Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-9T/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Ing. Jána Zelizňáka a Miroslava Krupku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.09.2020 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

O. J., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Ľ., B. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností: Ľ., U.. Q. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

- ako manžel D. J. jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že najmenej od 26.01.2003 do júna 2016 najskôr pravidelne 3- až 4-krát do týždňa, po piatich až šiestich rokoch 1- až 2-krát do týždňa v mieste ich trvalého bydliska na adrese Ľ., B. XXXX/XX, okr. Kežmarok, dochádzalo ku konfliktom, kedy ju fyzicky napádal, bil ju do rúk, do hlavy a do iných častí tela, kopal do nej, škrtil ju, stalo sa, že keď si natočila vlasy kulmou, zobral kulmu a udieral ju ňou do hlavy s tým, že načo si toči vlasy, v marci roku 2011 po fyzickom napadnutí mala podliatinu ľavého stehna, opuch sánky vľavo a pomliaždeninu ľavej bočnej časti prsníka, po fyzickom napadnutí dňa 15.06.2012 bola dňa 16.06.2012 ošetrená v Nemocnici Poprad, a. s., so zistenou diagnózou otras mozgu, udretie hlavy, zakazoval jej stretávať sa s priateľmi, obmedzoval ju v styku s rodinou, kontroloval jej mobilný telefón, bral jej peniaze, ktoré jej potom vydeľoval, zakazoval jej chodiť do práce, dochádzalo k tomu, že keď išla na nákup a meškala s nákupom, volal jej, kde je, že uvidí, keď sa vráti domov, že mala prísť načas, a keď prišla domov, fyzicky ju napadol tak, že päsťou ju udieral do hlavy, rúk, oblasti ramien, z čoho mala modriny, keď ju zbil, zobral jej mobilný telefón, aby nemohla volať mame ani na políciu, niekoľko dní ju sledoval alebo ju nepustil von, neustále sa jej vyhrážal, že keď to ohlási na polícii, zabije ju, zakope na záhrade, kde ju nikto nenájde, stalo sa, že keď mu povedala, že sa rozvedú, vytiahol na ňu nôž, vyhrážal sa, že si podreže žily, ako aj jej tým, že ju zareže, dal jej nôž pod krk a uvedenú vyhrážku zopakoval, všetko pokračovalo až do presne nezisteného dňa mesiaca máj 2016, kedy odišla z miesta trvalého bydliska do podnájmu aj s deťmi synom maloletým Q. J.., nar. XX.XX.XXXX, a dcérou maloletou M. J.., nar. XX.XX.XXXX, následne v presne nezistený deň mesiaca jún roku 2016, keď autom vychádzala z Kežmarku smerom na Poprad, išiel za ňou, na križovatke pri Pošte v Kežmarku zastavil auto, a keď stála, dávala mu prednosť, vybehol z auta, nasilu jej ťahal dvere, ktoré otvoril, udrel ju do hlavy päsťou a nasilu jej vytiahol kľúče zo zapaľovania, ktoré jej následne hodil do hlavy,

- ako otec maloletého Q. J.., nar. XX.XX.XXXX, v mieste trvalého bydliska na adrese Ľ., B. XXXX/XX, okr. Kežmarok, od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2011 mu spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že niekoľkokrát do týždňa ho fyzicky napádal tým spôsobom, že ho bil remeňom, kopal do neho, bil ho päsťami, rukami, bil ho do hlavy, do rebier, kopal do stehna a do hlavy, sácal ho, vyhrážal sa mu, hovoril, že je neschopný, že je humusák, ubližoval mu vtedy, keď neurobil to, čo mu kázal, keď prišiel neskoro z vonku, keď mu niečo kázal a povedal mu, že to urobí o chvíľu, hovoril mu, keď išiel vonku, že keď bude meškať, udrie ho tak, že ho zaleje krv, keď prišiel domov neskoro, nechcel mu dať

jest, všetko pokračovalo až do presne nezisteného dňa mesiaca máj 2016, keď od neho odišli spolu s matkou a sestrou maloletou M. J.., nar. XX.XX.XXXX, z miesta trvalého bydliska do podnájmu,

t e d a

blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/, písmeno d/ (s poukazom na ).

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa s použitím na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov. Podľa súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 10.01.2018 obžalobu pod sp. zn. -69 na O. J. pre skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že ako manžel D. J. jej spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že najmenej od 26.01.2003 do júna 2016 najskôr pravidelne 3- až 4-krát do týždňa, po piatich až šiestich rokoch 1- až 2-krát do týždňa v mieste ich trvalého bydliska na adrese Ľ., B. XXXX/XX, okr. Kežmarok, dochádzalo ku konfliktom, kedy ju fyzicky napádal, bil ju do rúk, do hlavy, kopal do nej, stalo sa, že keď si natočila vlasy kulmou, zobral kulmu a udieral ju ňou do hlavy s tým, že načo si toči vlasy, v marci roku 2011 po fyzickom napadnutí mala podliatinu ľavého stehna, opuch sánky vľavo a pomliaždeninu ľavej bočnej časti prsníka, po fyzickom napadnutí dňa 15.06.2012 bola dňa 16.06.2012 ošetrená v Nemocnici Poprad, a. s., so zistenou diagnózou otras mozgu, udretie hlavy, zakazoval jej stretávať sa s priateľmi, obmedzoval ju v styku s rodinou, kontroloval jej mobilný telefón, bral jej peniaze, ktoré jej potom vydeľoval, zakazoval jej chodiť do práce, dochádzalo k tomu, že keď išla na nákup a meškala s nákupom, volal jej, kde je, že uvidí, keď sa vráti domov, že mala prísť načas, a keď prišla domov, fyzicky ju napadol tak, že päsťou ju udieral do hlavy, rúk, oblasti ramien, z čoho mala modriny, keď ju zbil, zobral jej mobilný telefón, aby nemohla volať mame ani na políciu, niekoľko dní ju sledoval alebo ju nepustil von, neustále sa jej vyhrážal, že keď to ohlási na polícii, zabije ju, zakope na záhrade, kde ju nikto nenájde, stalo sa, že keď mu povedala, že sa rozvedú, vytiahol na ňu nôž, vyhrážal sa, že si podreže žily, ako aj jej tým, že ju zareže, dal jej nôž pod krk a uvedenú vyhrážku zopakoval, všetko pokračovalo až do presne nezisteného dňa mesiaca máj 2016, kedy odišla z miesta trvalého bydliska do podnájmu aj s deťmi synom maloletým Q. J.., nar. XX.XX.XXXX, a dcérou maloletou M. J.., nar. XX.XX.XXXX, následne v presne nezistený deň mesiaca jún roku 2016, keď autom vychádzala z Kežmarku smerom na Poprad, išiel za ňou, na križovatke pri Pošte v Kežmarku zastavil auto, a keď stála, dávala mu prednosť, vybehol z auta, nasilu jej ťahal dvere, ktoré otvoril, udrel ju do hlavy päsťou a nasilu jej vytiahol kľúče zo zapaľovania, ktoré jej následne hodil do hlavy, a tiež ako otec maloletého Q. J.., nar. XX.XX.XXXX, v mieste trvalého bydliska na adrese Ľ., B. XXXX/XX, okr. Kežmarok, od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2011 mu spôsoboval psychické a fyzické utrpenie tým, že niekoľkokrát do týždňa ho fyzicky napádal tým spôsobom, že ho bil remeňom, kopal do neho, bil ho päsťami, rukami, bil ho do hlavy, do rebier, kopal do stehna, vyhrážal sa mu, hovoril, že je neschopný, že je humusák, ubližoval mu vtedy, keď neurobil to, čo mu kázal, keď prišiel neskoro z vonku, keď mu niečo kázal a povedal mu, že to urobí o chvíľu, hovoril mu, keď išiel vonku, že keď bude meškať, udrie ho tak, že ho zaleje krv, keď prišiel domov neskoro, nechcel mu dať' jest, všetko pokračovalo až do presne nezisteného dňa mesiaca máj 2016, keď od neho odišli spolu s matkou a sestrou maloletou M. J.., nar. XX.XX.XXXX, z miesta trvalého bydliska do podnájmu, pričom prokurátorka tento skutok právne kvalifikovala ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby

podľa , s poukazom na ustanovenie .

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.05.2019 po poučení o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle , urobil v zmysle vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov

- poškodených, svedkov, znalcov, oboznámením obsahu znaleckých posudkov, listinných dôkazov a pripojených spisov a zistil tento skutkový stav:

Obžalovaný O. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že manželstvo s poškodenou uzavrel dňa 5.8.2000, najprv bývali u jej matky, ale neskôr ich matka poškodenej vyhodila. Potom bývali u jeho rodičov a asi po jednom roku si kúpili jednoizbový byt, kde sa osamostatnili a kde bývali spolu s ich synom - poškodeným Q. J.. Keďže si na seba zvykali, boli medzi nimi nezhody, vznikali hádky, pričom on v tom čase nepracoval. Jeho manželka - poškodená D. J. v tom čase odišla pracovať do Rakúska na 5 týždňov a nechala mu syna Q., aby sa o neho staral, čo aj robil. Keď sa D. vrátila z Rakúska, on na ňu žiarlil, pretože neveril, čo tam robila a vznikali medzi nimi hádky. V roku 2003 na neho podala poškodená D. J. trestné oznámenie za týranie, ale to nebolo dokázané a za krivé obvinenie bola následne odsúdená a dostala podmienečný trest. Pokiaľ sa jedná o ich sexuálny život, pohlavný styk bol vždy po vzájomnej dohode, sex od nej nikdy nevyžadoval nasilu, inak by ho to ani nevzrušovalo. Milovali sa 2-3 krát do týždňa a v sexuálnom živote im to klapalo. On chodil do práce a poškodená D. J. každý deň chodila niekam preč, málo čo bola doma, najčastejšie chodila k J. Š., ktorá je už nebohá a k P. A. do Vrbova. V roku 2003, keď bola odsúdená, sa znovu dali dokopy a viedli podľa neho usporiadaný rodinný život. V roku 2005 začali stavať rodinný dom a zhruba 5 rokov im manželstvo klapalo. Potom opäť začali nezhody a hádky, pričom Š. O., s ktorým pracoval, sa stal milencom jeho manželky. D. od neho odišla s O., zobrala aj 7000,- Eur z úspor ich detí, ktoré po troch mesiacoch minula na prerobenie dvojizbového bytu, ktorý jej dala jej matka. Potom ale začala zasa chodiť za ním, že chce obnoviť ich manželstvo. Jemu bolo ľúto ich detí, najmä M., tak manželku D. prijal a znovu začali spolu žiť. Ešte v čase, keď jeho manželka žila s O., prišiel domov, D. ho čakala na sedačke, potom išli fajčiť na terasu, kde sa rozprávali, poškodená chcela peniaze, ktoré jej nechcel dať a pri hádke poškodená rozbila výplň sklenených balkónových dverí a porezala mu ruku so sklom. Bol na chirurgii ale trestné oznámenie na ňu nepodával. To bolo asi v roku 2011. Po troch mesiacoch čo sa to stalo, ju prijal späť a to na Vianoce 2011. Potom to podľa neho pokračovalo dobre, neboli nijaké hádky, on od rána do večera pracoval lebo chcel uživiť rodinu a aby deti všetko mali. Ale pokiaľ vie, poškodená mala viacerých chlapov. Medzi nimi boli hádky, poškodená sa mu vyhrážala, že odíde, v noci vyberie nôž a zareže ho. V roku 2016 alebo 2017 odišla poškodená z domu aj s deťmi, zobrala zo spoločného účtu 4300,- Eur a odišla bývať do Matejoviec. Po troch mesiacoch sa vrátila domov, ale to on sa už odsťahoval z ich rodinného domu, aby s ňou nebol v kontakte a predišiel možným konfliktom. V čase, keď bývala v Matejovciach, zobral si ráno ich spoločné auto zn. VW Passat, o čom jej napísal SMS. Poškodená mu ale hneď odpísala, že zhorí. Neskôr mu však napísala, že syn vymeškal veľa hodín v škole a aby ich odviezol do školy. Preto za nimi prišiel do Matejoviec, oboch ich zobral do auta, ale do školy nakoniec nešli, pretože poškodená povedala, že sa chce s ním rozprávať o majetku, o aute, o dome, a tak išli k nim domov. Počas ich rozhovoru priskočila poškodená k nemu na sedačku a začala ho dusiť, čomu sa obžalovaný vôbec nebránil, bol celý doškriabaný a ledva dýchal. Potom poškodená zobrala vázu a chcela mu ju rozbiť o hlavu, ale on sa uhol a váza sa rozbila o zem. Poškodená odišla z rodinného domu, on volal P. A., čo má robiť a ona mu poradila, aby išiel na ošetrenie, čo aj urobil a navštívil svojho obvodného lekára a podal na poškodenú trestné oznámenie za napadnutie. Svojho syna nikdy nebil, netýral, sem tam dostal syn po zadku alebo facku a to vtedy, aby mal nejaké povinnosti, aby nefajčil a neflákal sa ako iné deti. Z výchovných dôvodov mu dával aj drobné zamestnania a najväčší trest bol, keď mu zakázal hrať sa na počítači alebo von ísť s kamarátmi. Nikdy poškodenej D. J. nezakazoval, aby chodila von s kamarátkami alebo aby nemala pri sebe peniaze. Prístup k peniazom mala vždy, mala spoločnú kartičku, z ktorej mohla vyberať peniaze z bankomatu, čo napokon potom aj urobila. V spálni v skrini mali určitý obnos peňazí, ktoré mohla jeho manželka používať. Aj keď bola nakupovať, vždy mu povedala, že si chce zobrať peniaze, nikdy s tým nebol problém, aby si ich vzala. Ako dôvod hádok počas celého manželka obžalovaný označil žiarlivosť. Hádali sa tak raz týždeň. Žiarlivosť jeho manželka podnecovala v tom, že sa výstredne obliekala, pričom on jej povedal, že mu to vadí. Nevadilo mu však, ako si upravuje zovňajšok. Okrem Rakúska jeho manželka v roku 2015 pracovala tri mesiace v OC Fórum v Poprade. On bol síce nezamestnaný, ale od roku 2005 pracuje ako stavebný robotník, pričom pracuje od rána do večera a to platí aj v súčasnosti. Ráno odišiel z domu a vrátil

sa večer domov. Z domu mohla poškodená odísť kedy chcela, teda nie je podľa neho pravda, že by ju v dome zamykal. Mohla odísť cez garážové dvere a tiež balkónové dvere. V roku 2005, keď začal stavať dom, mali dobrú finančnú situáciu, chodili každý rok po dovolenkách, deti boli zabezpečené a syn hral hokej za Kežmarok. Poškodená D. J. sa chcela počas manželstva zamestnať ale jej sa nikdy nechcelo pracovať. Ona len podľa neho chcela peniaze a on tie peniaze dokázal zarobiť a dokázal sa postarať o celú rodinu finančne. Peniaze mal on ale poškodená mala k nim prístup, pričom bola v nakladaní s nimi nezodpovedná. Mohla si peniaze kedykoľvek zobrať v hotovosti z domu, ale mala aj bankomatovú kartu k ich spoločnému účtu, z ktorého napokon peniaze vybrala, keď odišla do Matejoviec. Na nákupy chodili spoločne. Nadávky boli podľa neho spoločné a poprel, že by ju niekedy napadol. Vo vzťahu k zraneniu jeho manželky z marca 2011 a to podliatiny ľavého stehna, opuchu sánky vľavo a pomliaždenia ľavej bočnej časti prsníka sa obžalovaný vyjadril tak, že to mohlo byť z konfliktu s O., ktorý ju počas ich spolužitia mal viackrát zbiť a poškodená sa o tom zdôverila aj svedkyni A.. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k zraneniu poškodenej D. J. z júna 2012, keď mala otras mozgu a udretie hlavy. Poprel, že by svojej manželke dal niekedy facku. Nikdy jej neodopieral stravu, nikdy ju neudrel kulmou do hlavy a ani sa jej nikdy nevyhrážal. Počas dňa poškodená nerobila nič, vychystala deti, zobrala si jedno z dvoch ich áut a išla buď k J. Š. alebo do mesta na nákupy alebo k P. A.. Jemu to vyhovovalo, on zarobil a doma bolo všetko popratané, navarené. Nevera manželky ho vzala ale nijako to neriešil. Občas mama poškodenej k nim chodila na sviatky a aj krstná mama poškodenej k nim prišla. Nikdy poškodenú neobmedzoval v kontaktoch, mala k dispozícii auto, nikdy jej nevzal mobilný telefón, nikdy sa jej nevyhrážal, že si podreže žili alebo na ňu nikdy nevytiahol nôž. K incidentu z júna 2016 uviedol, že bol na pošte v Kežmarku, poškodená stála vedľa jeho dodávky s tým, že nemohla naštartovať lebo sa jej pokazila spínacia skrinka. On sa jej na to pozrel ale nedalo sa to opraviť. Asi po dvoch týždňoch potom parkoval v Ľubici pri predajni Milk-Agro potraviny, sedel v aute a poškodená si prisadla ku nemu s tým, že sa chce k nemu vrátiť, čo on odmietol. A po dvoch týždňoch ho znovu čakala ale on už mal priateľku. Preto odišiel. Priateľku si našiel až po rozchode s poškodenou. S P. A. má on a aj jeho manželka dobrý vzťah. Niekedy bol svedkom ich hádok aj ich syn, ktorému sa tie hádky nepáčili. Synovi zadával základné výchovné povinnosti, ako je povysávanie terasy a nanosenie dreva do kotolne. Ako tresty mu dával zákaz hrania na počítači alebo zákaz ísť von s kamarátmi, ale to podľa obžalovaného nebolo často. Z fyzických trestov mu dal po zadku ale nikdy ho nekopal alebo nebil, či už rukami alebo remeňom a to ani keď bol väčší. Hovoril mu, že je neschopný a že by sa spamätal ale to bolo pri hádke. Nikdy sa mu nevyhrážal. Podľa neho sa syn Q. flákal, hral automaty a chodil po krčmách. Kým žili v spoločnej domácnosti, syn sa takto nesprával lebo ho držal pevnou rukou. Pri konfrontácii s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, kde pripustil, že dal poškodenej facku obžalovaný pripustil, že „tam bola nejaká facka“. Pripustil, že facku dal aj synovi Q.. Pripustil, že nadával synovi, že je humusák. S manželkou sú dva roky rozvedení a stále nemajú vysporiadané BSM. S dcérou má dobrý vzťah a má ju v striedavej starostlivosti. Poškodená D. sa však o dcéru riadne nestará.

