Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_29P-196-2019.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/196/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. G., nar. X.XX.XXXX a mal. G.Á. G., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpení opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G., C. XX, a z otca U. G., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 24P/405/2013-22 zo dňa 10.1.2014 vo vzťahu k mal. W. G., nar. X.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. W. zo sumy 70 Eur na sumu 100 Eur mesačne, ktoré výživné bude otec poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2019 opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 vo výške 360 Eur súd povoľuje otcovi zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
III. mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 30P/412/2015-16 zo dňa 27.1.2016 vo vzťahu k mal. G. G., nar. XX.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. G. zo sumy 70 Eur na sumu 90 Eur mesačne, ktoré výživné bude otec poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.9.2019 opakovane do budúcna,
IV. dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 pre mal. G. vo výške 240 Eur je otec povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,
V. v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti zamieta,
VI. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.8.2019 žiadala zvýšiť výživné pre maloletých G.T. a W., ktoré bolo naposledy určené u G. rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/412/2015-16 zo dňa 27.1.2016 vo výške 70 Eur mesačne, a u W. rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 24P/405/2013-22 zo dňa 10.1.2014 vo výške 70 Eur mesačne. Výživné žiadala zvýšiť na sumu 120 Eur mesačne na každé dieťa od podania návrhu.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že náklady na výchovu a zabezpečenie potrieb maloletých vzrástli. Príjem matky nepostačuje na krytie všetkých potrieb maloletých detí.
3. Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že má zdravotné problémy a tiež dlhy a vyššie výživné vyplatí v prípade, že bude mať príjem. Hoci bol otec na pojednávanie niekoľkokrát predvolávaný, na toto sa
nedostavil z dôvodu, že je na PN. V čase posledného pojednávania, bolo otec sa na protialkoholickom liečení na C. R.. Súd konal v jeho neprítomnosti.
4. Opatrovník žiadal zvýšiť výživné v súlade s potrebami maloletých.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením so správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, listinnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch matky, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 24P/405/2013 a 30P/412/2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Maloleté deti pochádzajú zo vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 24P/405/2013-22 zo dňa 10.1.2014 bola maloletá W. zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 Eur mesačne. Ďalším rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. 30P/412/2015-16 zo dňa 27.1.2016 bola schválená rodičovská dohoda. Maloletý G. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne. V čase rozhodovania o mal. W. bol otec maloletej samostatne zárobkovo činná osoba s mesačným príjmom cca 800 Eur. Matka maloletej poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,10 Eur. W. mala 2 roky a bola v celodennej starostlivosti matky. V čase rozhodovania o mal. G. bol otec maloletého naďalej samostatne zárobkovo činná osoba. Matka platila za bývanie rodičom po 50 Eur mesačne, bývala v ich rodinnom dome. Na životné poistenie detí platila 30 Eur, životnú poistka matky 34 Eur, telefón 15 až 20 Eur. Matka poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na obe deti vo výške spolu 250 Eur mesačne.
7. Matka s maloletými deťmi v súčasnosti býva v dvojizbovom mestskom nájomnom byte. Domácnosť je zariadená účelným nábytkom, po hygienickej stránke udržiavaná v poriadku. Maloleté deti majú svoju izbu zariadenú podľa ich potrieb. Matka je zamestnaná v I. - S. D. C. s mesačným príjmom v sume 650 Eur. Príjmom matky je aj prídavok na deti, ktorý je vyplácaný prostredníctvom ÚPSVaR Prešov, pracovisko G. vo výške asi 49 Eur. Z príjmu mesačne matka uhrádza inkaso v sume 250 Eur, benzín v sume 100 Eur, telefón v sume 8 - 10 Eur, internet v sume 10 Eur a TV v sume 15 Eur, 23 Eur štvrťročné poistné na auto, poplatok za komunálny odpad po 20 Eur ročne na jednu osobu.
