Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoCsp-28-2020.pdf
PDF · 110.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu T. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. L., zastúpeného Občianskym združením OPOS, so sídlom v Trenčianskej Teplej, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke a.s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpenej Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Námestie svätého Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 2031,97 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 31.10.2019, č.k.: 8Csp/276/2016 - 119 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi.
2.Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý žiadal v zmysle rozšíreného žalobného návrhu, aby súd rozhodol takto: I. Zmluva o úvere č. 0039625294 (ďalej len „zmluva) zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov; II. Zmluva o úvere č. 0039625294 zo dňa 18.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná; III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.031,97 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. 0039625294 zo dňa 18.4.2011; IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1000,- € titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Súd posúdil vec podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 11 ods. 1, ods. 4, § 19 ods. 1,3,5 zákona č. 129/2010 Z.z. zákon o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ"), § 39, § 53c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 5 veta tretia zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 151 ods. 1 CSP prihliadajúc na to, čo bolo medzi stranami sporné a žalobu ako nedôvodnú odmietol, pretože
- z dôvodov uvedených v odseku 14. rozsudku indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy považoval dostačujúci, správny a jediný možný;
- z dôvodov uvedených v odseku 15. rozsudku v úverovej zmluve uzavretej medzi stranami neabsentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, ktorá by mala za následok, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov;
- z dôvodov uvedených v odseku 16. rozsudku veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok nie sú v rozpore s § 53 OZ platného v čase uzavretia zmluvy,
- z dôvodov uvedených v odseku 18. rozsudku zmluva nie je neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ, bola preukázaná existencia dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných písomných prejavov vôle zmluvných strán, zmluva je platná, uzavretá v zákonom požadovanej písomnej forme a obsahuje základné ako aj osobitné náležitosti vyžadované zákonom;
- z dôvodov uvedených v odseku 19. rozsudku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi nebol daný právny základ. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3.Proti rozsudku podal včas prostredníctvom zástupcu odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie vo veci. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP, teda na tvrdení, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom strane znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie závažným spôsobom pochybil predovšetkým pri skúmaní RPMN v Žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro Premium, čím rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Je nesporné, že zmluva neobsahuje v správnej výške podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN). Neobstojí názor súdu, že táto náležitosť nemohla byť uvedená v zmluve z dôvodu, že ide o formu revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný podľa vôle dlžníka a je dopĺňaný veriteľom, a môže trvať neurčitú dobu, čím sa menia údaje pre výpočet RPMN. V článku V. zmluvy o úvere je uvedený indikatívny výpočet RPMN vo výške 28,62 %, no podľa názoru žalobcu za podmienok v žiadosti je výška RPMN 61,51 %. Uvedenie RPMN v nesprávnej výške má rovnaký následok ako keby uvedená vôbec nebola. Žalobca citoval viaceré rozhodnutia krajských súdov a rozhodnutie ústavného súdu ohľadom dopadu absencie výšky RPMN na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Namietal tiež posúdenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného na začiatku konania súdu prvej inštancie, ktoré sa „zhojilo“ v priebehu konania tak ako to bolo uvedené v bode 20. napadnutého rozsudku. V zmluve tiež absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZoSÚ. Žalobca ďalej namietal, že súd sa v konaní nezaoberal, či konanie veriteľa (žalovaného) pri uzatváraní zmluvného vzťahu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Bude preto povinnosťou súdu preskúmať náležitosti zmluvy, či je zmluva platným právnym úkonom aj v zmysle zákona na ochranu spotrebiteľa a či nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žiadosť je iba návrhom na zmluvu s odkladným účinkom a nie zmluvou samotnou. Veriteľ mal o týchto skutočnostiach vedomosť už pri predložení samotnej žiadosti veľkému počtu spotrebiteľov, nie len o žalobcovi, to znamená, že vedel, ak nepošle oznamovací list spotrebiteľovi, zmluvu neuzatvorí v súlade so zákonom a teda zmluva nenadobudne účinnosť.
