Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-22-2019.pdf
PDF · 117.45 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobcu: L. I., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX F. V., právne zastúpený: JUDr. Martin Tomas, advokát, so sídlom Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43 267 408 proti žalovanej: 1./ U. F. - L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F. V., právne zastúpená: Mgr. Maroš Ježík, advokát, so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, IČO: 37 877 291 a 2./ P. I., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX F. V., o určenie neplatnosti právneho úkonu a určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej v 1./ rade p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému v 2./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.5.2019 domáhal, aby súd určil, že právny úkon žalovaného v 2./ rade pojatý do Notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. C. I., N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX - Vyhlásenie o vydržaní nehnuteľností: domový majetok č. p. XXX, k.ú. F. V., pozemok parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X
- záhrada o výmere XXX mX zapísané na LV č. XXXX, kde predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. F. V., je v celosti neplatný. Druhým výrokom sa domáhal určenia, že vlastníkom nehnuteľností: domový majetok č. p. XXX, k.ú. F. V., pozemok parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok parc. č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok č. XXX/X - zast. plocha o výmere XX m2, pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, kde predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. F. V., je v celosti žalobca a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX na Notárskom úrade JUDr. C. I. podpísal Notársku zápisnicu č. N XXX/XX, NZ XXX/XX, ktorá obsahuje Osvedčenie o vydržaní podľa zák. č. 323/1992 Zb. týchto nehnuteľností: domový majetok č. p. XXX v k.ú. F. V., pozemok parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. F. V.. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. F. V. a v čase podpísania zápisnice boli zapísané na meno žalobcu v LV č. XXXX pre k. ú. F. V.. V zápisnici je uvedené, že žalovaný v 2./ rade uviedol, že predmetné nehnuteľnosti užíva so svojou vtedajšou manželkou, žalovanou v 1./ rade od r. 1984, kedy za predmetné nehnuteľnosti vyplatil kúpnu cenu svojmu bratovi, žalobcovi a že žalovaný v 2./ rade a žalovaná v
1./ rade sú od r. 1984 výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Nakoľko pri podpisovaní zápisnice si túto neprečítal, túto skutočnosť zistil až nedávno, keď bol ako svedok predvolaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom žalovaní medzi sebou vedú spor o vyporiadanie BSM. Predmetná skutočnosť je nepravdivá, nakoľko žalovaná v 1./ rade nemohla užívať predmetné nehnuteľnosti spokojne a nerušene od r. 1984, nakoľko v tomto období ešte nemala so žalovaným v 2./ rade ani len známosť a sobáš uzavreli žalovaní až dňa 11.10.1986. Z tohto vyplýva, že žalovaní nemohli nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do BSM vydržaním, na základe Osvedčenia o vydržaní a Notárska zápisnica osvedčuje Vyhlásenie, ktoré je protiprávne a fakticky nemožné, nakoľko na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyžaduje ustanovenie Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) § 134 ods. 1 okrem iných podmienok i nepretržitú 10-ročnú dobu. Poukázal na neplatnosť v zmysle § 39 OZ. V r. 1994 úpravu deklarácie vydržania upravoval Notársky poriadok v ust. § 63 písm. e) zák. č. 323/1992 Zb., kde na zápis vlastníckeho práva do príslušného LV nadobudnutého vydržaním postačovala notárska zápisnica, kde notár osvedčil vydržanie. Nikdy nemal vôľu vykonať akýkoľvek úkon smerujúci k tomu, aby žalovaná v 1./ rade nadobudla spoluvlastnícky podiel, či už podielový alebo bezpodielový k predmetným nehnuteľnostiam a takúto vôľu nemá ani teraz. Z uvedených dôvodov považuje právny úkon Vyhlásenie o vydržaní predmetných nehnuteľností za neplatný a aj všetky právne úkony následne sa odvíjajúce od napádaného právneho úkonu. V konaní navrhol vypočuť žalovaných.
