Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5PPok-3-2020.pdf
PDF · 96.11 KB
Case nature
Subarea
5PPok/3/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Obchodný dom Žilina, s. r. o. so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, Slovenská republika, IČO: 50 061 887, zapísaného v registri partnerov verejného sektora od 28.12.2019, štatutárny orgán: V.. K. U. <., trvale bytom H., pre partnera verejného sektora plní povinnosti oprávnenej osoby: JUDr. Iveta Gálošová Bušová MBA, LL.M., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, Slovenská republika, IČO: 52 346 897, v konaní o uloženie pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z., takto
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 25.01.2020 bolo súdu doručené podanie oznamovateľa I. U. označené ako Podnet na preverenie skutočností podľa § 19 bod c) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ktorým navrhol, aby súd preveril, či v súvislosti s overením konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora nedošlo k porušeniu zákazu v zmysle ustanovenia § 19 ods. c) zákona č. 315/2016 Z. z.. Uviedol, že existujú závažné informácie, ktoré môžu zakladať skutočnosti podľa § 19 bod c) zákona č. 315/2016 Z. z.. N.. V. K. H. I., W.. je advokátom v kancelárii Krnáč, Končok & Partners a súčasne oprávnenou osobou partnerov verejného sektora I. Y., Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s. r. o, (v čase začatia konania N.. J. Y.) MIRAGE SHOPPING CENTER, a. s., URPÍN, s. r. o., Obchodný dom Žilina, s. r. o., SIRS - Project, a. s., ŠPORT PARK, s.r.o.. Konečným užívateľom výhod spoločnosti MIRAGE SHOPPING CENTER, a. s., URPÍN, s. r. o., Obchodný dom Žilina, s. r. o., SIRS - PROJECT, a. s., ŠPORT PARK, s. r. je K. U.. N.. V. K. H. I., W.. vystupuje spolu s K. U. v dozornej rade spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s. r. o. Oznamovateľ uvádza, že personálne prepojenia oprávnenej osoby N.. V. K. H. na konečného užívateľa výhod K. U. môžu potenciálne znamenať vzťah k partnerovi verejného sektora, konečnému užívateľovi výhod, či k členom jeho orgánom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnených osôb.
2. Na základe podania I. U. súd uznesením č. k. 5PPok/3/2020 - 11 zo dňa 20.02.2020 začal postupom podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok konanie o uložení pokuty podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. Zároveň súd zaslal výzvy partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a štatutárnemu orgánu spoločnosti, ktorými dotknuté osoby vyzval, aby sa vo veci vyjadrili a uviedli, či uznávajú, že došlo k porušeniu zákazu podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. a pokiaľ uvedené neuznávajú, aby uviedli rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú, príp. označili ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Dňa 23.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby, v úvode ktorého poznamenala, že rešpektuje právo každého podať kvalifikovaný podnet, avšak informácie označené oznamovateľom ako dôkazy jeho tvrdení, ktoré sú obsahom daného podnetu, sú aplikované zavádzajúcim a
neprofesionálnym spôsobom a nezodpovedajú skutočnosti. Oprávnená osoba za prvý a najdôležitejší fakt považuje skutočnosť, že k registrácií partnera verejného sektora došlo na dobrovoľnej báze. Registrácia bola iniciovaná z dôvodu prebiehajúcich rokovaní s mestom Žilina, kde je v súvislosti s dohodou o vyporiadaní medzi jednotlivými zmluvnými stranami predložená na hlasovanie mestskému zastupiteľstvu aj varianta, podľa ktorej by mesto Žilina malo plniť finančné prostriedky titulom doplatenia rozdielu zamieňaného majetku a na tento účel bude vyžadovaný zápis v registri partnerov verejného sektora. Vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa nie je uzavretie danej dohody ani v štádiu finálnej textácie, rozhodla sa oprávnená osoba ponechať aj naďalej partnera verejného sektora zapísaného v registri aj napriek absencii zákonnej povinnosti v prípade pozitívneho výsledku rokovaní s mestom Žilina. Pokiaľ ide o tvrdené prepojenie oprávnenej osoby na osobu V.. K. U., z dôvodu spoločného výkonu funkcie člena dozornej rady v spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s. r. o. oprávnená osoba na svoju obranu uvádza, že nemožno bez ďalšieho toto prepojenie vyhodnotiť ako prepojenie v zmysle § 19 bod c) zákona č. 315/2016 Z. z. Má za to, že táto funkcia zakladá prepojenie jej osoby smerom k spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s. r. o., ku konateľom spoločnosti , prípadne ku prokuristovi a ostatným členom dozornej rady. Práve z uvedeného dôvodu túto spoločnosť ako oprávnená osoba v registri partnerov verejného sektora neregistruje. Konštatovanie, že samotná skutočnosť, že jej členstvo v dozornej rade v spoločnosti Žilinská parkovacia spoločnosť, s. r. o., zakladá jej personálnu prepojenosť k partnerovi verejného sektora prestavuje extenzívny výklad ustanovenia § 19 písm. c), zákona č. 315/2016 Z. z. , ktorý však zákonodarca určite nesledoval pri tvorbe predpisu, o čom svedčí aj usmernenie zverejnené v tejto súvislosti na stránke Ministerstva Spravodlivosti. Ako uvádza aj dôvodová správa k zákonu, ako diskvalifikačné kritérium je menovaný vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, ktorý je spôsobilý spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, a to najmä formou personálneho alebo majetkového prepojenia partnera verejného sektora a oprávnenej osoby, pričom zdôrazňuje, že nie je členom žiadnych orgánov ňou registrovaných spoločností. Záverom oprávnená osoba odmieta, že by údaje uvedené vo verifikačnom dokumente boli nepravdivé, neúplné alebo nezodpovedali skutočnému stavu a navrhuje predmetné konanie zastaviť.
4. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 315/2016 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy a
1. ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc, 2. ktorá prijíma plnenie, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo od verejného podniku, alebo od zdravotnej poisťovne, 3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu, 4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu, 6. na ktorú bola postúpená alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávka voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom alebo 7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až štvrtého bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou podľa písmena e).
5. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 315/2016 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.
6. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého až štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté plnenie
zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane.
7. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 315/2016 Z.z., partnerom verejného sektora podľa ods. 1 písm. a) prvého až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.
8. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., hodnota plnenia zo zmluvy podľa odseku 3 sa určí ako úhrn na jej základe partnerovi verejného sektora poskytovaných finančných prostriedkov alebo hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv, alebo ich kombinácia. Na účely určenia hodnoty plnenia platí, že a) všetky hodnoty plnenia sa použijú bez dane z pridanej hodnoty, ak sa táto uplatňuje, b) u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, má sa za to, že podiely sú rovnaké, c) u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú, d) pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť; ak je táto hodnota určená znaleckým posudkom, vychádza sa zo znaleckého posudku, e) opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy vrátane predĺženia trvania zmluvy podľa písmena f), f) pri zmluve na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia trvania zmluvy k predĺženiu trvania zmluvy dôjde, g) pri zmluve, ktorá obsahuje zákonné dôvody alebo zmluvné dôvody na jej predčasné ukončenie, tieto dôvody nenastanú, h) pri zmluve umožňujúcej navýšenie pôvodne predpokladanej hodnoty plnenia k navýšeniu hodnoty plnenia dôjde, ak je hodnota plnenia navýšenia vyjadrená veličinou známou v čase uzatvárania zmluvy, i) pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt; ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy, j) najvyššia možná hodnota plnenia zo zmluvy bude poskytnutá, k) zmluvné sankcie sa nezohľadňujú, l) ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí hodnotu plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu hodnoty plnenia podľa odsekov 2 alebo 3, m) ak ide o poskytnutie štátnej pomoci, ktorej hodnotu plnenia nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia; ustanovenie písmena l) sa nepoužije, n) ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,3) <. ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit podľa odseku 3 sa posudzuje počas obdobia kalendárneho roka; ustanovenie písmena e) sa nepoužije.
9. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 4 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží
a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety od 10 000 eur do 100 000 eur; členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie pokuty podľa predchádzajúcej vety spoločne a nerozdielne.
10. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 315/2016 Z. z., registrujúci orgán uloží oprávnenej osobe pokutu od 10 000 do 100 000 eur, ak poruší zákaz podľa § 19.
11. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., za zaplatenie pokuty podľa ods. 1 písm. b) ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinností podľa odseku 1. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Účastníkom konania o pokute podľa odseku 1 je oprávnená osoba.
12. Podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z., oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak
a) je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby, b) konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba, c) má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora; vzťahom, ktorý by mohol spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby, nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone jej činnosti podľa osobitných predpisov
13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z., do registra možno zapísať postupom a za podmienok podľa tohto zákona aj osobu, ktorá nie je partnerom verejného sektora, ak o to požiada.
14. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z., osoba zapísaná v registri podľa odseku 1 má povinnosti partnera verejného sektora podľa tohto zákona; ustanovenia § 13 až 15 sa nepoužijú.
15. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 315/2016 Z. z., na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
16. Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
17. V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. je sankčný mechanizmus podľa § 13 možné uplatniť len voči subjektom obligatórne zapisovaným do registra partnerov verejného sektora. Preto súd považoval za potrebné primárne sa vysporiadať s otázkou, či v posudzovanej veci registrácia partnera verejného sektora bola vykonaná na dobrovoľnej báze v zmysle § 17 zákona č. 315/2016 Z. z. alebo či sa jedná o povinnú registráciu partnera verejného sektora v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 315/2016 Z. z.. V tejto súvislosti súd vykonal lustráciu v Centrálnom registri zmlúv na základe ktorej zistil, že partner verejného sektora nemá uzatvorené žiadne zmluvy. Súd vykonal lustráciu aj na stránke Mesta Žilina, kde bolo zverejnené Uznesenie mestského zastupiteľstva z mimoriadneho zasadnutia mestského zastupiteľstva v Žiline konaného dňa 20.12.2019, ktorého programom bol aj Návrh na schválenie uzavretia Rámcovej dohody a uzavretia s ňou súvisiacich zmlúv medzi mestom Žilina a spoločnosťami Mestská krytá plaváreň, s.r.o., SIRS - Development, a.s., Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., ŠPORT X., s.r.o., URPÍN, s.r.o., SIRS- PROJECT, a.s., Obchodný dom Žilina, s.r.o., Mirage Shopping Center, a.s., ktorým mestské zastupiteľstvo poverilo primátora mesta Žilina na ďalšie rokovania o vysporiadaní vzťahov so spoločnosťami pána K. U. s ohľadom na existujúce pripomienky a predloženie konkrétneho návrhu vysporiadania na rokovanie Mestského zastupiteľstva v roku 2020. Podľa informácií zverejnených na stránke Mesta Žilina predmetná otázka do dnešného dňa nebola na programe rokovaní Mestského zastupiteľstva mesta Žilina.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s údajmi vyplývajúcimi z označených verejných registrov a zoznamov, ani nahliadnutím do výpisu z obchodného registra partnera verejného sektora a preverením internetových zdrojov nezistil, že partner verejného sektora by mal v čase vykonania jeho zápisu do registra partnerov verejného sektora alebo v čase začatia tohto konania uzatvorený zmluvný vzťah, na základe ktorého by mu v čase registrácie v registri partnerov verejného sektora malo byť jednorazovo poskytnuté plnenie v sume prevyšujúcej 100.000 eur alebo na základe ktorého by mu mali byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia, ktorých hodnota v úhrne prevyšuje 250.000 eur. Súčasne súd nezistil, že by sa jednalo o subjekt, ktorý by sa v zmysle zákona č. 315/2016 Z. z. povinne zapisoval do registra partnerov verejného sektora podľa osobitných
predpisov, alebo že by spĺňal iné podmienky pre povinný zápis do registra partnerov verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 315/2016 Z. z..
19. Vychádzajúc z uvedených zistení súd nepovažoval za preukázané, že v čase vykonania zápisu do registra partnerov verejného sektora a v čase začatia tohto konania bol Obchodný dom Žilina, s. r. o., IČO: 50 061 887, obligatórne zapisovaným subjektom do registra partnerov verejného sektora. Preto súd dospel k záveru, že s poukazom na § 17 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. sankčný mechanizmus zákona č. 315/2016 Z. z. (ustanovenia § 13 až 15 zákona č. 315/2016 Z. z.) nemožno použiť. Nakoľko vzhľadom na dobrovoľnosť zápisu výsledkom konania nemôže byť uloženie pokuty, ďalšie skúmanie porušenia povinnosti podľa § 19 zákona č. 315/2016 Z. z. vyhodnotil súd ako rozporné so zásadou hospodárnosti. Ak by aj súd zistil porušenie povinnosti partnerom verejného sektora, toto zistenie by sa nemohlo prejaviť vo výroku rozhodnutia, mohlo by byť uvedené iba v rámci odôvodnenia, no samotné prípadné zistenie porušenia zákona by malo iba akademický význam. Preto v danom prípade nie sú splnené podmienky na konanie o uložení pokuty. V nadväznosti na uvedené súd skonštatoval, že nie je ďalej daný dôvod na vedenie tohto konania, a preto rozhodol o jeho zastavení.
20. Záverom súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru a neznamená, že súd uzavrel, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. (ani záver opačný). Súčasne toto rozhodnutie ani nevytvára prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k prípadnému opätovnému konaniu vo veci tohto partnera verejného sektora, v ktorom by súd mohol preskúmavať eventuálne porušenie povinností podľa zákona č. 315/2016 Z. z. a ukladať sankcie, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných zdrojov alebo verejných registrov a zoznamov najavo, že zápis partnera verejného sektora nebol dobrovoľný, ale obligatórny.
21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.