Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/32/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX, sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. E., právne zastúpená: Mgr. Richard Bebjak, advokát, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.012,18 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni istinu vo výške 2.012,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 2.012,18 € odo dňa 30.05.2023 až do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 103,81 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Čo do zvyšku súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáhala proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 2.012,18 € s prísl.. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že účastníci konania u zatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere – účelový úver a revolvingový úver pod reg. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako poskytovateľ finančných prostriedkov poskytol žalobkyni úver vo výške 14.060,- €. Žalobkyňa charakterizovala účelový úver a revolvingový úver na základe ktorej tejto boli poskytnuté finančné prostriedky, ako úver na refinancovanie jej doterajších záväzkov voči spoločnostiam Prima banka Slovensko, a.s., Bratislava, resp. Home Credit Slovakia, a.s.. Žalobkyňa v žalobnom návrhu uviedla okolnosť, že v prospech účtu žalovaného uhradila do dňa podania žaloby sumu 16.072,18 €. Čiastočné plnenie z horeuvedenej sumy vo výške 2.823,28 € bolo uhradených formou splátok z finančných prostriedkov žalobkyne a suma 13.248,90 € bola uhradená z úveru poskytnutého žalobkyni spoločnosťou Amico Finance, a.s., Bratislava. Vydania bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a skutočne uhradenými finančnými prostriedkami žalobkyňa uplatnila po konštatovaní, že spotrebiteľský úver je nutné predbežne posúdiť ako právny úkon bez nároku na plnenie úrokov, resp. príplatkov v zmysle ustanovenia sankcionovaného v v nadväznosti na porušenie zákonných ustanovení . Žalobkyňa v žalobnom návrhu konštatovala, že žalovaný ako poskytovateľ spotrebiteľského úveru hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia a to tým spôsobom, že pred poskytnutím úveru žalobkyni neskúmal bonitu svojho klienta, resp. pokiaľ za týmto účelom zadovážil dôkazné prostriedky, nedostatočne vyhodnotil informácie vyplývajúce z týchto a žalobkyni poskytol

spotrebiteľský úver i napriek skutočnosti, že mal preukázané a teda mal vedomosť o skutočnosti, že v čase poskytnutia úveru je žalobkyňa vysoko zaťažená ďalšími úvermi a jej materiálne a hmotné podmienky nedovoľujú uhrádzať poskytnutý úver napriek okolnosti, že sa poskytoval v súvislosti s refinancovaním predchádzajúcich úverov žalobkyne.

2. Žalovaná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení žalovaná konštatovala skutočnosť, že sa jedná o subjekt, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver tisíckam klientov, a teda je v jeho záujme, vzhľadom na predmet činnosti samotného žalovaného, aby úvery boli poskytované osobám, ktorých bonita je riadnym spôsobom skúmaná v záujme schopnosti návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov vo forme spotrebiteľských úverov. Žalovaná strana konštatovala vo svojom vyjadrení, že i u žalobkyni konkrétne pri poskytovaní úveru bežným spôsobom skúmala bonitu klientky a jej schopnosti uhradiť poskytnutý úver vo vopred dojednanom splátkovom kalendári. V tomto smere konštatovala okolnosť, že pre účely zistenia bonity klienta pred poskytnutím úveru čerpá informácie v súvislosti s bonitou klienta z registrov SOLUS, resp. NRKI. V danom prípade konštatovala, že žalobkyňa dokladovala pred poskytnutím spotrebiteľského úveru svoju výšku čistého mesačného príjmu, výšku čistého mesačného príjmu partnera, s ktorým zdieľa spoločnú domácnosť, resp. svoje pomery ohľadom vyživovacích povinností a vyživovaných osôb. Konštatovala ďalej okolnosť, že v prípade skúmania bonity klienta pred poskytnutím spotrebiteľského úveru nemôže byť poskytovateľ takéhoto úveru spravodlivo nútený do tzv. detektívnej činnosti, čo v konečnom dôsledku by bolo v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov fyzickej osoby. Žalovaná strana v rámci svojej obrany vo vyjadrení ďalej uviedla okolnosť, že pokiaľ žalobkyňa argumentuje ustanovením a jeho aplikáciou v súvislosti s dikciou zákonodarcu „Hrubé porušenie povinnosti podľa “, porušení ustanovení odsekov 19 až 23 citovaného zákona nie je možné použiť vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona žalobkyni v predchádzajúcom období (refinancovaný úver).

3. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa XX.XX.XXXX zotrvala v plnom rozsahu na uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle právnej kvalifikácii ustanovení pre tento právny inštitút. Naďalej zotrvala na svojich stanoviskách ohľadom hrubého porušenia poskytovateľa úveru, v danom prípade žalovaného, pred poskytnutím úveru v súvislosti so skúmaním bonity žalobkyne ako klientky žalovaného aj v prípade, že by zadovážené prostriedky v tomto smere boli vyhodnotené za postačujúce, rozhodne poskytovateľ spotrebiteľského úveru a informáciách z výpisu z registra NRKI pri dôslednej aplikácii nemohol poskytnúť žalobkyni spotrebiteľský úver. Taktiež konštatoval okolnosť, že hrubé porušenie ustanovenia (posledná veta) je nutné aplikovať na daný prípad, nakoľko poskytnutá výška úveru na základe zmluvy výrazne prevyšovala súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov s odkazom na opatrenie NBS č. 10/2017 zo dňa 14.11.2017.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zúčastnených strán (právny zástupca žalobkyne), oboznámením sa s prostriedkami procesného útoku, prostriedkami procesnej obrany.

5. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (účelový úver a revolvingový úver) pod reg. č. XXXXXXXXXX, na základe ktorého právneho úkonu žalovaný ako poskytovateľ úverov poskytol žalobkyni ako dlžníčke úver vo výške 14.060,- €. Ako vyplynulo pre súd zo samotnej zmluvy záväzok žalobkyne spočíval v úhrade poskytnutých finančných prostriedkov vo forme dojednaných splátok v počte 96, s dojednanou výškou splátky á 253,48 €, s dojednanou ročnou úrokovou sadzbou 15,33 %, RPMN 16,5 %, pričom celková čiastka zaťažujúca spotrebiteľa (žalobkyňu) bola vyčíslená na sumu 24.334,08 €. Z poskytnutých finančných prostriedkov boli uhradené finančné záväzky žalobkyne voči iným finančným domom, a to voči Prima banke Slovensko, a.s. v celkovej výške 3.132,- € (zostatok neuhradených finančných prostriedkov), Prima banke Slovensko, a.s. vo výške 2.708,- €, resp. úhrada zostávajúcej výšky neuhradených finančných prostriedkov voči poskytovateľovi predchádzajúceho spotrebiteľského úveru Home Credit, a.s. v sume 5.215,- €. Zvyšná časť poskytnutého úveru vo výške 3.005,- € bola poukázaná na účet žalobkyne. Ako vyplynulo pre súd z pripojeného písomného dôkazného materiálu, a to úhrady poskytnutých financií na základe zmluvného vzťahu účastníkov konania, žalobkyňa za obdobie od 18.11.2019 do 26.04.2021 uhradila formou splátok zo svojich finančných prostriedkov v prospech

žalovaného celkovo sumu 2.823,28 €, a zostávajúcu sumu vo výške 13.248,90 € do celkovej výšky uhradených finančných prostriedkov 16.072,18 € bola uhradená z ďalšieho spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobkyni spoločnosťou Amico Finance, a.s., Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nebol sporný charakter dvojstranného právneho úkonu (spotrebiteľský), právna kvalifikácia na základe ktorej bol uplatnený nárok (), výška poskytnutých finančných prostriedkov na základe spotrebiteľského úveru, existencia neprijateľných zmluvných podmienok, resp. existencia kogentných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. výška uhradených finančných prostriedkov v celkovej sume 16.072,18 €, čiastočne na základe splátkového kalendára a čiastočne z úveru poskytnutého spoločnosťou Amico Finance, a.s..

7. Spornými otázkami medzi zúčastnenými stranami zostali povinnosti stanovené zákonodarcom v ustanovení a následná aplikácia sankčného postihu z toho istého dôvodu v zmysle ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Kogentné povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru zákonodarca špecifikuje v ustanovení až ods. 43 .

