. Spoločnosti vypomáhal aj finančne. Pripustil, že jej v minulosti poskytol okolo 200.000 Sk, avšak tieto peniaze mu nikdy neboli vrátené. Bolo to vo viacerých sumách, ale spolu to mohlo dosiahnuť sumu 200.000 Sk. Od obchodnej spoločnosti vrátenie týchto financií nežiadal. Bral to ako svoj vklad do ich podnikania.

23. Svoju výpoveď ohľadne použitia úverových prostriedkov a obstarania spomínaného úveru, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobcu úver spotrebiteľský, sa žalobca snažil podporiť výpoveďou svedka J. Z..

24. Svedok J. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že s matkou žalobcu T. H. tvoril pár od jesene roku 1998 až do roku 2012. Preto vie aj o uzavretí úverovej zmluvy so H. H.. Úver si totiž žalobca bral od H. H. z toho dôvodu, že chcel nejakým spôsobom vypomôcť matke, ktorá mala zvláštny spôsob hospodárenia a bola v dlhoch. Podľa tvrdenia svedka Z. si žalobca bral úver aj kvôli tomu, že potreboval vrátiť matke nejaké peniaze za chalupu, ktorú od nej kupoval. Pani H. mala naviac nejaké exekúcie, ktoré viedol G.. B.Á. v Bratislave a vtedy finančne jej vypomohol aj samotný svedok Z., ale asi aj žalobca z úveru, ktorý dostal do H. H.. Motívom žalobcu pre uzavretie úverovej zmluvy a získanie úverových prostriedkov bolo to, že kúpil chalupu od matky chcel jej zaplatiť kúpnu cenu. Žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 300.000 Sk. Predtým, než začal jeho vzťah s T. H. (rozumej svedkov vzťah s p. H.), sa svedok so žalobcom nepoznal. Svedok tiež uviedol, že G.. B. zaplatil za T. H. nejakých 65.000 Sk ako poslednú splátku dlhu, na vymoženie ktorého bola vedená exekúcia exekútorom B.. K uzavretiu spomínanej úverovej zmluvy došlo tak, že pri rozhovore medzi T. H. a žalobcom, mu T. H., teda svedkovi Z., spomenula, že žalobca potrebuje vypomôcť. Nejaké peniaze sa pomíňali, potrebuje financie a či náhodou nemá svedok Z. nejakých známych, ktorí by mu pomohli vybaviť úver, alebo pôžičku. Svedok uviedol, že za úver žalobcu ručila I.. U., čím si bol istý takmer na 90 %. Nespomínal si však, že by v 90-tych rokoch mal žalobca ešte nejaký iný úver od H. H..

25. Súd sa s tvrdením žalobcu ohľadne použitia úveru a získania úveru za účelom splatenia kúpnej ceny matke za založené nehnuteľnosti nestotožnil a to z nasledovných dôvodov:

26. V konaní bol vypočutý aj svedok Y. Y., ktorý založil v roku 1997 obchodnú spoločnosť B.O.B., s.r.o., so sídlom v Dražkovciach, IČO: 36 376 035, ktorá bola zapísaná do Obchodného registra 17.11.1997 a vymazaná bola 5.8.2011. Predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti bola aj výroba a predaj jedlých a technických olejov, čo bol predmet činnosti totožný s oblasťou podnikania, v ktorej žalobca podnikal od roku 1997. Svedok Y. vo svojej výpovedi uviedol, že bol mnohoročný známy žalobcu a žalobca mu finančne vypomáhal v čase, keď založil obchodnú spoločnosť B.O.B.. Žalobca doslova bol ako keby tichým spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti a finančne jej vypomáhal. O úverovej zmluve, kde robil žalobcovi ručiteľa, vedel povedať to, že úver si žalobca bral kvôli tomu, že chcel obchodnej spoločnosti B.O.B. pomôcť ako keby v podnikaní, resp. vstúpiť do jej podnikania a z tejto úverovej zmluvy poskytol žalobca obchodnej spoločnosti B.O.B. okolo 150.000 - 200.000 Sk na podnikanie obchodnej spoločnosti B.O.B. ako keby tichý spoločník. Čo urobil žalobca so zvyškom poskytnutej sumy, sa už svedok vyjadriť nevedel. Po uzavretí tejto úverovej zmluvy mu dokonca žalobca pomohol ďalšou finančnou čiastkou, ktorú získal z predaja bytu po otcovi. Obchodná spoločnosť B.O.B. mala neskôr dlhy aj voči obchodnej spoločnosti OTEZA a vtedy v prospech spoločnosti OTEZA založil svoju nehnuteľnosť aj žalobca. K bližším okolnostiam uzavretia úverovej zmluvy svedok uviedol, že to vtedy bolo tak, že svedok prevádzku, v ktorej podnikal, si prenajal od p. U.. Žalobca mal v tom období väčšie obchodné skúsenosti, chodil mu vypomáhať a potom sa vzájomne dohodli, že mu žalobca by mohol dať peniaze na podnikanie svedka Y.. Svedok totiž mal na začiatku svojho podnikania len nejakých 50.000 Sk, ktoré získal od úradu práce. Žalobca mu potom vypomáhal, urobil mu projekt pre úrad práce a keď svedok potreboval ďalšie peniaze, žalobca mu povedal, že má možnosť získať ich úverom. Tak vlastne došlo k tomu, že žalobca si tento úver zobral a svedok Y. mu za tento úver ručil a z tohto úveru žalobca svedkovi, resp. jeho obchodnej spoločnosti B.O.B., vypomohol finančne. Finančný vklad, ktorý obchodnej spoločnosti B.O.B. žalobca poskytol, mu ani svedok Y., ani táto obchodná spoločnosť už nevrátili. On si poskytnuté prostriedky fakturoval voči obchodnej spoločnosti B.O.B. za prácu, ktorú pre ňu vykonával a za túto prácu mu obchodná spoločnosť B.O.B. podľa faktúr platila. Neskôr ale firma išla do krachu a preto už nemohla žalobcovi poskytnuté peniaze vrátiť. V záujme záchrany obchodnej spoločnosti B.O.B. žalobca založil svoju nehnuteľnosť v prospech záložného veriteľa, obchodnej spoločnosti OTEZA.

