Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-33-2019.pdf
PDF · 127.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: R. R., Q. XX.XX.XXXX, W. U. N. Z., XXX XX S., štátny občan SR, v zastúpení JUDr. Soňa Petrusová, advokátka so sídlom Adyho 34, 984 01 Lučenec, IČO: 42301769, proti žalovanej: J. R., Q. XX.XX.XXXX, W. U. H. XX/X, XXX XX S. - J. T., štátna občianka SR, v zastúpení JUDr. Erika Golská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom T.G. Masaryka 7, 984 01 Lučenec, IČO: 52849261, o zaplatenie 8.407,91 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 8.307,91 € sa z a m i e t a .
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- € sa z a s t a v u j e .
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v celosti, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.12.2019 v spojení s rozšírením žaloby zo dňa 01.07.2020 domáhal zaplatenia sumy 8.407,91 € s príslušenstvom od žalovanej, pričom uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 31.05.2016, č.k. 17C/114/2016-17, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2016 bolo jeho manželstvo s odporkyňou rozvedené. Od rozvodu manželstva uplynuli už viac ako tri roky a v tomto období si nevyporiadali bezpodielového spoluvlastníctvo manželov. Spoločne so žalovanou za trvania manželstva uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s., č. úverovej zmluvy 5064901118 na sumu 13.000,- € a č. úverovej zmluvy č. 5049901937 na sumu 70.800,- €. Z uvedených úverov spoločne financovali kúpu podielu rodinného domu od sestry žalobcu a rekonštrukciu bytu, v ktorom spoločne bývali, ako aj zariadenia bytu. Po rozvode manželstva žalobca sám uhrádzal uvedené úvery, pričom v súčasnej dobe uhrádza už len jeden úveru (č. 506490118), a to mesačne vo výške 184,07 €. Doposiaľ od rozvodu manželstva uhradil z úveru č. 5049901937 sumu 8.044,61 €, z čoho polovica je 4.022,35 €. Okrem toho žalovaná užíva OMV, ktoré taktiež nadobudli za trvania manželstva, a to Škoda Octavia, ev. č. S., na ktoré si napriek jeho používaniu nezakúpila diaľničnú známku za rok 2016 a 2017. Následkom takéhoto konania žalovanej žalobca musel uhradiť pokutu vo výške 100,- €, ktorú uhradil v januári 2019.
2. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu odpor dňa 05.02.2020, v ktorom uviedla, že súhlasí s tvrdením žalobcu, ktorý je jej bývalým manželom, že manželstvo zaniklo rozvodom v zmysle rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/114/2016-17 zo dňa 31.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.06.2016. Daným dňom došlo taktiež k zániku nášho bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Nemožno však súhlasiť s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, v zmysle ktorého si svoje zaniknuté BSM nevyporiadali. Do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že masu zaniknutého BSM okrem žalobcom uvádzaných úverov tvoril aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/2 - ica na rodinnom dome, garáži a priľahlých pozemkoch na I. H. XX/X T. S. - J. T., kde sme spoločne žili. Zostávajúca časť spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 - ica patrila do výlučného vlastníctva žalobcu. Počas trvania manželstva vyššie uvedené nehnuteľnosti v značnom rozsahu rekonštruovali, najskôr na to použili finančné prostriedky z vlastných zdrojov, predovšetkým z jej príjmu z pracovnej činnosti, nakoľko už dlhú dobu pracuje v zahraničí, postupne keď peniaze dochádzali, čerpali za účelom rekonštrukcie predmetného rodinného domu dva úvery od Slovenskej sporiteľne, a.s. a to jeden v sume 70.800,- € a druhý v sume 13.000,- €. Prvý úver vo vyššej sume bol zabezpečený hypotekárnym záložným právom v prospech banky zapísaným na LV č. XXXX. Po rozvode manželstva sa rozhodli rodinný dom predať prostredníctvom