Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cob-31-2022.pdf
PDF · 108.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 704,04 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/225/2017
- 101 zo dňa 14. 7. 2021 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 26Cb/225/2017 - 101 zo dňa 14. 7. 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. 26Cb/225/2017 - 101 zo dňa 14.7.2021 rozhodol o žalobe tak, že výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 704,04 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21. 12. 2016 do zaplatenia titulom refundácie časti poistného plnenia s odôvodnením, že dňa 10. 08. 2015 uzatvoril so spoločnosťou KOVINTRADE s. r o. poistnú zmluvu č. 610/2189262 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 10. 12. 2015 došlo dňa 09. 12. 2015 v Bratislave k dopravnej nehode tak, že poistný narazil do motorového vozidla poškodeného. Na základe poistnej udalosti vyplatil žalobca poškodenému sumu vo výške 1.408,08 EUR, predstavujúcu skutočnú škodu. Žalobca šetrením zistil, že motorové vozidlo poisteného bolo v čase dopravnej nehody poistené aj u žalovaného. Žalobca poukázal na § 807 a § 853 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Keďže predmetné motorové vozidlo bolo poistené pre rovnaký prípad u žalobcu aj žalovaného, je každý z nich podľa názoru žalobcu povinný poskytnúť plnenie v pomere sumy, ktorú by, bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sume, ktorú by bol povinný plniť druhý poisťovateľ. Žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 1.408,08 EUR a voči žalovanému si uplatnil nárok na náhradu 50% z poskytnutého plnenia, t. j. 704,04 EUR.
3. Žalovaný v podanom odpore k platobnému rozkazu v rámci procesnej obrany k žalobe
uviedol, že s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasí. Žalobca opiera svoj nárok § 807 Občianskeho zákonníka, avšak žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetné ustanovenie sa síce nachádza v časti, ktoré pojednáva o poistných zmluvách, (§ 788 a nasl.), avšak konkrétne sa nachádza v Šiestom oddiele, ktorý nesie podnázov „Poistenie majetku“ (§ 806 - § 815). Žalovaný mal za to, že jeho uplatnenie je možné iba pri poistení majetku a nie pri poistení zodpovednosti, ktorá je predmetom konania. Pri poistení zodpovednosti nie je predmetom poistenia vec, ale zodpovednosť poisteného za škodu, teda toho, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Žalovaný poukázal na § 4 ods. 1 v spojení s § 2 a § 5 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej lej „zákon o PZP“), z ktorých je podľa žalovaného jednoznačné, že pri poistení zodpovednosti nie je poistená žiadna konkrétna vec. Poistenie zodpovednosti za škodu sa totiž vzťahuje nie na vec, ale na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalobca k odporu uviedol, že Občiansky zákonník, ani zákon o PZP, neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to aj z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie nie je možné duplikovať. Napriek tomu v čase poistnej udalosti existovali dve poistné zmluvy s rovnakým predmetom poistenia. Podľa žalobcu ustanovenie § 807 Občianskeho zákonníka je ustanovenie obsahom aj účelom najbližšie, pokiaľ ide o viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
4. Súd prvej inštancie ďalej uvádza, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 09. 12.2015 došlo k poistnej udalosti na motorovom vozidle, ktoré v čase vzniku udalosti bolo povinne zmluvne poistené tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Vlastník motorového vozidla poistnú udalosť nahlásil v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka poisťovateľovi - žalobcovi. Na základe oznámenia poistnej udalosti žalobca likvidoval poistnú udalosť a poskytol poškodenému z poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 1.408,08 EUR. Následne, po zistení, že poistený bol v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistený aj u žalovaného, žalobca požadoval refundáciu časti poskytnutého plnenia v rozsahu 50%. Žalobca oprel svoj nárok o § 807 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 853 ods. 1). Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na jeden z druhov poistenia podľa § 790 písm. a) Občianskeho zákonníka (poistenie majetku) a jeho znenie nemožno automaticky aplikovať na zvyšné druhy poistenia podľa § 790 Občianskeho zákonníka. Z § 1 v spojení s § 4 ods. 1 zákona o PZP jednoznačne vyplýva, že poistnou zmluvou sa v danom prípade poisťuje zodpovednosť vlastníka/držiteľa/prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, pričom nejde o poistenie samotného vozidla (veci). Z predmetného poistenia sa v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP nahrádzajú uplatnené a preukázané nároky poškodeného z poistnej udalosti, ktoré boli spôsobené prevádzkou vozidla, nie nároky samotného poisteného. Poistenie v danom prípade, sa vzťahuje na zodpovednosť osoby za spôsobenú škodu, nie na vec (majetok). Súd prisvedčil názoru žalovaného, že s poukazom na uvedené nemožno predmetné ustanovenie na daný skutkový stav aplikovať. Poistený zároveň predmetnú poistnú udalosť nahlásil len jednému poistiteľovi (žalobcovi), teda nedošlo k viacnásobnému plneniu z poistných zmlúv titulom tej istej udalosti, čím nie je naplnená ani podmienka ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý sa žalobca odvolával, aby sa na občianskoprávne vzťahy zákonom neupravené aplikovali ustanovenia upravujúce vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Súd dospel k záveru, že § 807 Občianskeho zákonníka sa obsahovo vzťahuje na iný druh poistenia a jeho účelom je zákonná limitácia viacnásobného poistenia, pri ktorom dochádza ku kumulácii poistných plnení, čo v riešenom prípade úplne absentuje. Žalobca mal s poisteným uzatvorenú poistnú zmluvu, na základe ktorej bol povinný plniť, len čo nastala poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou. Medzi žalobcom a poisteným išlo o samostatný záväzkový vzťah založený poistnou zmluvou, ktorý nesúvisel s inými poistnými vzťahmi poisteného (teda ani s existujúcou poistnou zmluvou so žalovaným). Poistený sa rozhodol svoj nárok z povinného zmluvného poistenia na základe platne uzatvorenej zmluvy uplatniť u žalobcu. Tento nárok neuplatňoval aj u žalovaného, teda nemohlo dôjsť ku kumulácii poistných plnení. Po prešetrení poistnej udalosti žalobca pristúpil k poistnému plneniu, nakoľko dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy poškodenému. V Občianskom zákonníku ani v zákone o PZP neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakladalo právny nárok žalobcu na refundáciu časti poistného plnenia od iného subjektu, s ktorým mal v danom čase poistený uzatvorenú poistnú zmluvu. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii zákonného alebo zmluvného dôvodu, na základe ktorého by bolo možné požadovať pomerné znášanie poistného plnenia z dvoch samostatne uzatvorených poistných zmlúv pre poistenie zodpovednosti za spôsobenú škodu.
5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku prvostupňového súdu v celom rozsahu podal žalobca odvolanie a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že po vzniku poistnej udalosti na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí a predložených dokladov o výške spôsobenej škody vyplatil žalobca poškodenému sumu vo výške 1.408,08 EUR, predstavujúcu skutočnú škodu. Keďže predmetné motorové vozidlo ŠKODA ROOMSTER, EČV: C.- XXX D. bolo v čase poistnej udalosti poistené pre rovnaký prípad u dvoch poisťovateľov - žalobcu a žalovanej, žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu 50% poskytnutého poistného plnenia, t.j. sumy vo výške 704,04 EUR v súlade s § 807 OZ v spojení s § 853 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako aj zákon o PZP neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by riešilo viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to aj z dôvodu, že povinné zmluvné poistenie donedávna nebolo možné duplikovať. Napriek tomu v danom prípade v čase poistnej udalosti existovali uzatvorené dve poistné zmluvy s rovnakým predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú práve motorovým vozidlom ŠKODA ROOMSTER, EČV: C.-XXX D.. Ustanovenie § 853 ods. 1 OZ prostredníctvom analógie legis poskytuje priestor pre také prípady, kedy neexistuje žiadne ustanovenie, či už v OZ alebo inom osobitnom právnom predpise, ktoré by sa dalo priamo aplikovať ako riešenie na určitý občianskoprávny vzťah. Na občianskoprávny vzťah je potrebné aplikovať obsahom a účelom takú právnu normu, ktorá je mu najbližšie. V oblasti poistných zmlúv je iba jedno ustanovenie (§ 807 OZ), ktoré rieši viacnásobné poistenie. Aj napriek tomu, že § 807 OZ sa týka poistenia majetku a predmetom poistenia je poistenie veci a nie poistenie zodpovednosti, je toto ustanovenie obsahom aj účelom najbližšie, pokiaľ ide o viacnásobné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ak súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že § 807 OZ nepredstavuje právnu normu, ktorá je obsahom a účelom najbližšie k viacnásobnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, mohol rozhodnúť v konkrétnom právnom spore podľa svojho uváženia. A to prostredníctvom analógie iuris, vychádzajúc zo zásad súkromného práva a z ústavných princípov právneho poriadku. Prvoinštančný súd si osvojil tvrdenia žalovanej, podľa ktorej ustanovenie § 807 OZ nie je možné na daný skutkový stav aplikovať.
7. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je, na rozdiel od iných poistení, stanovené ako povinné a každý vlastník resp. držiteľ motorového vozidla má zákonnú povinnosť uzatvoriť, s ktoroukoľvek poisťovňou na trhu, zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu. Situácia, že si vlastník resp. držiteľ motorového vozidla dá povinne zmluvne poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou toho istého motorového vozidla u viacerých poisťovateľov, je veľmi ojedinelá. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť situácie, že v určitom časovom úseku sú platné dve poistné zmluvy s rovnakým predmetom poistenia. Máme za to, že v prípade takéhoto viacnásobného poistenia, kde poistné krytie poskytujú dve prípadne viaceré poisťovne, je potrebné, aby každý z poisťovateľov bol povinný poskytnúť plnenie len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poisťovatelia. Pre pomerné vyplatenie poistného plnenia poškodenému pritom nemôže byť rozhodujúce, či bola poistná udalosť oznámená každému poisťovateľovi a či došlo ku kumulácii poistných plnení. Samotné znenie § 807 OZ nepredpokladá, že nevyhnutne musí dôjsť k viacnásobnému poskytnutiu poistného plnenia. Práve naopak, snaží sa predchádzať situácii, aby došlo k vyplateniu poistného plnenia od každého poisťovateľa v celom rozsahu, tým že dôjde k pomernému rozdeleniu medzi poisťovateľov. Ak nastane situácia, ako v tomto prípade, že poistné plnenie poskytne iba jeden z poisťovateľov, pričom poistné krytie pre rovnakú vec poskytuje aj iný poisťovateľ, je jeho povinnosťou refundovať tú časť poistného plnenia, ktorá bola za neho vyplatená. Keďže žalobca aj žalovaný mali uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou uvedeného motorového vozidla, je každý z nich povinný poskytnúť poistné plnenie len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy k sume, ktorú by bol povinný plniť druhý poisťovateľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanej bez ďalšieho zamietnuť, a preto je napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nezákonný a žalobca ho navrhuje zmeniť tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril, uviedol, že na rozdiel od žalobcu, žalovaný rešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie a má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil prejednávanú právnu vec a vo veci tak dospel k prijateľnému právnemu rozhodnutiu. Má za to, že
analógia tak ako ju používa žalobca v tomto prípade predstavuje nesprávny výklad analógie, keď žalobca argumentačne prechádza zo zákona o PZP do Občianskeho zákonníka, avšak nie do všeobecných častí alebo do časti o poistení zodpovedností ale do časti o poistení majetku (ktorá jediná rieši viacnásobné poistenie). Vysporiadanie medzi poisťovateľmi vo vzťahu k viacnásobnému poisteniu je však upravené len v poistení majetku, a nie v iných druhoch poistenia. Zastáva názor, že jeho tvrdenie podporuje aj samotná textácia predmetného ustanovenia § 807 Občianskeho zákonníka, keď sa v nej uvádza, že „ak je tá istá vec poistená pre rovnaký prípad...". Pri poistení zodpovednosti však nie je predmetom poistenia vec, ale zodpovednosť poisteného za škodu, teda toho, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Žalovaný je toho názoru, že v zákone o PZP je explicitne uvedené aké práva má poisťovateľ a tiež je uvedené aké práva môžu z poisteného prejsť na poisťovateľa, ktorý za poisteného vyplatil náhradu spôsobenej škody. Nárok na refundáciu pomernej časti vyplatenej náhrady škody zodpovednostného poisťovateľa voči inému zodpovednostnému poisťovateľovi nie je zakotvený ako právo poisťovateľa, a na poisťovateľa v žiadnom prípade ani neprechádza z poisteného (§ 13 zákona o PZP), nakoľko zákon takéto právo nepriznáva ani poistenému. Poisťovateľ podľa zákona o PZP má tie práva, ktoré mu právna úprava priznáva a žalobca má snahu ich rozširovať odkazom na analógiu (legis). Poistený však nahlásením poistnej udalosti u žalobcu prejavil vôľu, aby práve daný poisťovateľ (žalobca) za neho škodu vysporiadal. Poistený nenahlásil škodovú udalosť všetkým poisťovateľom ale len jednému, teda využil svoje právo aby práve z daného poistného vzťahu so žalobcom bola za neho škoda nahradená. Ak by bol pripustený výklad žalobcu, potom vzniká legitímna otázka, či ostatní (refundujúci) poisťovatelia majú právo na postih z vyplatenej refundácie, keďže im poistený škodovú udalosť nenahlásil. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí konštatuje, že v Občianskom zákonníku ani v zákone o PZP neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakladalo právny nárok žalobcu na refundáciu časti poistného plnenia od iného subjektu, s ktorým mal v danom čase poistený uzatvorenú poistnú zmluvu a navrhuje, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, má za to, že ak súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že § 807 OZ nepredstavuje právnu normu, ktorá je obsahom a účelom najbližšie k viacnásobnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, mohol rozhodnúť v konkrétnom právnom spore podľa svojho uváženia. A to prostredníctvom analógie iuris, vychádzajúc zo zásad súkromného práva a z ústavných princípov právneho poriadku. V prípade takéhoto viacnásobného poistenia, kde poistné krytie poskytujú dve, prípadne viaceré poisťovne, je potrebné, aby každý z poisťovateľov bol povinný poskytnúť plnenie len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinní plniť všetci poisťovatelia. Pre pomerné vyplatenie poistného plnenia poškodenému pritom nemôže byť rozhodujúce, či bola poistná udalosť oznámená každému poisťovateľovi a či došlo ku kumulácii poistných plnení. Samotné znenie § 807 OZ nepredpokladá, že nevyhnutne musí dôjsť k viacnásobnému poskytnutiu poistného plnenia. Práve naopak snaží sa predchádzať situácii, aby došlo k vyplateniu poistného plnenia od každého poisťovateľa v celom rozsahu, tým že dôjde k pomernému rozdeleniu medzi poisťovateľov. Preto, ak nastane situácia, ako v tomto prípade, že poistné plnenie poskytne iba jeden z poisťovateľov, pričom poistné krytie pre rovnakú vec poskytuje aj iný poisťovateľ, je jeho povinnosťou refundovať tú časť poistného plnenia, ktorá bola za neho vyplatená.
10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, odvolaniami ako aj všetkými vyjadreniami dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v predmetnej časti odvolací súd uvádza nasledovné.
14. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní bolo preukázané, že došlo k poistnej udalosti na motorovom vozidle, ktoré v čase vzniku poistnej udalosti bolo povinne zmluvne poistené tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Vlastník motorového vozidla poistnú udalosť nahlásil v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka poisťovateľovi - žalobcovi. Na základe oznámenia poistnej udalosti žalobca likvidoval poistnú udalosť a poskytol poškodenému z poistnej udalosti poistné plnenie vo výške 1.408,08 EUR. Následne, po zistení, že poistený bol v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistený aj u žalovaného, žalobca požadoval refundáciu časti poskytnutého plnenia v rozsahu 50%, pričom oprel svoj nárok o § 807 Občianskeho zákonníka (v spojení s § 853 ods. 1), z dôvodu viacnásobného poistenia. Poistné krytie podľa žalobcu poskytujú dve poisťovne a teda každý z poisťovateľov bol povinný poskytnúť plnenie len v pomere sumy, ktorú by bol povinný plniť podľa svojej zmluvy, k sumám, ktoré by boli úhrnom povinné poisťovne plniť a to cez ustanovenie § 853 ods. 1 OZ prostredníctvom analógie legis, podľa § 807 OZ, resp. prostredníctvom analógie iuris, vychádzajúc zo zásad súkromného práva a z ústavných princípov právneho poriadku.
15. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na to, že použitie analógie v práve vzniká vtedy, keď určitú situáciu právna norma priamo nepredvída a neupravuje ju, a až vtedy, keď ani prípustným extenzívnym výkladom určitého ustanovenia nemožno dospieť k tomu, že sa vzťahuje na danú situáciu. Analógia znamená primerané použitie obsahom najbližšieho ustanovenia toho istého právneho odvetvia alebo celého právneho poriadku, jeho zmyslu a základných zásad. Použitie analógie je možné v prípadoch tzv. medzier v práve, ak určitá otázka nie je v právnom predpise vôbec riešená. V niektorých prípadoch však použitie analógie neprichádza do úvahy ani v prípade, ak určitá otázka nie je v právnom predpise vôbec riešená. Určujúci je v takom prípade účel a zmysel konkrétnej právnej normy.
16. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že pre vznik práva uplatneného žalobou nebol založený dôvod pre použitie analógie a aplikovanie iného zákonného ustanovenia, v danom prípade ustanovenia § 807 OZ, ktorého účel je navyše iný, ako sa domnieva žalobca. Na daný skutkový stav teda nie je možné aplikovať ustanovenie § 807 OZ, týkajúce sa viacnásobného poistenia veci cez ustanovenie § 853 OZ, nakoľko jednak medzi žalobcom a žalovaným žiaden občianskoprávny vzťah nevznikol (ako predpokladá ust. § 853 OZ), jednak ku kumulácii poistných plnení tak, ako predpokladá ustanovenie § 807 OZ nedošlo a jednak uvedenú situáciu zodpovednosti za škodu osobitne upravujú ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ako i ustanovenia § 822 a nasl. OZ, týkajúce sa poistenia zodpovednosti za škodu, ktoré povinnosť pomerného uspokojenia škody nezakotvujú.
17. Pre použitie analógie je smerodajná aj skutočnosť, či škodca oznámil a nahlásil každej z poisťovní vznik škodovej udalosti (uvedenú situáciu rieši práve ust. § 10 ods. 1 - 4 zákona o PZP), ako aj či došlo ku kumulatívnemu plneniu zo strany viacerých poisťovní (§ 807 OZ). Bez nahlásenia poistnej udalosti nevznikne poistenému právo, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho hradil škodu a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného. Poistený oznámil vznik škodovej udalosti žalobcovi a od žalobcu požadoval, aby nahradil za neho vzniknutú škodu. Poistený nahlásením poistnej udalosti u žalobcu prejavil vôľu, aby práve daný poisťovateľ (žalobca) za neho škodu vysporiadal, nenahlásil škodovú udalosť inému poisťovateľovi, teda využil svoje právo, aby práve z daného poistného vzťahu so žalobcom bola za neho škoda nahradená. Keďže si nárok neuplatnil aj u žalovaného, nemohlo dôjsť ku kumulácii poistných plnení, ktorej zabránenie sleduje ustanovenie § 807 Občianskeho zákonníka. Žalobca po prešetrení poistnej udalosti pristúpil k poistnému plneniu, nakoľko dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy poškodenému. Keďže nedošlo k nahláseniu poistnej udalosti poisteným, nemohlo vzniknúť poistenému právo, aby žalovaný ako poisťovateľ za neho hradil škodu a teda tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného. Naviac, žalobca ani
v konaní nepreukázal sumu, ktorú by žalovaný podľa podmienok vlastnej zmluvy s poisteným bol povinný plniť a v nadväznosti na to ani pomer danej sumy k sume, ktorú boli povinní uhradiť obaja poistitelia.
18. Žalobca nárok odvodzuje od skutočnosti, že došlo k viacnásobnému povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. od okamihu uzatvorenia viacerých poistných zmlúv v spojení s okamihom vzniku poistnej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu však týmto okamihom nevzniká žalobcovi právo plniť do pomernej časti vo vzťahu k ostatným poistným plneniam. Takýto výklad, resp. použitie analógie práva by zjavne odporovalo účelu a zmyslu zákona o PZP, kde je zakotvená povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu za poisteného v celom rozsahu. Zároveň by sa takýmto výkladom a použitím analógie práva popreli ostatné, zákonom jasne stanovené pravidlá, podmienky a povinnosti pre výplatu poistného plnenia poškodenému (zaplatenie poistného v celom rozsahu, nahlásenie poistnej udalosti, poskytnutie relevantných informácii k škodovej udalosti, dokladov potrebných na prešetrovanie a zistenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie poškodenému a potrebných na prípadné uplatnenie práva postihu voči poistenému).
19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v zákone o PZP je explicitne uvedené aké práva má poisťovateľ a tiež aké práva môžu z poisteného prejsť na poisťovateľa, ktorý za poisteného vyplatil náhradu spôsobenej škody. Právo uplatňovať si pomerné uspokojenie od viacerých poisťovateľov nevyplýva ani pre poškodeného z ustanovenia § 15 zákona o PZP. Cieľom novely ust. § 9 zákona o PZP (zákon č. 39/2015 Z.z.) bolo vypustenie ustanovenia o zákaze viacnásobného poistenia pre jeho nadbytočnosť práve z dôvodu, že hoci by prevádzkovateľ motorového vozidla bol naraz po to isté poistné obdobie poistený u dvoch, resp. viacerých poisťovateľov, poistné plnenie za neho by mohol vyplatiť len jeden z nich.
20. Odvolací súd žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil ako neopodstatnený a z vyššie vysvetlených dôvodov, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, potvrdil.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).