27. Z výpovede svedka Y. takto vyplynulo, že 2/3-iny poskytnutých úverových prostriedkov žalobca využil v podstate na finančný vklad do podnikania obchodnej spoločnosti B.O.B., s.r.o., v snahe neskôr inštitucionalizovať svoje postavenie v tejto obchodnej spoločnosti, teda stať sa prípadne obchodným spoločníkom tejto obchodnej spoločnosti, pričom tak žalobca, ako aj svedok, sa zhodli na tom, že finančné pôsobenie žalobcu skôr pripomínalo tichého spoločníka vo vzťahu k obchodnej spoločnosti OTEZA. Nebolo zistené, že by tento právny vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou OTEZA bol formálne upravený nejakou zmluvou.

28. Tvrdenia žalobcu o použití poskytnutých úverových prostriedkov v podstate na kúpu nehnuteľností od matky v roku 1997, vyvracal aj samotný obsah kúpnej zmluvy, ktorú súd vyžiadal na návrh žalovanej strany. Vklad kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela predávajúca T. H., Z.. L., matka žalobcu s kupujúcim - žalobcom - jej synom, dňa 3.2.1997 bol povolený Katastrálnym úradom v Banskej Bystrici, Správou katastra v Martine pod V 472/97 dňa 3.3.1997. Touto zmluvou T. H. odpredala žalobcovi svoje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. J.X. a to KNC parc. č. 1594/15 - záhrady o výmere 490 m2 a KNC parc. č. 1594/31 - zastavaná plocha o výmere 223 m2, na ktorej je postavený dom č. súp. XXXX. Kúpna cena bola medzi účastníkmi zmluvy ustálená vzájomnou dohodou vo výške 561.371 Sk s prihliadnutím na znalecký posudok Ing. Ľubomíra Hurajta zo dňa 3.1.1997. S tvrdeniami žalobcu časovo nekorešponduje dohoda zmluvných strán o vyplatení kúpnej ceny, pretože podľa čl. II. sa účastníci zmluvy dohodli tak, že celá kúpna cena bude použitá na úhradu podlžností predávajúcej a to tak, že suma 515.084 Sk bude poukázaná súdnemu exekútorovi G.. G. B. z Bratislavy, z toho 100.000 Sk pred podpisom zmluvy, 315.084 Sk do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy a ďalších 100.000 Sk v mesačných splátkach po 20.000 Sk počnúc mesiacom marec 1997. Zvyšok kúpnej ceny mal byť poukázaný na účet Daňového úradu v Martine. O tom, že žalobca kúpnu cenu takto aj vyplácal v období uzavretia kúpnej zmluvy s matkou, svedčí tá skutočnosť, že podľa obsahu spisu Správy katastra Martin V 472/97 Exekútorský úrad Bratislava 4, G.. G. B., súdneho exekútora, listom z 5.2.1997 oznámil Katastrálnemu odboru Okresného úradu, že ruší upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností povinnej T. H. vzhľadom k tomu, že povinná T. H. sa zaviazala pohľadávku oprávneného uhradiť. Súčasťou spisu je aj rozhodnutie o čiastočnom zrušení záložného práva, ktoré vydal Daňový úrad v Martine dňa 4.2.1997 a to z toho dôvodu, že povinná daňová dlžníčka T. H. svoj záväzok zabezpečený záložným právom voči daňovému úradu, vyrovnala dňa 19.1.1997. Z obsahu kúpnej zmluvy, ale aj z postupu súdneho exekútora B., či Daňového úradu v Martine, vyplýva, že žalobca dohodnutú kúpnu cenu matke uhrádzal pred, resp. po podpise kúpnej zmluvy v roku 1997. Je preto podľa presvedčenia súdu vylúčené, aby ju splácal z úverových prostriedkov získaných v apríli 1998, najmä, ak žalobca k tomu neposkytol žiadny dôkaz mimo svojho tvrdenia. Pokiaľ žalobca chcel podporiť svoje tvrdenia výpoveďou svedka Z., svedok podľa vlastnej výpovede sa so žalobcom zoznámil až po nadviazaní vzťahu s jeho matkou v jeseni roku 1998, teda niekoľko mesiacov po uzatvorení úverovej zmluvy. Naviac svedok bol presvedčený, že za úverovú zmluvu ručila I.. U.. Z obsahu úverovej zmluvy je ale zrejmé, že ručiteľmi boli iné osoby, než tvrdil svedok Z..

