Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/12/2019

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. M., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - P. X., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX/X, XXX XX X.Í., právne zastúpená: JUDr. Tibor Szakál, advokát so sídlom Sv. Juraja 1386/36, 929 01 Dunajská Streda, otec - S. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený: Mgr. Et. Mgr. Natália Bucková, so sídlom Školská 852/16, 922 41 Drahovce, o zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka dňa 14.2.2019 podala na tunajšom súde návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Navrhovateľka následne podaním doručeným tunajšiemu súdu osobne dňa 24.2.2020, zobrala späť svoj návrh v celom rozsahu.

2. Súd dňa 3.3.2020 vyzval otca maloletej, aby sa v stanovenej lehote vyjadril či súhlasí so späťvzatím návrhu v celom rozsahu. Otec bol zároveň zo strany súdu poučený, že v prípade ak sa v stanovenej lehote k výzve nevyjadrí, súd bude mať za to, že voči späťvzatiu návrhu navrhnutého matkou nemá žiadne námietky.

3. Dňa 12.3.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie otca maloletého k späťvzatiu návrhu matky maloletého dieťaťa. Otec tunajšiemu súdu oznámil, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu a žiada aby sa v predmetnej veci vykonalo dokazovanie tak, ako to bolo navrhnuté na pojednávaní dňa 26.9.2019. Otec maloletej navrhol, aby bolo dieťa umiestnené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko má k nej otec starostlivý prístup a učenie, s ktorým treba dcére pomáhať dobre zvláda.

4. K späťvzatiu návrhu matky sa dňa 20.4.2020 vyjadril kolízny opatrovník, ktorý súdu oznámil, že so späťvzatím návrhu a zastavením predmetného konania v celom rozsahu súhlasí. Uvedeným dňom sa k späťvzatiu vyjadrila aj Okresná prokuratúra Dunajská Streda, ktorá dňa 22.3.2019 vstúpila do predmetného konania o zmene úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Okresná prokuratúra Dunajská Streda zastúpená príslušným prokurátorom vo svojom vyjadrení uviedla, že bude potrebné aby súd vyhodnotil závažnosť tvrdenia otca a následne rozhodol či bude vo veci s odkazom na ustanovenia a pokračovať alebo konanie zastaví.

5. K vyjadreniu otca sa následne vyjadrila matka maloletej, ktorá v podaní zo dňa 4.5.2020 uviedla, že tvrdenia otca maloletej neobsahujú žiadny vecný, skutkový či právny argument, ktorý by bolo možné považovať za vážny dôvod, pre ktorý by súd nemal predmetné konanie zastaviť. Matka taktiež vo svojom vyjadrení uviedla, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov malo byť v záujme dieťaťa, pričom jeho potreby musia byť takto čo najlepšie zaistené. Matka má za to, že ďalším