4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že indikatívny výpočet RPMN v článku V. bode 2 zmluvy je dostačujúci, správny a jediný možný, že v zmluve neabsentuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k), že veľkosť písma a formát zmluvy a zmluvných podmienok nie sú v rozpore s § 53 OZ platným v čase uzavretia zmluvy, že zmluva nie je neplatným právnym úkonom a že na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemá žalobca právny nárok, pričom ku každému z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podal vyčerpávajúce odôvodnenie. Žalovaný opätovne poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným obsahuje všetky náležitosti potrebné na výpočet RPMN. V danom prípade sa jedná o revolvingový úver - opakovane čerpaný a splácaný úver, ohraničený úverovým rámcom poskytnutý na základe kreditnej karty. Zmluva preto obsahuje predschválený úverový rámec vo výške 900 €, štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 €, štandardnú úrokovú sadzbu vo výške 1,98 % p.m. / 23,76 % p.a Citoval viaceré rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých v zmluve postačuje uviesť indikatívny výpočet RPMN. V prípade tzv. revolvingového (neustále čerpaného a splácaného) úveru je zákonná náležitosť uviesť výšku RPMN splnená uvedením tzv. indikatívneho výpočtu RPMN (t.j. príklad výpočtu za reprezentatívne zvolených premenných; inak sa zákonná požiadavka splniť nedá). Na presný výpočet
RPMN je potrebné vopred poznať napr. presnú výšku úveru (koľkokrát a v akej výške bude opakovane revolvingový úver čerpaný) a počet splátok atď. Pri revolvingovom úvere to nie je možné, zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, spotrebiteľ má k dispozícii na čerpanie úverový rámec (počiatok čerpania je navyše spojený zväčša s použitím karty, nie uzavretím zmluvy), veriteľ a zrejme ani spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nevie, koľko a ako dlho bude čerpať úver (používať kartu) a splácať ho (existuje neuzavretý počet možných variantov budúceho vývoja). Jediný reálny možný je teda indikatívny výpočet RPMN (inak by veriteľ musel vopred do zmluvy vypočítavať RPMN pre každý jeden z neuzavretého počtu uvažovaných variantov vývoja úverového vzťahu, a to nie je splniteľná úloha.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods.1 a 2 CSP potvrdil a stotožňuje sa s dôvodmi rozsudku prvej inštancie.
6.Odvolací súd viazaný rozsahom odvolania pristúpil k vyhodnoteniu námietok žalobcu vznesených v podanom odvolaní.
7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne široký. Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď).
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (§ 194 ods. 2).
9. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.
10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne. Musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP,a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191- § 194 CSP.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
12. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z § 191 a nasl. CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Platnosť zmluvy o úvere správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
14. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
15. Podľa § 9 ods.2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet.
17. V prejednávanej veci bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver formou revolvingu. Pri tejto forme úveru je stanovený tzv. úverový rámec, a teda suma, do výšky ktorej môže spotrebiteľ úver čerpať. Skutočná suma čerpaných prostriedkov závisí od potrieb klienta (v tomto prípade žalobcu) a skutočná suma, ako aj od nej sa odvíjajúci počet splátok, spôsob čerpania, ich pravidelnosť a výška sú v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Tieto údaje sú pritom podkladom pre výpočet RPMN. Z uvedeného potom vyplýva, že údaj o reálnej výške RPMN pre celú dobu čerpania úveru nemožno pre ešte len budúci úver v čase uzavretia zmluvy určiť. Vzhľadom na osobitý charakter revolvingovej úverovej zmluvy nie je možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov spotrebiteľa pre celé obdobie trvania zmluvy. Je však nevyhnutné uviesť, že aj napriek odlišnému charakteru revolvingového úveru je veriteľ schopný, vychádzajúc z nastavených parametrov, určiť určitú modelovú situáciu v čase podpisu zmluvy. Pri tejto je možné vychádzať zo schváleného úverového rámca a výšky splátok, na základe čoho je možné stanoviť predpokladaný končený počet splátok. Z uvedeného vyplýva, že na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá, pretože výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. To však už nie je možné následne, v priebehu čerpania revolvingu, pretože úver sa čerpá a dopĺňa, a preto sa aj vstupné údaje pre výpočet RPMN menia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v prípade revolvingových úverov je indikatívny výpočet RPMN uvedený v zmluve dostačujúci, správny a s poukazom na podstatu a charakter revolvingového úveru aj jediný možný.
18. S súvislosti s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní, že súd sa v konaní nezaoberal, či konanie veriteľa/žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu nie je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že táto nie je opodstatnená. Súd prvej inštancie v bode 18. napadnutého rozsudku posúdil uzatvorenie zmluvy v zmysle zákonných požiadaviek kladených na platnosť zmlúv. Tiež uviedol, že žiadne zo zmluvných ustanovení nevykazuje s ohľadom na vyššie uvedené kritériá rozpor s dobrými mravmi. S týmto právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd a jeho závery sú v podstate zhodné aj so závermi súdu prvej inštancie v tejto spornej otázke. Z tohto dôvodu nepovažuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu v tejto časti za dôvodnú. Na doplnenie uvádza, že na kategóriu dobrých mravov treba klásť osobitný dôraz pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
20. Napokon jeho tvrdenie o tom, že je irelevantné s kým bol žalobca v úverovom vzťahu nakoľko sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, považuje odvolací súd za vnútorne rozporné.
Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti úverovej zmluvy, a tiež bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je nemožné, aby súd vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru aj neplatnosť úverovej zmluvy bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané kto bol zmluvnou stranou predmetného úveru. Odvolací súd poukazuje na bod 11. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal s otázkou možnosti uplatnenia nárokov žalobcu a bodu 20. toho istého rozsudku, kde podrobne vysvetlil existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, preto žalobu aj zamietol. 21. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).