3. K žalobe sa vyjadril právny zástupca žalovanej v 1./ rade písomným podaním, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí v celom rozsahu. Žalovaná v 2./ rade rozporuje správnosť žalobného petitu uvedeného v bode II. petitu z dôvodu, že nehnuteľnosti popísané žalobcom v žalobe, pozemky č. XXX/X a XXX/X k dnešnému dňu neexistujú a preto prípadný kladný výrok žaloby nie je ani možné zapísať do evidencie katastra nehnuteľností. Podstatnou skutočnosťou je to, že Notárska zápisnica zo dňa XX.X.XXXX obsahuje tvrdenie, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v nej nadobudli žalovaní z dôvodu vyplatenia pri zrušení podielového spoluvlastníctva, pričom výplata bola uskutočnená z prostriedkov patriacich do BSM. Toto konštatovanie korešponduje s tým, že dané nehnuteľnosti boli do 17.5.1988 predmetom existencie podielového spoluvlastníctva, kde ich podielovými spoluvlastníkmi boli L. I. v podiele 1 k celku, L. D. v podiele 1/14 k celku, U. D. v podiele 1/14 k celku, U. F. v podiele 1/14 k celku, K. D. v podiele 1/14 k celku, R. U. v podiele 1/14 k celku, Z. X. v podiele 1/14 k celku, R. V. v podiele 1/14 k celku, R. I. v podiele 1/4 k celku. Títo podieloví spoluvlastníci medzi sebou dňa 17.5.1988 uzavreli formou notárskej zápisnice spísanej na Štátnom notárstve v P. č. N XXX/XX, NZ XXX/XX Zmluvu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, na základe čoho sa žalobca stal výlučným vlastníkom pozemkov parc č. M. č. XXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX m2, parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 s jeho povinnosťou vyplatiť R. I. sumu 15.959,- Kčs a ostatným podielovým spoluvlastníkom každému z nich po 6.839,- Kčs a to ihneď po podpísaní tejto zmluvy v hotovosti. Ako konštatuje žalobca a žalovaný v 2./ rade, v Notárskej zápisnici u JUDr. C. I. dňa XX.X.XXXX, výplata spoluvlastníkov bola uskutočnená z finančných prostriedkov žalovaných patriacich do BSM. Teda fakticky išlo o kúpu nehnuteľností od žalobcu, pretože žalobca potvrdil, že vyplatenie ustupujúcich podielových spoluvlastníkov učinil z finančných prostriedkov oboch žalovaných. Preto obsah notárskej zápisnice netrpí vadami, ktoré by ho robili neplatným právnym úkonom. Jedinou chybou je skutočnosť, že kúpa mala byť urobená v r. 1988, kedy skutočne ku kúpe došlo a nie v r. 1984 a to žalovanými od žalobcu spôsobom, že za neho vyplatili ustupujúcich podielových spoluvlastníkov zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, ako to vyhlásil žalovaný v 2./ rade. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaným chýba nadobúdací titul, od ktorého si odvodzujú svoj vstup do oprávnenej držby. Z tohto dôvodu je Vyhlásenie žalovaných spísané na notárskom úrade absolútne neplatné a nie sú a nemôžu byť vlastníkmi nehnuteľností.
5. Žalovaný v 2./ rade vo svojom písomnom podaní uviedol, že skutočne sa s U. F. sobášil dňa 11.10.1986 a v r. 1984 ju ešte nepoznal. Zápisnicu u notára JUDr. I. nečítal. Táto bola pripravená na podpis už pred jeho príchodom a žalobcu, ktorú podpísali, pretože tam bolo veľa ľudí, aby sa nezdržiavali. Zápisnicu nikdy nečítal, pretože notár vybavil aj prepis na katastrálnom úrade a všetko, čo uviedol právny zástupca žalobcu, sa zakladá na pravde.