Svedkyňa - poškodená D. J. na tomto hlavnom pojednávaní vypovedala, že celé jej manželstvo s obžalovaným bol jeden veľký teror, fyzické a psychické týranie, sledovanie, odopieranie stravy a základných ľudských potrieb. Z ich 16 ročného manželstva bola 15 rokov verná iba obžalovanému, milovala ho a to aj napriek tomu, že ju psychicky a fyzicky týral. Po takej dlhej dobe sa podľa nej dostala do začarovaného kruhu. V čase, keď sa spoznali, bola mladá, bola na strednej škole a nemala psychickú silu sa z tohto vymaniť. Začalo sa to drobnými vecami, obžalovaný ju odprevádzal do školy, zakazoval jej neskôr styk s kamarátkami, mohla chodiť len ku kamarátkam, ktoré jej schválil s tým, že ju tam odprevadil, aj vyzdvihol a boli to len kamarátky, ktoré ho vnímali pozitívne. Aj pred ich návštevou mali so synom zakázané hovoriť o tom, čo sa deje u nich doma. V čase, keď chodila na strednú školu, sa spoznali a ona ešte pred maturitou otehotnela. Maturovala v čase, keď sa im narodil Q.. Spočiatku to manželstvo bolo celkom dobré, bola tehotná a po pôrode nikde s dieťaťom veľmi nemohla chodiť. Ale po narodení sa to zmenilo, nemohla chodiť veľmi von, obžalovaný ju začal strážiť, hoci nemal na to žiaden dôvod a povedal jej, že žena má byť doma. Poškodená si myslí, že obžalovaný mal postarané o všetko čo sa týka domácnosti a že mu bola dobrou ženou. Obžalovaný je podľa nej prchká povaha a fyzické útoky pramenili z toho, že chcel mať moc nad všetkými a tak chcel aj dominovať, keď čo i len náznakom ona alebo syn prejavili nesúhlas s jeho názormi. Vtedy sa začala prejavovať jeho prudká a prchká povaha. Začal ich napádať, atakovať a to až dovtedy, kým so synom neurobili to, čo chcel. Za každú jednu vec, ktorú si mohli so synom kúpiť s jeho predchádzajúcim dovolením, mu museli ďakovať ako cvičené opice, neustále ich obžalovaný psychicky ponižoval a nadával. Keď po narodení ich dcéry pribrala, hovoril jej, že sa má pozrieť ako vyzerá, že má „tlustú“ riť a že by nikto o ňu ani bicykel neoprel. Cítila sa ako najhoršia žena na svete. Ponižoval ju aj z intelektuálnej stránky a to v tom, že by sama nedokázala nič a

že bez neho by boli nič. Izoloval ju od všetkých vecí, nenechal ju dokonca platiť ani rodinné šeky. Čo sa týka fyzického týrania, to bolo spočiatku v ich vzťahu častejšie, časom sa naučila, ktoré veci ho rozčuľujú a ktoré menej a tak mu ustupovala. Fyzicky ju obžalovaný napádal v čase, keď pri nich nikto nebol, ale keď už ich syn v 5 alebo 6 rokoch začal to správanie vnímať, hoci mu obžalovaný zakazoval o tom rozprávať, stalo sa, že pred babkou povedal, že otec zbil mamu. Obžalovaný si vynucoval poslušnosť a to napríklad tým, že jednu vec opakoval aj 25 krát a to až dovtedy, kým ho neprestala ignorovať a musela, ak chcela mať od neho pokoj, potvrdiť to, čo chcel. Napríklad chcel, aby povedala, že ho ľúbi a opakoval otázku „ľúbiš ma?“ s jej hlavou pritlačenou k jeho hlave dovtedy, kým mu nepovedala, čo chcel počuť ale čo ona nechcela povedať. Fyzicky ju bil iba vtedy, keď nikto pri nich nebol a to iba na miesta, kde nechcel, aby to bolo vidieť. Bolo to do nôh, do chrbta, do zadnej časti hlavy. Po bitke jej zamedzoval prístup k ľuďom tým, že ju zamkol v dome, zobral jej mobilný telefón a ani syn nesmel ísť do školy, aby v škole nepovedal, čo sa doma dialo. Často išla spať s tým, že si hovorila, že je lepšie sa ráno nezobudiť. Podľa poškodenej bol to hnusný život. Pokiaľ sa jedná o napádanie syna, spočiatku to bolo dobré, ale keď syn podrástol a začal vnímať čo sa deje a začal obžalovanému oponovať, začali sa útoky obžalovaného na syna a tie sa stupňovali. Obžalovaný podľa nej syna Q. nenávidí, lebo ten mu oponuje a vidí v ňom agresora a nie otca. Ona sa zastávala svojho syna a bránila ho pred útokmi a tak sa stávala terčom útokov ona a naopak terčom útokov sa stával syn, ak sa zastával jej. To tvorilo taký začarovaný kruh. Čo sa týka osobnej slobody, nikdy jej obžalovaný nedovolil ísť do práce, žiarlil a bál sa, že by si niekoho našla. Uvedomoval si, že pre ňu a pre syna nie je tým najlepším partnerom a otcom. Hoci má obžalovaný na prvý pohľad vysoké sebavedomie, v skutočnosti je podľa nej jeho sebavedomie veľmi nízke. Neverí si a tá potreba ponižovania pramení podľa poškodenej v hľadaní sily a istoty v sebe. Preto obžalovaný potreboval, aby ho počúvali a pritakávali lebo pritom sa cítil dokonalý. Ak to tak nebolo, fyzicky a psychicky ich týral. Ak mu vyhoveli, ten život sa zdal byť znesiteľný, so synom sa naučili, čo majú a čo nemôžu hovoriť, aj na návšteve im obžalovaný presne povedal, čo môžu a čo nemôžu hovoriť. Ona mala obžalovaným presne vymedzený čas na nákupy a keď sa zdržala napr. pri rade pri pokladni alebo sa začala s niekým rozprávať, okamžite jej začal vyvolávať, kedy príde domov a nastal výsluch, kde bola, s kým bola a podobne. V tom výsluchu musela sedieť každá minúta a pokiaľ boli v jej alebo synovej výpovedi rozpory, začal na ňu útočiť, najprv hádkou a potom bitkou. Žiarlivostné scény boli sprevádzané nadávkami do kuriev, hoci počas ich manželstva mala iba jedenkrát mimomanželskú známosť a to v čase, keď sa prvý krát rozvádzali. Pokiaľ sa jedná o finančnú stránku, ona bola nezamestnaná, obžalovaný brigádnicky pracoval a nikdy počas materskej dovolenky nemala prístup k peniazom. Obžalovaný jej vzal aj materskú. Počas manželstva zdedila peniaze, ktoré jej vzal a disponoval s nimi. Peniaze jej vydeľoval napr. 100,- Sk na deň, neskôr to zdvihol na 5,- Eur na deň. Po nákupe presne musela dokladovať výdavok s bločkami, pričom tie peniaze nestačili niekedy ani na základné potraviny, ktoré im musela nosiť jej mama. Šaty a topánky si mohli kúpiť až po jeho predchádzajúcom schválení, opäť museli doniesť bločky a presné výdavky. Ponižoval ju tým, že jej tvrdil, že je neschopná sama hospodáriť a aj napriek tomu, že žije bez jeho príjmu, je schopná uživiť dve deti a nemá žiadne exekúcie a ani dlhy. Tie fyzické útoky boli podľa poškodenej spočiatku časté, niekedy aj 4 krát do týždňa, kedy obžalovaného vedeli rozčúliť maličkosti napr. vlasy na podlahe a hoci mali čistú domácnosť, keď mal obžalovaný v práci zlý deň, vyzúril sa na nej a na synovi. Paradoxne vo vážnych veciach sa vedeli zhodnúť. Obžalovaný ju udieral päsťami, kopal do nej, škrtil ju, hádzal po nej rôzne predmety, aj nábytok a ohrozoval ju nožom. Keď boli v manželstve 12 rokov a nezvládla situáciu, čo sa doma diala, podala návrh na rozvod. Keď sa to obžalovaný dozvedel, strašne začal zúriť, vybral na ňu nôž a vyhrážal sa, že si podreže žily, ak sa rozvedú. Keď videl, že to na ňu nezaberá, skopol ju na zem, schytil ju za vlasy a priložil jej nôž ku krku s tým, že ju zabije a syn bude bez mamy a otca. Svedkom bol aj jej syn Q.Z. a obžalovaného na kolenách prosil, aby ju nezabíjal. Po takomto útoku sa im obžalovaný vždy vyhrážal, že ak pôjde na políciu alebo to syn povie v škole, že ich zabije, zakope ich v záhrade, že ich nikto nenájde a že kosti spáli v peci. Tento život trval podľa poškodenej veľmi dlho, až do doby, kedy sa ho prestala báť. Vtedy začala navštevovať centrum pre týrané ženy, kde jej ľudia boli veľkou oporou. V tej dobe, keď ju obžalovaný napádal, vedela sa mu ubrániť. Myslí, že vtedy došlo k tomu, že sa obžalovaný zľakol a pochopil, že ich ďalší život spolu už nebude možný, lebo strach z neho už nemala. V tej dobe vedela, že od obžalovaného odíde a asi mesiac nato spolu so synom Q. a dcérou opustili spoločnú domácnosť a odsťahovali sa do podnájmu do Matejoviec. Obžalovaný o ničom nevedel a tak ich dva týždne hľadal. V tej dobe podala žiadosť o rozvod a následne po dvoch mesiacoch podala oznámenie o týraní. Od tej doby už nežijú v spoločnej domácnosti. Zranenia jej boli spôsobované neustále, od pomliaždenín cez krvácanie ucha, vykĺbenie ramena a ruky, mala rozťatú peru, otras mozgu, škrabance a rezné rany. Lekársku pomoc vyhľadala možno päť krát. Aj keď šla k lekárovi, obžalovaný ju tam odprevadil. Pred dverami ju vyslovene poučil o tom, čo má povedať lekárovi

a ako mu to má povedať. Keď vošla dnu k lekárovi, poprosila ho, aby si to nechal pre seba, že ju vonku čaká manžel a jemu musela povedať, že spadla zo schodov. Raz bola hospitalizovaná v nemocnici v Poprade potom, ako ju obžalovaný zhodil zo schodov a potom ju po nich ťahal za vlasy. Vtedy mala otras mozgu a jej matka zavolala záchranku na základe toho, že syn Q. jej volal a nevedel ju prebrať z bezvedomia. Ak ju obžalovaný odviezol k nejakej kamarátke, v priebehu pol hodiny sa vrátil, vyšiel hore a skontroloval, či je u kamarátky. Obžalovaný pracoval väčšinou v blízkosti domova a chodil domov na obed. Predtým jej zavolal, či je ozaj doma a v priebehu 5 minút prišiel a odkontroloval, či je skutočne doma. Niekedy, keď išla na nákup, sledoval ju, či naozaj v tom obchode bola. Bola doba, keď dlho nemala mobilný telefón a mohla volať iba z jeho mobilného telefónu. Keď syn začal hrať hokej, tak ho odprevádzala, a tak už aj syn a aj ona mohli mať telefón. Ten jej ale obžalovaný kontroloval, čo sa týka dĺžky hovorov, komu volala a to isté kontroloval aj z výpisu hovorov. Posledný rok, keď spolu žili, tak jej manžel dovolil sa zamestnať. Pracovala v OC Fórum v Poprade. Keď tam pracovala cez týždeň alebo cez víkend, prišiel k nej do obchodu a sedel tam aj niekoľko hodín. Sledoval aj kilometre v aute. Podľa toho, koľko bolo natankované a koľko bolo najazdených kilometrov, vedel si obžalovaný odkontrolovať, či bola v Poprade alebo niekde ďalej. Akonáhle mu nesedeli kilometre alebo spotreba, dostala doma bitku. V osobnej slobode ju podľa nej obžalovaný obmedzoval prakticky stále tým, že jej určoval, s kým sa môže stretávať, ku kamarátkam aj k mame mohla chodiť iba s deťmi a za 15 rokov manželstva si nebola sama s kamarátkami posedieť. V prvom roku manželstva sa stalo, že žili odlúčene, obžalovaný chcel vidieť syna lebo mal meniny, čo ona nechcela dovoliť, ale prišiel švagor, ktorý sa za obžalovaného zaručil, že ak si vezmú syna, tak ho do 4 hodín vrátia. Bohužiaľ do 4 hodín syna nedoniesli. Ona išla do ich jednoizbového bytu pre syna, tam ju obžalovaný zamkol a celú noc ju prosil, aby ostala s ním v manželstve, že to bude dobré. Viackrát ho prosila, aby jej otvoril dvere, aby so synom mohla odísť domov, čo odmietol. Následne potom ráno prišla policajná hliadka aj s jej matkou a vtedy ich obžalovaný pustil domov. V Rakúsku nikdy nepracovala. Účet nikdy nemala, mala iba podnikateľský účet na živosť, ktorú ale reálne nevykonávala a na ktorý prišli dotácie a s ktorým disponoval iba obžalovaný. Čo sa týka hotovosti, ráno jej obžalovaný na linke nechal peniaze - 100,- Sk, neskôr to bolo 5,- Eur. Mali hypotekárny účet, vo vzťahu ku ktorému mala dispozičné právo aj ona, ale kartu k nemu mal iba obžalovaný. Čo sa týka jeho bežných účtov, k nim prístup nikdy nemala. Bežné nákupy pre domácnosť robila ona z toho, čo jej obžalovaný pridelil. Čo sa týkalo väčších nákupov, tak s ňou chodil raz do mesiaca do nákupných centier. Mala iba štyri kamarátky, ku ktorým mohla s povolením obžalovaného chodiť a to F. B., U. H., P. A. a ich suseda J. Š.. S pani A. sa pozná od malička a vychádzali spolu dobre. Potom si ale zobrala do pestúnskej starostlivosti 6 detí, kedy je poškodená chodila pomáhať, ale potom zistila, že to svedkyňa robila zo zištných dôvodov. Bola svedkom toho, že spreneverila peniaze z pestúnskej činnosti a snažila sa jej dohovárať. Odvtedy mali spolu veľmi zlý vzťah a nestretávali sa. Obžalovaného nikdy nenapadla, ale je pravda, že ho zranila. Bolo to v čase, keď od neho odišla a chcela si z domu zobrať veci pre deti. Najprv jej obžalovaný zamedzil prístup do domu ale neskôr ju pustil, ona si balila veci a počas toho začal obžalovaný na ňu robiť nátlak, aby zostala v dome, bránil jej odísť a keď videl, že si s ňou neporadí, začal ju sácať a ona ho udrela vázou. K incidentu z júna 2016 uviedla, že vtedy s obžalovaným už nežila a bývala v Matejovciach. Odviezla syna do školy, obžalovaný ju videl, že prichádza autom, pričom vtedy nevedel, kde žijú. Keď ju zbadal, začal ju prenasledovať po Kežmarku a ona sa ho snažila zbaviť. Nakoniec na križovatke pri pošte jej zamedzil odchod z križovatky, prišiel k autu, snažil sa nasilu otvoriť dvere, ktoré ona chcela zamknúť. Nakoniec ich pustila, pretože obžalovaný bol silnejší, tak tie dvere otvoril a udieral ju do hlavy a kričal na ňu, že skončila a snažil sa jej vytiahnuť kľúč zo zapaľovania. Za nimi ale už stáli autá, ktoré trúbili, čo obžalovaného rozptýlilo v amoku, kľúče jej hodil do hlavy a nechal ju odísť. Obžalovaný mal k Q. spočiatku dobrý vzťah, ale keď ju syn začal brániť pred bitkou, začal podľa poškodenej obžalovaný napádať aj jeho. Udieral ho päsťami kamkoľvek prišlo, do hlavy, do rebier, do chrbta, búchal ho o radiátor, o stenu, kopal, keď ho syn neposlúchol a neurobil to, čo mu obžalovaný kázal, rozbehol sa a kopol Q. celou silou do chrbta so slovami: „budeš robiť to, čo ti poviem“. Obžalovaný bil Q. remeňom a občas sa stalo, keď mal v ruke nejakú palicu, aj tou ho udrel. Obžalovaný synovi neustále nadával. Nadával mu do debilov, že je kokot a kričal mu, že je humusák. Čo sa týka stravy, kupovalo sa to, čo mal rád obžalovaný. Pokiaľ mal syn nejaký trest, tak mu obžalovaný povedal, že jesť nebude, kým sa nenaučí slušne chovať. Q. nemal tresty často, ale boli to tresty za často nezmyselné veci, napr. keď mu obžalovaný kázal spraviť niečo a syn povedal, že to spraví o chvíľu. Vyslovene dostal Q. trest za to, ak niekomu povedal to, čo sa u nich deje. Podľa poškodenej bol Q. ukážkové dieťa, nikdy s ním neboli problémy a to ani v škole a ani v rámci hokeja či sociálneho zázemia. Nikdy sa neflákal a dodržiaval večierku. Nikdy nebola v Rakúsku, ale v Taliansku v čase, keď mal ich syn jeden rok a robila tam brigádnicky v bufete, aby zarobili peniaze na zariadenie domácnosti. Nevie, prečo obžalovaný na ňu žiarlil, lebo počas 11 rokov mu bola vernou a dobrou manželkou, bola doma, starala sa o deti, nechodila