29. Naviac však samotný žalobca sa o účele úveru vyjadril aj pred intervenientkou G.. G. C., ktorá vo svojom vyjadrení, aj vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu pozná minimálne 18 rokov a bolo jej známe, že žalovaný v novembri 1997 si otvoril živnosť, predmetom ktorej bol predaj jedlých a technických olejov, čo bol predmet činnosti rovnaký, ako mala obchodná spoločnosť B.O.B, ktorá vznikla zápisom v Obchodnom registri dňa 17.11.1997 a kde podľa vedomostí G.. C. mal byť žalobca tichým spoločníkom. Samotný žaloba v čase, keď sa začal pripravovať výkon záložného práva, čo bolo začiatkom roku 2019, keď sa ho spýtala, o akú pohľadávku banky, pôvodne H. H. voči nemu išlo, jej tvrdil, že je to zvyšok jeho bývalého podnikateľského úveru. Preto ona mala vedomosť, že úver od H. H., aj keď žalobca v ňom nevystupoval, resp. neidentifikoval sa ako podnikateľ, použil žalobca na podnikateľský účel a preto ju nenapadlo, že by vo vzťahu k žalobcovi mala postupovať ako voči spotrebiteľovi.

30. Súd takto na základe výpovede G.. G. C., na základe výpovede svedka Y., ale čiastočne aj samotného žalobcu, ktorý opísal spoluprácu s obchodnou spoločnosťou B.O.B., dospel k presvedčeniu, že tvrdenia žalobcu ohľadne použitia úverových prostriedkov a reálneho účelu úveru na splatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti vo Vrútkach matke, nie sú pravdivé a že sú len účelovými tvrdeniami. Žalobca totiž tieto svoje tvrdenia mimo svedka Z. nepodporil žiadnym iným dôkazom. Svedok Z. podľa presvedčenia súdu neposkytol vierohodnú výpoveď ohľadne použitia úverových prostriedkov, nakoľko sa so žalobcom zoznámil v období, keď žalobca už v úverovom vzťahu so H. H. bol, hotovostné prostriedky z úveru

prevzal a v tomto období mal podľa kúpnej zmluvy mať už kúpnu cenu dávno zaplatenú. Naviac samotný žalobca priznal, že vypomáhal finančne obchodnej spoločnosti B.O.B a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedka Y., ktorý uviedol, že práve preto, že finančné prostriedky získané z úveru mali byť žalobcom poskytnuté na podporu podnikania obchodnej spoločnosti B.O.B. a podnikateľskú kooperáciu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou B.O.B., svedok Y. robil žalobcovi ručiteľa v predmetnej úverovej zmluve. Nemožno bez povšimnutia nechať aj fakt, že v apríli 1998, keď bola uzatváraná úverová zmluva s pojmom „Spotrebiteľ“, nakladal len o ochrane spotrebiteľa. V tom čase nemal osobitnú právnu úpravu, ktorá by sa týkala postavenia a ochrany spotrebiteľa a náležitostí spotrebiteľských zmlúv. Nebol dokonca prijatý ani Zákon o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytované v tom čase bankami boli považované za absolútny obchod a úverové zmluvy boli uzatvárané v zmysle a nasl. . Žalobca, aj keď je pravdou, že sa v zmluve identifikoval ako fyzická osoba, bol identifikovaný svojím rodným číslom a bydliskom, nie sídlom podnikania a identifikačným číslom organizácie, nepreukázal, že by poskytnuté finančné prostriedky bol použil na osobnú potrebu. Teda, že by mal postavenie spotrebiteľa tak ako to definovalo v tom čase ustanovenie . Naopak, z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že finančné prostriedky získané úverom minimálne v 2/3-inách použil na podnikanie, resp. na svoj vklad do podnikania obchodnej spoločnosťou B.O.B., s.r.o.. Otázka použitia zvyšných približne 100.000 Sk zostala nepreukázaná, ale nebolo preukázané, že by žalobca, ktorý v tom čase bol už živnostníkom, bol použil tieto finančné prostriedky na uspokojovanie svojej osobnej potreby, prípadne osobnej potreby členov svojej domácnosti. Preto súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že v jeho prípade mal vo vzťahu k H. H. postavenie spotrebiteľa a preto by toto postavenie vyžadovalo osobitný prístup v súvislosti s ochranou žalobcu ako spotrebiteľa.

31. Súd preto dospel k presvedčeniu, že v súvislosti s následným postúpením pohľadávky z banky na prvý nebankový subjekt v reťazi všetkých postúpení, ku ktorým v tomto prípade došlo, ako aj pri výkone záložného práva, nebolo potrebné rešpektovať osobitné ustanovenia Obč. zákonníka dané na ochranu spotrebiteľa.