6. Vykonaným dokazovaním najmä: výsluchom žalobcu, žalovanej v 1./ rade a žalovaného v 2./ rade, pripojeným spisom XXC/XXX/XXXX, Notárskou zápisnicou N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z evidencie nehnuteľností, N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX, výpisom z LV č. XXXX k. ú. F. V., čiastočný výpis z LV č. XXXX k. ú. F. V., vyjadrením žalovaného v 2./ rade vo veci XXC/ XX/XXXX, informatívnou kópiou z mapy, zápisnicou z pojednávania zo dňa 21.5.2019 vo veci XXC/XX/ XXXX, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo veci:
7. Dňa 11.10.1986 bolo uzavreté manželstvo medzi žalovanými po dvojročnej známosti. Dňa XX.X.XXXX na Štátnom notárstve v P. bola spísaná Notárska zápisnica č. N XXX/XX, NZ XXX/ XX, kde sa dostavil žalobca, L. D., U. D., U. F., rod. D., K. D., R. U., rod. D., Z. X., rod. D., R. V., rod. D.. V tejto notárskej zápisnici prehlásili, že nie sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony, požiadali, aby do notárskej zápisnice bola pojatá Zmluva o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní. Účastníci v bode III. sa vyporiadali tak, že žalobca mal vyplatiť R. I. za jej spoluvlastnícky podiel sumu 15.959,- Kčs, L. D., U. D., U. F., K. D., R. U., Z. X., R. V. každému po 6.839,- Kčs, v hotovosti. V bode IV. Predmet prevodu bolo uvedené zrušenie spoluvlastníctva a prevod domového majetku. Dôvodom prevodu nehnuteľností bolo, že tieto užíva ako spoluvlastník žalobca a jeho matka a R. I.. Dňa XX.X.XXXX sa dostavili k notárovi JUDr. C. I. žalobca a žalovaný v 2./ rade, ktorí spísali Osvedčenie o vydržaní podľa zák. č. 323/1992 Zb.. Osobná totožnosť procesných strán bola zistená z občianskych preukazov a ktorí po prehlásení, že nie sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony požiadali, aby do tejto notárskej zápisnice bolo pojaté vyhlásenie, ktoré obsahovalo v bode I. „Prítomný a podpísaný P. I. vyhlasujem, že ja P. I. a moja manželka U., rod. F., rodné číslo XX-XX-XX/XXXX sme výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi domového majetku č.p. XXX k. ú. F. V. spolu s pozemkami parc. č. XXX/ X zast. plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XX m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XX m2, parc. č. XXX/X zast. plocha o výmere XX m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X záhrada o výmere XXX m2, tak, ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. F. V. v celosti a to titulom kúpy realizovanej v r. 1984. Od tejto doby predmetné nehnuteľnosti užívame ako svoje vlastné, nesporne a dobromyseľne. Predmetný domový majetok a pozemky boli formálne prevedené v r. 1988 Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva na môjho brata L. I. a to z toho dôvodu, že ja som nebol v tom čase spoluvlastníkom zapísaným na liste vlastníctva a preto sme sa rozhodli, že formálne bude figurovať ako vlastník môj brat s tým, že finančné prostriedky na vyplatenie spoluvlastníkov boli z nášho BSM. Z existencie právneho titulu kúpy, nespornosti, dobromyseľnosti a dlhodobosti držby odvodzuje svoje vlastnícke právo k hore opísaným nehnuteľnostiam v celosti. V bode II. prítomný a podpísaný L. I. ako dotknutý vlastník vyhlasujem, že údaje uvedené v bode I. sú v plnom rozsahu pravdivé a súhlasím s vydaním tohto osvedčenia, ako aj s prevedením tohto zápisu na list vlastníctva v prospech môjho brata a jeho manželky. V bode III. obaja horeuvedení účastníci vyhlasujeme, že v predmetnej veci neprebieha súdne konanie. O tom bola táto notárska zápisnica napísaná, účastníkom prečítaná a vysvetlená, nimi schválená a podpísaná“. Dňa 14.4.2015 žalovaný v 2./ rade podal na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 20.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.2.2016. Rozsudok bol vydaný pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Dňa 21.5.2019 bol vypočutý ako svedok žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/ XX/XXXX s predmetom konania o vyporiadanie V. medzi žalovanými.
Uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné. Jedinou spornou skutočnosťou v skutkovom stave bolo, či od roku 1984 mohla nehnuteľnosti dobromyseľne užívať aj žalovaná v 1./ rade, keďže ešte nežila v spoločnej domácnosti so žalovaným v 2./ rade. Tejto skutočnosti však súd nemal dôvod venovať pozornosť, keďže v predmetnom konaní išlo o právne posúdenie platnosti právneho úkonu, hoci práve z tohto namietaného dôvodu, keďže užívanie súviselo s titulom nadobudnutia vlastníckeho práva v 10-ročnej vydržacej dobe. Táto doba bola namietaná ako rozpor so zákonom. Súd však pri právnom posudzovaní (ne)platnosti notárskej zápisnice prihliadal v celkovom kontexte všetkých okolností pred a po vykonaní úkonu, danosti vôle žalobcu, princípe právnej istoty, ochrany tretích osôb, adresáta, princípu zdravého rozumu.
8. Podľa § 63 zákona č. 323/1996 (účinného v čase vyhlásenia), v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého
je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
9. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
10. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
11. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
14. Súd sa v prvom rade zaoberal, či je daný naliehavý právny záujem na prvom určovacom výroku, týkajúceho sa neplatnosti Notárskej zápisnice N XXX/XX. Tento výrok zamietol z dôvodu, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na tomto určení, pretože neplatnosťou právneho úkonu by sa nezmenilo jeho právne postavenie ako vlastníka nehnuteľností. Súd je povinný v prvom rade posúdiť, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
15. Neplatnosť notárskej zápisnice súd posúdil, ako predbežnú otázku k II. výroku určenia vlastníctva žalobcu k domovému majetku súp. č.XXX a k parcelám XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v k.ú F. V.. Z hľadiska procesného, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite. Súd však bol toho názoru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, po predbežnom posúdení platnosti právneho úkonu. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva, pretože v prípade určenia neplatnosti notárskej zápisnice (ako predbežnej otázky) by sa žalobca stal vlastníkom nehnuteľností, avšak iba tých, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva. K neexistujúcim parcelám nemožno určiť vlastnícky vzťah. Z toho dôvodu žalobu týkajúcu sa neexistujúcich parciel XXX/X, XXX/X v k.ú F. V. zamietol, z dôvodu nevykonateľného petitu.
16. K právnemu posúdeniu (ne)platnosti notárskej zápisnice N XXX/XX súd uvádza, že právny úkon je prejav vôle, pričom jeho základným definičným znakom je jednota vôle a jej prejavu. Právny úkon nie je vykonaný, pokiaľ vôľa nie je prejavená navonok. Pokiaľ vôľa spĺňa zákonom ustanovené požiadavky spočívajúce v tom, že ide o vôľu spôsobilých osôb, musí byť slobodná a vážna a jej prejav určitý a zrozumiteľný, bez omylu, nevynútený tiesňou, prejavená v zákonom ustanovenej forme je vôľa daná. Vôľa pritom môže byť prejavená konaním alebo opomenutím. Predmetom ustanovenia § 35 OZ sú dve rozdielne úrovne právneho úkonu, v ods. 1 zákon upravuje spôsob realizácie právneho úkonu, v ods. 2 a 3 spôsob výkladu právneho úkonu, resp. prejavu vôle, ktorým bol právny úkon vyjadrený (vykonaný). Účelom výkladu prejavu vôle je snaha o zistenie, čo konajúci zamýšľal svojím prejavom vyvolať. Ak adresát nepozná skutočnú vôľu konajúceho, na základe pravidla dobrej viery sa chráni primárne dobromyseľnosť adresáta.
17. Súd sa v predmetnom prípade riadil úvahami pre pochopenie konajúceho - žalobcu ako aj pravidlom zdravého rozumu - teda predpokladom, že osoby sa správajú riadne a logicky; pravidlom poctivého správania sa - predpokladom, že osoby konajú v súlade so zákonom; pravidlom sprievodných okolností
- prihliadnutie na to, ako sa osoba správala pred a po vykonaní úkonu; pravidlom efektivity konania
- cieľom je dosiahnuť žiadaný výsledok, na ktorom majú záujem obe strany; pravidlom vylúčenia nezmyselného záveru - motív konania nie je absurdný ani nerozumný.