do barov, na kávy, na diskotéky. Keď si obžalovaného brala za manžela, mala 18 rokov a v tom veku si myslela, že keď ju obžalovaný udrel, tak ju tak ľúbi, že ju nechce stratiť. Bitky jej syna riešila tak, že odišla z domácnosti. Potvrdila, že bola odsúdená za krivú výpoveď a to po tom incidente, keď ju obžalovaný nechcel pustiť z domu. Podala vtedy žiadosť o rozvod a trestné oznámenie za týranie. Súdili sa 3 roky, obžalovaný bol aj vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ho pustili na kauciu. Chodil ju prehovárať a neskutočne na ňu tlačil cez svokrovcov, aby to vzala na seba, čo urobila. Zo spoločného účtu si zobrala asi 4.300,- Eur, aby mala na zaplatenie podnájmu, pričom to boli ich spoločné peniaze z hypotéky. Všetky peniaze použila na chod rodiny. Potvrdila, že so Š. O. bola tehotná ale bolo to v dobe, keď sa s obžalovaným rozvádzala a nežila s ním.

Svedok - poškodený Q. J. hoci už ako dospelý, bol v čase hlavného pojednávania osobou nižšieho veku a vzhľadom na predmet prejednávanej veci aj osobou zvlášť zraniteľnou. Preto súd v zmysle rozhodol, že výsluch tohto svedka vykoná v neprítomnosti obžalovaného a tiež, že v zmysle svedka - poškodeného vyučuje predseda senátu. Tento svedok poškodený na hlavnom pojednávaní spontánne vypovedal, že obžalovaný jeho aj jeho mamu bil, urážal ich a to vždy, keď sa mu niečo nepáčilo a keď prišiel neskôr domov, tak ho obžalovaný bil remeňom. Keď mu svedok papuľoval v puberte alebo odmietol umyť riad, obžalovaný ho kopol tak, že preletel cez celú kuchyňu. Obžalovaný na mamu vytiahol nôž a kričal, že ju zareže, že ju pochová v záhrade a že ju nikto nenájde. Následne na ďalšie otázky svedok - poškodený odpovedal tak, že toto sa dialo niekedy aj dvakrát do mesiaca ale potom prišlo také obdobie, že sa to stávalo aj každý druhý deň. Prvýkrát sa to stalo, asi keď bol štvrták na základnej škole a mal modriny ale u lekára nebol, lebo sa k lekárovi bál ísť. Vedela o tom mama, v škole sa to bál povedať, pretože obžalovaný sa mu vždy vyhrážal, že keď to niekomu povie, tak ho zabije. Obžalovaný mu dennodenne hovoril, že je humusák. O správaní obžalovaného povedal niekedy babke alebo krstnej mame V. Š.. Na správanie sa obžalovaného, kedy mu mal ubližovať podľa neho stačila maličkosť, napr. keď mal špinavé oblečenie alebo topánky. Vtedy mu obžalovaný vykrikoval, že bude chodiť v jeho oblečení alebo v jeho topánkach do školy. Za trest nemohol chodiť von alebo sa hrať na počítači. Obžalovaný ho bil rukami a kopal nohami do hlavy a do rebier. On sa bránil tým, že sa kryl. Jeho mladšej sestry sa to správanie obžalovaného netýkalo lebo bola malá ale aj na ňu obžalovaný kričal. Bol svedkom, ako obžalovaný jeho mamu bil, a to päsťami do hlavy, všade, kopal ju a dusil ju. To sa stávalo niekedy raz do mesiaca a potom to bolo častejšie, aj viackrát za týždeň. On bránil mamu tak, že obžalovaného ťahal od nej preč. Obžalovaný na to reagoval tak, že niekedy dostal nervy a dostal bitku aj on. Podľa poškodeného jeho mama nemohla nič robiť a musela robiť len to, čo jej obžalovaný povedal. Spolužitie rodičov nehodnotil dobre. Obžalovaný na mamu žiarlil a všetko mu vadilo. Keď napr. išla mama do obchodu a bola tam o 5 minút dlhšie, nasledoval výsluch zo strany obžalovaného a keď mu niečo nepasovalo, tak tam bola aj bitka. Poškodený otca charakterizoval ako nerváka. S mamou má dobrý vzťah. Bol svedkom, ako obžalovaný vytiahol nôž z kuchynskej linky s tým, že poškodenú D. J. zareže, lebo sa s ním chcela rozviesť. Kričal, že jej vyreže črevá. Obžalovaný bil jeho mamu rukami, kopal do nej, ťahal ju za vlasy, škrtil ju. Jeho mama mala potom modriny, rozťatú hlavu a monokel. Keď obžalovaný večer zbil jeho mamu, na druhý deň ju nikde nepustil, zamkol ju a zobral jej telefón, ktorý aj tak predtým dlho nemala, lebo ho nesmela mať. Niekedy ani on nechodil do školy, lebo keď obžalovaný zbil jeho mamu, tak na druhý deň nesmel ísť do školy lebo nespal celú noc. Jeho mama predtým nepracovala lebo jej obžalovaný nechcel dovoliť chodiť do roboty ani nikde inde a potom, keď pracovala, tak keď prišla z roboty, nasledoval výsluch zo strany obžalovaného a keď sa mu niečo nepáčilo, tak bola bitka. Stará mama a krstná mama sa snažili obžalovanému dohovoriť, ale to podľa poškodeného platilo tak týždeň, dva a potom sa to začalo odznova. Kvôli tomu dvakrát s mamou a sestrou opustili spoločnú domácnosť. Potom obžalovaný chodil a sľuboval, že už taký nebude a keď sa vrátili, tak týždeň bolo dobre a potom sa to vrátilo do starých koľají. Vie, že jeho mama bola dvakrát u lekára lebo ju obžalovaný zbil. Raz vie o tom, že ju ťahal dole schodmi za vlasy. S obžalovaným nie sú v kontakte, stretli sme sa dvakrát, aj to sa ho obžalovaný pýtal, ako bude vypovedať na súde s tým, že mu sľuboval auto a hodinky, keď bude vypovedať v jeho prospech. Keď mu svedok - poškodený povedal, že vypovie iba pravdu, tak mu znovu začal obžalovaný nadávať do hlúpučkých a debilov sprostých. Nákupy v domácnosti robila jeho mama, ktorej na to obžalovaný vydeľoval peniaze. Mama sa s rodinou nekontaktovala, lebo obžalovaný ich nikam nechcel pustiť a keď niekam šli, tak tam išiel s nimi a keď nešiel, tak bol opäť výsluch zo strany obžalovaného, či tam naozaj boli. Na vysvedčení mal väčšinou jednotky alebo dvojky, prechádzal dobre. Na základnej škole zníženú známku zo správania nemal, teraz na strednej škole áno, za neospravedlnené hodiny.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2020 doplnil svoju výpoveď v tom, že ho poškodená oslovila, že ak by na ňu prepísal majetok, vybavila by cez advokáta, že ho v tejto veci oslobodia. Poukázal, že obžalovaná voči nemu krivo vypovedala, on bol oslobodený a ona odsúdená za krivé obvinenie. Pripustil hádky kvôli milencom poškodenej ale bez násilia. Obžalovaný súdu predložil fotografie z dovoleniek. Ako uviedol, so synom Q. mal veľmi dobrý vzťah, vozil ho na tréningy a Q. mal v škole tiež veľmi dobrý prospech. Podľa neho by si tak tréner telesnej výchovy ako aj hokejový tréner všimli, ak by mal Q. nejaké modriny. On má zákaz vstupu do domu, kde žije poškodená s priateľom.

K tejto výpovedi obžalovaného poškodená D. J. uviedla, že obžalovaný klame vo všetkom. On nesmela pracovať lebo ju obžalovaný nechcel pustiť do práce. Na fotkách mali presne dané, ako sa majú tváriť a keď mu budú robiť naprieky, bude zle. Na dovolenkách mohli jesť iba vtedy, keď bol obžalovaný hladný. Ani ona a ani Q. nemohli ísť do bufetu pre jedlo skôr. Je podľa nej nezmysel, že mala vybavovať oslobodenie. Celý život bolo jedno a to isté - udrel, zbil, plakal, prosil a dookola. Pokiaľ sa jedná o mimomanželské vzťahy, prvýkrát mala vzťah, keď od neho odišla a to so Š. O.. Nikdy nemala vzťahy počas toho, keď spolu žili. Pokiaľ sa jedná o školu, už vypovedala, že obžalovaný ju so Q. bil tak, aby modriny nebolo vidieť, takže si tie modriny nemuseli všimnúť ani v škole a ani na hokeji.

Poškodený Q. k doplneniu výpovede obžalovaného uviedol, že na dovolenke v r. 2011 si pamätá, že keď si jeho mama kúpila čižmy a keď vyšiel zo sprchy, počul, ako otec kričí na mamu, že je tlustá piča, že nech schudne a potom ju zbil s tým, že on nebude vyhadzovať peniaze do luftu. Na ďalšej dovolenke v r. 2013 bol vo vývine a tak viac jedol. Keď bol na hoteli a sa nenajedol, tak sa už mimo hotela nemohol najesť a obžalovaný po ňom kričal, že sa mal nažrať na hoteli.

Svedkyňa J. M., sesternica svedkyne - poškodenej D. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná od sobáša s poškodenou D. a prvý konflikt, ktorý vnímala bol, keď obžalovaný zamkol D. aj so Q. do bytu a nechcel ich pustiť, pričom musela byť privolaná polícia, ale nevie, ako sa to skončilo. D. sa nestretávala s rodinou, pretože podľa nej to obžalovaný nechcel. Druhý konflikt, ktorý vnímala, boli na tridsiate narodeniny jej sestry, kde bola pozvaná aj D. s deťmi, pričom to bolo pred 8 rokmi. Obžalovaný ju nechcel pustiť, a preto išla pre D. domov teta, ktorá ju priviedla na oslavu aj s deťmi. Po oslave mala D. prespať u nich doma a D. volala obžalovanému, že nepríde domov a že zostane u nich spať na noc. Po čase prišiel obžalovaný, ktorý najprv presviedčal D., aby išla domov, ale keď tá nechcela, násilím ju chytil za ruku a za vlasy, vtlačil do auta a odišli. Deti ostali u nich ale iba preto, že už spali a nechceli ich budiť, ale myslí si, že obžalovaného deti nezaujímali a chcel D. dostať domov. Aj obžalovanému povedali, aby nerobil hlúposti. Potom jej mama povedala, čo sa tam u nich deje a začala sa viac zaujímať a to, ako žijú a D. jej viac povedala. Bola svedkom toho, ako obžalovaný kričal na D. aj deti, hlavne na Q., ale nevidela, žeby ich bil. Aj obžalovanému dohovárala, aby sa Q. viac venoval. Hoci toho nebola svedkom, vie, že obžalovaný D. sotil zo schodov, čo jej potvrdila D. a teta V. Š. s tým, že D. bola na vyšetrení u lekára, pretože mala modriny. D. sa potom rozhodla od obžalovaného odísť a prišla bývať k mame. Nemala však peniaze a pod tlakom toho sa k obžalovanému vrátila. Obžalovaný poškodenej D. zakazoval chodiť do práce. Keď D. podľa svedkyne robila to, čo chcel obžalovaný, bolo to v poriadku, horšie bolo, keď neurobila to, čo chcel obžalovaný. Preto podľa nej od neho poškodená D. odišla a dala návrh na rozvod a potom bývala v Matejovciach. Vie, že obžalovaný manželke vydeľoval peniaze na nákupy a to iba raz za týždeň a keďže ona nemala žiaden príjem, mohla svoje potreby a potreby domácnosti zabezpečiť iba z týchto peňazí. Bola svedkom aj ďalšieho incidentu, keď D. meškala 10 minút z práce a tak ju obžalovaný vypočúval, že kde bola a s kým bola. Keď nebola svedkom incidentov, informácie mala najmä od D., ktorej sa vypytovala ako žijú, ale aj Q. ako dieťa jej povedal viac a tiež jej niečo povedala D. mama. Poškodená D. J. nepracovala ale potom, keď prvý krát odišla a vrátila sa k obžalovanému, začala sa zaujímať o prácu. Bola si podľa svedkyne vedomá, že musí mať prácu, ak chcela byť samostatnejšia. Poškodená jej rozprávala o bitkách. Obžalovaný nemal k Q. dobrý vzťah, veľa na neho kričal a ponižoval ho. K M. bol ten vzťah obžalovaného lepší. Na D. svedkyňa videla modriny, a to keď na druhý deň po oslave prišla po deti, a to na rukách, a vtedy, keď D. spadla zo schodov, tak mala otras mozgu a bolo na nej vidno, že spadla. Stále D. hovorili, že ak chce od neho odísť, tak môže, nie je problém, že ju v tom budú podporovať. Obžalovaný stále sľuboval, že sa polepší. To, že by obžalovaný zhodil svoju manželku zo schodov nevidela, ale videla, keď D. prišla po vyšetrení k tete a mala otras mozgu a modriny. To bolo v ten deň večer a vtedy spala u V. Š.. To, že ju mal obžalovaný vypočúvať, keď meškala, jej D. povedala cez telefón, pričom si často telefonovali. K J. domov chodili asi raz za mesiac ale D. chodila častejšie k nim.