32. Z listín, ktoré potom boli pripojené do súdneho spisu obchodnou spoločnosťou OTEZA, súd zistil, že žalobca úver riadne nesplácal, čo následne viedlo H. H. podať proti nemu žalobu v roku 1999, o čom svedčí v spise pripojený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý došiel na Okresný súd Martin vo februári 1999 a následne platobný rozkaz, ktorý na návrh navrhovateľa H. H., N..H.., so sídlom v Banskej Bystrici, proti žalovanému D. H., I.N. Q. N. Y. Y. v konaní o zaplatení 310.420 Sk vydal dňa 5.5.1999 Okresný súd Martin. Týmto platobným rozkazom Okresný súd Martin uložil vyššie uvádzaným žalovaným, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalobcovi zaplatili sumu 310.420 Sk spolu s 24 % úrokom od 16.1.1999 a aby nahradili žalobcovi trovy konania v sume 12.416 Sk s tým, že s plnením povinnosti jedného z odporcov v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných odporcov. Je teda zrejmé, že žalovaní v rade 2/ a 3/, ktorí mali postavenie ručiteľov, boli takto k plneniu aj zaviazaní. H. H. mala na základe platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. , ktorý bol právoplatný a vykonateľný dňa 2.6.1999, voči žalobcovi judikovanú pohľadávku vo výške vyše 310.000 Sk. Pokiaľ žalobca operoval tou skutočnosťou, že H. H. neplatne postúpila pohľadávku ako banka voči žalobcovi na nebankový subjekt, pretože nedodržala ustanovenia Zákona o bankách a to konkrétne ust. vtedy v znení účinnom k 5.9.2002, keď H. H. pohľadávku voči žalobcovi postúpila, tak s takýmto názorom sa súd opätovne nestotožnil. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa dokonca podala dňa 6.10.1999 návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie judikovanej pohľadávky na exekútorskom JUDr. Jozefa Liščáka, o čom svedčí do spisu pripojená korenšpondencia H. H. s týmto exekútorským úradom, upovedomenie o začatí exekúcie Ex 793/99 zo dňa 9.11.1999, exekučný príkaz rovnakej spisovej značky a príkaz na začatie exekúcie. Z výzvy veriteľa o začatí výkonu záložného práva, ktoré zaslala obchodná spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 839 651, žalobcovi dňa 20.4.2005 bola zistená stranami sporu konštatovaná skutočnosť, že H. H. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 5.9.2002, ktorá bola uzatvorená vo forme notárskej zápisnice N 236/2002, , ktorú spísal notár JUDr. Roman Vidovenec, postúpila svoju pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 6.4.1998, judikovanú vyššie uvádzaným platobným rozkazom obchodnej spoločnosti Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave. Táto skutočnosť ale vyplývala aj zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela obchodná spoločnosť Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave s obchodnou spoločnosťou OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine č.l. 240 - 242. Je teda zrejmé, že H. H. ako banka postúpila pohľadávku voči žalobcovi z vyššie

uvádzanej úverovej zmluvy, judikovanú hore uvedeným platobným rozkazom až 5.9.2002 obchodnej spoločnosti Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave, ako postupníkovi.

33. V tom období v zmysle ust. o bankách mohla banka postúpiť na nebankový subjekt pohľadávku banky za predpokladu, že napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky jej klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky a vtedy môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka, alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informácie o jednotlivých iných záväzkových vzťahov medzi bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

34. Je len zrejmé, že, ak H. H. postupovala judikovanú pohľadávku proti žalobcovi v roku 2002, žalobca bol predtým bankou písomne vyzvaný na zaplatenie svojho dlhu zo spornej úverovej zmluvy, ktorej plnenie bolo zabezpečené záložným právom viaznucim na ním vlastnených nehnuteľnostiach, pričom súd za minimálne takúto výzvu môže považovať žalobu, ktorá bola žalobcovi doručená spolu s platobným rozkazom Okresného súdu Martin, kde bol žalobca spolu so svojimi ručiteľmi zaviazaný k zaplateniu dlhu vo výške vyššie 310.000 Sk. Preto nie je na mieste obrana žalobcu, že banka pri postúpení pohľadávky na obchodnú spoločnosť Credit Clearing Center, a.s., so sídlom v Bratislave, porušila ustanovenie vtedy platného Zákona o bankách, konkrétne § 92 vtedy ods. 7 citovaného zákona. Súd považoval postúpenie pohľadávky vo vzťahu banky voči žalobcovi, ktorá bola judikovaná platobným rozkazom Okresného súdu Martin, vyplývala z úverovej zmluvy uzavretej 6.4.1998, zabezpečenej záložným právom viaznucim na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, za platné. Následne pohľadávka obchodnej spoločnosti Credit Clearing Center, a.s. voči žalobcovi bola prevedená zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 2.1.2014 na kupujúcu obchodnú spoločnosť Bratislavská aukčná dražobná, s.r.o.. Táto obchodná spoločnosť následne postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.3.2017 pohľadávku voči žalobcovi na obchodnú spoločnosť Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave a na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi postupcom, obchodnou spoločnosťou Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave a obchodnou spoločnosťou OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine, sa intervenient OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine stal veriteľom a súčasne aj záložným veriteľom danej pohľadávky pôvodne H. H. vo vzťahu k žalobcovi. Táto skutočnosť vyplynula pre súd zo zmlúv, ktoré tvoria obsah vyžiadaného spisu z Okresného úradu Martin, katastrálneho odboru Z 4799/2018 a sú pripojené na č.l. 238 - 276.

XX. H. H. bola prednostným záložným veriteľom a v časti „C“ ťarchy na LV č. XXXX pre kat. úz. J. (č.l. 44 - 45), záložné právo v jej prospech, ktoré bolo vložené do katastra nehnuteľností pod č. V 1248/98 - č. Z 539/03, bolo zapísané ako prvé v poradí pred všetkými ďalšími tam zapísanými záložnými právami, zriadenými v prospech iných veriteľov žalobcu. Keďže podľa § 524 ods. 2 Obč. zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, v rámci reťaze postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči žalobcovi, stali sa títo noví veritelia žalobcu súčasne záložnými veriteľmi a to prioritnými záložnými veriteľmi na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

36. Súd preto nezistil dôvod, pre ktorý by obchodná spoločnosť OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine ako nový prednostný záložný veriteľ, pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy pôvodne uzavretej v roku 1998 so H. H., voči žalobcovi nemohol začať výkon záložného práva spôsobom, ktorý predpokladala zmluva o zriadení záložného práva a dovoľovali ustanovenia Obč. zákonníka platné v čase výkonu záložného práva vo vzťahu k žalobcovi.