18. Pri výklade právneho úkonu súd ďalej vychádzal zo zásady, že neplatnosť právneho úkonu je výnimkou, nie pravidlom. Súdy sú povinné vykonávať v zmysle práva iba korekčnú a preventívnu funkciu voči takej zmluvnej úprave vo vzájomných vzťahoch súkromnoprávnych subjektov, ktorá by vzhľadom na všeobecne akceptované morálne, mravné a etické hodnoty spoločnosti nespravodlivo zvýhodnila, resp. znevýhodnila niektorého z kontrahentov. Základnou zásadou pri výklade právnych predpisov je princíp zmluvnej voľnosti a ustálený princíp autonómie konania subjektov práva (čl. II ods. 3 Ústavy SR), na základe ktorého sú zmluvné strany oprávnené upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom a umožňovalo realizáciu právom chránených potrieb a záujmov jednotlivcov v súlade s ich potrebami a záujmami (Veľký komentár Občiansky zákonník I. Števček - Dulák
- Bajánková - Fečík - Sedlačko - Tomašovič a kolektív, Nakladateľstvo C.H.BECK).
19. Pri výklade prejavu vôle je potrebné postupovať odlišne ako pri výklade zákona. V súkromnom práve sa aplikuje zásada pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať) a to i v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Zmluvná strana si musí byť vedomá svojej zodpovednosti v zmluvných vzťahoch a nemôže zmluvy uzatvárať a neskôr namietať ich neplatnosť podľa svojej vlastnej vôle. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, nie zásadou. A to platí aj v predmetnej veci.
20. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal v konaní, že by jeho vôľa prepísať nehnuteľnosti na iné osoby nebola daná slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, bez omylu a tiesni. Dokonca si zvolil aj zákonom predpísanú formu na notárskom úrade, keďže išlo o prevod nehnuteľností. Účastníkmi právneho úkonu boli osoby spôsobilé na právne úkony, ktoré vedeli čítať. Vôľa bola teda prejavená konaním, dostavením sa k notárovi. Súd mal za to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním žalovanými sa vyjadruje zapísaný vlastník, teda žalobca v súčinnosti s adresátom. Ide o prezentáciu rozsiahlych skutočností pred notárom, ktoré sú popísané pred notárom, doložené listinami a následne poňaté do obsahu notárskej zápisnice. Súd vzal do úvahy pravidlo zdravého rozumu, keď bratia, ktorí zhodne tvrdili, že mali po celé roky dobré vzťahy, vzájomne si dôverovali a navštevovali sa u matky a tieto dobré vzťahy evidentne pretrvávajú dodnes, čo obaja potvrdili, je neuveriteľné, že takmer po 25-tich rokoch sa začal žalobca zaujímať o právne následky ním iniciovaného úkonu. Samozrejme, súd vzal do úvahy tvrdenú skutočnosť žalobcom, že sa o spoluvlastníctve žalovanej v 1./ rade dozvedel až na základe vykonaného výsluchu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných. Je však zarážajúce, až absurdne neuveriteľné tvrdenie konajúceho a adresáta, že žiadne listiny notárovi neposkytli o skutočnostiach, ktoré tvorili celostný obsah NZ XXX/XX a ani sa s notárom pred spísaním NZ nestretli. Dokonca tvrdili že ani tretia osoba listiny notárovi nepredkladala. Súd vzal do úvahy pravidlo vylúčenia nezmyselného záveru, ktorý vyplýval z výsluchov žalobcu a žalovaného v 2./ rade, že notár sám bez listín a bez predchádzajúceho stretnutia so stranami vyprodukoval obsah notárskej zápisnice, ktorú súd vyššie doslovne citoval. Taktiež skutočnosť, že účel zápisnice by sa mal minúť účinkom voči žalovanej v 1./ rade, (zásahom do právnej istoty) ktorá ani v minimálnej miere neiniciovala či už vo svoj prospech alebo v prospech žalovaného v 2./ rade spísanie zápisnice, by sa javil vo svetle nespravodlivo posúdeného prípadu.