predpokladom pre rozhodnutie súdu o zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti sú trvalé a dobré medziľudské vzťahy medzi rodičmi, ktoré však medzi účastníkmi konania dlhšiu dobu neexistujú, a to vzhľadom aj na bezdôvodné podávanie trestných oznámení otcom na matku v lete 2015, či neochote otca dohodnúť sa s matkou na zmene, resp. výmene toho ktorého dňa výkonu styku otca s maloletou. Matka vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že maloletá je dieťa citlivej povahy, ktoré je citovo naviazané na matku, čo potvrdzujú aj lekárske správy pedopsychiatričky, ktoré boli matkou predložené v priebehu predmetného konania. Matka taktiež uvádza, že uvedené lekárske správy preukazujú aj skutočnosť, že otec precitlivenosť, zdravotný stav (u maloletej bola diagnostikovaná dyslexia, dysgrafia, dysotografia a ADD - porucha pozornosti) ako ani potreby maloletej nerešpektuje, uprednostňuje len svoju vôľu a svoje predstavy o kontaktoch s ňou. Podľa matky ide o dieťa väčšinou utiahnuté a bojazlivé, ktoré začína prichádzať do obdobia puberty, z dôvodu ktorého matka nepovažuje tento čas vhodný na zmenu v jej živote. Matka má taktiež za to, že prípadné nové účasti maloletej na rôznych sedeniach u znalca by rozhodne neboli v záujme maloletej. Matka chce maloletú pred všetkými vplyvmi a zmenami chrániť, preto zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť. Matka taktiež uviedla, že v súčasnosti sa účastníci konania pridržiavajú súdom schválenej dohody rodičov, pričom maloletá navštevuje svojho otca v určenom čase. Matka taktiež uviedla, že pokiaľ je maloletá u svojho otca, otec faktickú osobnú starostlivosť a výchovu maloletej v skutočnosti nevykonáva a je prirodzené, že maloleté po 3-4 dňoch pobytu u otca chce ísť domov, v noci nemá kvalitný spánok, budí sa nevyspatá a unavene sa vracia do matkinej domácnosti. Podľa tvrdení matky, otec zo začiatku pandémie najprv nechcel (zrejme s ohľadom na maloletého nevlastného súrodenca), aby sa styk s maloletou uskutočňoval. Následne si to otec rozmyslel, vyrátal dni nevykonaného styku (11 dní) a žiadal, aby bola maloletá u neho nepretržite počas uvedených dní. Počas uvedeného obdobia prebiehalo v školách on-line vyučovanie, pričom si otec maloletej nevšimol zmenu rozvrhu vo vyučovaní. Následne mala maloletá dozerať na svojho brata, z dôvodu ktorého sa nemohla učiť, pričom uvedené potvrdila matke triedna učiteľka maloletej. Matka ako prílohu svojho vyjadrenia predložila správy preukazujúce jej tvrdenia.

6. Dňa 29.5.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie otca k vyjadreniu matky v ktorom uviedol, že vážnymi dôvodmi, pre ktoré otec chce, aby bola maloletá rovnocenne aj v jeho starostlivosti sú zanedbávanie prípravy dieťaťa do školy matkou, kedy matka nepripravuje dcéru riadne a nepomáha jej v školských povinnostiach. Otec má taktiež za to, že nadužívanie maďarčiny v domácnosti matky maloletej vzhľadom na jej dyslexiu a dysgrafiu neprospieva, pričom otec považuje za dôležité, aby maloletá trávila čas aj v slovensky hovoriacej domácnosti. Otec má taktiež za to, že vodenie maloletej do starostlivosti psychiatra, hlavne užívanie liekov, ktoré boli maloletej predpísané, je diskutabilné. Otec uvádza, že matka nedávala maloletej lieky tak, ako boli predpísané, vôbec ich neposielala na čas kedy mal on maloletú v starostlivosti a maloletá nikdy neprišla s liekmi a nastaveným dávkovaním, pričom to bolo v čase, kedy podľa lekárskych správ mala lieky užívať. Otec má za to, že matka uvedeným konaním hazardovala so zdravým vlastnej dcéry, bez ohľadu na doporučenie a stanovenie liečby príslušnou lekárkou. Otec uvádza, že matka tiež zanedbáva zdravotné problémy maloletej s alergiou, ktorú treba nepretržite sledovať a vykonávať potrebné návštevy lekára. Otec taktiež uviedol, že musel riešiť akútne problémy maloletej s cysticídou a vulvitídou po tom, čo ju prevzal od matky. Otec má za to, že uvedené svedčí o tom, že matka nemá riadny prístup k starostlivosti o zdravie svojej dcéry, preto je vhodné, aby bola maloletá rovnocenne v starostlivosti u otca, ktorý bude vedieť sledovať zdravotný stav maloletej omnoho lepšie. Otec má za to, že matka už nestojí o striedavú starostlivosť, nakoľko majiteľ lekárne, kde matka pracuje plánuje ukončiť svoju činnosť a matka by pri striedavej starostlivosti nemusela mať určené žiadne výživné a táto skutočnosť ju zrejme odrádza. Otec má za to, že jediným vážnym dôvodom neurčenia striedavej osobnej starostlivosti je jeho práca, ktorá už čoskoro nebude aktuálna, nakoľko ukončí pracovný pomer u súčasného zamestnávateľa zo zdravotných dôvodov a bude pracovať v mieste svojho bydliska alebo v okolí. Otec uvádza, že u neho nie je maloletá utiahnutá ani bojazlivá, správa sa úplne normálne. Otec má za to, že matka vždy nájde nejaký dôvod, pre ktorý nie je striedavá starostlivosť vhodná, avšak uvádza, že dieťa už nie je malé, vie sa samostatne rozhodovať a vie pochopiť danú situáciu. Otec taktiež uviedol, že má za to, že striedavá starostlivosť je v záujme maloletej, ktorá má právo na oboch rodičov, rovnako ako rodičia na ňu, pričom pri jej zhoršenom stave ohľadom čítania a písania potrebuje pomôcť so školskými úlohami aj viac ako bežné dieťa a otec má záujem pomáhať jej pri zlepšovaní študijných výsledkov. Otec má za to, že matka vzala návrh späť z dôvodu, že v predmetnej veci bol ustanovený znalec za účelom vykonania znaleckého dokazovania, ktorý by mohol odhaliť niečo, čo si matka nepraje. Otec uvádza, že vzťah matky k maloletej je zvláštny, je na ňu prehnane citovo naviazaná, pričom keď je maloletá u otca neustále ju atakuje telefonátmi a volá ju domov. Otec má za to, že skutočnosť, že by maloletá chcela ísť po 3-4 dňoch nie je pravda, pričom maloletá chodí