37. Naviac obchodná spoločnosť OTEZA bola vo vzťahu k žalobcovi záložným veriteľom aj na základe inej zmluvy o zriadení záložného práva a to zmluvy uzavretej medzi záložným veriteľom, obchodnou

spoločnosťou OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine a žalobcom ako záložcom dňa 11.4.2008, ktorej vklad bol povolený pod V 1817/2008 dňa 31.7.2008 (č.l. 13 - 14). Predmetom tejto záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie existujúcich i budúcich pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi B.O.B., s.r.o, so sídlom v Dražkovciach a to až do výšky zabezpečených pohľadávok s prísl. 2.000.000 Sk a touto záložnou zmluvou na zabezpečenie týchto pohľadávok záložca - žalobca zriadil záložné právo na nehnuteľnosti zapísané v Správe katastra Martin na LV č. XXXX pre kat. úz. J.. Toto záložné právo bolo zapísané na LV č. XXXX za záložným právom zriadeným v prospech Daňového úradu Martin i záložným právom zriadeným pôvodne v prospech H. H., N..H...

38. Podľa presvedčenia súdu zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorá bola uzavretá medzi intervenientom OTEZA s.r.o., so sídlom v Martine ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom, bola v roku 1998 uzavretá platne podľa vtedy platných ustanovení § 151a až 151g Obč. zákonníka a priamy predaj upravovala ako jeden z možných spôsobov výkonu záložného práva.

39. Výkon záložného práva bol realizovaný v roku 2019 podľa ustanovení Obč. zákonníka, platného v roku 2019. Žalobca vytýkal pri výkone záložného práva okrem tej skutočnosti, že OTEZA s.r.o., so sídlom v Martine nemohla platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá pôvodne vznikla banke, s čím sa súd nestotožnil a dôvody uviedol vyššie, aj tú skutočnosť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi bankou a žalobcom, vniknutý v roku 1998, spotrebiteľský charakter zabezpečenej pohľadávky nedovoľoval uskutočniť výkon záložného práva priamym predajom, pretože to vylučovalo ust. § 151j ods. 1 druhá veta Obč. zákonníka.

40. Podľa § 151j ods. 1 Obč. zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve, alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon, alebo osobitný zákon, neustanovuje inak.

41. Žalobca súčasne poukázal na ust. § 53 ods. 10 Obč. zákonníka, účinného v čase výkonu záložného práva, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť sa predajom zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu, alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

42. Ustanovenie § 53 ods. 10 Obč. zákonníka takto vylučuje priamy predaj zálohu, ktorý inak pripúšťa ust. § 151j ods. 1 Obč. zákonníka za predpokladu, že ide o záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd však už vyššie poukázal, že podľa presvedčenia súdu nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu, v ktorej by žalobca prijímal finančné prostriedky ako spotrebiteľ na svoju osobnú potrebu a preto podľa presvedčenia súdu nie je možné na právny vzťah medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou OTEZA s.r.o., so sídlom Martine, aplikovať ust. § 53 ods. 10 Obč. zákonníka.

43. Podľa presvedčenia súdu zo záložnej zmluvy vyplývalo pre obchodnú spoločnosť OTEZA s.r.o. ako záložného veriteľa právo uskutočniť výkon záložného práva spôsobom, ktorý bol dohodnutý a teda podľa čl. III. ods. 1 písm. a/ záložnej zmluvy, predajom založenej veci priamo na základe súdneho - znaleckého posudku. Preto tento argument pre neplatnosť následne uzavretej kúpnej zmluvy so žalovaným súd ako relevantný neuznal.

44. Žalobca namietal ako ďalší dôvod pre neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy so žalovaným porušenie ust. § 151m ods. 6 a ods. 7 Obč. zákonníka.

45. Podľa § 151m ods. 6 Obč. zákonníka pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

46. Podľa § 151m ods. 7 Obč. zákonníka záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.

47. Tvrdenia žalobcu o tom, že obchodná spoločnosť OTEZA s.r.o. nijakým spôsobom počas výkonu záložného práva neinformovala žalobcu ako záložcu o priebehu výkonu záložného práva a žalobca