Svedok MUDr. T. Z., ošetrujúci lekár poškodenej D. J. po zbavení mlčanlivosti poškodenou na hlavnom pojednávaní vypovedal, že uplynula už dlhšia doba, ale viackrát bola D. J. u neho na ošetrení s tým, že ju manžel fyzicky napadol, čo je popísané aj v zdravotnej dokumentácii. Čo si pamätá, boli to ľahšie zranenia, inak by ju poslal na chirurgiu, ale opakovalo sa to niekoľkokrát v priebehu desiatich rokov dozadu. Presne si to nepamätá, ale poškodená bola u neho asi trikrát. Zranenia predstavovali podliatiny, škrabance a pomliaždeniny, pričom poškodená vždy udávala ako príčinu ich vzniku útok zo strany manžela. Ich liečba bola ľahšia, zodpovedala charakteru zranení a použili sa obklady a analgetiká. Na ošetrenia chodila sama. Nikdy nespomínala ako pôvodcu zranení inú osobu ako manžela. Svedok potvrdil, že lekárske správy na čl. 541-542 vyšetrovacieho spisu sú jeho.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul aj tetu poškodenej D. J., Ing. V. Š.Ú., ktorá vypovedala, že už keď obžalovaný a poškodená bývali v jednoizbovom byte, boli medzi nimi nezhody. Obžalovaný D. na jednu noc zamkol v byte a nechcel ju pustiť. V roku 2007 bola svedkom toho, ako bol obžalovaný k D. vulgárny, nedával jej peniaze, pričom svedkyňa k nim chodila často. V roku 2010, keď mali oslavu, obžalovaný svoju manželku zbil a ona som prišla k nej do Ľubice a poškodená jej ukázala modriny na stehnách a rukách. Svedkyňa ju potom zobrala k sebe do Spišskej Belej. Vie ešte o jednom incidente, kedy mal obžalovaný poškodenú D. J. zhodiť zo schodov, pričom ona bola pre D. v Poprade v nemocnici. D. mala otras mozgu a na žiadosť D. si k sebe zobrala lekársku správu, lebo D. mala obavu, aby ju obžalovaný nezničil. Túto lekársku správu jej dala až po rozvode s obžalovaným. Poškodený Q. jej jeden večer volal, že otec bije mamu a aby prišla. Keď prišla k nim do Ľubice, D. mala modriny a plakala. Tiež plakal aj Q., ktorý bol toho svedkom. Ona obžalovanému dohovárala a on sľuboval, že sa polepší. Naposledy obžalovaný prišiel k nej aj s M. a žiadal ju, aby D. dohovorila, že sa chce s ňou dať dokopy, že ju miluje a že sa polepší, ale to už podľa svedkyne D. nechcela. M. jej povedala, že obžalovaný jej mamu na Vianoce zbil. Svedkom fyzických útokov nebola, ale verbálnych áno. Raz boli u nich na návšteve a pozerali fotky v televízii, pričom obžalovaný po D. hodil v zúrivosti ovládač od televízie. Príčinou bolo to, že nevedeli nahodiť tie fotografie do televízie, podávali si ovládač a ten potom po nej obžalovaný hodil. O ostatných incidentoch má svedkyňa informácie od D. a od Q. a videla tiež modriny. Svedkom fyzického incidentu však už nebola. Ako príčinu útokov obžalovaného na poškodených svedkyňa uviedla, že obžalovaný mal dosť agresívnu povahu. Navonok bol ústretový, ale doma po tom incidente s ovládačom videla, že vie byť aj iný. Navštevovali sa veľmi málo, chodievala skôr k mame obžalovaného. S poškodenými sa stretávala každú nedeľu u nej a keď bývali u mamy poškodenej, tak chodievala k nim každý deň. Keď začali bývať sami, chodievala k nim menej. Do roku 2010 chodievali manželia J. k nej častejšie, potom už nie. Po roku 2010 k nej chodievali iba poškodení bez obžalovaného a to raz alebo dvakrát do mesiaca. Poškodený Q. k správaniu obžalovaného hovoril, že obžalovaný bol k nemu prísny a keď tam svedkyňa bola, dosť na neho kričal. Q. sa až tak veľmi podľa svedkyne nesťažoval. Podľa nej obžalovaný vyzerá navonok veľmi príjemný, vždy jej vyšiel v ústrety, keď niečo potrebovala s autom alebo stavebné práce.

Svedkyňa I. Š., matka poškodenej D. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že D. mala 16 rokov, keď začala chodiť s obžalovaným. Raz prišla D. za ňou s plačom a keď sa jej svedkyňa spýtala, čo sa stalo, povedala jej, že obžalovaný ju zbil a to tak, že ju udrel rukou po tvári. Keď sa to svedkyňa dozvedela, išla k nim a pýtala sa obžalovaného na vysvetlenie, prečo jej dal facku. Povedal, že nič, že to bolo len tak a pritom sa smial. Keď po narodení Q. bývali u nej, obžalovaný stále pracoval. Potom si kúpili jednoizbový byt a tam sa podľa nej začali hádky, vyhrážky, ponižovanie a bitky. D. prišla so Q. ku nej s tým, že sa nechce k obžalovanému vrátiť, ale potom prišiel obžalovaný a prosil ju, aby sa vrátila a že chce vidieť syna. Ona mu Q. dala a on sľúbil, že do určitého času s ním príde späť. Keď neprišiel, išla do ich bytu, zvonila, ale obžalovaný jej povedal, že jej chlapčeka nedá a že má prísť D.. Keď D. vošla do bytu, obžalovaný ju zamkol a napriek tomu, že svedkyňa búchala, byt jej neotváral. Ona na pomoc zavolala políciu, pričom obžalovaný držal poškodenú zamknutú celú noc a nepustil ju domov. Obžalovaný bol strašne žiarlivý, poškodená sa nemohla dobre obliecť, namaľovať, nesmela nikam ísť, ponižoval ju a podozrieval. Obžalovaný ju zamykal v byte a nechcel ju púšťať von, bil ju po tvári, nesmela sa stretávať s priateľmi a ani chodiť von. Obžalovaný tiež bil aj Q. a chlapec bol veľmi odsunutý na druhú koľaj. Keď sa narodila M., tak sa obžalovaný na ňu zameral a podľa nej bol Q. týraný. Svedkom útokov nebola ale keď J. bývali v dome, mala telefón a väčšinou jej volal poškodený Q., že obžalovaný bije poškodenú, že ju ťahá po schodoch a aby prišla. Nebola svedkom ani žiadnych nadávok. Obžalovaný poškodenej nedával ani žiadne peniaze. Na dcére však pri návšteve videla na rukách a na krku modriny. Poškodená jej na to povedala, že ju obžalovaný zbil, že ju ťahal za vlasy a nadával. Ponižoval ju, že si nevie nájsť robotu a nie je schopná nič dosiahnuť sama. U poškodeného Q. videla, že má na nohách modriny, kedy jej Q. povedal, že ho otec zbil remeňom. Keď prišla do Ľubice, tak obžalovaný po synovi Q. kričal, že

ho chytí, že sa zoserie a podobne. O incidente, kedy bola poškodená D. J. v nemocnici v Poprade vie len toľko, že mali medzi sebou nejakú potýčku a D. bola v bezvedomý lebo mala otras mozgu. Ale to vie len z počutia. Od Q. vie, že obžalovaný sa manželke vyhrážal s nožom, že ju podreže ako sviňu. Q. kľačal na kolenách a prosil otca, aby mamu nebil. To jej Q. volal. S dcérou sa stretli asi raz za mesiac, kedy ich navštívila doma. Od dcéry vie, že keď sa presťahovali do Matejoviec, obžalovaný ich autom sledoval. Obžalovaný veľa pracoval a o domácnosť sa starala poškodená D.. Obžalovaný jej vydeľoval peniaze a to 20,- Eur na týždeň.

Svedkyňa P. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný je jej kamarát a poškodená D. J. je jej bývalá kamarátka. D. poznala od malička. Asi pred piatimi rokmi odišla poškodená k milencovi, pričom predtým ku nej chodila denno - denne s dcérou a stále jej hovorila, že od obžalovaného odíde. Poškodená podľa svedkyne mala svojich milencov, u nej sa prezliekla a chodila za mužmi po penziónoch. Keď odišla od obžalovaného, pýtala sa jej, či jej nepožičia peniaze a koľko stojí rus, čo by jej manžela zabil. Ona však nemala peniaze a navyše jej predtým požičala peniaze na potrat, keď čakala dieťa s milencom. Poškodená jej povedala, že keď jej nedá peniaze, tak že od neho odíde a obžalovaného dostane do basy. Keď sa poškodená odsťahovala do Matejoviec, povedala jej, že keď nebude mať peniaze, tak sa vráti k obžalovanému. Milencom poškodenej D. J. bol Š. O.. Keď poškodenú milenec zbil, chodila k nej. Za mužmi do Vrbova mala poškodená chodiť asi rok alebo dva dozadu. Milencov poškodená podľa nej mala preto, lebo mala rada sex. U nej sa prezliekala, aby obžalovaný nezistil, že má na sebe čipkované prádlo. Od obžalovaného chcela odísť, aby jej ostal dom s tým, že ho nemá rada a nemohla ho vystáť. Svedkyňa ale nevie prečo. S poškodenou sa stretávala od pondelka do piatku. Nebola svedkom žiadneho fyzického alebo verbálneho útoku medzi manželmi. Vie, že obžalovanému poškodená ublížila vázou a bol aj na ošetrení. S obžalovaným sa stretávala raz alebo dvakrát do týždňa a rozprávali sa aj o tejto trestnej veci s tým, že obžalovaný jej povedal, že poškodená to robí preto, aby získala jeho dom. Na poškodenej nevidela žiadne zranenie. K vzťahu obžalovaného a poškodeného Q. J. sa vyjadriť nevedela. Milencov poškodenej nevidela, tá ich mala podľa svedkyne na telefóne.

Matka obžalovaného M. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Q.Z. chodil po krčmách a keď bola dcéra obžalovaného M. u poškodenej D., prišla špinavá. Poškodená sa hádala so svojou mamou. S poškodenou nekomunikovala, lebo je zlej povahy. Chodili k nej na návštevu aj 3 až 5 krát do týždňa. Ona k nim chodila len postrážiť deti. Poškodenú označila za prchkú, energickú, nikdy nerobila, o pol desiatej brala auto a išla na korzo. Keď Q. skončil školu, tak poškodená nebola doma a Q. sa musel túlať. Veľa krát nebolo navarené a obžalovaný chodil s deťmi k nej na obedy. Poškodená k nej prišla, keď nemala peniaze, ktoré jej svedkyňa dala. Obžalovaný bol podľa nej starostlivý, zarábal, chodili na dovolenky a mali značkové oblečenie. Raz prišla M. a tá sa radovala, že ju mama nemohla porezať nožom, lebo keď im prikázala, aby upratovali, oni poškodenej povedali, že sú hladní a D. na nich vytiahla nôž a M. sa radovala, že ich matka neporezala nožom. Nebola svedkom žiadneho fyzického a ani verbálneho úroku medzi nimi. Poškodenú videla často u kamarátok. Vo vzťahu k hospitalizácii poškodenej svedkyňa uviedla, že jej kamarátka nebohá J.Á. Š. jej hovorila, že keď upratovala izbu, tak si poškodená udrela hlavu. Obžalovaný jej o spolužití s poškodenou nič nehovoril a počas jej prítomnosti poškodenej nikdy nenadával. Domácnosť financoval obžalovaný, ktorý zarábal ako stavbár a ktorý aj „držal kasu“. Vie, že poškodená jeho syna udala ale už nevie, za čo. Obžalovaný synovi Q. podľa svedkyne kupoval veci, staral sa a mali dobrý vzťah. Obžalovaný nikdy syna nenapadol. Ak mu aj nadával, tak, že je hlúpy a sprostý, čo svedkyňa označila za bežné nadávky. To nadávanie videla a obžalovaný tak robil vtedy, keď syn nechcel urobiť nejakú robotu. So Q. sa pozdraví a nič viac. Je to tak preto, aby nepovedala niečo zlé v rozvodovom konaní. Poškodená nikde nepracovala a odvšadiaľ ju podľa svedkyne vyhodili. Poškodení D. a Q. sa jej nikdy nesťažovali, že by ich obžalovaný zbil.

Svedkyňa D. Š., družka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že D. J. pozná zhruba 17 rokov a prevažne sa stretávali u jej tety J. Š.. Za tú dobu 17 rokov na D. nikdy nevidela, že by bola nejaká bitá alebo týraná alebo že by jej bolo nejako ubližované. Práve naopak, poškodená rozprávala o dovolenkách, o kozmetike a podobne. Svedkyňa so svedkom Š. O. žila 3-4 roky a v tom čase mal jej vtedajší priateľ vzťah aj s D. J.. Raz bola svedkom incidentu, kedy poškodená D. zaútočila na Š. O. a to preto, lebo nevypovedal proti obžalovanému, ako ona chcela. D. sa dala dokopy s otcom jej prvej dcéry K. U., s ktorým mala dovtedy kamarátsky vzťah a myslí si, že to bolo z vypočítavosti. Družkou obžalovaného je asi od júna 2016. Stalo sa tak potom, ako sa Š.K. O. vyspal s poškodenou D. J.. Tak si s obžalovaným povedali, že im to vrátia. Bolo to vzájomné a žijú v spoločnej domácnosti. Najčastejšie sa s poškodenou stretávali u jej tety. Poškodenú by nazvala „vedľajšia kamarátka“, pričom nechodili na kávu

a dnes nemajú žiaden vzťah. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného a ešte keď pracovala u Kocúra, tak si poškodená prišla kúpiť cigarety a ukazovala jej, aké má drahé topánky a chcela zaplatiť 100,- Eurovou bankovkou. Na poškodenej nikdy nevidela žiadne zranenia. Obžalovaný sa s deťmi nestretáva a tie ho ignorujú. Podľa nej deti ovplyvnila poškodená D. J.. Obžalovaný ju fyzicky nenapadol ale boli medzi nimi hádky týkajúce sa najmä výchovy detí. Podľa nej sa poškodená hrala na paničku, chcela dať najavo, že je viac ako svedkyňa, že nepracuje a že sa má super. Obžalovaný je podľa nej dosť tvrdohlavý a aj prchký. S jej dcérou má obžalovaný výborný vzťah. Obžalovaný však slovne urážal jej dcéru tak, že je ryšavá. Potom na otázky poškodenej svedkyňa pripustila, že ju obžalovaný po hádke udrel ale nie je obžalovaným týraná. Obžalovaný ju však udrel iba raz. K poškodenej má zlé pocity.

Svedkyňa D. A. a svedok F.D. B. na hlavnom pojednávaní resp. v prípravnom konaní vypovedali, že videli poškodeného Q. J., ako rýchlo jazdí na aute. Ku vzťahu manželov J., resp. obžalovaného k synovi Sebastiánovi sa vyjadriť nevedeli.

Na hlavnom pojednávaní súd ako svedka vypočul Š. O., ktorý ako kamarát obžalovaného a partner poškodenej D. J. vypovedal, že videl, ako obžalovaný v bytovke napadol poškodeného Q. J. tak, že ho hodil o radiátor. Tiež videl, ako obžalovaný sledoval poškodenú D. a ju aj napadol v aute v Ľubici pred jeho švagrom. Obžalovaný napadol aj jeho a zničil mu mobilný telefón. Bol asi pol roka partnerom poškodenej D. J. ale nežili spolu v jednej domácnosti a ona sa potom vrátila k obžalovanému. Presné dôvody návratu však uviesť nevedel. Obžalovaný počas ich partnerského vzťahu chodil za poškodenou a správal sa agresívne. Nebolo to síce často ale svedok chcel kvôli jeho správaniu volať aj políciu. Raz bol svedkom, ako obžalovaný napadol poškodenú a chcel jej dať „hlavičku“. Svedok k nim chodil často a aj im pomáhal stavať dom. Obžalovaný je podľa neho chladný človek a k deťom sa správal tak, akoby ich nemal rád. Poškodená sa mu sťažovala, že sa hádali a že jej obžalovaný vydeľoval peniaze. Poprel, že by niekedy udrel poškodenú D. J..

Svedok X. J., bývalý priateľ poškodenej D. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o týraní vie iba od poškodenej. Najskôr mali iba priateľský vzťah ale keď poškodená odišla od obžalovaného, mali dva roky partnerský vzťah ale nežili v spoločnej domácnosti. Keď sa spoznali, nevšimol si na tele poškodenej žiadne zranenia alebo modriny. Raz bol svedkom, ako obžalovaný vybehol na poškodenú a aj na neho a obžalovaný bol nepríjemný.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul ako svedkyňu U. H., ktorá obžalovaného a poškodenú pozná od strednej školy. Keď boli manželia, obžalovaný po poškodenej niekedy kričal. Poškodená jej pripadala taká izolovaná, čo bol aj dôvod, že sa odcudzili. Neskôr sa opäť zblížili a začali chodiť na kávu, ale obžalovaný D. sledoval kam chodí a čo robí. Raz, ešte v roku 2003 si bola poškodená s priateľkami posedieť v bare, keď prišiel obžalovaný s tým, že poškodená D. musí ísť domov, čo ona nechcela. Obžalovaný ju opakovane sácal dovtedy, kým ju pred nimi neskopol zo schodov. V rokoch 2003 až 2016 sa jej poškodená veľakrát sťažovala, že ju obžalovaný fyzicky napadol. Keď k nim prišla na návštevu, poškodená bola uplakaná, spuchnutá a keď sa jej svedkyňa pýtala, čo jej je, povedal, že ju obžalovaný zbil. To sa stalo podľa svedkyne viackrát. Na detaily bitiek sa nepýtala a ani pri nich nebola prítomná. Tiež sa jej poškodená sťažovala, že jej obžalovaný nadával. S poškodenou sa od roku 2010 stretáva asi raz za mesiac alebo raz za dva mesiace ale telefonujú si častejšie. K správaniu obžalovaného k poškodenému Q. sa svedkyňa vyjadriť nevedela. Zranenia ani na jednom z poškodených svedkyňa nevidela.