9. Podľa ustanovenia , ak veriteľ nekonal z odbornou starostlivosťou podľa , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinností podľa sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa sa považuje aj porušenie ustanovení až 42.

10. Ako vyplýva z dikcie zákona, zákonodarca považuje za hrubé porušenie povinnosti pri poskytovaní úveru podľa § 7 ods. 1 jednak posúdenie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch a výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ale taktiež bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra pre účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie taktiež považuje porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Hrubé porušenie zákonodarca sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto právneho úkonu.

11. Obrana žalovaného v tomto smere spočívala vo vyjadrení, že tento pri skúmaní bonity klienta, v danom prípade žalobkyne, splnil všetky zákonom stanovené predpoklady, a to zistením osobných a majetkových pomerov na strane žalobkyne, zistením čistého mesačného príjmu dosahovaného jednak žalobkyňou a jednak osobou žijúcou s touto v spoločnej domácnosti (partner), bežným zistením počtu vyživovaných osôb, ale i využitím informácií z úverových registrov SOLUS, resp. NRKI. Zároveň konštatoval, že nad rámec tohto zisťovania by mohol porušiť ustanovenia zákona o ochrane osobných údajov a takéto zisťovanie bonity klientky považoval za dostatočné.

12. Čo sa týka obrany žalovaného v tomto smere, súd túto považoval a vyhodnotil ako účelovú a v danom prípade v súdenej veci za irelevantnú z nasledujúcich dôvodov.

13. Už pri poskytovaní úveru pre účely E-financovania predchádzajúcich úverov bola poskytovateľovi úveru, teda žalovanému zrejmá vedomosť o počte úverov, výške splátok a zostávajúcich výškach súm zaťažujúcich žalobkyňu z predchádzajúceho obdobia. V danom prípade sa jednalo o úver poskytnutý F. E. zo dňa XX.XX.XXXX so splatnosťou ku dňu XX.XX.XXXX, s mesačnou splátkou zaťažujúcou žalobkyňu vo výške á 184,90 €. Úver poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a.s., Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, so splatnosťou ku dňu XX.XX.XXXX, s mesačnou splátkou vo výške á 266,- €, resp. úver poskytnutý 1. Stavebnou sporiteľnou, a.s., Bratislava zo dňa XX.XX.XXXX, so splatnosťou ku dňu XX.XX.XXXX, s mesačnou splátkou zaťažujúcou žalobkyňu vo výške 197,- €. Jednalo sa o úvery zaťažujúce žalobkyňu v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru, o ktorý v konaní ide, mimo úverov, ktoré boli refinancované z prostriedkov poskytnutých na základe spotrebiteľského úveru žalovaným žalobkyni. Z poskytnutého spotrebiteľského úveru registrovaného pod číslom XXXXXXXXXX boli uhradené predchádzajúce záväzky žalobkyne voči finančným domom: Prima banka Slovensko