realitnej kancelárie. Pri dojednaní zmluvných podmienok pred uzatvorením kúpnej zmluvy sa od realitného makléra dozvedela, že z kúpnej ceny jej prináleží len 1/4 - ina a to napriek tomu, že všetky svoje úspory, ako aj finančné prostriedky z pracovnej činnosti vždy použila na zhodnotenie danej nehnuteľnosti. Preto sa ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalobcom dohodli, že bude s predajom súhlasiť za podmienky, že z kúpnej ceny získanej z predaja rodinného domu budú vyplatené obidva úvery, ktoré čerpali so žalobcom na rekonštrukčné práce. Žalobca s takouto dohodou súhlasil. Podotýka, že dohoda medzi ňou a žalobcom bola uzatvorená za prítomnosti našej spoločnej dcéry D. R.K., ktorú k tejto skutočnosti navrhuje v konaní vyslúchnuť v procesnom postavení svedka. Dňa 07.02.2018 uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorou predali rodinný dom, garáž a priľahlé nehnuteľnosti za kúpnu cenu 125.000,00 €. Z tejto sumy jej bola uhradená len čiastka 14.292,04 €. Žalobcovi bola uhradená suma 42.876,11 € / formou dvoch platieb v sume 33.168,15 € a 9.707,96 € /. Časť kúpnej ceny v sume 62.831,85 € bola priamo z hypotekárneho úveru kupujúcich uhradená Slovenskej sporiteľni, a.s. za účelom úhrady úveru poskytnutého nám dňa 16.12.2013 v sume 70.800,- €. Vzhľadom k tomu, že žalobca dostal z predaja rodinného domu väčší podiel kúpnej ceny, v zmysle našej vzájomnej dohody bol povinný bez zbytočného odkladu uhradiť v celosti aj zostatok úveru voči Slovenskej sporiteľni, a.s. poskytnutého nám zmluvou o splátkovom úvere uzatvorenou dňa 21.11.2014, ktorou bol poskytnutý úver v sume 13.000,- €. Avšak žalobca si túto svoju povinnosť vyplývajúcu z ich dohody do dnešného dňa nesplnil a úver neuhradil. Zdôrazňuje, že na úhrade úveru sa už nemala podieľať žiadnou sumou. Vyššie uvedenú dohodu uzatvorenú medzi žalovanou a žalobcom za prítomnosti dcéry D. považuje za vyporiadanie nášho zaniknutého BSM. V priebehu roku 2018 po predaji nehnuteľností žalobca oslovil právnika, ktorý sa obrátil na právnu zástupkyňu žalovanej s návrhom na vyporiadanie zaniknutého BSM. V tejto právnej veci sa dňa 05.11.2018 uskutočnilo mimosúdne jednanie za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, na ktorom boli právnemu zástupcovi žalobcu vysvetlené skutkové okolnosti uzatvorenia dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM so žalobcom. Samotný právny zástupca žalobcu sa vtedy vyjadril, že sú to pre neho nové skutočnosti, ktoré musí so žalobcom prekonzultovať. Po tomto mimosúdnom jednaní už zo strany žalobcu nebola vyvíjaná žiadna iniciatíva na vyporiadanie zaniknutého BSM. Žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 7.955,70 € bola podaná po uplynutí zákonnej 3 - ročnej lehoty na podanie žaloby o vyporiadanie nášho zaniknutého BSM, to jest nejedná sa po formálnej stránke o tento druh žaloby. Žalobca síce právne nešpecifikuje právny titul, z akého odo mňa zaplatenie sumu 7.955,70 € žiada, avšak z opatrnosti vznášam námietku premlčania voči žalobcom uplatnenému nároku v tomto súdnom konaní. Vo svojej žalobe žalobca uvádza, že si voči uplatňuje aj právo na refundáciu pokuty v sume 100,- € v súvislosti s používaním osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia, evidenčné číslo S.. V tejto súvislosti uvádza, že predmetné vozidlo síce tvorilo masu nášho zaniknutého BSM, avšak ohľadom neho sa vyporiadali so žalobcom tak, že ho darovali dcére, ktorá ho aj v čase, kedy bola zadaná príčina pokuty, sama užívala, konkrétne ho použila na jazdu do školy do Trnavy. Z uvedeného dôvodu nie je pasívne legitimovaným subjektom, od ktorého je žalobca oprávnený si uplatňovať náhradu škody. Vychádzajúc zo skutkových a právnych okolností prípadu žalobu, ktorá je podkladom súdneho konania považuje za nedôvodnú v celom rozsahu.
3. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 18.02.2020 (č.l. 63-64), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s vyjadreniami, ktoré uviedla žalovaná vo svojom odpore. Žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 149a OZ dohoda medzi manželmi týkajúca sa nehnuteľnosti musí mat' písomnú formu a nadobúda účinnosť vkladom do katastra. Teda nie je možné považovať tak, ako to uvádza žalovaná na str. 3 odporu, akúkoľvek ich dohodu za vyporiadanie nášho zaniknutého BSM. K vyporiadaniu masy BSM po zániku manželstva nedošlo v zákonnej trojročnej lehote a žalobca nežiada o zaplatenie žalovanej sumy v rámci vyporiadania BSM. Je pravdou, že došlo k predaju rodinného domu, avšak pri predaji boli upozornení realitným maklérom, že z kúpnej ceny je možné vyplatiť len hypotekárny úver, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva ako ťarcha. Tento úver sa skutočne po predaji domu vyplatil. Od rozvodu manželstva tento hypotekárny úver platil sám žalobca a predmetom žaloby je časť hypotekárneho úveru, kde boli so žalovanou spoludlžníci, a ktorý po rozvode až do predaja
rodinného domu uhrádzal zo svojich výlučných prostriedkov. Ďalším predmetom žaloby je spotrebný úver, kde vystupujú ako spoludlžníci spoločne so žalovanou, a ktorý od rozvodu manželstva spláca výlučne žalobca. V súvislosti s týmto poukazuje, že banky neakceptujú dohodu o vyporiadaní BSM týkajúcu sa dohody bývalých manželov ohľadne splácania úveru. Banka aj po rozvode manželov eviduje obidvoch ako spoludlžníkov a v prípade, že jeden z dlžníkov nie je schopný úver splácať, požaduje splácanie od druhého a prípadné žaloby na súd smeruje banka voči obidvom spoludlžníkom. Žalobca opätovne poukazuje, že tento úver spotrebovali obidvaja a za trvania manželstva a je v rozpore s dobrými mravmi, aby ho sám po rozvode manželstva uhrádzal výlučne zo jeho finančných prostriedkov bez toho, aby sa žalovaná na tom nepodieľala svojou polovicou. Jednoznačne trvá na tom, že ním uplatnený nárok nie je premlčaný. V časti týkajúcej sa sumy 100,- € za zaplatenú pokutu berie žalobca svoj návrh späť a nežiada, aby súd o ňom rozhodoval.
4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 06.03.2020 (č.l. 72), v ktorom uviedla, že žalobca vo svojom vyjadrení síce uvádza, že si svoje právo na peňažné plnenie voči mne neuplatňuje v rámci vyporiadania nášho zaniknutého BSM, avšak žalovaná tvrdí, že dlhy, ktorých úhradu žalobca od nej požaduje, pochádzajú z ich zaniknutého BSM, ktoré si medzi sebou už vyporiadali dohodou. Uvedená dohoda bola uzatvorená v ústnej forme za prítomnosti svedka - ich spoločnej dcéry D. R.. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalobcu poukazujúcim na zákonnú úpravu obligatórnej písomnej formy dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM v prípade nehnuteľností. Do ich BSM patril spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 - ica na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XXXX pre k.ú. Lučenec, čo vyporiadali tak, že dané nehnuteľnosti predali kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.02.2018. V zostávajúcej časti zaniknuté BSM vyporiadali dohodou, čo samozrejme bolo v súlade so zákonnou úpravou vyporiadania. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že realitný maklér, ktorý predaj našej nehnuteľnosti sprostredkoval ho upozornil, že z kúpnej ceny je možné vyplatiť len hypotekárny úver. Práve výplata nesplatenej časti hypotekárneho úveru bola nevyhnutnou podmienkou tohto, aby bolo možné prevod uskutočniť, pretože Slovenská sporiteľňa, a.s. musela najskôr iniciovať výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností, aby sa mohol uskutočniť prevod. V tej časti kúpnej ceny, ktorá prestavovala zostatok nesplatenej časti hypotekárneho úveru, sa suma vyplácala priamo na hypotekárny účet Slovenskej sporiteľne, a.s., čo vyplýva z ustanovenia čl. II bod I.3. kúpnej zmluvy zo dňa 07.02.2018. Avšak nie je pravdou, že by z kúpnej ceny nebolo možné vyplatiť ostatné naše dlhy a práve takýto postup bol medzi mnou a žalobcom dohodnutý, avšak žalobca dohodu nedodržal a domáha sa voči mne nedôvodného plnenia. Do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že tesne pred predajom nehnuteľností vznikol problém v podobe ťarchy na LV č. XXXX - exekučného záložného práva v prospech Mesta Lučenec z dôvodu, že žalobca nezaplatil na neho pripadajúcu splátku za komunálny odpad. Žalovaná zastáva názor, že aj táto udalosť je dôkazom toho, že žalobca k plneniu svojich povinností vždy pristupoval ľahkovážne a nezodpovedne a rovnako sa postavil aj k plneniu povinností z dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM, v zmysle ktorej mal sám dlhy pochádzajúce zo zaniknutého BSM už dávno vyplatiť z kúpnej ceny, ktorú obdržal za predaj nehnuteľností. Uvádza ešte skutočnosť, že pri predaji nehnuteľností realitný maklér vyzval žalobcu, keďže dostal z predaja nepomerne viac peňazí ako dostala ona, že by mohol ich spoločnej dcére D. dať aspoň 10.000,- €, avšak žalobca tak neurobil a dcére z predaja nehnuteľností nedal nič. Je mi známa skutočnosť, že banky neakceptujú vyporiadanie zaniknutého BSM medzi bývalými manželmi a svoje pohľadávky vymáhajú od hociktorého z nich. Táto skutočnosť je však na jej ťarchu, keďže sa žalobca správa k plneniu svojej povinnosti voči banke maximálne nezodpovedne a nedodržal to, čo sľúbil pred ich spoločnou dcérou, že on dlhy vyplatí. Preto je teraz na mieste, aby sa žalobca sám nad sebou zamyslel a zodpovedal si na otázku, kto z nich dvoch sa správa v rozpore s dobrými mravmi. Žalobu žalobcu považuje v celom za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť.
5. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/114/2016-17 (č.l. 5), zmluvy o splátkovom úvere (č.l. 6-8, 9-11), výzvy na mimosúdnu úhradu (č.l. 12), fotokópie doručenky (č.l. 13), výpisov LV č. XXXX k.ú. a obec Lučenec (č.l. 44), kúpnej zmluvy (č.l. 45-48), potvrdeniami Slovenskej sporiteľne a.s. (č.l. 110, 111), výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkyne D. R. a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 17C/114/2016-17 zo dňa 31.05.2016, ktorý sa stal právoplatným dňa 09.06.2016 bolo manželstvo žalobcu R. R. a žalovanej J. R. rozvedené.
7. Zmluvou o splátkovom úvere č. 5064901118 zo dňa 21.11.2014 žalobcovi a žalovanej bol poskytnutý spotrebný splátkový úver vo výške 13.000,- € s tým, že zmluvné strany dojednali výšku splátky 184,85 €
splatnej vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 15.01.2015 a posledná splátka dňa 15.12.2022 a celková čiastka, ktorú spotrebitelia úverom musia zaplatiť je 17.744,- €.
8. Zmluvou o splátkovom úvere č. 5049901937 zo dňa 16.12.2013 žalobcovi a žalovanej bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 70.800,- € s tým, že zmluvné strany dojednali výšku splátky 395,03 € splatnej vždy k 22. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka sa stala splatnou dňa 22.01.2014 a posledná splátka dňa 22.12.2035.