Svedkyňa V. Q., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok na hlavnom pojednávaní vypovedala, že s rodinou J. pracuje od roku 2017, kedy bolo podané trestné oznámenie. Pri pohovore s poškodeným Q. menovaný uviedol, že s otcom sa nestýka. Psychologická pomoc bola poškodenou D. odmietnutá s tým, oni už psychológa navštevujú. Rodina je monitorovaná s tým, že svedkyňa vypracovala dve správy, na znení ktorých trvá.

Svedkyňa Mgr. Q. U., triedna učiteľka poškodeného Q. J. na II. stupni základnej školy na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Q. nebol konfliktný typ, nemal vymeškané hodiny a v kolektíve bol obľúbený. Nemal konflikty s učiteľmi a spolužiakmi, pričom jeho prospech bol priemerný. U Q. nezaznamenala žiadne známky fyzického násilia, týrania, zmeny správania a túto informáciu nemala ani od iných kolegov. D. J. sa zúčastňovala rodičovských združení, obžalovaného svedkyňa stretla iba raz. S matkou sa o problémoch v rodine nerozprávali. O problémoch sa jej nezveril ani poškodený Q..

Svedok Z. J., brat obžalovaného, ktorého vypočutie navrhla poškodená D. J., na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Súd na návrh obhajcu obžalovaného v zmysle prečítal výpoveď svedkyne J. Š. z prípravného konania, ktorá zomrela. Táto svedkyňa dňa 13.10.2016 vypovedala, že poškodenú D. J. pozná od roku 2002 a obžalovaného len o trochu dlhšie. Od roku 2002 k nej chodila skoro každý deň na kávu, kde preberali rôzne veci, najmä, kde pôjdu na dovolenku. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala na týranie a svedkyňa vie o tom, že už na obžalovaného raz podala trestné oznámenie, a to pre peniaze a za krivú výpoveď už bola odsúdená. Obžalovaný sa jej nikdy nevyhrážal zabitím a staral sa, aby rodiny bola zabezpečená. Nikdy na nej nevidela modriny, nikdy nepočula o týraní, či už fyzickom alebo psychickom. Na Q. bol obžalovaný prísnejší, lebo pil a hral automaty. Podľa nej si to poškodená povymýšľala podobne ako predtým.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalkyňu F.. T. J., ktorá zotrvala na písomnom znaleckom posudku, ktorý ako súdna znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria v prípravnom konaní vypracovala, a to vo vzťahu k duševnému stavu obžalovaného. U obžalovaného psychiatrickým vyšetrením diagnostikovala anomálne štruktúrovanú osobnosť, emočne nestabilnú, so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti. U obžalovaného nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba. Čo sa týka zistenej poruchy osobnosti, doba liečenia sa nedá presne stanoviť, liečba tejto poruchy je formou psychoterapie, ktorá je dlhodobá, u každého individuálna a jej základom je motivácia zo strany pacienta. U obžalovaného nebola diagnostikovaná žiadna látková a ani nelátková závislosť. Vzhľadom k tomu, že u obžalovaného nebola diagnostikovaná v čase spáchania trestného činu žiadna kvalifikovaná duševná choroba a tento nebol pod vplyvom alkoholu a ani iných látok, boli ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného zachované v plnej miere. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať trestného konania. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná žiadna duševná choroba. Vzhľadom k týmto okolnostiam znalkyňa nenavrhla uloženie ochranného liečenia obžalovanému. Znalkyňa emočne nestabilnú poruchu obžalovaného charakterizovala tak, že sa nejedná o duševné ochorenie. Jedná sa o vystupňované povahové a charakterové črty, ktoré sa v populácii bežne vyskytujú. Sú to známky impulzivity, iritability a explozivity, ktoré súvisia v prvom rade so zníženou frustračnou toleranciou týchto ľudí, t.z., že na menšie podnety reagujú skôr a výraznejšie. S tým súvisí aj tendencia jednať nepredvídateľne, konať skôr, ako zvážia následky svojho konania a taktiež je u nich zvýšená tendencia ku konfliktom, výbuchom zlosti a tiež je tu znížená schopnosť poučiť sa z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti a korigovať svoje správanie. Tieto známky sa samozrejme prejavujú aj v rámci celkového sociálneho fungovania a interakcii s inými ľuďmi. Povahové a charakterové rysy sú človeku vrodené, nezískava ich počas života, akurát počas života vplyvom prostredia, výchovy a osobných skúseností môže človek tieto rysy, pokiaľ o nich vie, do istej miery korigovať. Intelekt obžalovaného je v pásme priemeru a taktiež netrpí duševnou chorobou, t. z., že je orientovaný v realite a mal by poznať svoje kladné a záporné vlastnosti a vedieť, čo v jeho povahe mu komplikuje život. Konkrétne o tom, že tieto povahové črty, ktoré má, sú súčasťou poruchy osobnosti, ktorá je klasifikovaná v medzinárodnej klasifikácii chorôb sa s obžalovaným nerozprávali. Nakoľko sa jedná o poruchu, ktorá nie je farmakologicky ovplyvniteľná, nepýtala sa obžalovaného na jeho postoj k eventuálnej psychoterapii. Pretože obžalovaného v rámci znaleckého vyšetrenia neinformovala o záveroch vyšetrenia, obžalovaný počas vyšetrenia nemal možnosť prejaviť svoj postoj k zistenej poruche osobnosti.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní vypočul súdnu znalkyňu z obdobu Psychológia X.. T. Q., ktorá vypracovala znalecký posudok vo vzťahu k svedkyni - poškodenej D. J.. Ako uviedla, znalecký posudok na poškodenú D. J. vypracovala na základe štúdia spisového materiálu a na základe psychologického vyšetrenia dňa 15.7.2016. Vyšetrením poškodenej bola podľa znalkyne preukázaná celková jej úroveň rozumových schopností v hornom pásme priemeru, zatiaľ čo celková úroveň jej pamäťových schopností dosahuje pásmo nadpriemeru. Poškodená je spôsobilá z forenzne - psychologického hľadiska adekvátne vnímať realitu, jej osobnosť sa javí primerane disponovaná. Avšak jej psychický stav z forenzne - psychologického hľadiska možno podľa názoru znalkyne hodnotiť v tom čase ako narušený. V popredí je u nej prítomnosť reakcie na ťažký stres, post traumatickej stresovej poruchy, depresívnej poruchy stredne ťažkého stupňa a psychosomatickej poruchy, čo je vysoko pravdepodobné dôsledkom jej traumatizácie. V čase vyšetrenia, vzhľadom k obsahu spisového materiálu možno podľa znalkyne konštatovať skôr vyššiu mieru špecifickej vierohodnosti poškodenej a nebolo zistené, aby

jej výpovede boli ovplyvnené osobami alebo okolnosťami. Vo všeobecnosti sklon poškodenej správať sa sociálne žiaduco je na úrovni populačnej normy, t. z. nie je významne forenzne - psychologicky zvýšená jej tendencia k vedomej fabulácii alebo jej snaha pôsobiť lepším dojmom. U poškodenej neboli zistené také osobnostné rysy, ktoré by mohli byť vnímané ako forenzne - psychologicky významné pre jej prípadne provokovanie konania obžalovaného. Na záver znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že poškodená z psychologického hľadiska vykazuje znaky syndrómu týranej osoby, čo je vysoko pravdepodobné dôsledkom konania obžalovaného voči jej osobe, čo má obvykle prognosticky skôr negatívny dopad na psychické zdravie a osobnosť. Znalkyňa vyšetrením poškodenej zistila iba jednu hlavnú príčinu narušenia psychického stavu poškodenej a to v súvislosti s vyšetrovaným konaním obžalovaného voči poškodenej. Vzhľadom k dĺžke súžitia v manželskom živote, vzhľadom k udávaným opakovaným návrhom na rozvod manželstva zo strany poškodenej a zadokumentovanej zdravotnej dokumentácie možno podľa nej spätne usudzovať rovnako, že približne v roku 2003 už pri vystupňovaní fyzických atakov zo strany obžalovaného voči poškodenej začalo dochádzať u poškodenej k narušovaniu jej psychického stavu. Súdna znalkyňa u poškodenej konštatovala prítomnosť syndrómu týranej osoby, čo je psychologická terminológia. Jedným zo znakov post traumatickej stresovej poruchy patrí závislosť obetí na útočníkovi, ktorá je popisovaná termínom tzv. naučenej bezmocnosti, vysvetľuje to obvykle tú skutočnosť, prečo sa obeť za dlhoročné súžitie nie je schopná zmobilizovať. Uvedené znalkyňa konštatovala aj u poškodenej, ktorá aj počas rozhovoru v rámci vyšetrenia uviedla, ako ju viacerí presviedčali, aby odišla, ako sa obávala samostatnej existencie s deťmi. Uvedené podľa znalkyne svedčí nielen pre citovú, ale aj existenčnú a materiálnu závislosť. Znalkyňa vo vzťahu k perspektívnemu nadväzovaniu kontaktov poškodenej s inými ľuďmi uviedla, že vo všeobecnosti možno konštatovať, že týraná osoba bude mať tendenciu skôr sa vyhýbať nadväzovaniu nových, či blízkych intímnych vzťahov a v prípade, že napriek tomu k ich nadviazaniu dôjde, budú tieto vzťahy obetí tiež dysfunkčné, bude sa v nich odrážať narušený psychický stav. Poškodená však priznala ešte počas trvania manželstva mimomanželský partnerský vzťah, tak na strane manžela ako aj v jej prípade, kde argumentovala, že išlo o obdobie ich prerušenia manželského života s perspektívou jeho ukončenia. Taktiež možno podľa znalkyne konštatovať, že osoby s post traumatickou stresovou poruchou budú hľadať citovú oporu vo forme útočiska skôr prirýchlo bez toho, aby došlo k vysporiadaniu predošlých vzťahov a teda môžu mať nové vzťahy tzv. kompenzačný charakter. Znalkyňa dodala, že vzhľadom k 15 - ročnému manželstvu prítomnosť mimomanželského vzťahu nie je tiež ničím výnimočná. Poškodená navštevuje v Poprade Centrum pre týrané ženy a takisto je v kontakte s viacerými psychológmi, a teda ňou už jej žiadna ďalšia intervencia odporúčaná nebola. Pokiaľ sa jedná o možnú dedičnú záťaž poškodenej, znalkyňa uviedla, že samotná poškodená pri znaleckom vyšetrení na str. 9 posudku uviedla prítomnosť závažného schizofrénneho ochorenia u jej matky s opakovanými hospitalizáciami, ktoré vyústilo až do invalidizácie jej matky. Zároveň poškodená znalkyni uviedla, že jej stará matka je umiestnená v psychiatrickom ústave v Batizovciach a udala vyšší konzum alkoholu vo forme neliečeného užívania viacerých členov rodiny. Uvedené vyjadrenia poškodenej súdna znalkyňa v plnej miere zohľadnila pri záveroch vypracovaného znaleckého posudku, avšak v tomto prípade ide u poškodenej o ochorenie, ktoré je získané, zatiaľ čo psychické ochorenie jej matky je dedičné a prejavuje sa úplne inou symptomatológiou, než tá, ktorá bola zistená u poškodenej. Samozrejme istú mieru dedičnosti vo forme predispozície k psychickému ochoreniu poškodenej možno identifikovať, ale vzhľadom k charakteru vyšetrovanej veci je to podľa znalkyne forenzne psychologicky nevýznamné. Ide o úplne odlišný druh ochorení, poškodená nemá žiadne sluchové a zrakové halucinácie, či poruchy myslenia vo forme bludov tak, ako je to predpokladané v prípade psychického ochorenia jej matky. Podľa znalkyne poškodená disponuje dobrým sebaovládaním a skôr v extrémnej zaťaží možno predpokladať jej výbušné infantilné prípadne agresívne konania, má to však formu žiaducej sebaobrany. Jej reakcie v čase vzájomných sporov mohli byť obžalovaným vnímané ako provokačné, avšak z forenzne psychologického hľadiska to znalkyňa nehodnotí ako významné, pretože vlastnosti poškodenej ju nepredisponujú k tomu, aby ju mohla znalkyňa hodnotiť ako viktimologicky vysoko rizikovú obeť, t. z. jej podiel na tom, že sa v prípade preukázania viny stala obeťou vyšetrovaného konania nesúvisí významne s jej osobnostnými vlastnosťami a reakciami.

Znalkyňa z obdobu Psychológie F.. E. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k znaleckému posudku vypracovanému ohľadom poškodeného Q.Z. J. uviedla, že v čase znaleckého vyšetrenia sa jednalo o 15 ročného chlapca. Poškodeného Q. diagnostikovala ako šikovného, nadpriemerne inteligentného chlapca a vo vzťahu jeho intelektu a pamäťovým schopnostiam nenašla nič, prečo by nebol poškodený schopný správne vnímať a reprodukovať skutočnosti, ktoré prežil, čiže vo vzťahu k jeho objektivite jeho výpoveď v zásade hodnotila ako psychologicky vierohodnú

s tým, že znalkyňa čiastočne pripustila istú mieru ovplyvnenia názoru poškodeného ale upozornila, že je to prirodzené a forenzne nevýznamné. Čo sa týka otázky provokácii správania, toto znalkyňa vylúčila a zhodnotila ako psychologicky skôr nepravdepodobné. Vo vzťahu k syndrómu týranej osoby znalkyňa konštatovala, že poškodený Q. v čase znaleckého vyšetrenia vykazoval niekoľko príznakov. U poškodeného zistila strach o mamu a potrebu ju chrániť, čo poškodený pri vyšetrení uviedol, že ju chcel chrániť pred otcom a jeho agresívnym správaním. V čase znaleckého vyšetrenia bol jeho vzťah k obžalovanému úzkostlivý, obžalovaného sa bál a nemal ho rád. Pri vyšetrení poškodený vypovedal, že obžalovaný doma spôsobuje stres, je násilný k jeho matke a aj k nemu samotnému s tým, že podľa znalkyne sa celková atmosféra strachu podpísala na celkovej kvalite jeho vzťahu k obžalovanému. Príčinou vzniku syndrómu týranej osoby u poškodeného znalkyňa vidí správanie obžalovaného k poškodenému Q., ktorý bol dlhodobo vystavený nadlimitnému stresujúcemu ovzdušiu. Iné príčiny vzniku tohto syndrómu znalkyňa nezistila. Poškodený Q. pri vyšetrení neudával, že by časté striedanie partnerov spôsobovalo stres a podľa znalkyne to so syndróm týranej osoby nesúvisí. Podľa znalkyne mal Q. v čase znaleckého vyšetrenia odmietaný a úzkostný postoj k obžalovanému, snažil sa mu vyhýbať, necítil sa dobre v jeho spoločnosti, obžalovaným sa cítil opakovane devalvovaný, ohrozovaný, kritizovaný a zosmiešňovaný. Jeho postoje boli defenzívne, postrádali akúkoľvek agresivitu a preto je psychologicky nepravdepodobné, že by sa takýto malý chlapec provokujúco a sebavedome správal k obžalovanému. U poškodeného znalkyňa nezistila tendencie k vymýšľaniu alebo zveličovaniu. Dôrazne neodporúčala výsluch mal. M., pričom aj u nej zistila syndróm týranej osoby.