8. Maloletá W. navštevuje 2. ročník Základnej školy v G., O.. Y.. Mesačné výdavky pre maloletú predstavujú: strava v sume 12 Eur + režijné náklady, školský klub v sume 8 Eur, fotenie v sume 30 Eur a školské potreby.
9. Maloletý G. začal v tomto školskom roku navštevovať základnú školu v G.. Mesačné výdavky pre maloletého sú: strava 12 Eur, školský klub 8 Eur. V čase, keď navštevoval posledný ročník materskej školy mu matka platila stravné 15 Eur, fotenie v sume 30 Eur a nepredvídané výdavky. Poplatok ročne na anglický jazyk činí sumu 30 Eur. U maloletého G. je potrebné, aby nosil dioptrické okuliare. Maloleté deti prekonávajú iba bežné ochorenia.
10. Otec o výchovu detí nejaví veľký záujem, aj keď mu matka vo výchove a styku nebráni. Otec je alkoholik, a v súčasnosti sa zdržuje na protialkoholickom liečení na C. R.. Hoci otec tvrdil súdu, že mal zdravotné problémy, išlo predovšetkým o problémy vyplývajúce z jeho alkoholizmu. Ku koncu roka 2018 ukončil živnosť a k 20.12.2019 mal dlh vo všeobecnej zdravotnej poisťovni 3 774,80 Eur. Od 11.12.2019 je evidovaný na úrade práce, nepožiadal o dávku v hmotnej núdzi ani o podporu v nezamestnanosti. Žije s matkou v obci Ľ., a údajne uvažoval, že požiada o dávku za opatrovanie matky. Na výživu maloletých deti platí nepravidelne. Potom čo mal značný dlh na výživnom na neho podala matka trestné oznámenie. Matka uviedla, že otec uhradil dlh na výživnom len na základe trestného oznámenia. Po zaplatení dlhu však opätovne prestal platiť výživné.
11. Súd si vyžiadal správu od MUDr. R., všeobecného lekára, ktorý vo svojej správe zo dňa 8.7.2020 uvádza, že otec je dlhodobo uznaný PN, je liečený cestou psychiatrickej ambulancie pre syndróm závislosti od nadužívania alkoholu, pričom vo februári 2020 vyjadril súhlas s prípadným liečebným odvykacím pobytom na C. R.. Počas korona krízy bol s pacientom v kontakte len telefonicky, pričom mu uviedol vypitie piatich pív za 2 mesiace.
Podľa dostupných informácií z eZdravia lekár zistil že, dňa XX.X.XXXX bol otec privezený RZP v ebriete s úrazom hlavy. Dňa XX.X.XXXX bol otec ošetrený RZP s diagnózou porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu - abstinenčný syndróm s delíriom.
12. Matka predložila doklady o svojich príjmoch a výdavkoch. Otec predložil doklad o tom, že sa lieči na C. R.. Z toho je zrejmé, že liečenie začal až 29.7.2020 s predpokladanou dobou ukončenia 29.10.2020.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba a náklady na maloletých sa zvýšili. Obaja maloletí nastúpili na Základnú školu. Náklady na zabezpečenie ich potrieb sú spojené predovšetkým so zabezpečením školských pomôcok, stravy, poplatkov do školského klubu a podobne. Samozrejme, matka uhrádza všetky ďalšie bežné výdavky pre maloletých, predovšetkým stravu, ošatenie, obuv, náklady na lekárske ošetrenia a podobne. Je teda nepochybné, že súdom určené výživné v roku 2014 resp. 2016 nezodpovedá potrebám maloletých.
