Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Trestný_rozkaz_2T-61-2020.pdf
PDF · 69.49 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/61/2020
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 ods. 1 Tr. por. tento
rozhodol:
Obvinený
L. J., nar. XX.X.XXXX v I. E., bytom O. číslo XXX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
hoci mu ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svojho nezaopatreného syna L. J., narodeného XX.XX.XXXX, pričom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 6C/53/2008 z 20.05.2008, právoplatného dňa 16.06.2008, ktorým súd schválil dohodu oboch rodičov dieťaťa, sa zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 1500,- Sk (49,79 eur) do rúk matky dieťaťa W. F., bytom I., W. číslo XXXX/X, túto svoju zákonnú povinnosť si od 01. januára 2019 zavinene bezdôvodne neplnil tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiaval, hoci v tomto období mal prácu a z nej plynúci dostatočný príjem na to, aby mohol výživné platiť riadne, včas a v rámci predbežnej otázky vo výške súdom schválenej sumy, výživné neplatil až do 13. januára 2020, kedy sa zaradil do evidencie nezamestnaných na príslušnom úrade práce, z titulu evidencie ktorej nemá objektívne možnosť výživné platiť ani v minimálnej sume bez ohrozenia vlastnej existencie, počas ostatnej doby zavineného neplatenia výživného mal celkom dva pracovné pomery, ktoré však boli ukončené dohodou alebo pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny obvineného, ten v období od 01. januára 2019 do 13. januára 2020 zaostal na výživnom v celkovej sume 619,06 eur, ktoré dlhuje matke oprávneného dieťaťa W. F., a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. 3T/23/2018 z 03. mája 2018, ktorý obvinený prevzal dňa 13. júla 2018 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. júla 2018, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona v úmyselnej forme zavinenia, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní osem mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona obvineného súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola priznaná náhrada škody. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorňuje na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu, to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia trestného rozkazu známa (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).