Znalkyňa z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria F.. A. T. vo vzťahu k písomnému znaleckému posudku, ktorý o duševnom stave poškodeného Q. J. v prípravnom konaní vypracovala, uviedla, že prakticky od svojich cca 10 rokov do svojich 15 rokov, zhruba do mája - júna 2016, kedy matka odišla s obidvoma deťmi od biologického otca, bol Q. vystavený fyzickému a psychickému týraniu zo strany svojho otca. Fyzické týranie malo aktívnu podobu v podobe bitia, čo sa dozvedela od poškodeného pri znaleckom vyšetrení, v podobe opakovaných úmyselných bitiek na rôznych častiach tela poškodeného. Pokiaľ sa jedná o psychické týranie, to malo podobu nadávok, obžalovaný znižoval jeho sebavedomie, vyhrážal sa mu, mentálne ho deptal a taktiež ho obviňoval, že je zodpovedný za rozpad jeho manželstva. To všetko jej poškodený uviedol pri znaleckom vyšetrení. Na základe toho dospela k záveru, že poškodený bol vystavený psychickému a fyzickému týraniu, čo malo za následok rozvoj poruchy adaptácie na záťažovú situáciu v rodine v podobe úzkostne depresívnej poruchy v miernej podobe. Z psychiatrického hľadiska tam došlo k poruche integrácie a regulácie psychických funkcii v oblasti kognitívnej, emocionálnej a behaviorálnej. Poškodený trpel pocitmi bezmocnosti, bezradnosti, obavami, zúfalstvom, beznádejam a prežíval enormný strach o bezpečie a život svojej matky. V emocionálnej stránke tam prevládalo negatívne emočné prežívanie v podobe úzkosti, strachu, obavy, že keď príde obžalovaný domov, či nedôjde zase k nejakým konfliktom a hádkam. Taktiež to podľa znalkyne malo vplyv na poruchy spánku z dôvodu úzkosti, vracali sa mu nepríjemné spomienky a myšlienky, keď bol svedkom, ako otec fyzicky útočil na matku. V behaviorálnej stránke stratil poškodený pocit istoty a bezpečia domova a nemohol sa tak v tomto období sústrediť na učenie. Preto v priebehu 6. ročníka sa zhoršil jeho prospech, objavili sa aj poruchy správania v dôsledku obranného mechanizmu proti ďalšiemu stresu. Došlo k výrazne narušenému vzťahu syna k otcovi. V čase, keď vyšetrovala poškodeného, bol tam nepriateľský, teda hostilný vzťah poškodeného k otcovi, čo je jedna zo známok toho, že poškodený bol týraný. Keď je prísna výchova rodičov k deťom, vtedy nedôjde k narušeniu vzťahu. Z prognostického hľadiska znalkyňa uviedla, že vo veku 15 rokov prebieha ešte vývoj osobnosti. V tomto úseku jeho životu medzi 10-15 rokom života došlo podľa súdnej znalkyne k vážnemu narušeniu jeho psychosociálneho a emocionálneho vývoja. A v čase, keď poškodeného vyšetrovala (v decembri 2016) prežil výraznú psychickú ujmu alebo traumu, ktorá má určitý proces a poškodený sa v tom decembri nachádzal v predbežnej fáze adaptácie na tú prežitú psychickú traumu. Znalkyňa uviedla, že až ďalší vývoj ukáže, ako sa bude poškodený schopný vyrovnať s touto prežitou psychickou traumou, ako sa bude formovať jeho vlastný sebaobraz, aké budú sociálne interakcie jeho k ostatným ľudom a ako bude vlastne schopný zvládať problémy bežného života.

Súd oboznámil obsah písomných znaleckých posudkov, ktoré vypracovali znalci vypočutí na hlavnom pojednávaní a ktorých závery korešpondujú s tým, ako ich všetci títo súdni znalci vo svojich výpovediach prezentovali na hlavnom pojednávaní.

Súd so súhlasom strán trestného konania oboznámil obsah znaleckého posudku č. 129/2016, ktorý v prípravnom konaní vypracoval súdny znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria,

Sexuológia F.. P.. P. R. o duševnom stave svedkyne - poškodenej D. J.. V tomto znaleckom posudku po oboznámení sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, zdravotnej dokumentácie poškodenej a po jej vlastnom vyšetrení dospel k záveru, že poškodená netrpí a ani v čase vyšetrovaného skutku netrpela duševnou chorobou alebo duševnou poruchou. Má priemerné rozumové schopnosti, dobre rozvinutú praktickú zložku inteligencie, neporušené pamäťové schopnosti a tiež nenarušenú schopnosť vytvorenia si správneho úsudku. Poškodená netrpí post traumatickou stresovou poruchou ale trpí úzkostne depresívnou reakciou dlhodobejšieho charakteru, ktorá sa prejavuje depresívnym ladením, úzkostným prežívaním, zvýšeným napätím a obavnými myšlienkami. Jedná sa o psychické ťažkosti z okruhu neuróz. Poškodená bola v čase skutku schopná správne vnímať prežité udalosti a v čase vypracovania znaleckého posudku bola schopná ich aj správne reprodukovať.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal aj obsah písomného znaleckého posudku č. 179/2017, ktorý vypracoval znalec F.. P.. P. R. o duševnom stave a sexualite obžalovaného, v ktorom po vyšetrení obžalovaného dospel k záveru, že obžalovaný netrpí a ani v minulosti netrpel žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, nie je závislý na alkohole alebo inej návykovej látke, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti u obžalovaného boli plne zachované a obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotnej účasti na úkonoch trestného konania. Pobyt obžalovaného na slobode nie je podľa súdneho znalca nebezpečný a znalec nenavrhuje uloženie žiadneho ochranného liečenia. U obžalovaného nebola potvrdená žiadna sexuálne deviácia aj keď z dôvodu nesúhlasu obžalovaného s PPG vyšetrením, toto vyšetrenie nebolo možné realizovať.

Súd tiež prečítal obsah oboch výpovedí tohto znalca v prípravnom konaní, kde znalec F.. P.. P. R. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, ktoré pri výpovedi reprodukoval s tým, že adaptačnú poruchu u poškodenej spôsobilo konfliktné spolužitie s manželom a jej osobnostné dispozície pre rozvoj úzkostného a depresívneho prežívania. Nie je možné určiť, či neurózy spôsobilo konanie obžalovaného. Pretože u poškodenej neboli zistené živé spomienky s opätovným prežívaním traumy, čo je jedným zo základných diagnostických kritérií posttraumatickej stresovej poruchy, u poškodenej preto túto poruchu nediagnostikoval. To však neznamená, že poškodená nemohla byť obeťou týrania ale nie je možné výslovne uviesť, či k nemu dochádzalo a v akej intenzite. Po oboznámení sa s obsahom znaleckého posudku vypracovanom F.. J. tento znalec uviedol, že oba sú zhodné z hľadiska zistených záverov.

Pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní dňa 10.07.2017 poškodená D. J. uviedla, že obžalovaný jej nedovolil sa maľovať, vyhadzoval jej šminky z okna, bil ju kulmou po hlave, zakazoval jej chodiť von s kamarátkami, sledoval a kontroloval ju mobilom. Toto všetko obžalovaný poprel s tým, že je to klamstvo. Na stretnutia ju sám vozil, poškodená bola aj na stretnutí po škole a on bol doma s deťmi. Poškodená uviedla, že po bitke jej obžalovaný vzal mobil a kľúče od bytu a pritom sa jej vyhrážal zabitím, čo obžalovaný poprel s tým, že poškodená mohla kedykoľvek z domu odísť cez terasu balkónovými dverami, čo ona poprela s tým, že sa to stávalo, keď bývali v byte. V dome sa obžalovaný postavil pred balkónové dvere, aby jej zamedzil v odchode. Poškodená opísala bitky a vyhrážky zo strany obžalovaného tak, ako ich uviedla vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní s tým, že obžalovaný všetky uvedené konania voči nej poprel.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah trestného oznámenia, ktoré do zápisnice na obvodnom oddelení Policajného zboru SR podala dňa 10.06.2016 poškodená D. J. a v ktorom uviedla, že od začiatku manželstva ju obžalovaný v nepravidelných intervaloch dva až trikrát do týždňa týral tým, že sa jej neustále vypytoval, kde ide, bil ju kulmou po hlave, vyžadoval od nej sex, kopal ju, bil, zhadzoval z postele. Nemohla sa s nikým stretávať a vydeľoval jej peniaze na stravu a kúpiť si mohla veci len po tom, čo jej to schválil. Pred šiestimi rokmi ju deti našli doma v bezvedomí po fyzickom napadnutí obžalovaným, kde potom bola hospitalizovaná v nemocnici v Poprade. Na obžalovaného už raz podala trestné oznámenie ale zo strachu pred ním ho potom stiahla.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí s rodiny Kežmarok zo dňa 17.07.2017 vyplýva, že je od 09.05.2012 doposiaľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zo správy OR Z Kežmarok vyplýva, že obžalovaný nie je držiteľom zbrojného preukazu a teda nemôže byť držiteľom ani legálne držanej strelnej zbrane.

Súd tiež na hlavnom pojednávaní oboznámil obsah priestupkového spisu, ktorý bol vedený na OO PZ Kežmarok pod sp. zn. ORPZ-KK- OPDP3-223/2016 a ktorého predmetom bolo prešetrovanie priestupku,

pri ktorom mala poškodená D. J. dňa 20.05.2016 v rodinnom dome na ulici B. Č.. XXXX/XX V. Ľ. po predchádzajúcej slovnej výmene za prítomnosti ich syna Q. J. fyzicky napadnúť obžalovaného O. J. tým spôsobom, že ho začala škrabať a dusiť, čím mu spôsobila škrabanec na ľavom líci, potom vzala zo stola vázu a chcela ju po O. J. hodiť ale on sa stihol uhnúť a váza sa rozbila. Zranenie poškodeného O. J. si vyžiadalo jednorazové ošetrenie, pričom nebol obmedzovaný na obvyklom spôsobe života a nebol ani práceneschopný. Obžalovaný O. J. v pozícii poškodeného v priestupkovom konaní vypovedal, že jeho manželka mu napísala, že zhorí, potom na žiadosť manželky prišiel do Matejoviec, aby odviezol syna do školy, ale tam nešli ale išli domov, kde ho manželka napadla tak, ako je uvedené v skutku priestupku. D. J. vypovedala, že jej manžel sa u nich v dome rozplakal a prosil, aby sa s deťmi vrátila domov, čo ona odmietla a on sa ju pokúsil udrieť päsťou do tváre a dať jej „hlavičku“, čím sa ona bránila tak, že mu chytila sánku a tvár, pričom je ruka skĺzla po tvári a tak mohol vzniknúť škrabanec. Ona sa len bránila útoku manžela s tým, že žiadnu vázu po ňom nehádzala. Q. J. potvrdil udalosti tak, ako ich vypovedala jeho matka. Súčasťou spisu je aj lekárska správa o zranení obžalovaného.

Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že dňa 22.04.2016 bola vybraná z účtu suma 4.564,- Eur.

Súd tiež oboznámil kópiu vyšetrovacieho spisu Okresného úradu justičnej polície ČVS: OUJP-16/2003 a z neho zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré dňa 30.01.2003 podala poškodená D. J. na obžalovaného, v ktorom uviedla, že obžalovaný ju bil päsťami a dlaňami, mala modriny a tiež ju aj psychicky týral a to ešte v roku 1999. Priznala, že bola pri hádkach hysterická a vtedy jej obžalovaný dal dve alebo tri facky. Hovoril, že ju zareže a vyhodí z balkóna. Na základe uvedeného trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie obžalovaného O. J. pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , účinného do 31.12.2005, pre trestný čin znásilnenia podľa účinného do 31.12.2005 a spolu s Z. J. aj pre spolupáchateľstvo trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa účinného do 31.12.2005. Dňa 11.02.2003 poškodená vypovedala a opísala správanie obžalovaného ako v podanom trestnom oznámení. Dňa 10.03.2003 však už uviedla, že obvinenia si vymyslela. Trestné stíhanie obžalovaného bolo preto uznesením zo dňa 30.03.2003 pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , účinného do 31.12.2005 a pre trestný čin znásilnenia podľa účinného do 31.12.2005 zastavené a pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa účinného do 31.12.2005 bola na obžalovaného spolu s jeho bratom Z. J. podaná obžaloba. Súd pripojil a oboznámil spis Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. , v ktorom prebiehalo konanie na súde na podklade tejto obžaloby. Rozsudkom zo dňa 06.10.2004 súd oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Hoci bol tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.04.2005 zrušený, rozsudkom zo dňa 05.0.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2006 súd opäť oboch obžalovaných spod obžaloby z rovnakého dôvodu oslobodil. Súd okrem iného svoj výrok odôvodnil výpoveďou znalca z odboru Psychológia L.. Q., ktorý uviedol, že poškodená D. J. má mentálne schopnosti na vykonštruovanie určitých okolností v tom zmysle, že ich hneď podporí dôkazmi. Podľa neho má poškodená veľmi vysoké IQ a veľmi dobé rozumové schopnosti. Mohla byť mať konštrukt udalosti dobre premyslený a vopred pripravený. Má neurotickú úchylku a fantastiku.

Z pripojeného spisu sp. zn. , ktorého obsah súd oboznámil vyplýva, že dňa 31.07.2003 podal prokurátor obžalobu na poškodenú D.E. J. v súvislosti s vyššie uvedeným obvinením obžalovaného O. J. z trestných činov týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , účinného do 31.12.2005 a znásilnenia podľa účinného do 31.12.2005, a to pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa účinného do 31.12.2005. Tunajší súd vydal dňa 07.08.2003 trestný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.08.2003 a ktorým uznal D. J. za vinnú v zmysle podanej obžaloby a uložil jej trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Uznesením zo dňa 08.08.2005 súd vyslovil, že odsúdená D. J. sa v skúšobnej dobe osvedčila a teda sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená.

Z lekárskej správy o zdravotnom stave obžalovaného zo dňa 20.05.2016 vypracovanej všeobecným lekárom pre dospelých F.. P. A. vyplýva, že obžalovaný bol napadnutý manželkou, škrtený a má početné škrabance na tvári a krku a stopy škrtenia. Ide o ľahké poranenie bez PN. Z kópie zdravotnej

dokumentácie poškodenej vedenej F.. Z. vyplýva, že dňa 24.01.2002 bola poškodená D. J. zbitá manželom okolo 22.00 hod., udretá päsťou. Objektívnym nálezom boli zistené hematómy na stehne a ľavom predkolení. Dňa 24.03.2011 je v zdravotnej dokumentácii záznam, že pred týždňom bola poškodená zbitá manželom okolo 19.00 hod., udretá do ľavého stehna, kde je podliatina, má opuchnutú sánku a opuch na ľavej časti prsníka. F.. L. P., lekárka centrálneho príjmu chirurgickej ambulancie Nemocnice Poprad, a.s. vypracovala dňa 16.06.2012 potvrdenie, že poškodená D. J. bola dňa 15.06.2012 zranená, a to po fyzickom napadnutí manželom, kde mala otras mozgu a udretie hlavy. Z lekárskej správy tejto lekárky zo dňa 16.06.2012 vyplýva, že bola so záverom otras mozgu indikovaná na hospitalizáciu, ktorú odmietla. Poškodená podpísala negatívny reverz. Zo záznamu vyšetrovateľky A.. P.. T. U.D. vyplýva, že za roky 2004, 2005 sa nenachádza žiadne hlásenie poškodenej D. J. o útokoch zo strany obžalovaného. K 26.09.2016 je stále aktuálne rozvodové konanie. Zo správy Strednej odbornej školy Kežmarok vypracovanej triednou učiteľkou F.. F. P. dňa 13.12.2017 vyplýva, že poškodený Q. J. je žiakom ich školy od 02.09.2016 vo štvorročnom študijnom odbore mechanik. Poriadok školy dodržiava, dochádzka do školy je pravidelná. Neospravedlnených má 20 vyučovacích hodín. Spolupráca zákonných zástupcov so školou je dobrá. Jeho správanie je úctivé a k spolužiakom dobré. Prvý ročník ukončil s priemerom známok 2,31. Z charakteristiky poškodeného Q. J. vypracovanej Základnou školou Ľubica jeho triednou učiteľkou F.. Q. U. dňa 16.12.2019 vyplýva, že počas celého štúdia nezaznamenali na poškodenom žiadne známky fyzického násilia, poškodený a ani jeho zákonný zástupca nikdy škole alebo spolužiakom neoznámili domáce násilie a na hodinách telesnej výchovy neboli badateľné stopy po akomkoľvek násilí. D. J. ani raz škole neoznámila, že jej synovi malo byť ubližované. Správanie Q. J. nevykazovalo najmenšie známky, že by bol obeťou domáceho násilia. Poškodená Q. je nekonfliktný, v triede obľúbený, školský poriadok dodržiava. Súd tiež oboznámil vysvedčenia poškodeného Q. J. z druhého stupňa základnej školy, ktoré súdu predložil obžalovaný a z ktorých vyplýva, že poškodený bol hodnotený prevažne známkami výborný, chválitebný a v deviatej triede prevažne známkami dobrý.

Zo správ o povesti obžalovaného vypracovaných H. Ľ. v prípravnom konaní dňa 09.02.2017, dňa 08.08.2017 a dňa 19.12.2017 vyplýva, že obžalovaný sa na adrese prihláseného trvalého pobytu nezdržiava, obžalovaný nie je vedený v evidencii dlhodobo nezamestnaných, jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku a obec neeviduje žiadne sťažnosti na správanie obžalovaného na verejnosti. Nebol riešený ani obecnou políciou. Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol do 19.01.2017, kedy bol výpis vygenerovaný, dvakrát priestupkovo postihnutý za porušenie pravidiel cestnej premávky. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ tri krát súdne trestaný. V prípade prvého odsúdenia z 31.10.1995 bolo upustené od potrestania, v prípade druhého odsúdenia tunajším súdom pod sp. zn. zo dňa 29.12.1999 mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, v ktorej sa osvedčil, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade posledného odsúdenia na tunajšom súde pod sp. zn. zo dňa 31.05.2002 mu bolo upustené od potrestania.

Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah všetkých pripojených spisov vedených na tunajšom súde v agende „P“, v ktorých sa viedlo konanie o rozvod manželstva obžalovaného a poškodenej D. J., ktoré bolo právoplatne rozvedené ako aj starostlivosť o maloleté deti, z ktorých vyplýva, že poškodený Q. bol zverený do starostlivosti D. J. a maloletá M. do striedavej starostlivosti.

Súd tiež oboznámil farebné fotografie, ktoré predložil obžalovaný na hlavnom pojednávaní 20.02.2020 a ktoré sú z rôzneho obdobia a na ktorých je zachytený obžalovaný, obaja poškodení a ich dcéra.

Súd odmietol návrh poškodenej D. J. na výsluchu maloletej dcéry M., pretože sa jedná o maloleté dieťa a jej výsluch by mohol vzhľadom na predmet prejednávanej trestnej veci byť mimoriadne traumatizujúci. Navyše v tejto trestnej veci bolo vykonaných dostatok dôkazov a jej výsluch nie je jediným a nevyhnutným dôkazom. Súd toto odmietnutie odôvodňuje aj stanoviskom znalkyne F.. E., ktorá u tohto dieťaťa tiež zistila prítomnosť syndrómu týranej osoby a jej výsluch z dôvodu traumatizácie neodporučila. Súd nevyžiadal informácie o zdravotnom stave poškodeného Q.Z. J., ktoré navrhol obhajca obžalovaného, pretože poškodený na to nedal súhlas. Súd tiež odmietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Š. T. F., ako trénera a učiteľa telesnej výchovy poškodeného Q., pretože súhlasil s vypočutím triednej učiteľky poškodeného, ktorá ho pozná najdlhšie a ktorú aj vypočul. Pretože neboli zistené dôvody na vypracovanie kontrolných znaleckých posudkov F.. R. T. X.. Q. s tým, že nevyšli najavo

žiadne skutočnosti, ktoré by pravdivosť a správnosť záverov spochybňovali, súd tento návrh obhajcu obžalovaného odmietol. Poukazuje pritom na písomné vyjadrenie X.. Q. zo dňa 05.06.2020, že znalecký posudok znalca L.. Q. vychádzal z iných psychodiagnostických metód a preto nie je možné oba posudky porovnať.

Súd vykonal všetky dôkazy, ktorých vykonanie navrhli strany trestného konania a ktorých vykonanie považoval súd za nevyhnutné pre náležité zistenie a následné správne a zákonné posúdenie skutočností rozhodujúcich pre toto trestné konanie, a teda, aký skutok sa stal, či je tento skutok trestným činom, a ak áno, akým, či tento skutok spáchal obžalovaný a či je obžalovaný osobou trestne zodpovednou. Všetky dôkazy a informácie z nich vyplývajúce súd vyhodnocoval samostatne avšak zároveň vo vzájomnom kontexte, ktorý spoločne vytvárajú. Rozsiahlosť dokazovania vykonaného v tomto konaní podľa presvedčenia súdu zodpovedá náročnosti veci vyplývajúcej z podstaty žalovaného trestného činu ako aj zo skutočnosti, že sa jedná o zločin spáchaný na dvoch poškodených, z ktorých jeden bol v čase jeho spáchania maloletou osobou (Q. J.). Súd zdôrazňuje, že trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa sa musí vyznačovať dlhodobosťou a intenzitou zlého zaobchádzania, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Zároveň musí ísť o konanie, ktoré blízka osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.

Obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní spáchanie trestného činu, ktorý sa mu kladie v obžalobe prokurátorky za vinu poprel s tým, že opísal manželstvo s poškodenou ako v celku normálne, kedy počas jeho trvania medzi nimi dochádzalo ku vzájomným hádkam, kedy padali aj vzájomné urážky ale obžalovaný poprel akúkoľvek formu fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia, ktorého by sa na poškodenej D. J. alebo na poškodenom Q. J. dopúšťal. Práve naopak, poukázal na to, že bol poškodenou D. J. sám napadnutý a že už ho poškodená aj minulosti krivo obvinila z rovnakého trestného činu, za čo bola napokon sama odsúdená a on bol spod obžaloby oslobodený, resp. trestné stíhanie bolo zastavené. Poprel tiež, že by poškodenej manželke odopieral prístup k peniazom, obmedzoval jej pohyb alebo ju sledoval. Podľa neho si poškodená mohla počas dňa, kedy on bol v práci a ona nikdy nepracovala, robiť, čo chcela, čo aj robila a chodila ku kamarátkam na kávy. Priznal, že na ňu žiarlil, lebo sa výstredne obliekala ale nikdy jej nezakazoval pracovať. Priznal, že pri hádke dal poškodenej facku a tiež priznal, že synovi Q. nadával, že je humusák, ale podľa neho to bolo vzájomné.

Naopak, svedkyňa - poškodená D. J. na hlavnom pojednávaní podrobne a do detailov vo svojej spontánnej výpovedi opísala správanie obžalovaného, ktoré je zachytené v skutkovej vete obžaloby s tým, že ešte navyše uviedla, že obžalovaný ju škrtil, čo súd aj do skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku doplnil. Výpoveď svedkyne - poškodenej predstavuje ucelený obraz manželstva ale aj správania sa obžalovaného počas neho, pričom súd zdôrazňuje autentickosť jej prejavu na hlavnom pojednávaní prevádzaného primeraným emocionálnym prežívaním (plač) a konzistentnosť jej výpovede po obsahovej stránke s jej výpoveďou z prípravného konania, pri konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní ako aj s obsahom ňou podávaného trestného oznámenia. Je len samozrejmé, že jej predchádzajúce výpovede sa v detailoch líšia, ale podstatná dejová línia je zachovaná a drobné odlišnosti skôr svedčia pre autentickosť jej výpovede ako keby jej výpoveď bola úplne a do detailov zhodná s jej výpoveďou z prípravného konania, čo by indikovalo jej naučenosť a tým aj spochybňovalo dôveryhodnosť jej výpovedí. Samozrejme, určenie toho, či výpoveď svedkyne - poškodenej D. J. na hlavnom pojednávaní je pravdivá alebo nie, je otázkou právnou. Súd však vyššie uvedené závery dáva do kontextu s výsledkami znaleckého vyšetrenia poškodenej znalkyňou X.. Q., ktoré zo psychologického hľadiska korelujú s názorom súdu o autentickosti a pravdivosti jej tvrdenia. Znalkyňa X.. T. Q. jednoznačne konštatovala, že úroveň pamäťových schopností poškodenej je v pásme nadpriemeru a úroveň rozumovaných schopností je v hornom pásme priemeru. Jej psychický stav znalkyňa hodnotila ako nenarušený a v čase vyšetrenia, vzhľadom k obsahu spisového materiálu možno podľa znalkyne konštatovať skôr vyššiu mieru špecifickej vierohodnosti poškodenej. Znalkyňou nebolo zistené, aby výpovede poškodenej boli ovplyvnené osobami alebo okolnosťami. Vo všeobecnosti sklon poškodenej správať sa sociálne žiaduco je na úrovni populačnej normy, t. z. nie je významne forenzne

- psychologicky zvýšená jej tendencia k vedomej fabulácii alebo jej snaha pôsobiť lepším dojmom. Uvedený záver o osobnosti poškodenej založený na vedeckých metódach podporuje právny názor súdu o pravdivosti a úplnosti výpovede poškodenej, kedy súdom neboli zistené žiadne skutočnosti a vykonané žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili obsah jej výpovede alebo osobu poškodenej D. J.. Záver znalca L.. Q. vo forme listinného dôkazu, ktorý bol zachytený v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Stará

Ľubovňa sp. zn. vychádzal z iných diagnostických metód a preto nie je možné ho porovnať s posudkom, ktorý bol znalkyňou X.. Q. vypracovaný z časového hľadiska neskôr a zameraný na iné skutočnosti, než ktorými za zaoberal posudok L.. Q.. Nie je možné u L.. Q. opomenúť ani skutočnosť, že tento mal v čase znaleckého posudku už k dispozícii zmenu výpovede poškodenej v konaní pod sp. zn. a teda jeho závery mohli byť touto zmenou výpovede poškodenej ovplyvnené.

Súd považuje za potrebné sa vyjadriť aj ku konaniu, ktoré sa viedlo na Okresnom úrade justičnej polície ČVS: OUJP-16/2003 a neskôr na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. , kde bol obžalovaný O. J. obvinený pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , účinného do 31.12.2005, pre trestný čin znásilnenia podľa účinného do 31.12.2005 a spolu s Z. J. aj pre spolupáchateľstvo trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa účinného do 31.12.2005, a to na podklade trestného oznámenia, ktoré na neho podala poškodená D. J.Á. a ktoré napokon zmenila v prospech obžalovaného, čoho dôsledkom bolo zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby a následné právoplatné odsúdenie svedkyne - poškodenej z trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa účinného do 31.12.2005. Svedkyňa - poškodená už v podanom trestnom oznámení v prejednávanej trestnej veci uvedené skutočnosti priznala, rovnako ako tak urobila aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní a svoje vtedajšie konanie spočívajúce v zmene jej výpovede voči obžalovaného v jeho prospech odôvodnila veľkým tlakom rodiny obžalovaného, ktorému podľahla a ktorý sa však vzhľadom na zmenu jej postavenia a postupnej straty strachu z konania obžalovaného už v súčasnej dobe neopakoval. Uvedené tvrdenia poškodenej sú z pohľadu súdu zrozumiteľným a logickým vysvetlením konania poškodenej v roku 2003, pričom súd zdôrazňuje, že uvedené ani nespadá pod žalované obdobie (res judicata) a nie je to tak významná okolnosť, ktorá by spochybňovala výpoveď poškodenej, ktorá je navyše podporovaná aj inými dôkazmi, na ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku neskôr poukáže. Poškodená vo svojej výpovedi zrozumiteľne verbalizovala, prečo sa ku obžalovanému aj napriek jeho správaniu vracala v snahe udržať manželstvo a vo viere, že ju obžalovaný miluje, čo je súčasť tzv. Štokholmského syndrómu, ktorý je charakterizovaný práve tým, že sa medzi obeťou a násilníkom utvára zvláštny vzťah - pripútanie. Motív poškodenej vypovedať nepravdivo o správaní sa obžalovaného daný ich nevysporiadaným bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov po ich rozvode a snahou získať majetok nie je podľa názoru súdu vôbec relevantný, pretože vyporiadanie BSM nie je závislé na uznaní alebo neuznaní viny v trestnom konaní a vychádza len zo zákonných predpokladov uvedených v založených na majetkových vkladoch oboch manželov do spoločného majetku a naopak.

Podobne, ako výpoveď svedkyne - poškodenej D. J. je aj výpoveď svedka - poškodeného Q. J. podľa názoru súdu pravdivým obrazom konania obžalovaného nielen vo vzťahu k poškodenému Q. ale aj vo vzťahu k poškodenej D. J.. Q. J. bez prítomnosti obžalovaného pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný jeho mamu a aj jeho bil, urážal, pričom jeho bil remeňom a kopol ho tak, že preletel cez celú kuchyňu. Keď mal po bitke modriny, obžalovaný ho neposlal do školy a vyhrážal sa mu, že ak to niekomu povie, tak ho zabije. Uvedené len vysvetľuje, prečo triedna učiteľka poškodeného Q. J. na druhom stupni základnej školy - svedkyňa U. vo svojej výpovedi ako aj vo svojej písomnej správe uviedla, že na poškodenom ona a ani je kolegovia nevideli žiadne zranenia. Za tohto stavu by žiadne zranenia nevidel ani jeho tréner alebo telocvikár, ktorých vypočutie navrhol obhajca obžalovaného, čo bolo aj dôvodom, prečo súd tento návrh na vykonanie dokazovania odmietol. Q. uviedol, že o bitkách hovoril svojej starej mame a krstnej mame V. Š., pričom obe vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní uvedené potvrdili s tým, že im Q. volal a v telefóne plakal, aby prišli lebo otec bije mamu. Poškodený Q. tiež uviedol, že obžalovaný bil poškodenú D. J. päsťami do hlavy, kopal ju a škrtil ju. On ju bránil a ťahal obžalovaného od mamy preč, čo obžalovaného nahnevalo a potom dostal bitku aj on. Rovnako ako svedkyňa - poškodená aj Q. J. vypovedal, že obžalovaný vytiahol z kuchynskej linky nože s tým, že poškodenú D. J. zareže a že jej vyreže črevá, a to preto, lebo sa s ním chcela dať jeho mama rozviesť. Opísal zranenia, ktoré mala jeho mama a ktoré opísala tiež poškodená D. J., a to modriny, monokel a rozťatú hlavu. Opísal tiež, ako obžalovaný po bitke jeho mamu zamkol, zobral jej telefón, ako ju a neskôr aj jeho vypočúval, ak sa zdržala vonku a keď niečo nesedelo, ako obaja dostali od obžalovaného bitku. Poškodená D. J. sama vo svojej výpovedi opísala správanie sa obžalovaného voči ich synovi Q., ktoré tento poškodený zo svojho pohľadu uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Uvedené dovoľuje súdu v kontexte logickosti a autentickosti prejavu poškodeného vysloviť záver, že aj výpoveď poškodeného Q. J. je nutné považovať za pravdivú,

pričom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by tento záver súdu vyvracali, práve naopak, ďalšie dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní túto výpoveď poškodeného Q. len potvrdzujú. Ani znalkyne F.. E. T. F.. T. vo svojich znaleckých posudkoch a následne ani vo svojich výpovediach nezistili skutočnosti, ktoré by svedčili o nedôveryhodnosti výpovede poškodeného v tom, že by tento mal sklon si túto výpoveď vymyslieť alebo konanie obžalovaného zveličiť.

Integrálnou zložkou žalovaného zločinu je pojem „domáce násilie“ ktoré sa často odohráva v domácom prostredí, z ktorého sú apriori vylúčené iné osoby, ktoré do tejto domácnosti nepatria. Konanie, ktoré je obžalobou kladené obžalovanému za vinu má nepochybne charakter tohto domáceho násilia, pričom aj poškodená D. J. uviedla, že obžalovaný ju bil iba vtedy, keď u nich doma nikto nebol, potom ju zamkol doma a zobral jej mobilný telefón. Uvedené domáce prostredie, v ktorom k násiliu dochádza však nevylučuje, že sa prejavy tohto násilia a jeho dôsledky môžu dostať aj mimo sféry domácnosti, v ktorom sa toto násilie odohráva. Tak k tomuto došlo aj v prejednávanej trestnej veci, kedy z vykonaných dôkazov, najmä svedeckých výpovedí ale aj lekárskych správ vyplývajú skutočnosti svedčiace o správaní sa obžalovaného, ktoré je mu kladené za vinu a potvrdzujúce výpovede svedkov - poškodených, čo len potvrdzuje názor súdu o ich pravdivosti. Napokon poškodená D. J. na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré uviedla na hlavnom pojednávaní zotrvala aj pri priamej konfrontácii s obžalovaným realizovanej v prípravnom konaní, ktorej obsah súd na hlavnom pojednávaní prečítal.