rovnako unavená aj od mamy, nakoľko sa v noci viackrát budí. Otec taktiež uvádza, že vymeškanie vyučovacích hodín v čase pandémie korona vírusu nastalo iba raz, nakoľko o zmene času vyučovania otec maloletej nevedel, uvedené oznámila učiteľka jedine maloletej, ktorá nemá nepretržitý prístup k mobilnému telefónu v zmysle rozhodnutia rodičov. Otec uvádza, že zadané úlohy, ktoré chodia od učiteľky s maloletou prechádzal a pomáhal jej s ich vypracúvaním. Čo sa týka správ medzi učiteľkou a matkou maloletej, tieto otec považuje za ohováranie a uvádza, že tieto nie sú pravdivé a situácia s nepripojeným internetom a hlukom sa stala raz, nakoľko dcéra nemohla byť vo vlastnej izbe, preto sa učila v obývačke, kde sa hral malý brat. Otec uvádza, že si následne s učiteľkou dohodol iný čas vyučovania, a to v čase kedy brat spí. V závere svojho vyjadrenia otec opätovne vyjadril svoj nesúhlas so zastavením konania a uviedol, že navrhuje aby bolo maloleté dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko maloletej sa u matky nedostáva mnohokrát riadnej starostlivosti. Otec má za to, že všetky ním uvedené skutočnosti sú vážnymi dôvodmi, pre ktoré by mal súd v konaní pokračovať.

7. Podľa (ďalej ako „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 29 ods. 1 C.m.p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

9. Podľa § 29 ods. 2 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

10. Podľa § 29 ods. 3 C.m.p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

11. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa (ďalej ako „“), uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu.

13. Podľa , uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.

14. Podľa , ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.

15. Podľa , ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

18. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

19. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo

prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

20. Podľa o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

24. Súd preskúmaním súdneho spisu a vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu F. B. sp. zn.: XP/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.4.2018 bola schválená dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a povinností v navrhovanom znení. Rodičia maloletej sa dohodli, že otec bude platiť výživné na maloletú sumou 130,00 € mesačne počnúc od augusta 2017, zročné výživné za obdobie od 1.8.2017 do 28.2.2018 v sume 350,00 € otec zaplatí matke do konca júna 2018, otec je oprávnený sa stýkať s maloletým dieťaťom každé dva víkendy po sebe počnúc od 15. týždňa a to od piatku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., v čase keď pripadnú dva nasledujúce víkendy u matky maloletá sa bude stýkať s otcom každý týždeň v utorok, stredu a vo štvrtok po ukončení školského vyučovania do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od stredy od 9.00 hod do piatku do 18.00 hod., počas veľkej noci od piatka od 09.00 hod. do soboty do 18.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl a august druhý a tretí týždeň , počas vianočných sviatkov 26.12. od 12.00 hod. do 30.12. do 16.00 hod. a od 2.1. od 7.30 hod. do 5.1. do 16.00 hod., matka je povinná maloletú pripraviť na styk a určenú dobu v mieste jej bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný po ukončení stretnutia dieťa odovzdať matke v mieste jej bydliska.