9. Výzvou na mimosúdnu úhradu zo dňa 08.10.2019 žalobca vyzval žalovanú na uhradenie splátok hypotéky č. 5049901937 od právoplatnosti rozvodového konania (09.06.2016) do predaja domu (13.02.2018) vo výške 8.444,61 € z čoho na úhradu pre žalovanú je polovica 4.022,35 €. Taktiež vyzval na úhradu splátok úveru č. 5064901118 vo výške 92,- €, t.j. polovice mesačnej splátky zo sumy 184,07 €, celkovo vyzval žalobca žalovanú na úhradu 7.863,66 €.
10. Z doručenky (č.l. 13) vyplýva, že zásielku zo dňa 08.10.2019 žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
11. Z výpisu LV č. XXXX k.ú. a obec Lučenec parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/ X, všetko zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbami rodinného domu a garáže číslo súpisné XX na parcelách KN č. XXXX/X a XXXX/X ku dňu 07.02.2018 vyplýva, že spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností boli R. R. (žalobca) v podiely 1/2-ica ako výlučný vlastník tohto podielu a J. R. (žalovaná) v podiely 1/2-ica pariaca do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
12. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcimi R. R. a J. R. a kupujúcimi J.L. N.Y.X. a Z.L.Q. U. vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX predmetnou zmluvou zo dňa 07.02.2018 boli prevedené z vlastníctva žalobcu a žalovanej do vlastníctva tretích osôb.
13. Z výpovede žalobcu R. R. vyplýva, že po rozvode manželstva došlo k predaju domu, ktorého polovicu vlastnil ako výlučný vlastník a druhá polovica bola v bezpodielovom spoluvlastníctva s bývalou manželkou. Pri predaji domu nebola žiadna dohoda o tom, že by mali sa nejaké úvery vyplácať, automaticky však z predaja bol vyplatený hypotekárny úver na predmetnú nehnuteľnosť, pričom počas trvania manželstva mali aj iné úvery, na ktorých figuroval len on ako dlžník. Úvery boli použité na nákup nábytku a tiež ich investoval do prerábky predmetného domu. Zo zostatku kúpnej ceny vyplatil tie úvery, na ktorých figuroval len on, uviedol, že vie predložiť dôkazy o zaplatení týchto úverov a nejakých 25.000,- € po vyplatení týchto úverov a následne došlo k prerozdeleniu finančných prostriedkov, určitá časť išla manželke, žalobca uznal, že to mohlo byť 14.292,04 € ako to žalovaná deklaruje. Po uhradení úverov žalobcovi ešte zostalo nejakých 4-5.000,- €. Žalobca uviedol, že dohoda bola ohľadom hnuteľných vecí, pričom bývalá manželka si zobrala bytové zariadenie obývačky, spálne, kuchynský stôl a podobné veci, žalobca však uviedol, že žiadna dohoda ohľadom úverov nebola. Taktiež uviedol, že mu nie je známe, že by sa na úhradách hypotekárneho úveru podieľala taktiež žalovaná.
14. Žalovaná uviedla, že bývala spoločne s manželom v jeho rodičovskom dome, najprv so svokrovcami, ktorí následne umreli a aby splnila manželov sen zostať bývať v tomto dome, keďže jeho sestra požadovala od výplatu, tak si vzali úver vo výške 32.000,- €. Keďže vedela dokladovať príjem, chodila pracovať do Rakúska a zarábala, tento úver bol poskytnutý jej. Počas celého obdobia ako v dome bývali vykonávali jeho priebežnú rekonštrukciu, renovovali dom s tým, že dohoda bola taká, že keď manželovu sestru vyplatia dom bude mať teda každý v jednej polovici. Konaním poverila svojho vtedajšieho zástupcu JUDr. Sitarčíka, následne odišla