Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/202/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795 proti žalovanému: P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. XX, o zaplatenie 16.017,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. júna 2019 č. k. -73 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.750,10 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.750,10 eura od 30. 10. 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , o spotrebiteľských úveroch, , , , , , , , nariadenia vlády č. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14. 08. 2017 sa právny predchodca žalobcu domáhal zaplatenia sumy 16.017,18 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že podľa zmluvy o pôžičke bola žalovanému poskytnutá pôžička 15.000 eur, ktorú mal žalovaný splácať v 120 mesačných splátkach po 249,98 eura, a to do celkovej sumy pôžičky 29.997,60 eura. Žalovaný uhradil 1.249,90 eura. Keďže žalovaný porušil svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 19. 10. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných čiastok a súčasne žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru, k čomu došlo dňa 29. 10. 2014. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 07. 02. 2018 sp. zn. -35 rozhodol o zmene strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. V konaní nebolo sporu o tom, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 17. 10. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v Na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú predpisy z dôvodu, že ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Predchodca žalobcu pri poskytnutí úveru a uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Keďže

v danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, z tohto dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 13. 10. 2013. Obligatórnou náležitosťou zmluvy je okrem iného uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými ( ods. písm. f), k). V súlade s ustanovením zákona absencia uvedených náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd označenie konečnej splatnosti ako: „Termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 10/2023, považoval za nedostatočné, pretože termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť vyjadrený takým spôsobom, aby spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Podľa názoru súdu označenie konečnej splatnosti ako „10/2023“, nemožno považovať za dostatočné, pretože významom tejto náležitosti zmluvy je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyžaduje sa preto presná časová, dátumová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné údaje matematicko- logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaja, ktorý bude konečnú splatnosť úveru predstavovať. Pokiaľ teda samotná zmluva údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje, nemožno mať za to, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na potenciálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru matematickými operáciami z iných, v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi. Uvedené rovnako platí aj uvedenie termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V tomto smere nepostačuje prípadná úpravu termínu splátok v rámci podmienok splácania v Zmluvných podmienkach, ktoré predstavujú súvislý text drobného písma (čl. 6.2 Zmluvných dojednaní). Vzhľadom na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ďalej údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie iba poskytnutej pôžičky, t. j. sumy 15.000 eur, a to bez poplatkov a úrokov. Keďže žalovaný uhradil sumu 1.249,90 eura, súd priznal žalobcovi sumu 13.750,10 eura, predstavujúcu rozdiel súm poskytnutého úveru a uhradeného úveru (15.000-1.249,90). Z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením do omeškania, priznal súd žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy 13.750,10 eura od 30. 10. 2014 do zaplatenia v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšku zamietol. Súd, posudzujúc žiadosť žalovaného o platenie žalovanej sumy v splátkach, dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na plnenie v splátkach. Pri úvahe o určení, či peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, súd vychádzal z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov strán sporu, ako aj z postavenia strán sporu. A po zohľadnení uvedených okolností mal za to, že žalovaný nepreukázal existenciu takých pomerov na jeho strane, ktoré by odôvodňovali plnenie v splátkach. Súd zohľadnil aj okolnosti daného prípadu, keď od plnenia žalobcu, výzvy žalobcu žalovanému na úhradu žalovanej sumy, uplynul dostatočný časový úsek, počas ktorého mal možnosť riešiť situáciu so žalobcom a žiadať o uhradenie predmetnej sumy v splátkach, pričom ani po podaní žaloby žalovaný neprejavil reálny záujem riešiť uvedenú situáciu so žalobcom, resp. s predchodcom žalobcu, najmä tým, že by bol aspoň čiastočne plnil nejakú sumu na splatenie úveru, na základe čoho by bolo možné konštatovať jeho reálny záujem o splácanie sumy. O trovách konania rozhodol súd , , . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 16.017,18 eura (100%), súd mu priznal 13.750,10 eura (85,85% zo žalovanej sumy), vo zvyšku 2.267,08 eura (14,15% zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca bol úspešný v 71,70% (85,85% -14,15%) a v takomto rozsahu mu súd priznal aj náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozhodnutiu, v rozsahu jeho vyhovujúceho výroku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, odôvodňujúc ho ustanovením s tým, že zvýraznil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poprel, že by mu pôvodný žalobca niekedy poslal predžalobnú výzvu a zosplatnenie úveru, nič mu nebolo doručené. Súd prvej inštancie sa nezaoberal týmito dôkazmi, bral to tak, že boli doručené, pričom žalobca nepreukázal skutočnosť doručenia žiadnym iným spôsobom. Nie je zrejmé, či žalovaná pohľadávka pred postúpením na žalobcu sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti, teda či došlo k účinnému uplatneniu práva veriteľa podľa v spojení s a v zmysle čl. 12 bod 12.4 . Tiež poukázal na , ako i vzniesol námietku premlčania. Záverom uviedol, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca (resp. jeho právny predchodca Consumer Finance Holding a, s,) sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 08. 2017 domáhal zaplatenia sumy 16.017,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 30. 10. 2014 do zaplatenia a trovami konania na tom základe, že dňa 17. 10. 2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 15.000 eur, ktorú žalovaný riadne nesplácal, keď doposiaľ uhradil žalobcovi len sumu 1.249,90 eura. Žalobca dňa 27. 08. 2014 vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, ku ktorej úhrade však žalovaný nepristúpil a následne žalobca dňa 19. 10. 2014 úver zosplatnil, o čom žalovaného informoval listom z 29. 10. 2014.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva z . Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť, ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje. Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri

rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Prejednávajúc podané odvolanie žalovaného, s ohľadom na jeho rozsah a odvolacie dôvody, je potrebné uviesť, že toto odvolanie nebolo spôsobilé privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalovaného, a tak rozhodnúť v zmysle požiadavky odvolateľa. K takto podanému odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia obsahuje neprípustné novoty v odvolacom konaní, keď žalovaný v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázal a ani netvrdil, že na ich uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia . Teda z hľadiska ich uplatnenia až v odvolacom konaní žalovaný neprezentoval žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z hľadiska okolností tejto veci potom treba uviesť, že žalovaným uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použil len za situácie, že žalovaný by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uviedol až v rámci podaného odvolania, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalovaný nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázal, ale ani netvrdil, teda, že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie predpokladá, a teda, že ním uplatnené novoty sú ako prípustné spôsobilé odvolacieho prieskumu. S ohľadom na uvedené je potom potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že by mu bola zo strany žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu) doručená predžalobná výzva, ako i oznámenie o zosplatnení úveru žalobcom, argumentujúc tak tým, že nie je zrejmé, či sa žalovaná pohľadávka stala splatnou, ako i vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, a napokon namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, takýto prostriedok procesnej obrany žalovaného, tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, na ktorý odvolací súd nemôže prihliadať. Žalovanému nič nebránilo, aby tento prostriedok procesnej obrany využil v konaní pred súdom prvej inštancie, a nie až v rámci odvolacieho konania. Naopak, z obsahu spisu je nesporné, že sám žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, v rámci pojednávania na súde prvej inštancie konaného dňa 07. 06. 2019 výslovne uviedol, že predžalobná upomienka mu doručená bola, rovnako mu bolo doručené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29. 10. 2014. Potom pokiaľ žalovaný v rozpore s týmto svojim tvrdením v priebehu konania, z ktorého súd prvej inštancie ako nesporného i vychádzal, až v rámci odvolacieho konania v tomto smere udáva iné skutočnosti, na túto argumentáciu žalovaného odvolací súd s ohľadom na ustanovenie nemôže prihliadať. Teda, pokiaľ žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil až v rámci podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, že by bolo preukázané, že tak nemohol urobiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, na takúto neprípustnú novotu odvolacieho konania odvolací súd nemôže prihliadať. Rovnako ako na neprípustnú novotu v odvolacom konaní je potrebné nahliadať i na žalovaným vznesenú námietku premlčania a námietku o nedoručení oznámenia o postúpení pohľadávky (oznámenie o postúpení pohľadávky vrátane poštového podacieho hárku založené na č. l. 33 spisu), a to z totožných dôvodov ako odvolací súd uviedol vyššie, keď žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal a ani netvrdil, že tento prostriedok procesnej obrany proti žalobe nemohol uplatniť v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

12. Poukazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie odvolacieho súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v zmysle ustanovenia potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola nespornou skutočnosť, že mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).