21. Vôľa konajúceho subjektu teda žalobcu musí zahŕňať nielen rozhodnutie k učineniu právneho úkonu, ktorá bola daná, ale aj predstavu o reálnom obsahu tohto úkonu vrátane jeho právnych následkov. Pritom treba vychádzať predovšetkým z princípu právnej istoty a princípu ochrany dobrej viery účastníka zmluvného vzťahu. Princíp právnej istoty vyžaduje, aby sa pochybnosti o danosti vôle konajúceho, ktorý nechcel podľa tvrdení prepísať majetok na už bývalú manželku žalovaného v 2./ rade, pričítali na ťarchu konajúceho v prospech platnosti úkonu.
22. Tu súd poukazuje, že žalovaná v 1./ rade ako dotknutá osoba právnym úkonom nemohla ani hypoteticky zaviniť neplatnosť právneho úkonu a nemohla ovplyvniť obsah notárskej zápisnice, keďže nebola ani prizvaná k takémuto právnemu úkonu. Z toho vyplýva, že žalovaná v 1./ rade nemohla ovplyvniť právny úkon, ktorý bol urobený medzi žalobcom a jej bývalým manželom, žalovaným v 2./ rade.
To, že sa žalobca rozhodol ísť k notárovi podpísať právny úkon, je zrejmé, že bola daná jeho vôľa ako konajúceho subjektu prepísať majetok. Skutočnosť, ktorú tvrdí, že si neprečítal Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní, sa nemôže pričítať na vrub žalovaných. Neobstojí pred súdom nelogické tvrdenie, že žalobca so žalovaným v 2./ rade, ako iniciatívne zmluvné strany právneho úkonu, nečítali právny úkon a až po 26 rokoch sa dovolávajú absolútnej neplatnosti.
23. Skutočnosť, že si žalobca Vyhlásenie neprečítal, nemôže byť na ťarchu žalovaných, zvlášť keď si zmluvu mal možnosť prečítať, oboznámiť sa s jej obsahom a netvrdil, žeby mu bolo toto právo odopreté. Navyše zápisnicu podpísal. . 24. Súd prihliadol na to, keďže vôľu nie je možné objektívne skúmať, že o jej obsahu svedčí len vonkajšia manifestácia, teda jej prejav a obsah právneho úkonu, ktorým konajúci subjekt urobí svoju vôľu rozpoznateľnú pre okolie. Táto vôľa bola daná a súd posúdil tento vonkajší prejav vôle žalobcu v súhrne s konkrétnymi okolnosťami, za ktorých bol urobený ako platný. Súd poukazuje na konkrétne skutočnosti, ktoré uviedol žalobca, že bol jediným podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel, ktoré vlastnil s podielovými spoluvlastníkmi (D.), ktorí sa mali vyjadriť, že by súhlasili s vysporiadaním týchto pozemkov, podľa ich užívania. Teda keďže ich užíval žalobca a jeho matka R. I., rodina D., ktorí boli prítomní v r. 1988 na podpísaní notárskej zápisnice N XXX/XX, odsúhlasili, že sa vzdávajú svojich podielov v prospech žalobcu na základe ich vyplatenia. Ako žalobca uviedol, rodina D. nechcela predať pozemky mladšiemu bratovi, žalovanému v 2./ rade, preto súhlasili s predajom pozemkov iba žalobcovi. Preto už v tomto momente prejaveného nesúhlasu s predajom nehnuteľností žalovanému v 2./ rade, začali špekulácie nájsť spôsob prevodu nehnuteľností na brata, ktorý bol už 2 roky ženatý so žalovanou v 1./ rade. Vzhľadom na dané okolnosti je súd toho názoru s vysokým predpokladom hraničiacim s istotou, že žalobca kúpil tieto pozemky v prospech bývalých manželov I., v súčasnosti žalovanej v 1./ rade a žalovaného v 2./ rade. Teda po r. 1988 muselo dôjsť k vyplateniu týchto podielov v prospech žalovaných, čo bolo deklarované aj v spornej notárskej zápisnici z r. 1984 vyhotovenej notárom JUDr. C. I.. Bola to jediná forma získať tieto podiely od rodiny D. prostredníctvom staršieho brata - žalobcu, do budúceho vlastníctva žalovaných. Keďže žalobca so žalovaným v 2./ rade chceli previesť tieto nehnuteľnosti, ale chceli sa vyhnúť plateniu poplatkov, dane za darovaciu, resp. kúpnu zmluvu, nechali si poradiť od tretej osoby, akým spôsobom sa dá vyhnúť daniam. Preto zvolili spôsob vydržania, ktorý musel spĺňať zákonné predpoklady, vydržaciu dobu 10 rokov. Notárska zápisnica bola spísaná XX.X.XXXX a preto vydržacia doba mala začať plynúť od roku 1984.