za prácou do Rakúska, keď sa vrátila zistila, že polovica nie je tak ako bola dojednaná, ale fakticky je to len štvrtina domu, napriek tomu, že finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu a vyplatenie úveru poskytovala. Vo vzťahu k majetkovému vysporiadaniu po rozvode manželstva, domové zariadenie a spálňu a obývačku si vzala, horná obývačka a sedacia súprava zostala v dome a prevzali ju kupujúci, rovnako ako aj kuchyňa, ktorá bola vyrobená na mieru. Nedotknutou v dome zostala aj detská izba. K otázke vyplatenia kúpnej ceny z domu uviedla, že mala dostať jednu štvrtinu kúpnej ceny. Pri podpise bola dohoda, že všetky úvery exmanžel uhradí, boli tam prítomní viacerí ľudia. Dohoda o tom, že z kúpnej ceny budú vyplatené exmanželom dlhy bola pri tom, ako podpisovali kúpnu zmluvu a bolo to v kancelárii JUDr. Golskej za prítomnosti exmanžela (žalobcu), kupujúcich a dcéry D. R.. Kúpna cena bola fakticky vyplácaná na dvakrát. Po podpise zmluvy išli do banky, do VÚB, aj s realitným maklérom, pričom ďalšiu časť kúpnej ceny mal dostať priamo exmanžel s tým, že on všetky
úvery z tejto sumy uhradí. Podľa dohody už uhrádzať viac nič nemala, pričom nepopiera, že 14.292,04 € dostala a týmto mala byť vyrovnaná. Po tomto všetkom zistila, keď bola v banke a chcela si zobrať úver, že naďalej figuruje ako dlžník pri nejakom nesplatenom úvere a vtedy sa začalo o vec zaujímať. Fakticky teraz je v stave keď ďalší úver si vziať nemôže, lebo ešte stále ako dlžníčka v registri dlžníkov figuruje. Žalovaná uviedla, že fakticky boli dohodnutí už pred podpisom kúpnej zmluvy na dom a až následne táto zmluva bola podpísaná.
15. Svedkyňa D. R. uviedla, že bola prítomná pri jednaní v kancelárii advokátky JUDr. Golskej, pričom tam bola prítomná mama (žalovaná), otec (žalobca), boli tam kupujúci a ešte tam realitný maklér. Riešil sa predaj domu, ale riešili sa aj dlhy. Rodičia mali dva úvery, jeden bol väčší, ten sa mal vyplatiť tej kúpnej ceny a potom zostal ešte menší. Keďže mama z domu dostávala len štvrtinu, tak bolo dohodnuté, že to vyplatí otec. Pri jednaní o vyporiadaní BSM rodičov bola prítomná, fakticky sa už riešil len ten jeden dlh, zostatok tam mal byť nejakých 13.000,- €, pričom mama dostala nejakých 14.000,- €, teda sa dohodlo, že v tejto časti to vyplatí otec. Jednanie ohľadom úverov bolo v kancelárii JUDr. Golskej za prítomnosti oboch rodičov a JUDr. Baka, tam sa riešila otázka posledného úveru. toto stretnutie vnímala ako problémové, ktoré k ničomu nedospelo, otec predostrel požiadavku na vyplatenie od mamy nejakých 2.000,- €, pričom nevedeli prečo má tých platiť 2.000,- €, keďže predchádzajúca dohoda bola iná. Otec mal nejaké doklady predložiť, ale ich nepredložil a z tejto sumy následne sa stala suma 8.000,- €.
16. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 25.06.2020 (č.l. 110) vyplýva, že v zmysle Zmluvy o úvere č. 5064901118 ku dňu 09.06.2016 zostatok úveru predstavoval 11.314,32 €, ku dňu 07.02.2018 sumu 8.977,04 € a za obdobie od 01.01.2020 do 25.06.2020 bolo zaplatených 1.104,42 €.
17. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 25.06.2020 (č.l. 111) vyplýva, že v zmysle Zmluvy o úvere č. 5049901937 ku dňu 09.06.2016 zostatok úveru predstavoval 66.269,91 € a ku dňu 07.02.2018 sumu 62.393,92 €.
18. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení ku dňu 07.02.2018, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
19. Podľa § 149 ods. 1 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
20. Podľa § 149 ods. 2 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
21. Podľa § 149 ods. 3 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
22. Podľa § 149 ods. 4 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
23. Podľa § 511 ods. 1 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
24. Podľa § 511 ods. 3 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
25. Podľa § 516 ods. 1 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
26. Podľa § 516 ods. 2 OZ v znení ku dňu 07.02.2018, ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
27. Predmetné konanie je konaním sporovým, ovládaným povinnosťou tvrdenia strán sporu spojených s dôkaznou povinnosťou strán na preukázanie nimi tvrdených skutočností (dôkazné bremeno). Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Lučenec pod č.k. 17C/114/2016-17 dňa 09.06.2016. Žaloba v predmetnej veci bola podaná dňa 09.12.2019, teda po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty v zmysle § 149 ods. 4 OZ, ktorý upravuje trojročnú prekluzívnu lehotu začínajúcu plynúť zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (právoplatnosťou rozsudku o rozvode) a zakotvujúcou fikciu pre prípad, že by nedošlo k vysporiadaniu BSM dohodou alebo nebol by podaný návrh do troch rokov od jeho zániku na príslušný súd na vyporiadanie tohto spoluvlastníctva súdnym rozhodnutím, tak potom vo vzťahu k hnuteľným veciam sa má za to, že manželia sa vysporiadali podľa stavu v akom každý z nich veci z BSM pre svoju potrebu a pre potreby svojej rodiny a domácnosti užíval a u ostatných hnuteľných vecí a nehnuteľností patrí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
28. Nesporným je, že v lehote troch rokov od zániku bývalého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovanej) rozvodom k podaniu návrhu na vyporiadanie rozhodnutím súdu nedošlo. Spornou medzi stranami sporu zostala skutočnosť či došlo k vyporiadaniu BSM dohodou vo vzťahu k veciam patriacim do zaniknutého BSM (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, úvery). Vo vzťahu k nehnuteľnosti bezpochyby k dohode došlo, keďže táto sa následne pretavila do spoločného predaja rodinného domu a priľahlých parciel predávajúcimi (žalobcom ako výlučným vlastníkom jednej polovice a žalobcom a žalovanou ako bezpodielovými spoluvlastníkmi ďalšej polovice) a taktiež vo vzťahu k bytovému zariadeniu, kde bolo deklarované, že časť bytového zariadenia prevzala žalovaná a čiastočne zostali tieto veci v prospech kupujúcim domovú nehnuteľnosť. Žalobca v konaní tvrdil, že ohľadom úverov, ktoré po rozvode manželstva zostali neuhradené a ktoré uhrádzal sám vo svojej réžii, tak tieto predmetom žiadnej dohody neboli. Uvedené tvrdenia sú obsiahnuté v samotnej žalobe a podporené výpoveďou žalobcu na pojednávaní súdu. Žalobca tvrdil, že predmetné úvery splácal po rozvode manželstva sám, pričom predložil výpis zostatkov týchto úverov (č.l. 11, 12), tak ku dňu rozvodu manželstva, ako aj ku dňu 07.02.2018, t.j. ku dňu podpisu kúpnej zmluvy na rodinný dom (č.l. 45). Žalobkyňa čiastočne poprela tvrdenia žalobcu ohľadom splácania úveru, pričom uviedla, že časť hypotekárneho úveru splácala aj ona, žiadne dôkazy o splácaní síce nepredložila, avšak prioritne dôkazy o úhradách a ich dátume a výške mal predložiť žalobca, čo však neučinil a v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Prioritne však súd neskúmal otázku výšky a dátumu úhrad jednotlivých splátok, ale skúmal či došlo po rozvode manželstva k dohode v zmysle § 149 ods. 2 OZ. Dohoda o vyporiadaní BSM z formálneho hľadiska nemusí byť dohodou písomnou s výnimkou dohody o nehnuteľnostných veciach patriacich do BSM, ohľadom hnuteľných vecí, úverov, pôžičiek a iných práv postačuje dohoda ústna. Žalovaná uviedla v rámci svojej obrany, že došlo k uzatvoreniu ústnej dohody ohľadom vysporiadania dlhov po zániku BSM, teda po rozvode, pričom existenciu takejto dohody