Svedkyňa J. M. vypovedala, že bola svedkom toho, ako obžalovaný násilím chytil poškodenú za ruky a vlasy a násilím ju vtlačil do auta, a to preto, že nechcela odísť z rodinnej oslavy. Bola tiež svedkom, ako obžalovaný na poškodených kričal ale nevidela, že by ich udrel. Poškodená a teta V. Š. jej uviedli, ako obžalovaný zhodil poškodenú zo schodov a na poškodenej na vlastné oči videla modriny. Tiež bola osobne svedkom toho, ako poškodená D. J. prišla o 10 minút neskôr z práce a ako ju obžalovaný vypočúval. Poškodená sa jej zdôverila, ako jej obžalovaný vyčleňoval peniaze na nákupy, ako jej hovorila, že ju aj jej syna Q. obžalovaný bije a ponižuje ich, pričom s poškodenou bola v častom osobnom ako aj telefonickom kontakte. Svedkyňa V. Š. videla, ako v roku 2010 obžalovaný poškodenú zbil na rodinnej oslave, kedy jej poškodená po bitke ukázala modriny na stehnách a rukách. Vie, že obžalovaný zhodil poškodenú zo schodov a ona bola v nemocnici v Poprade, a hoci incident nevidela, videla zranenia na poškodenej a tiež na žiadosť poškodenej ukryla pred poškodeným lekársku správu o tomto zranení. Uviedla, že poškodený Q. J. jej jeden večer volal, že otec bije mamu a aby prišla, pričom po príchode videla na oboch poškodených, ako plačú a poškodená mala na tele modriny. M. jej raz povedala, že na Vianoce otec zbil mamu. Informácie má od poškodených a videla aj modriny a tiež ako obžalovaný v zúrivosti raz hodil po poškodenej ovládač od televízora. I. Š. bola svedkom toho, keď obžalovaný prvý krát udrel jej dcéru keď mala 16 rokov. Dcéra sa jej sťažovala, že obžalovaný na ňu žiarli, ponižuje ju, zamyká v byte, bije ju po tvári a bije aj Q.. Q.Z. jej volal, že otec bije mamu a že ju ťahá po schodoch s tým, aby prišla, čo ona nemohla a to kvôli svojim zdravotným problémom. Keď prišla k nim na návštevu, videla, že poškodená má na rukách modriny. Poškodená jej o pôvode modrín povedala, že obžalovaný ju zbil a ťahal za vlasy. Modriny na nohách videla táto svedkyňa aj na Q., kedy jej vnuk povedal, že ho obžalovaný zbil remeňom. Osobne bola svedkom, ako obžalovaný po synovi kričal a vulgárne mu nadával. Z počutia vie, že jej dcéra mala po potýčke s obžalovaným otras mozgu. Š. O. uviedol, že videl, ako obžalovaný napadol poškodeného Q. J. tak, že ho hodil o radiátor, tiež že obžalovaný sledoval poškodenú a napadol ju v aute. Bol tiež svedkom agresívneho správania sa obžalovaného a videl, ako chcel dať obžalovaný poškodenej „hlavičku“. Poprel, že by poškodenú D. počas ich polroka trvajúceho vzťahu udrel. D. J. sa o bití a týraní zo strany svojho manžela zverila aj svedkovi X. J., ktorý však na nej nevidel žiadne zranenia, avšak súd zdôrazňuje, že jeho vzťah s poškodenou trval v čase, keď poškodená odišla zo spoločnej domácnosti vedenej s obžalovaným. Svedkyňa U. H., ktorá pozná poškodenú od základnej školy vypovedala, že bola svedkom, ako obžalovaný vtedy 17 ročnú poškodenú v bare sácal, lebo nechcela ísť domov a to dovtedy, kým ju neskopol zo schodov. Hoci sa to odohralo pre časom vymedzeným obžalobou, súd to považuje za ukážku správania sa obžalovaného svedčiacu o jeho agresívnych a násilných sklonoch v správaní, ktoré sa neskôr prejavilo voči poškodeným. Táto svedkyňa videla veľakrát poškodenú uplakanú, opuchnutú a poškodená jej veľakrát hovorila, že ju obžalovaný zbil. Tiež jej poškodená hovorila, že keď syn zasiahne do ich konfliktu, tiež dostane od obžalovaného bitku.

Všetky vyššie uvedené výpovede svedkov potvrdzujú výpovede poškodených vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného k nim a následkom tohto jeho správania. Súd zdôrazňuje, že výpovede týchto svedkov nie sú výlučne založené len na tom, čo im o správaní sa obžalovaného povedali poškodení ale väčšinou predstavujú aj priame svedectvá o útokoch obžalovaného, ktoré samozrejme samy o sebe nemôžu

vzhľadom na potrebu dlhodobosti a intenzity napĺňať skutkovú podstatu žalovaného trestného činu (hoci by mohli naplniť skutkovú podstatu iného trestného činu) ale sú svedectvom dopĺňajúcim celkový skutkový dej opísaný vo výpovediach poškodených a potvrdzujúci dôveryhodnosť ich výpovedí.

Za priame dôkazy potvrdzujúce reťazec skutkových zistení vyplývajúcich z vyššie uvedených dôkazov možno jednoznačne označiť aj kópiu zdravotnej dokumentácie poškodenej vedenej F.. Z., ktorej autenticitu F.. Z. potvrdil na hlavnom pojednávaní a z ktorej vyplýva, že dňa 24.01.2002 bola poškodená D. J. zbitá manželom okolo 22.00 hod., kedy bola udretá päsťou. Objektívnym nálezom boli týmto lekárom u poškodenej zistené hematómy na stehne a ľavom predkolení. Dňa 24.03.2011 je v zdravotnej dokumentácii záznam, že pred týždňom bola poškodená zbitá obžalovaným a to okolo 19.00 hod., kedy bola udretá do ľavého stehna, kde je podliatina, má opuchnutú sánku a opuch na ľavej časti prsníka. F.. L. P., lekárka centrálneho príjmu chirurgickej ambulancie Nemocnice Poprad, a.s. vypracovala dňa 16.06.2012 potvrdenie, že poškodená D. J. bola dňa 15.06.2012 zranená, a to po fyzickom napadnutí manželom, kedy mala otras mozgu a udretie hlavy. Z lekárskej správy tejto lekárky zo dňa 16.06.2012 vyplýva, že bola so záverom otras mozgu indikovaná na hospitalizáciu, ktorú poškodená odmietla a podpísala negatívny reverz. Teda následky zranení, ktoré opísali vyššie uvedení svedkovia majú aj svoj medicínsky výstup v podobe objektívnych lekárskych nálezov, pričom F.. Z. uviedol, že vo všetkých prípadoch poškodená ako pôvodcu týchto zranení uviedla obžalovaného. Čas vzniku zranení vylučuje, aby jej ich mohol spôsobiť svedok O., ktorý v tom čase s poškodenou nebol v partnerskom vzťahu, čo vyvracia túto obranu obžalovaného.

Napokon, za dôkazy v prospech obžaloby možno nepochybne vyhodnotiť aj všetky znalecké posudky a výpovede znalcov. Hoci F.. J. T. T. F.. R. u obžalovaného nezistili žiadnu duševnú chorobu alebo závislosť, či sexuálnu deviáciu a z nich vyplývajúcu nebezpečnosť obžalovaného pre spoločnosť, F.. J. u obžalovaného zistila emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá predstavuje vystupňované povahové a charakterové črty a ktorá sa prejavuje impulzivitou, irritabilitou a explozivitou, kedy obžalovaný na menšie podnety reaguje výraznejšie, jeho správanie je nepredvídateľnejšie a má zvýšenú tendenciu ku konfliktom a výbuchom zlosti. Uvedená porucha osobnosti obžalovaného zistená znalkyňou dáva vedecké vysvetlenie toho správania, ako ho u obžalovanom opísala svedkyňa - poškodená D. J. a svedok - poškodený Q. J., ktorí uviedli u obžalovaného prítomnosť výbuchov zlosti, agresivity a výrazných emočných prejavov v prípade, ak sa situácia v rodine alebo ich správanie nevyvíjali podľa jeho predstáv. X.. T. Q. T. F.. E. E. u oboch poškodených zistili syndróm týranej osoby, kde ako pôvodcu toho syndrómu označili obžalovaného. U oboch poškodených bola tiež týmito znalkyňami zistená post traumatická stresová porucha, pričom X.. Q. jednoznačne vylúčila obranu obžalovaného, že poškodená D. J. trpí dedičným psychickým ochorením, ako jej matka. Ani u jedného z poškodených znalkyne nezistili provokačné tendencie v správaní, pričom u poškodeného Q. J. bol zistený strach z otca a obava o matku, voči ktorej je obžalovaný násilný. Poškodený Q. je podľa znalkyne F.. E. vystavený dlhodobému devalvovaniu, ohrozovaniu, kritizovaniu a zosmiešňovaniu zo strany obžalovaného. Napokon aj u M. znalkyňa zistila syndróm týranej osoby, čo v prípravnom konaní uniklo pozornosti prokurátora. Znalkyňa F.. T.Á. jednoznačne dospela k záveru, že poškodený Q. J. bol vystavený psychickému a fyzickému týraniu, pričom tento pojem má nielen právny ale aj odborný psychiatrický význam. Uvedené malo za následok rozvoj poruchy adaptácie na záťažovú situáciu v rodine v podobe úzkostne depresívnej poruchy v miernej podobe. Z psychiatrického hľadiska došlo u poškodeného k poruche integrácie a regulácie psychických funkcii v oblasti kognitívnej, emocionálnej a behaviorálnej. Poškodený podľa znalkyne trpel pocitmi bezmocnosti, bezradnosti, obavami, zúfalstvom, beznádejami a prežíval enormný strach o bezpečie a život svojej matky. V emocionálnej stránke u neho prevládalo negatívne emočné prežívanie v podobe úzkosti, strachu, obavy, že keď príde obžalovaný domov, či nedôjde zase k nejakým konfliktom a hádkam, čo malo vplyv na poruchy spánku z dôvodu úzkosti, vracali sa mu nepríjemné spomienky a myšlienky, keď bol svedkom, ako otec fyzicky útočil na matku. Poškodený stratil pocit istoty a bezpečia domova a nemohol sa tak v tomto období sústrediť na učenie. Preto sa v priebehu 6. ročníka základnej školy zhoršil jeho prospech, čo vyplýva aj z jeho vysvedčení, ktoré súdu predložil obžalovaný. Podľa záveru znalkyne došlo k vážnemu narušeniu jeho psychosociálneho a emocionálneho vývoja. V čase vyšetrenia poškodený podľa F.. T. prežil výraznú psychickú ujmu alebo traumu, ktorá má určitý proces a poškodený sa v tom čase nachádzal v predbežnej fáze adaptácie na prežitú psychickú traumu.

Na strane druhej boli vykonané aj dôkazy spočívajúce vo výpovediach svedkýň P. A., M. J. D. Š. na hlavnom pojednávaní a J. Š. z prípravného konania, ktoré spochybňujú výpoveď svedkov - poškodených. P. A. uviedla, že poškodená k nej často chodila, vôbec nejavila známky týrania a ani sa na správanie

obžalovaného nesťažovala. Naopak, užívala si s milencami, za ktorými chodila do penziónov a ktorých mala na telefóne. U nej sa prezliekla do čipkovaného prádla a už išla na penzióny za milencami. Vykonávanie určitej formy prostitúcie, ktorú naznačila táto svedkyňa poškodenou sa však nezhoduje so závermi znaleckého posudku, kde bola u poškodenej zistená posttraumatická stresová porucha, čo vylučuje nadväzovanie takýchto vzťahov zo strany poškodenej, hoci je pravdou, že znalkyňa X.. Q. pripustila, že poškodená pod vplyvom tejto poruchy hľadá citovú oporu ale bez toho, aby došlo k vyporiadaniu jej predchádzajúcich vzťahov. Uvedené sa však týka citovej opory a nie promiskuitného sexuálneho života bez citových vzťahov, aké táto svedkyňa u poškodenej naznačila vo svojej výpovedi. Navyše aj z výpovedi tejto svedkyne a svedkyne - poškodenej vyplýva, že nemajú dobré vzťahy, čo súd tiež pri dôveryhodnosti výpovede tejto svedkyne v kontexte vyššie uvedenej výpovede musel nutne zohľadniť a aj zohľadnil ako snahu o zveličenie správania sa poškodenej. M. J. tiež vzťahy s poškodenými hodnotila ako veľmi zlé s tým, že opísala udalosť, kedy poškodená vytiahla na deti nôž s tým, že ich chce porezať, lebo boli hladné, pýtali si jedlo a dcéra sa potom mala tešiť, že ich poškodená neporezala nožom. Uvedená výpoveď vybočuje z akéhokoľvek rozumného rámca správania a ukazuje snahu tejto svedkyne vykresliť poškodenú v negatívnom, až chorobnom svetle, čo však žiadny zo svedkov, dokonca ani obžalovaný v správaní poškodenej neopisoval. Samozrejme, uvedené znižuje dôveryhodnosť výpovede tejto svedkyne, ktorá však sama uviedla, že obžalovaný synovi Q. nadával, že je sprostý a hlúpy, pričom toto svedkyňa označila za bežné nadávky. Súd však vôbec nepovažuje tieto vyjadrenia obžalovaného za bežnú formu komunikácie ale za komunikáciu, ktorá práve svedčí o konaní obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu a ktoré táto svedkyňa zjavne bagatelizuje v snahe pomôcť synovi a zároveň vykresliť poškodenú v tom najhoršom svetle, čo je u matky obžalovaného napokon pochopiteľné. D. Š., ako súčasná partnerka obžalovaného vypovedala, že poškodená sa správala normálne, skôr jej správanie označila za povýšenecké, bez známok fyzického či psychického násilia. Na strane druhej vo výpovedi klamala (čo neušlo pozornosti prokurátorke), keď vypovedala, že obžalovaný ju nebil ale na konci výpovede vypovedala, že obžalovaný udrel aj ju a že verbálne úročí aj na jej dcéru. Uvedené v kontexte vzťahov medzi obžalovaným, poškodenou, svedkyňou D. Š. a svedkom Š. O. robí výpoveď tejto svedkyne absolútne nedôveryhodnou. Výpoveď svedkyne J.Á. Š. bola v prípravnom konaní realizovaná pred vznesením obvinenia a vzhľadom na to, že táto svedkyňa zomrela, nebolo možné jej výpoveď konfrontovať s dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní opätovným vypočutím svedkyne. Je však zrejmé, že všetky kamarátky poškodenej, ktoré ako „dobré“ označil vo svojej výpovedi obžalovaný (D. Š., J. Š. T. P. A.) a ku ktorým mala poškodená často chodiť s jeho súhlasom, zhodne vypovedajú o správaní sa poškodenej, ktoré je v rozpore s jej osobnosťou zistenou znalcami, s inými dôkazmi a výpoveďami iných svedkov. Preto ich súd vyhodnotil ako výpovede nedôveryhodné a nespôsobilé spochybniť už vyššie uvedené dôkazy v prospech obžaloby.

Všetky vyššie uvedené dôkazy, ktoré súd vykonal a následne vyhodnotil, vedú súd k záveru, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku tak vo vzťahu k poškodenej D. J. ako aj vo vzťahu k poškodenému Q. J. a obžalovaný, ktorý sa nepochybne tohto skutku dopustil, týmto svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , kedy obom poškodeným, ako blízky osobám dlhodobo a intenzívnym spôsobom spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním ponižovaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, pričom toto jeho konanie trvalo po dlhší čas a jeho intenzita vytvorila značnú mieru nerovnováhy vo vzťahu medzi ním a poškodenými v neprospech poškodených. Vzhľadom na dĺžku konania obžalovaného súd považoval za nutné aplikovať osobitný kvalifikačný pojem v zmysle a to po dlhší čas, hoci už samotný zločin, za ktorý súd uznal obžalovaného za vinného v sebe nutne zahŕňa určitú časovú dĺžku konania. Preto súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s poukazom na ustanovenie . Súd na základe vykonaného dokazovania do skutkovej vety rozsudku na rozdiel od obžaloby doplnil v skutku týkajúcom sa poškodenej D. J. aj konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že ju obžalovaný nebil len do hlavy ale aj do iných častí tela, a že ju škrtil, čo vyplynulo z výpovedí poškodených na hlavnom pojednávaní a v skutku týkajúcom sa poškodeného Q. J. doplnil, že toho obžalovaný kopal aj do hlavy a sácal ho.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie vo forme priameho úmyslu, kedy obžalovaný svojím konaním chcel porušiť záujem chránený , ktorým je zdravie a ľudská dôstojnosť jemu blízkych osôb / /.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle . Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného súd nezistil žiadnu z poľahčujúcich a ani priťažujúcich okolností uvedených v a 37 . Preto bez úpravy trestnej sadzby v zmysle a nasledujúce odseky tohto § , pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v , a to od 7 rokov až do 15 rokov.

Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy predovšetkým dlhodobosť konania obžalovaného, intenzitu vyznačujúcu sa značným fyzickým a psychickým násilím, najmä voči vtedy maloletému poškodenému Q., mieru bezohľadnosti v jeho konaní a tiež skutočnosť, že obžalovaný v priebehu konania ani raz v najmenšom nepripustil, že by mohol mať akýkoľvek podiel na psychickom stave oboch poškodených, čo výrazne znižuje možnosť jeho nápravy, ktorá je ťažšia bez uvedomenia si miery svojej zodpovednosti. Hoci obžalovaný bol v minulosti trikrát súdne trestaný, jednalo sa o odsúdenia staršie ako 10 rokov a teda súd na ne pri ukladaní trestu prihliadal len v malej miere. Následok, ktorý obom poškodeným na ich psychickom zdraví spôsobil a jeho úmyselné zavinenie vedie súd k nutnosti uloženia trestu prísnejšieho, ako je trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pričom trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov považuje súd za primeraný všetkým aspektom trestu uvedeným v , zvýrazňujúc najmú represívny účel trestu a jeho individualizáciu s prvkom generálnej prevencie.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho za splnenia podmienok uvedených v na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Nakoľko poškodení si náhradu škody neuplatnili, súd o škode týmto rozsudkom nerozhodoval. blízkym osobám spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, ponižovaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.