25. Súd mal za to, že ide o účelovú žalobu zvrátiť stav v konaní o vyporiadanie BSM medzi žalovanými.
26. Súd sa preto venoval právnej stránke veci platnosti právneho úkonu a poukazuje na to, že ide o príkladné nedbalé správanie žalobcu, ktorý tvrdil, že si notársku zápisnicu neprečítal a preto súd takémuto nezodpovednému správaniu nemôže poskytnúť ochranu. K útoku žalobcu a obrane žalovaného v 2./ rade spočívajúceho v tvrdení, že si neprečítali dokument, ktorý podpisovali, sa dá povedať len toľko, že stále platí stará rímska zásada „právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým“ (vigilantibus jura scripta sunt), ktorá vyžaduje, aby každý zachoval aspoň minimálnu mieru opatrnosti, ku ktorej určite patrí aj znalosť obsahu dokumentu šifrovaného vlastnou rukou. Pokiaľ takto žalobca nekonal a neprečítal si dokument, ktorý podpísal, musí znášať dôsledky svojho konania a túto okolnosť nemožno pričítať na ťarchu žalovaných a hlavne žalovanej v 1./ rade, ktorá nebola ani prítomná na spísaní právneho úkonu a tento právny úkon, ani jeho obsah nemohla nijako ovplyvniť vo svoj prospech.
27. Pre hľadanie práva je vždy nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na konkrétnych skutkových zisteniach. Hoci mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické (ako v tejto veci), ale ani tie však nezbavujú súdy z povinnosti urobiť všetko pre spravodlivé vyriešenie sporu medzi jeho stranami na základe platného práva, posúdeného optikou „zdravého rozumu“.
28. Pre interpretáciu vecno-právneho (zmluvného) vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy. Jej účastníci (strany) si musia byť vedomí svojej zodpovednosti v tomto zmluvnom vzťahu a nemôžu zmluvu uzavierať a neskôr namietať jej neplatnosť podľa svojej vlastnej (svoj)vôle, či dodatočne účelovo zmenenej situácii.
29. Právo vo všeobecnosti nikdy nemôže byť interpretované len striktne či mechanicky, lebo taký prístup so sebou nesie takmer pravidelne celkom nepriaznivé dôsledky. Právo neexistuje preto, aby také nerozumné nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami s prihliadnutím aj na ústavou chránený princíp právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv v dobrej viere (čl. 1 ods. 1 Ústavy). Neplatnosť právneho úkonu, i keď pôsobí od samého začiatku, je totiž nájdená až v následnom súdnom konaní, teda retroaktívne. Ide teda o citeľný zásah do právnej istoty všetkých osôb, ktorých sa dané právne konanie nejako dotýka. Preto záujem na právnej istote treba chrániť hlavne u nadobúdateľa práv, hoci aj z dodatočne zistenej neplatnej zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 102/2017).
30. Ochrana dobrej viery nadobúdateľa môže vylúčiť ochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poskytnutie prednosti jednému z obidvoch požiadaviek, tak musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych okolností každého prípadu a - s ohľadom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet - s náležitým a prísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva.
31. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a mal za to, že v zmysle podanej žaloby neboli preukázané dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 39 OZ a z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
32. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovanej v 1./ rade trovy konania preukázateľne vznikli právnym zastúpením, preto súd neúspešného žalobcu zaviazal na trovy konania v plnom rozsahu. Žalovanému v 2./ rade trovy konania nevznikli, ani nevyplývali zo spisu a preto súd nepriznal trova konania.
36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.