23. V konaní bolo nepochybne preukázané, že otec dlhodobo neuhrádzal výživné pravidelne. O deti javí len minimálny záujem. Živnostenskú činnosť ukončil ku koncu roka 2018, pričom až od konca roku 2019 bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Dôvody ukončenia pracovného pomeru otec neozrejmil, ako je však zrejme z vykonaného dokazovania, má dlhodobé problémy s alkoholom, pričom podľa správy svojho ošetrujúceho lekára bol niekoľkokrát ošetrený aj RZP v podnapitom stave. Možno teda predpokladať, že tak dlhy v zdravotnej poisťovni, ako aj ďalšie problémy v súvislosti s vykonávaním
živnostenskej činnosti súviseli s nadmerným požívaním alkoholu zo strany otca. V súčasnosti je otec na protialkoholickom liečení. Všetko toto teda ozrejmuje správanie sa otca a neplnenie si svojich povinnosti, tak vo vzťahu k výchove, výžive maloletých detí, ale aj neplnenie si povinností vyplývajúcej z podnikania. Súd však na takúto príčinu, spôsobenú výlučne subjektívne otcom nemohol prihliadnuť, a nemohol následky tohto neuváženého, ľahkovážneho konania otca preniesť na maloleté deti a na ich matku. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že matka sa všemožne snaží riadne zabezpečiť všetky potreby maloletých detí, a zarobiť dostatok finančných prostriedkov, tak na bývanie ako aj na ďalšie potreby. Na jednej strane je tu osobná starostlivosť zo strany matky o maloleté deti, ale v súčasnosti z jej strany aj sanovanie všetkých potrieb detí za vlastné finančné prostriedky. Matka však svoj podiel na výživnom má plniť predovšetkým osobnou starostlivosťou. Finančne prispievať na výživu detí by mal predovšetkým otec, hlavne za situácie, ak sa nijako nepodieľa na výchove detí. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bolo teda namieste prihliadnuť na zmenené pomery na strane maloletých detí od nástupu na základnú školu, ako aj na skutočnosť, že matke sa zvýšili náklady v súvislosti so zabezpečením bývania, keďže už nebýva u svojej matky. Zároveň súd nemohol prihliadnuť na zmenu pomerov u otca, teda, že v súčasnosti je nezamestnaný a má zdravotné problémy, keďže je zrejme, že do tohto stavu sa otec dostal vlastným pričinením. Pokiaľ by sa otec nestal alkoholikom, a riadne by vykonával živnostenskú činnosť, vzhľadom na odbor v akom ju vykonával (dokončovacie stavebné práce pri realizácii interiérov a exteriérov) je predpoklad, že vzhľadom na situáciu na trhu práce, by mal dostatok práce a tým aj finančných prostriedkov na úhradu výživného, aj po jeho zvýšení. Súd teda neprihliadol na terajší stav otca a vychádzal z predpokladu, že ak v roku 2016 bol príjem otca asi 800 Eur, v súčasnosti by mal byť vyšší natoľko, aby otec zvládol zaplatiť zvýšené výživné. Ak vychádzame z toho, že otec má vyživovaciu povinnosť v súčasnosti pre obe deti 190 Eur po zvýšení, jeho čistý príjem by mal byť asi 1 000 Eur. Podľa súdu, je tento príjem dosiahnuteľný.
24. Súd zvyšoval výživné zo strany otca od 1.9.2019 do budúcnosti, teda odkedy došlo k zmene pomerov. Určením výživného spätne, vznikol otcovi dlh za obdobie od 1.9.2019 do 31.8.2020 t. j. za 12 mesiacov, vo výške 360 Eur na W. a 240 Eur pre G.. Mal zaplatiť pre W. 12 mesiacov x 100 Eur = 1 200 Eur, zaplatil 12 mesiacov x 70 Eur = 840 Eur. Rozdiel medzi tým je 1 200 - 840 = 360 Eur, a pre G. mal zaplatiť 12 mesiacov x 90 Eur = 1 080 Eur, zaplatil 12 mesiacov x 70 Eur = 840 Eur. Rozdiel medzi tým je 1 080 - 840 = 240 Eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd vychádzal z toho, že vzhľadom na schopnosti otca, po návrate z protialkoholického liečenia, vzhľadom na samotnú výšku dlhu, ako aj potreby maloletých detí je táto lehota zodpovedajúca.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).