nemohol ovplyvniť samotný predaj nehnuteľnosti, výšku kúpnej ceny ani iné podmienky a nemohol žiadnym spôsobom kontrolovať priebeh výkonu záložného práva, sa nepotvrdili. Boli totiž vyvrátené výpoveďou intervenientov žalovaného, ale aj vypočutých svedkov. Súd podotýka, že žalovanému bolo začatie výkonu záložného práva oznámené obchodnou spoločnosťou OTEZA listom z 18.2.2019, z ktorého vyplynulo, že obchodná spoločnosť OTEZA zmluvou o postúpení pohľadávky nadobudla od obchodnej spoločnosti Silverside, a.s., so sídlom v Bratislave, pohľadávku voči žalobcovi, v tom čase len vo výške 1.780,93 €, ktorá bola zabezpečená záložným právom zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. J. a ktoré záložné právo bolo zriadené zmluvou zo dňa 6.4.1998 ktorej vklad bol povolený pod V 1248/98. V prospech obchodnej spoločnosti A. však bolo na danom liste vlastníctva vyznačené aj ďalšie záložné právo k týmto nehnuteľnostiam, ktoré bolo povolené vkladom pod č. V 1817/2008, vzniknuté na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.4.2008 a ktoré zabezpečuje pohľadávku obchodnej spoločnosti OTEZA vo výške 50.127,06 €. Súd pripomína, že to záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky, ktorú mala obchodná spoločnosť OTEZA voči obchodnej spoločnosti B.O.B., s.r.o., so sídlom v Dražkovciach (č.l. 13, 14). Samotná kúpna zmluva bola však uzavretá takmer 4 mesiace po oznámení o začatí výkonu záložného práva, dňa 12.6.2019.

48. Veľmi podrobne k okolnostiam výkonu záložného práva vypovedala svedkyňa N. D., účtovníčka obchodnej spoločnosti OTEZA, s.r.o., ktorá uviedla, že keď koncom roku 2018 jej zamestnávateľ rozhodol o tom, že uspokojí svoje pohľadávky výkonom záložného práva a teda predajom predmetného zálohu, čiže nehnuteľnosti žalobcu, táto spoločnosť vstúpila do rokovania so žalobcom, ktorého informovala o tomto zámere. V tom čase bol veriteľom pôvodnej pohľadávky H. H., N..H.. bola ešte obchodná spoločnosť Silverside. Na základe následného konania G.. G. C. došlo následne k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky H. H. voči žalobcovi z obchodnej spoločnosti Silverside na obchodnú spoločnosť OTEZA, s.r.o., o čom bol opäť žalobca informovaný a v prvej polovica roka 2019 za pomoci znalca Ing. Greguša bol dom a pozemky žalobcu ocenené na sumu 57.400 €. OTEZA s.r.o. sa rozhodla ponúknuť záloh na predaj cez realitnú kanceláriu, ktorá ale ponúkala dom za vyššiu sumu, než vyplývala zo znaleckého posudku a to približne za 74.000 €. Dom za jeden mesiace videlo približne 10 záujemcov, ktorým žalobca umožnil ohliadku nehnuteľnosti po intervencii obchodnej spoločnosti OTEZA s.r.o., avšak žiadny zo záujemcov neprejavil seriózny záujem o jeho kúpu. Predaj domu bol dokonca inzerovaný v miestnych novinách Život Turca, ale záujemcovia, ktorí navštívili dom, nemali záujem o jeho kúpu. Žalobca im neskôr hovoril, že dom by kúpila možno jeho bývalá priateľka V. J. za sumu 50.000 €, pretože za viac sa podľa jeho názoru nepredá. Oni dotyčnú oslovili, ale nepodarilo sa jej získať finančné prostriedky na kúpu. Následne sa obchodnej spoločnosti OTEZA ozval žalovaný, ktorý si bol dom obzrieť a bol ochotný kúpiť ho za cenu 57.400 €. Obchodná spoločnosť OTEZA podľa výpovede svedkyne mala záujem predať do za vyššiu sumu, pretože kúpnou cenou neuspokojili všetky svoje pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi, keďže k istine nabiehali aj vysoké úroky, avšak podarilo sa ho predať len za sumu 57.400 €. Žalobcovi chceli poskytnúť súčinnosť pri hľadaní ubytovania, aj pri vyprataní domu, avšak on spoluprácu v tomto smere odmietol. Návrh kúpnej zmluvy zaslala žalobcovi mailom, na ktorý on nereagoval. Predtým, ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy, svedkyňa šla na daňový úrad, ktorý bol záložným veriteľom, tiež zapísaným na liste vlastníctva, a informovala príslušného pracovníka tom, že ide obchodná spoločnosť realizovať výkon záložného práva proti žalobcovi. Neskôr žalobca si dal urobiť ďalší odhad na hodnoty domu znaleckým posudkom Ing. Ferkla a proti konateľovi, obchodnej spoločnosti OTEZA, žiadal doplatiť rozdiel v kúpenej cene.

49. Samotný žalobca vo svojej výpovedi v priebehu výkonu záložného práva uviedol, že v súvislosti s predajom domu s firmou OTEZA spolupracoval, pustil tam všetkých záujemcov, ktorí mali záujem o ohliadku domu, aj znalca Ing. Greguša, ktorý podľa jeho výpovede mal pôvodne dom ohodnotiť vyššou sumou. On sám ponúkal dom na predaj a požadoval za dom nejakých 72.500 €, avšak cenu postupne znižoval až na 69.000 €.

50. Svedkyňa V. J., bývalá partnerka žalobcu, uviedla, že keď sa žalobca dostal do finančných problémov, uvažovali o tom, že by ona od neho rodinný dom vo J. odkúpila s tým, že on by v ňom ešte zostal bývať a po čase, ak by svedkyni dovolila finančná situácia, by mu doplatila ešte nejakých 20.000 € ku kúpnej cene, prípadne by nič nedoplácala a dom by kúpila za 55.000 €, prípadne, že by tam žalobcovi zriadila vecné bremeno užívania domu. Z kúpy ale zišlo, pretože svedkyňa nezískala potrebné finančné prostriedky. Svedkyňa potvrdila, že do domu chodili nejakí záujemcovia s tým, že jeden z nich kontaktoval účtovníčku firmy OTEZA N. D., ktorému záujemcovi pani D. povedala, že majú už iného záujemcu. Svedkyňa J. uviedla, že podľa jej vedomostí v OTEZ-e chceli dom predať najskôr za 80.000

€, potom sumu znížili na 75.000 € s tým, že ho potrebujú rýchlo predať, ale predať ho nemohli. Predaj domu bol inzerovaný aj na internete a za takéto sumy sa na internete aj predával.