25. Ak rodičia dieťaťa už nežijú v spoločnej domácnosti jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom, a v intenciách dohovoru o právach dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi.

26. V tejto súvislosti súd konštatuje, že sa uprednostňuje dohoda rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s rodičmi tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane jeho rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a podobne. Súd poukazuje taktiež na to, že styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé

dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu.

27. Právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň je garantované článkom 41 ods. 4 . Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Štrasburgu zdôrazňuje, že „je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že aj napriek rozpadu vzťahu zostávajú rodičmi maloletej a tieto rodičovské vzťahy je potrebné zachovať. Rola oboch rodičov v živote maloletej ich rozchodom neskončila, pretože z hľadiska uspokojovania potrieb maloletej je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť a výchova dieťaťa oboma rodičmi. Uvedené vyplýva aj z čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ ako aj čl. 18 ods. 1 „rodičia alebo zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa“.

28. V predmetnom konaní išlo o návrh matky - navrhovateľky na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. Navrhovateľ má právo s podaným návrhom disponovať, t.j. môže ho za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím návrhu navrhovateľ prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Na nesúhlas účastníka konania so späťvzatím návrhu súd neprihliada len do začatia predbežného prejednania alebo pojednávania. Vôľa navrhovateľa skončiť konanie bez meritórneho rozhodnutia môže byť za určitých okolností obmedzená verejným záujmom alebo procesným úkonom účastníka konania, ktorý vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom, a teda má záujem na tom, aby súd vec autoritatívne rozhodol v merite. Dôkazné bremeno existencie týchto vážnych dôvodov nesie účastník, ktorý so späťvzatím nesúhlasí, t.j. tieto vážne dôvody musí preukázať. Čo sa týka vymedzenia pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, pričom súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie ohľad na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z právneho hľadiska a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, s prihliadnutím na mieru ohrozenia ich práv a právom chránených záujmov. Obmedzenie práva navrhovateľa na späťvzatie návrhu verejným záujmom však dominuje v prípadoch, resp. v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. jednoznačne uvádza, ktoré konania možno začať aj bez návrhu tak, že pokiaľ možno konanie začať len na návrh, to výslovne identifikuje v paragrafovom znení zákona. V takomto prípade, pokiaľ by súd vyhodnotil s ohľadom na okolnosti prípadu, s dôrazom na záujmy maloletého, že je potrebné v konaní ďalej pokračovať, späťvzatiu návrhu nepripustí.

29. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že v súčasnej dobe sa styk otca s maloletou riadne vykonáva. Súd po vyhodnotení jednotlivých tvrdení účastníkov konania, správ podaných kolíznym opatrovníkom, doterajšieho priebehu súdneho konania a celkového obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané otcom maloletého dieťaťa čo do zanedbania prípravy dieťaťa do školy matkou neboli tunajšiemu súdu preukázané, ba dokonca bol preukázaný práve opak, t.j. skutočnosť, že rodič ktorý nepripravuje dieťa riadne na vyučovanie a neposkytuje dieťaťu vhodný priestor na uskutočnenie školských povinností je práve otec. Súdu taktiež nebolo preukázané, že by matka zanedbávala liečbu a maloletej neposkytovala predpísané lieky, ako ani to, že maloletú neprivádza na pravidelné návštevy príslušných lekárov. Uvedené skutočnosti nevyplývajú ani zo správ kolízneho opatrovníka. Súd má za to, že v prípade ak by boli otcom tvrdené skutočnosti pravdivé a keby matka skutočne zanedbávala výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa tak, že by mohol byť záujem dieťaťa a jeho všestranný vývin a vývoj ohrozený, a on by bol jediným rodičom ochotným vo všetkom maloletú podporovať a pomáhať, tak by bol otec požiadal o výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a nie o striedavú. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že otec neuniesol dôkazné bremeno a existenciu vážnych dôvodov pre ktoré nie je možné konanie zastaviť nepreukázal.

30. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na správu od kolízneho opatrovníka, ktorému maloletá opísala svoju predstavu o výkone styku so svojim otcom. Maloletá uviedla, že na ňu otec neustále nalieha a navrhuje, aby bola 2 týždne u neho a 2 týždne u matky, lebo má za to, že by to bolo najlepším riešením.

Maloletá však kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že takto upravený styk nechce. Maloletá uviedla, že chce bývať naďalej s matkou a 2 víkendy chce zotrvať u matky a následne 2 víkendy u svojho otca. Taktiež uviedla, že nechce mať cez týždeň upravené hodiny výkonu styku s otcom.

31. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na nezhody medzi rodičmi, nedostatočnú komunikáciu spojenú s rôznymi prejavmi netolerancie a vzájomného nerešpektovania sa súd, s prihliadnutím na vek maloletej, v zhode so stanoviskom kolízneho opatrovníka, prihliadal na prejavený názor maloletého. Venoval mu patričnú pozornosť a rešpektoval ho. V tejto súvislosti súd poukazuje taktiež na vyjadrenie otca, ktorý sám uviedol, že dieťa už nie je malé, vie sa samostatne rozhodovať a vie pochopiť danú situáciu. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súdy rozhodujú o nezhodách rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom len vtedy, pokiaľ sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. Lásku ani pozitívny citový vzťah si nemožno vynútiť a nie je to vinou súdu, ani kolízneho opatrovníka.

32. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na skutočnosť, že uvedený styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený v zmysle rodičovskej dohody, t.j. konsenzu oboch rodičov, z dôvodu ktorého sa predpokladá, že s tým obaja rodičia súhlasili a obom to tak aj vyhovovalo. Rodičia maloletého dieťaťa si navzájom vytýkajú zhodné skutočnosti, vinia sa navzájom a ani jeden z nich si príslušnú časť zodpovednosti za vzniknutú situáciu nepripustí. Z uvedeného dôvodu súd usúdil, že prvoradým problémom v predmetnom prípade nie je realizácia styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia (ktorá sa riadne realizuje) alebo vzťah rodičov k dieťaťu či vzťah dieťaťa k rodičom, ale najmä rozvrátený vzťah a zlá komunikácia medzi rodičmi, dôstojný prístup oboch rodičov k spoločnému dieťaťu, schválne obmedzovanie sa navzájom, nerešpektovanie jeden druhého ako aj uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami a potrebami maloletého dieťaťa, ktorého takto vyhrotená situácia a negatívne vzťahy medzi rodičmi len zaťažujú. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že by pokračovanie v predmetnom konaní a prípadné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom, čo by odôvodňovalo ešte častejšiu komunikáciu a intenzívnejšiu kooperáciu rodičov maloletého dieťaťa, mohol spôsobiť vyhrotenejší vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa, ktorý by sa mohol vystupňovať až do neúnosnosti, čo by bolo jednoznačne v neprospech maloletého dieťaťa. Súd má za to, že styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený v dostatočnej miere, a to i s prihliadnutím na vzájomné vzťahy medzi rodičmi, ako aj na názor maloletého dieťaťa. Súd na tomto mieste apeluje na oboch rodičov, aby sa zdržali akéhokoľvek negatívneho pôsobenia na maloletú, ako aj vo vzťahu samotných rodičov navzájom. Je zrejmé, že od začiatku problematickej realizácie styku otca s maloletou (kedy musel otec podať návrh na nútený výkon rozhodnutia) uplynula značná doba na to, aby rodičia dokázali rozlíšiť partnerskú a rodičovskú rovinu svojho vzťahu, preto je potrebné, aby pri výkone styku začali kooperovať, akceptovať rolu druhého rodiča v živote maloletej, neblokovať snahu stýkať sa s maloletou a viesť ju k prehlbovaniu vzťahu k obom rodičom. Rodičia si musia uvedomiť, že maloletá nie je „hotová“ silná osobnosť, ktorá sa vie s danou situáciou sama vysporiadať. V prvom rade je povinnosťou rodičov zmeniť prístup a postoj jeden k druhému, čím potom logicky budú predchádzať budovaniu negatívneho postoja maloletej alebo akéhokoľvek negatívneho vplyvu na jej psychický vývin, nakoľko výchova maloletej by mala spočívať v dopĺňaní sa oboch rodičov aj napriek skutočnosti, že spolu nežijú, nie v manifestácii toho druhého. Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije musí byť umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná.