v zostávajúcej výške 3.132,- €, resp. 2.708,- € a ďalší úver v zostávajúcej výške 5.215,- € poskytnutý v predchádzajúcom období žalobkyni zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu z vyhodnotenia týchto základných údajov pri aplikácii riadnej starostlivosti zo strany poskytovateľa spotrebiteľského úveru by ďalší úver žalobkyni nebol poskytnutý žiadnou ďalšou finančnou organizáciou. Ďalej pokiaľ súd vychádzal z predloženého výpisu z registra NRKI, medzi iným z tohto registra vyplynula pre súd okolnosť, že pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, ktorý bol použití na refinancovanie predchádzajúcich úverov žalobkyne, mesačná splátka zaťažujúca žalobkyňu predstavovala obnos 526,- € mesačne. Pri zohľadnení tejto výšky mesačných splátok zaťažujúcich žalobkyňu a pripočítaní splátky dojednanej vo výške 253,48 € plynúcej z povinnosti úhrady spotrebiteľského úveru registrovaného pod č. XXXXXXXXXX vyplynula pre súd okolnosť, že výška mesačnej splátky zaťažujúca žalobkyňu v čase pred poskytnutím spotrebiteľského úveru bola vyššia ako jej čistý mesačný príjem. Z údajov NRKI vyplynula taktiež okolnosť, že v predchádzajúcich obdobiach pri uplatnení žiadosti na poskytnutie spotrebiteľského úveru konkrétne u žalobkyne zo strany finančných domov, došlo 25-krát k zamietnutiu podobných žiadostí o poskytnutie splátkového úveru, resp. zamietnutiu 4 žiadostí o poskytnutie úveru formou kreditnej karty. Pri riadnom plnení povinností v zmysle ustanovenia vzhľadom na preukázané exaktné varovné signály by úver poskytnutý nebol. Pokiaľ by aj súd v danom prípade akceptoval zadováženie prostriedkov pri skúmaní bonity klientky (výpis z registra NRKI, zistenie bežných údajov o majetkových pomeroch žalobkyne) súd v ďalšom konštatuje, že za hrubé porušenie povinnosti podľa , zákonodarca považuje aj konanie bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom konanie žalovaného v tomto smere je možné jednoznačne posúdiť ako konanie bez prihliadnutia na údaje vyplývajúce z tejto databázy.

14. V ďalšom žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení namietal otázku nemožnosti aplikácie až 23 . V tomto smere sa súd stotožňuje s argumentáciou žalobkyne v súvislosti s bližším výkladom pojmu výrazné prevýšenie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov.

15. Podľa opatrenia NBS č. , na účely a zákona, sa za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto dvoch hodnôt; a) suma 2.000,- €, b) suma zodpovedajúca 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov, alebo úverov na bývanie.

16. Z prevedeného dokazovania, čo nebolo namietané ani zo strany žalovaného, vyplynula pre súd okolnosť, že z celkového poskytnutého úveru vo výške 14.060,- € boli refinancované predchádzajúce úvery zaťažujúce žalobkyňu v celkovej výške vo finančnom ekvivalente 11.055,- €. Na zostávajúce finančné prostriedky v celkovej výške 3.005,- € boli poukázané na osobný účet samotnej žalobkyne. Súd konštatuje, že suma vo výške 3.005,- €, o ktorú sumu prevyšoval poskytnutý úver zostatkové sumy úverov, ktoré boli refinancované z poskytnutého spotrebiteľského úveru, pomerne vo vysokej miere prevyšuje ako sumu 2.000,- €, tak i sumu zodpovedajúcu 5 % súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov. Súd teda konštatuje, že pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v súdenej veci, je nutné aplikovať aj ustanovenia – 23 .

17. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav veci súd konštatuje jednoznačne hrubé porušenie povinnosti podľa pred poskytnutím úveru, o ktorý v konaní ide, zo strany žalovaného v prospech žalobkyne, a teda i existenciu dôvodov sankcie v zmysle ustanovenia .

18. Podľa , kto sa n úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

21. V priebehu konania nebola sporná medzi účastníkmi konania skutočnosť ohľadom výšky poskytnutého úveru, ani ohľadom výšky uhradených finančných prostriedkov zo strany žalobkyne žalovanému v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4910021394. Pri aplikácii sankcie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, takto výška sumy predstavujúca výšku bezdôvodného obohatenia zostala nesporná (rozdiel medzi výškou skutočne uhradených finančných prostriedkov a výškou poskytnutého úveru). Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd žalobe v časti uplatneného nároku na plnenie istiny vyhovel.

22. Súd zároveň kvalifikoval ako dôvodnú žalobu v časti uplatneného nároku na náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

23. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Vykonávacím predpisom je ustanovenie Nariadenia Vlády SR č. . V čase vzniku nároku žalobkyne na plnenie finančného plnenia bol stanovený úrok z omeškania o päť percentuálnych bodov vyšší ako bol poskytovaný úrok Národnou bankou Slovenska. V zostávajúcej výške 3,5 %, ktorú žalobkyňa uplatnila vo forme úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

25. Nakoľko žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná (resp. neúspešná len nepatrnej miere) súd pri nároku na náhradu trov konania uplatnil princíp úspešnosti v zmysle ustanovenia , a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.