potvrdila aj svedkyňa D. R., ktorej výpoveď zo strany žalobcu nebola namietaná ani spochybňovaná. Žalovaná poskytla taktiež logické vysvetlenie dôvodov pre ktoré dlhy mali byť zaplatené bývalým manželom, keďže na kúpnej cene participovala len do výšky 1/4-iny, hoci tak aj v katastri zapísaná bola, avšak na vyplatení provízie realitnej kancelárie a hypotekárneho úveru participovala v jednej polovici. Žalovaná teda v rámci svojej obrany poskytla jednak skutkové tvrdenia, ako aj dôkazy (výsluch žalovanej a najmä výsluch svedkyne D. R.), ktoré preukazujú uzatvorenie ústnej dohody ohľadom povinnosti uhradiť zostatok dlhov po rozvode manželstva. Z uvedeného vyplýva, že strany sporu sa dohodli pri predaji nehnuteľnosti o výplate dlhov zo strany žalobcu vo vzťahu k hypotekárneho úveru, a to tým spôsobom, že zostatok tohto úveru bol v celosti vyplatený z kúpnej ceny a následne zostatok spotrebiteľského úveru mal byť uhradený v celosti žalobcom. Zostatky predmetných úverov, tak ako to vyplýva z potvrdení Slovenskej sporiteľne na č.l. 110 a 111 boli na hypotekárnom úvere vo výške 62.393,92 € (žalovaná tvrdí, že bolo vyplatených 62.831,85 € č.l. 127) a pri spotrebnom úvere 8.977,04 €. K dohode o úhradách zostatkov dlhov žalobcom došlo pri podpise kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti dňa 07.02.2018, čo mal súd preukázané z výpovede žalovanej a najmä svedkyne D. R., ako aj z vyššie uvedených skutočností ohľadom hypotekárneho úveru, ktorý ako spoludlžníčka podpísala
žalovaná spoločne a nerozdielne so žalobcom ako druhým spoludlžníkom, avšak financovala sa kúpa a rekonštrukcia nehnuteľnosti, ktorej výlučným polovičným vlastníkom bol žalobca a len druhá polovica bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, teda žalovaná financovala predmetným úverom aj časti výlučného majetku žalobcu a je teda logické, že zostatok tohto úveru tak ako to žalovaná tvrdila by mal žalobca uhradiť. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. K otázke vznesenej námietky premlčania žalovanou dňa 03.08.2020 ohľadom zaplatenia splátok od právoplatnosti rozsudku o rozvode 09.06.2016 ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy 07.02.2018 a uplynutia dvojročnej premlčacej lehoty titulom prijatia plnenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia je nedôvodná. Plnenie žalobcu nie je bezdôvodným obohatením, ktoré by získala žalovaná, pretože žalobca, v prípade ak by nebola uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM by neplnil bez právneho titulu, ale splátky by plnil ako spoludlžník s právom refundácie od žalovanej, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, a teda môžu byť premlčané len splátky splatné pred 09.12.2016, teda v období od 09.06.2016 do 09.12.2016. Žalobca však jednak nepreukázal kedy a v akej výške splátky uhrádzal, ale najmä vzhľadom na dohodu o vyporiadaní BSM v zmysle ktorej zostatky dlhov mal uhradiť je skúmanie otázky premlčania jeho práva irelevantné, keďže takéto právo mu nevzniklo.
30. Vo vzťahu k listinám predloženým žalobcom na pojednávaní dňa 03.08.2020, ktoré mali preukazovať úhrady za jednotlivé mesiace súd k týmto dôkazom neprihliadal vzhľadom na zásadu tak zákonnej, ako aj sudcovskej koncentrácie, nakoľko tieto dôkazy museli byť známe žalobcovi už pri podávaní žaloby a ich predloženie na pojednávaní by vyvolalo potrebu ďalšieho dokazovania, nakoľko listiny by museli byť doručené protistrane s právom na vyjadrenie. Podľa názoru súdu mal žalobca dostatok času a o koncentrácii bol naviac poučený, takže nemal dôvod predkladať uvedené dôkazy „na poslednú chvíľu“. Uvedené dôkazy však vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej sú bez významu, pretože a priori súd vychádzal z dohody o vyporiadaní zostatkov úverov tak ako je to uvedené vyššie v bodoch 27 a 28 predmetného rozsudku.
31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie 100,- €, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania v celosti. Konanie síce bolo v časti o zaplatenie 100,- € zastavené, avšak procesným zavinením žalobcu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.