51. Svedok H. B., ktorého výsluch žalobca navrhol, uviedol, že pomáhal žalobcovi zháňať záujemcov na odpredaj jeho domu vo J., čo bolo niekedy začiatkom roku 2019. Celú záležitosť riešili spolu v období marca až mája roku 2019. Predaj domu inzeroval asi dva týždne, ponúkali ho za 76.000 € a podľa jeho výpovede mali aj reálnych záujemcov na kúpu po ohliadke domu. Týchto záujemcov posielali do firmy OTEZA, avšak záujemcov odrádzal list vlastníctva, kde bolo uvedených veľmi veľa záložných práv. Za predpokladu, že by dom nebol založený, bolo by ho možné predať aj za vyššiu cenu. Ponuka domu na internete bola cez 70.000 €. Následne ale svedka kontaktovala z OTEZ-y pani D., ktorá mu vyčítala, že si nemôže dovoliť predávať dom, pretože záložným veriteľom je firma OTEZA a tá si nepraje, aby so žalobcom vyvíjal nejaké aktivity na predaj domu.

52. K tejto výpovedi sa ale vyjadril žalovaný v tom smere, že k takémuto ponúkaniu domu žalobcu na internete cez svedka H. B. dochádzalo v období, keď už bol prichystaný návrh kúpnych zmlúv so žalovaným, ktorého znervózňoval, že dom je stále ponúkaný na internete. Podľa jeho vedomostí však nebol ponúkaný za tak vysokú sumu, ako tvrdil svedok B..

53. Samotný žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že v súvislosti s predajom domu ho oslovila firma OTEZA cez zamestnankyňu D. ako obyčajného kupujúceho. Dom trikrát navštívil a trikrát mu jeho ohliadku žalobca umožnil s tým, že on žalobcovi povedal, že v takom stave, v akom sa dom nachádza, má hodnotu asi 50.000 €. Žalobca ho poslal do OTEZ-y s tým, že OTEZA je záložný veriteľ. OTEZA mu však odmietla dom predať za sumu 50.000 €. Žiadala cenu podľa znaleckého posudku, ktorý bol urobený na 57.400 €. Žalovaný si zobral čas na rozmyslenie, nejaké 2 - 3 týždne, keď sa mu znova ozvala pani D., ktorá žalovanému povedala, že mali aj iných záujemcov, ale títo záujemcovia potrebovali na kúpu domu úver a keďže na dome viazlo viacero záložných práv, tak nemohli takýto úver dostať a či by žalovaný neprehodnotil svoj postoj. Žalovaný sa nakoniec rozhodol dom kúpiť za 57.400 € tak, ako bol ohodnotený znaleckým posudkom. Samotný žalovaný žiadal, aby sa pri podpise kúpnej zmluvy zúčastnil žalobca. Keď však sa dostavil k podpisu kúpnej zmluvy žalovaný, žalobca prítomný nebol. Opakovane však bol žalobca telefonicky kontaktovaný, až nakoniec pri telefonickom rozhovore žalobca žalovanému povedal, že sa podpisu kúpnej zmluvy nezúčastní pre zdravotné problémy.

54. Aj z výpovede G.. G. C. vyplynulo, že žalobca spolupracoval s obchodnou spoločnosťou OTEZA a po dohode s obchodnou spoločnosťou OTEZA aj žalobca si sám vyhľadával záujemcov o predaj domu, pretože bolo dôležité, aby záujemca o dom zaplatil čo najvyššiu kúpnu cenu. Podľa jej vedomostí dom navštívilo niekoľko záujemcov, ale pri zistení stavu rodinného domu a skutočnosti, že na liste vlastníctva je zapísaných viacero záložných práv, od zámeru kúpiť dom odstúpili. Kúpna cena, za ktorú bol dom ponúkaný, sa postupne znižovala. Podľa vedomostí druhej intervenientky bola posledná kúpna cena približne 62.000 €.

55. Vzhľadom na vyššie uvádzané výpovede tak strán sporu, ako aj vypočutých svedkov, súd nenadobudol z takéhoto dokazovania presvedčenie, že by žalobca pre realizácii záložného práva obchodnou spoločnosťou OTEZA, s.r.o., so sídlom v Martine, bol obchádzaný, alebo by bol neinformovaný. Naopak, je zrejmé, že obchodná spoločnosť OTEZA so žalobcom spolupracovala a umožňovala žalobcovi, aby sa sám pokúsil nájsť záujemcov, ktorí by za dom ponúkli čo najvyššiu sumu. Keďže až do uzavretia kúpnej zmluvy so žalovaným sa dom nepodarilo predať napriek tomu, že bol ponúkaný aj cez realitnú kanceláriu, je zrejmé, že tak, ako vypovedala svedkyňa D., či G.. C., potencionálnych záujemcov, ktorí ohliadku domu vykonali, skutočne odradil stav domu a stav časti C na liste vlastníctva. Na druhej strane sa ale z vykonaného dokazovania javí ako preukázaná skutočnosť, že spočiatku tak žalobca, ako aj obchodná spoločnosť OTEZA, mali záujem a vyvíjali k tomu úsilie, aby bol dom predaný za čo najvyššiu sumu. Preto nie je možné konštatovať, že by správanie obchodnej spoločnosti OTEZA odporovalo dobrým mravom.