33. Keďže súd posúdil, že maloleté dieťa je schopné a je v takom veku, kedy už dokáže formulovať svoje vlastné názory a má právo tieto názory slobodne vyjadriť, akceptoval názor maloletej a venoval mu patričnú pozornosť a prihliadol na to. V konaní bola maloletá vypočutá zo strany kolízneho opatrovníka, ktorým bol v konaní ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, o čom bola tunajšiemu súdu predložená príslušná správa. Zároveň súd vychádzal z článku 3 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byt prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti dotýkajúcej sa detí, uskutočňovanej tak verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súd vychádzal z toho, že záujem maloletej je prvoradým záujmom nad všetkými inými záujmami vrátane záujmov jeho rodičov. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy najmä naplnenie potrieb maloletej v rámci psychickej aj fyzickej oblasti tak, aby bol zabezpečený, spokojný a bezpečný harmonický vývin maloletého dieťaťa s tým, že maloletá má neobmedzené možnosti

kontaktovať sa so svojím otcom, zatiaľ čo žije v stabilnom prostredí, v ktorom je zvyknutá, kde má vytvorené väzby a kde po návrate zo stretnutia s otcom pociťuje istotu a bezpečie.

34. Navrhovateľka vzala pre ochranu záujmov maloletého dieťaťa svoj návrh späť v celom rozsahu, pričom otec maloletého dieťaťa nepreukázal vážne dôvody pre ktoré by mal súd v konaní pokračovať. Súd pri rozhodovaní v predmetnej veci zohľadnil aj názor maloletého dieťaťa, ktoré nechce aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale chce zostať u svojej matky a s otcom sa chce iba stretávať. Zároveň súd poukazuje na to, že v priebehu celého konania nebolo zistené zámerné znemožňovanie matkou stretávania sa maloletej s otcom. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, s poukazom na najlepší záujem maloletej je v súčasnom období najvhodnejšie, aby k stretávaniam medzi otcom a maloletou dochádzalo na základe vzájomnej komunikácie rodičov a vzájomnej dohody medzi otcom a maloletou, ktorá vzhľadom na svoj vek vie formulovať a vyjadrovať svoje vlastné názory. Súd má za to, že nerešpektovanie prejaveného názoru maloletého dieťaťa, vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie, by bolo kontraproduktívne a nie v záujme maloletého dieťaťa. Týmto rozhodnutím súdu však nie je upierané rodičovské právo otcovi maloletého dieťaťa, ani právo na jeho rodinný život, pokiaľ sa stretávanie s maloletým dieťaťom realizuje bez nátlaku rodičov či už na styk alebo na striedavú osobnú starostlivosť, ktoré dieťa nechce. Netlačenie na dieťa zo strany rodičov najmä z dôvodu zlyhajúcej komunikácie medzi nimi je možné hodnotiť pozitívne na zdravý psychický vývin maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tunajší súd predmetné konanie zastavil tak, ako to je uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ako je to uvedené v II. výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko ich náhradu v tomto konaní nemožno ani spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti výroku o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazov odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zrušení povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazov odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o zastavení konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia / /.

Proti výroku o nároku na náhradu trov konania môže podať ten, v koho neprospech bolo vydané, odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.