56. Pokiaľ žalujúca strana vyčíta pri výkone záložného práva porušenie v ustanoveniach § 151ma ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, súd takéto porušenie z vykonaného dokazovania nezistil.

57. Podľa § 151ma ods. 1 Obč. zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v

poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí, alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

58. Podľa § 151ma ods. 2 Obč. zákonníka záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní od oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

59. Obchodná spoločnosť OTEZA mala záložné právo, ktoré vzniklo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.4.2008, ktorej vklad bol povolený pod V 1817/2008, skutočne zapísané až za záložným právom, ktoré bolo ako prvé v poradí zriadené na predmetné nehnuteľnosti v prospech H. H., N..H... Potom však, čo obchodná spoločnosť OTEZA reťazou postúpení nadobudla pôvodnú pohľadávku, resp. zvyšok pohľadávky H. H., stala sa záložným veriteľom, ktorý bol zapísaný v poradí na prvom mieste tak, ako pôvodne H. H., N..H.. a teda obchodná spoločnosť OTEZA bola prednostným záložným veriteľom. Preto na obchodnú spoločnosť OTEZA s.r.o. pri výkone záložného práva sa nevzťahovalo ako na prednostného záložného veriteľa zapísaného na prvom mieste obmedzenie, ktoré vyplývalo z ust. § 151ma ods. 1, 2 Obč. zákonníka.

60. Súd nezistil, že by prípadné porušenie ust. § 151m ods. 7 Obč. zákonníka, v zmysle ktorého záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji, malo vplyv na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Súd je toho názoru, že porušenie ust. § 151m ods. 7, prípadne 8 Obč. zákonníka, nemá za následok neplatnosť zmluvy o predaji zálohu podľa § 39 Obč. zákonníka, môže však, ak sú splnené ostatné predpoklady, viesť k zodpovednosti za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.9.2013).

61. Aj keď žalobca predložil znalecký posudok vypracovaný Ing. Ferklom, podľa ktorého nehnuteľnosti predané žalovanému za kúpnu cenu 57.400 €, majú v skutočnosti hodnotu 84.100 € a práve podľa presvedčenia žalobcu „predaj nehnuteľností pod cenu“, zakladá rozpor zmluvy s dobrými mravmi, súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Z vykonaných výsluchov vyplývalo, že približne štvrťroka bol dom ohliadaný viacerými záujemcami, avšak žiadneho reálneho sa získať nepodarilo. V tomto smere súd dáva obchodnej spoločnosti OTEZA za pravdu a je presvedčený o tom, že prostredníctvom osôb, ktoré za túto obchodnú spoločnosť konali v súvislosti s výkonom záložného práva, mala táto obchodná spoločnosť eminentný záujem na predaji zálohu za čo najvyššiu cenu. Táto skutočnosť nevyplýva len zo samotných výsluchov, ale logicky vyplýva aj z tej skutočnosti, že obchodná spoločnosť OTEZA chcela predajom uspokojiť dve svoje pohľadávky a to jednak pohľadávku, ktorú pôvodne voči žalobcovi mala H. H. v čase začatia výkonu záložného práva vo výške 1.780,93 €, ale potom ďalšiu pohľadávku, ktorá bola zabezpečená záložným právom, ktorého vklad bol povolený pod V 1817/2008 vo výške 50.127,06 €. Z výpovede svedkyne D. ale vyplynulo, že vzhľadom na existenciu príslušenstva bola pohľadávka obchodnej spoločnosti OTEZA vyššia. Pre súd ale z dokazovania vyplynulo, že vzhľadom na skutočnosť, že sa niekoľko mesiacov dom, ktorý prehliadlo viacero záujemcov, nepodarilo predať za vyššiu sumu, suma, za ktorú ho nakoniec kúpil žalovaný, odzrkadľuje jeho reálnu hodnotu v čase uzavretia kúpnej zmluvy na trhu s nehnuteľnosťami a preto takéto konanie, ktoré viedlo k uzavretiu kúpnej zmluvy za dohodnutú cenu 57.400 €, nie je možné považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

62. Súd takto neuznal žiadny v žalobe konštatovaný argument strany žalujúcej, pre ktorý by mala byť napadnutá kúpna zmluva neplatná a pri dokazovaní nezistil ani iný žalobcom nevyčítaný dôvod pre neplatnosť zmluvy, ktorú žalobca zastúpený záložným veriteľom uzavrel so žalovaným. Preto podľa vykonaného dokazovania a presvedčenia, ktoré súd týmto dokazovaním nadobudol na základe kúpnej zmluvy, uzavretej so žalovaným, na žalovaného platne prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, predtým v prospech žalobcu, zapísaným na LV č. XXXX pre kat. úz. J.. Vzhľadom na uvedené potom súd nemohol konštatovať, že žalobca je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

63. O trovách konania súd rozhodoval podľa ust. a úspešnému žalovanému, ale aj I. a II. intervenientovi, ktorí vystupovali na jeho strane, priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.